avatar
bjnr
31. okt 2025    Čítané 32x

👩‍👦 Čomu by ste verili, keby ste sa narodili inde?

👉 Možno ste si všimli, že niektoré hádky v rodine či práci sa opakujú ako pokazená platňa. Nie preto, že by niekto mal „zlý“ názor, ale preto, že sme nikdy nezistili, ako k nemu vlastne dospel. 

🧩 Podľa Dunning-Kruger efektu majú ľudia tendenciu nadhodnocovať správnosť svojich názorov, aj keď im chýbajú informácie. Keď človeka požiadate, aby vysvetlil, ako k názoru došiel, aktivujú sa časti mozgu zodpovedné za empatiu a sebareflexiu. 

💭 Otvorené otázky znižujú obranné reakcie a podporujú reflexiu. Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje presvedčenia, robia až o 60% lepšie rozhodnutia. 

💡 Naše názory sa formujú imitáciou prostredia, nie logickým uvažovaním. Až 80% našich názorov je založených na naučených vzorcoch, nie na osobnej skúsenosti. 

💬 Otázky, ktoré môžete skúsiť už dnes: 

Čo vás priviedlo k tomuto názoru? 

Také naše 😆😆😆

Jeden hlavný dôvod prečo východniar nemôže byť terorista 😂😂😂...

Pondzelek:

Ukradli sme ľetadlo na letisku vof Košicoch a pasažieri buľi rukojemnici . Žiadame miľion dolároch a ľet do Mexika!

Utorek:

Čekame na reakciu vlády. Vypili sme sebe s pilotamy.Aj pasažiery vycahli svojo zásoby. Vypili sme sebe s pasažiermi. Aj piloci sebe s ňima vypili!

Streda:

Prišol mediátor. Privezol borovičku. Vypili sme sebe a mediátorom, pilotamy a aj s pasažierami. Mediátor bars pyta, žeby sme vypuščili polovicu rukojemnikov. Vypušcili sme ich. A co tam po nich! Aspoň še nam zvýši vecej paľenky

Štvartek:

Rukojemňici še vracili zo zasobami borovičky. Šalabango bulo do rána. Vypušcili sme druhu polovicu rukojemníkov i pilotoch.

Piatek:

Druha polovica rukojemníkov aj piloci še vraciľi z borovičku. Došikovali calu tlupu znamych a daľse šalabango do rana.

Sobota:

Do ľetadla prišol sám najvyšší z letiska, v ruke borovička a šalabango do pondelka.

Pondzelek:

Do ľetadla prichádza čoraz vecej ľudzi s paľenku. Už sú tu hasiče, policajti dokonca jakaške vojaci.

Utorek:

Už ňemame sily. Chceme še vzdac a uvoľnic ľetadlo. Šéf letiska ňesuhľaši. Za pilotom prišla rodzina z Popradu. Z borovičku!

Streda:

Vzdávame še! Rukojemnici suhlaša s tým že nas vypušča, ked im sľubime že vybavíme borovičku. Nikda vecej žadné ľetadlo!!

🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣

Láska silnejšia než čas

V Hollywoode je mnoho lesku, no len málo skutočného svetla. Ich príbeh je výnimočnou výnimkou. Goldie Hawn a Kurt Russell sa stretli dvakrát — ako postavy románu, ktorým osud daroval druhú šancu.

Prvé stretnutie sa odohralo v roku 1966 pri nakrúcaní komédie The One and Only, Genuine, Original Family Band. Kurt mal len šestnásť rokov, Goldie dvadsaťjeden. Bola už mladou kráskou s úprimným úsmevom a bezhraničnou energiou, on zas plachým chlapcom, ktorému sotva stačilo odvahy prehovoriť. Goldie neskôr priznala: „Vtedy sa mi zdal príliš mladý, no bol v ňom niečo výnimočné. S ním bolo všetko jednoduché.“

Druhé stretnutie, o sedemnásť rokov neskôr, sa stalo začiatkom príbehu hodného filmového plátna. Obaja prišli na kamerové skúšky k filmu Swing Shift. Kurt, už sebavedomý muž, sa pozrel na Goldie a povedal:

— Vyzeráš úžasne.

Ona sa rozosmiala — a to stačilo. Vyšli si na rande... no namiesto reštaurácie zamierili do prázdneho domu, ktorý si Goldie chcela kúpiť. Kurt priniesol šampanské, deti Goldie tancovali po schodoch a ona si prvý raz pomyslela: „S ním som doma.“

Rodina bez pečiatky

Kurt a Goldie sú spolu už takmer štyri desaťročia, no nikdy sa nevzali. Ich manželstvo spočíva v dôvere, smiechu, teple a podpore. „Manželstvo je len papier. Vzťah je voľba. A my si volíme jeden druhého každý deň,“ hovorí Goldie.

Kurt sa stal nielen jej partnerom, ale aj skutočným otcom jej detí — Kate a Olivera. Kate Hudson o ňom dodnes hovorí s obdivom: „Nikdy nerobil rozdiel medzi nami a svojím synom. Ukázal mi, čo znamená skutočná láska muža k žene a k rodine.“

V roku 1986 sa im narodil spoločný syn Wyatt Russell. Už vtedy Goldie vyslovila vetu, ktorá sa stala ich symbolom: „Šťastie nespočíva v tom, nosiť prsteň. Šťastie je prebúdzať sa každé ráno vedľa človeka, ktorého miluješ.“

Láska a úspech

Obaja si vybudovali oslňujúce kariéry. Goldie — hviezda komédií sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, držiteľka Oscara aj Zlatého glóbusu. Kurt — obľúbenec režisérov od Johna Carpentera po Quentina Tarantina. No ani sláva, ani peniaze nikdy nezatienili ich najväčší úspech — rodinu.

„Vieme sa smiať,“ hovorí Goldie. „Niekedy odídeme na víkend len my dvaja do malého hotela, aby sme si znovu pripomenuli, že sme pár, nielen rodičia a herci.“ Kurt dopĺňa: „Ona je moje srdce. Vďačím jej za všetko, čo mám.“

Tajomstvo ich šťastia

Možno je tajomstvo jednoduché — nikdy sa nepoddali pravidlám, iba milovali. Nedávali si veľké sľuby, no vždy stáli pri sebe v ťažkých chvíľach. Goldie vie byť ľahká ako slnečný lúč, Kurt pokojný a spoľahlivý ako dom. Spolu sú dôkazom, že láska nepotrebuje veľké slová, ak ju nesie tichá, úprimná vernosť.

Ich príbeh je pripomienkou pre nás všetkých: šťastie sa nemeria luxusom ani titulmi. Rodí sa z jednoduchých vecí — zo spoločného smiechu, úcty a viery v druhého človeka. Goldie a Kurt dokázali, že láska môže prežiť slávu aj roky — a stať sa hlavnou úlohou ich života.

„Založené na verejných rozhovoroch a dostupných zdrojoch. Niektoré repliky sú spracované v umeleckej forme.“

avatar
jamkar
30. okt 2025    Čítané 41x

GoOut vstupenky

Chcela by som sa spýtať aká je táto stránka? Chceli by sme ísť na koncert Raphaela, no lístky sú iba cez túto stránku (nie je to cez tickerportal) neviete nemá s ňou niekto skúsenosti? je dôveryhodná? Prídu vám vstupenky? Ďakujem pekne 

Och, tá Tereza v tom Dunaji je taká strašná pitcha ... takú facku by som jej dala byť Holubcom 😀

avatar
modraplaneta10
Správa bola zmenená    30. okt 2025    

Babička vždy postavila na parapet niečo živé —
hoci len stebielko trávy v pohári, vetvičku alebo cibuľku vo vode.
A všetko vždy začalo rásť. 🌱
Po kuchyni sa pohybovala drobná, šedivá, živá.
Rýchlo krájala kapustu,
na sporák položila kvas s opečeným chlebíkom,
čistila kura
a ticho si spievala popod nos.
Občas vzala ten pohár s trávkou
a dlho sa naň pozerala, akoby to bol zázrak.
Raz som sa spýtala:
— Babi, prečo sa na to tak rada pozeráš?
Usmiala sa a povedala:
— Takto zbieram silu žiť.
Pozerám sa na kvietok, na stebielko, na zelenú cibuľku —
a ťahám sa ako ony,
aby som chytila svoj lúč svetla. ☀️
Život je presne taký —
vždy sa ťahaj k svetlu. 🌿

avatar
oz_hasamOverená organizácia
30. okt 2025    

V sobotu, 18. októbra, sme zorganizovali workshop 🧡 ... aby v lese nehorelo 🧡 v Lemešanoch.

Workshop prebiehal formou stanovíšť, na ktorých si účastníci vyskúšali:

👉 ako bezpečne zakladať a hasiť oheň,

👉 ako sa správať v lese a predchádzať požiarom,

👉 čo robiť pri popáleninách a

👉 aké následky majú lesné požiare na prírodu.

Súčasťou programu bol aj obľúbený kvíz Kahoot, interaktívne hry a tvorivé úlohy pre deti. Nechýbala ani možnosť diskutovať s dobrovoľnými hasičmi, ktorí účastníkom priblížili reálne skúsenosti z terénu - vrátane spomienky na požiar lesa v katastri obce Lemešany spred desiatich rokov, ako jeden z najnáročnejších zásahov v histórii miestneho zboru dobrovoľných hasičov.
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!

#hasici #abyvlesenehorelo #hasam #lemesany #workshop

🧡 Projekt je podporený z rozpočtu PSK. 🧡

(3 fotky)

🧪💀 Záhadný osud Marie Curie-Skłodowskej 💀🧪
Vedela si, že aj najväčší géniovia platia za svoje objavy najvyššiu cenu?
Marie Curie-Skłodowska....žena, ktorá doslova žiarila vedou... až kým ju to žiarenie nezabilo.
Narodila sa v Poľsku, no svoju vášeň pre vedu rozvinula v Paríži.
Spolu s manželom Pierrom objavila polónium (pomenované podľa jej rodnej krajiny 🇵🇱) a rádium, čím otvorila dvere do sveta, o akom sa dovtedy len snívalo.
Bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, a prvou osobou na svete, ktorá ich mala hneď dve z fyziky aj z chémie. 🏅
Jej práca zachránila nespočetné množstvo životov, keďže práve vďaka nej sa začala rozvíjať rádioterapia v medicíne.
Ale... nikto ešte netušil, že rádioaktivita zabíja.
Marie denne manipulovala s rádioaktívnymi látkami holými rukami, bez ochrany, dokonca ich nosila vo vreckách plášťa, pretože sa jej „krásne žiarivé“ vzorky páčili. ✨
Dôsledok?
Zomrela na aplastickú anémiu, chorobu spôsobenú ožiarením.
A tu prichádza ten najzáhadnejší fakt:
👉 Jej denníky, poznámky aj laboratórne pomôcky sú dodnes natoľko rádioaktívne, že sú uložené v olovených schránkach a vedci ich môžu skúmať len v ochranných oblekoch.
Marie Curie-Skłodowska sa stala symbolom odvahy a obety – žena, ktorá svojím výskumom rozsvietila svet... no sama zhorela v jeho svetle. 🌕
🔎 Zaujímavosť:
Ak by si dnes chcel listovať v jej zápisníkoch, musíš podpísať špeciálny dokument o radiačnom riziku.
🕯️ Jej meno však dodnes žiari jasnejšie než rádioaktívne látky, ktoré objavila.

avatar
bjnr
30. okt 2025    

V krízovej situácii deti regulujú svoje emócie podľa dospelých, ktorí sa o ne starajú

Deti vnímajú spoločenské dianie a mnohé deti majú otázky: o násilí na školách, vojne, klimatickej kríze či o politickej situácii v krajine.

Ako vytvárať deťom pocit bezpečia vo svete ktorý nie je celkom bezpečný? A ako posilňovať psychologickú odolnosť detí, keď aj my dospelí cítime niekedy úzkosť?
V náročných situáciách deti sledujú emócie dospelých a pozorujú pritom, aký význam vkladáme do udalostí my.
My dospelí máme zodpovednosť za to, čo deti vidia a čo počujú. A je to oveľa dôležitejšie ako pravidlá, ktoré im hovoríme. Deti sa dívajú na nás, ako ich napĺňame.
Výskum Murraya Strausa priniesol teóriu prenášania kultúrnych vzorcov, ktorá hovorí, že čím viac spoločnosť schvaľuje používanie násilia alebo ho legitimizuje, tým viac sa toho násilia v spoločnosti vyskytuje. A tá vlna násilia sa nezastaví pred deťmi.
Ľudia, ktorí boli po traumatickej udalosti vystavení médiám a viedol sa s nimi rozhovor o tom, ako sa cítia a aký je ich príbeh, majú riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy až dvaapolnásobne vyššie. Priamych zasiahnutých sa preto snažíme chrániť a hovoríme im, aby neposkytovali rozhovory pred kamerou.

avatar
johaninka
Správa bola zmenená    30. okt 2025    

Ahojte nemá niekto tento župan, chcela by som vedieť aké sú, lebo nie sú najlacnejšie...diky ?🙂

Ahojte, chcem sa spýtať, tie čo máte Soda Stream,kúpili by ste znova. Rozmýšľam, kúpiť ako darček pre nás ako rodinu. Ďakujem za postrehy a názory.

avatar
lucia286AMBASÁDORKA
Správa bola zmenená    30. okt 2025    

Posledná októbrová súťaž s #puella 🤗
V tomto balíčku sa nachádza aj pena do kúpeľa, s vôňou ktorá patrí medzi moje obľúbené, a tak som sa rozhodla aj vzhľadom na počasie 🍁🍁venovať sa práve tejto téme.
Preto ma zaujíma..doprajete si čas pre seba? Vaňa, sviečky, kniha.. a samozrejme zamknuté dvere pred deťmi 🤣
Čo Vás vyslovene zregeneruje? Čo je pre Vás relax?
Ak sa dá, kľudne priložte foto📸 poteším sa. Jednu z Vás obdarujeme krásnym balíčkom

A čo Vám ponúkam ja?
Set 6x 50ml oleje do prania
Difúzer Queenka 100ml
Pena do kúpeľa Frayo 250ml
Puella voňavá karta JaLu, trojbalenie
Sprej do bytu JaLu 50ml

Začiatok súťaže dnes 📆 30.10. A koniec v ⏱️utorok 04.11.

Podmienky sú úplne jednoduché :
Daj lajk a napíš do komentu svoj relax 🙂
Celé podmienky nájdete tu 🙂 https://www.modrykonik.sk/ine/pravidla-sutazi-organizovanych-ambasadorkou-znacky/

#puella #sutaz

No kto mal dnes najväčšiu radosť, keď k nám prišil kuriér? ... no predsa naši krabičkári 😀

žienky, ktoré máte skúsenosti, dieťa s citlivou pokožkou (rosaceou), akým kremom/silikon. gelom sa vám podarilo vyliečiť kiahne, hlavne na tvári, ďakujem

Ahojte🙂 Dcéra chodí na švihadlový krúžok. Aké tenisky sú dobré? Na čo sa zamerať pri kúpe?

Ahojte mamičky prosím vás ktorá máte knižku recepty zo života (rýchlo a jednoducho) dalo by sa vám mi poslať recept na brokolicove fašírky stratila som knižku a nemám ten recept iní recept nechcem iba ten s tej knižky ďakujem iní mi neposielajte a nekomentovat keď netreba ďakujem.

avatar
petra506
30. okt 2025    Čítané 109x

(Ne)spánok 20mesačneho dieťaťa

Ahojte. Kedže už som zúfalá idem si po radu, resp, skúsenosti sem. Mám 20mesacneho chlapca. Od narodenia hrozný spáč. Prvýkrát noc prespal keď mal 18m, to už chvalabohu, ostalo tak. Teraz ma trápia denne spanky. Od narodenia spáva 30minutovky, výnimočne potiahne dlhšie. Už by som rada prešla na jeden spanok ale zdá sa mi to nemožné. Pretože, 1 spanok malo a dva spanky veľa. Vstáva skoro - okolo 6, prvý spanok ide spat o 10:30 a spi 30 min. Druhý spanok ide spat 15:30 a spi dalších 30min. Večierka ale potom vychádza až o 21. Dokopy je to 10h spánku za cely deň. Co je podľa všetkých odporúčaní a tabuliek malo. Keď ho nechám ráno dlhšie hore a zaspi o 11 alebo 11:30 spi max hodinku, aj to ho musím po 30min douspat. Potom do večera je to strašne dlha doba. Co robiť ? Ďakujem 🙂 

Ahojte. Myslite že na Vivantis predávajú originál parfemy?

avatar
bjnr
30. okt 2025    Čítané 67x

👫 Ako zmeniť názor bez hádok

🌱 Manželský pár sa háda o tom, či je „telefón pri večeri problém“. On: „Veď len pozerám správy!“ Ona: „Ale mne sa to zdá neúctivé.“ Po desiatich minútach sa hádka zmenila na súboj ega. Až kým sa nestalo niečo malé, ale prelomové. Ona sa zhlboka nadýchla a spýtala sa: „Aké dôkazy by si potreboval vidieť, aby si uznal, že telefón pri stole nám škodí?“ Ticho. A zrazu namiesto hádky začal rozhovor. Nie o tom, kto má pravdu. Ale o tom, čo by druhému pomohlo zmeniť pohľad. 

🧬 Ľudia menia názor skôr, keď majú pocit, že sú vypočutí, nie porazení. Ľudia sa rozhodujú nie podľa faktov, ale podľa pocitu bezpečia. Argumenty menia názory len vtedy, ak sa druhá strana cíti vypočutá. 

🧭 Otvorené otázky znižujú obrannosť mozgu o 40%. 

❤️ Uznanie druhej perspektívy je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako meniť presvedčenia bez konfliktu. 

💬 Otázky, ktoré môžete vyskúšať: 

Čo sa zmení, keď sa prestanete snažiť mať pravdu, a začnete sa pýtať? 

Zienky poradte mi nejaku vhodnu knihu pre tinedžera o asertivnom spravani, komunikacii. Dakujem.

Ahojte. S ktorým jazykovým kurzom angličtiny máte dobré skúsenosti?

Každé Vánoce má Ježíšek jednu zvláštní zastávku…

Než se vydá na svou dlouhou cestu, aby roznášel dárky dětem po celém světě, zastaví se na pár dní u Duhového mostu. 🐴🐈‍⬛🐕🦧🐯🐖🐗🦒🐘🐭🐪

Říká se, že tam tráví tiché chvíle obklopený všemi milovanými zvířátky, která už přešla na druhý břeh. Sbíhají se kolem něj s radostným vrtěním ocásků a s očima plnýma světla, aby si vyslechla příběhy o svých lidech — o domovech, které kdysi naplnila láska.

Ježíšek se k nim sklání, pohladí je za ouškem a šeptá jim, že nikdy nejsou zapomenutí. Vypráví jim, že jejich rodiny na ně stále myslí, stále věší jejich ponožku, stále vyslovují jejich jméno, když se rozzáří světýlka na stromku.

A než se rozloučí, dá každému z nich kousek vánočního kouzla — jiskřičku lásky, kterou vyšle dolů k těm, kteří zůstali.

Takže až o Vánocích ucítíš zvláštní teplo v srdci, když pověsíš jejich ozdobu nebo zahlédneš jiskru ve světýlkách… možná je to právě Ježíšek, jak plní svůj slib — přináší ti jejich lásku přímo od Duhového mostu. ♥️

Posledný obor: príbeh stromu, ktorý prežil stáročia, no nie človeka

Na konci devätnásteho storočia, keď si svet len začínal uvedomovať, aké ničivé môže byť ľudské zasahovanie do prírody, stál v jednom z kútov Severnej Ameriky strom, ktorý sám osebe predstavoval symbol večnosti. Bol to majestátny sekvojovec obrovský — strom, ktorého korene boli svedkami storočí meniacich sa dôb, vojen a objavov, zrodenia i pádu civilizácií. Prežil búrky, požiare aj kruté zimy, no neprežil človeka s pílou.

Fotografia z roku 1899 zachytáva okamih, ktorý sa stal zároveň symbolom veľkoleposti prírody i bolestným pripomenutím jej straty. Na obrovskom pni stoja ľudia, pôsobiaci ako nepatrné postavičky v kontraste s tým, čo kedysi bývalo živým kolosom. Zo stredu pňa trčí tenký zvyšok kmeňa, akoby tichá spomienka na život, ktorý sa už nedá vrátiť.

Stromy, ktoré prežili ríše

Obrovské sekvoje a sekvojovce patria medzi najstaršie živé organizmy na Zemi. Ich vek môže dosahovať až tritisíc rokov a výška presahuje sto metrov. Hrúbka ich kmeňa je taká obrovská, že niekoľko ľudí, držiac sa za ruky, ho len s ťažkosťou dokáže obopnúť.

Tieto stromy nie sú iba rastliny — sú to živé kroniky planéty. Rástli v časoch, keď moderné štáty ešte neexistovali, a boli svedkami tisícročí zemskej histórie. Ich drevo je odolné voči hnilobe, hmyzu i ohňu, preto môžu v prirodzených podmienkach žiť takmer večne.

Prečo ich začali rúbať?

V devätnástom storočí sa masová ťažba lesov v Severnej Amerike stala samozrejmosťou. Rozvoj železníc, miest a poľnohospodárstva si vyžadoval nesmierne množstvá dreva. Sekvoje, so svojimi hrubými a dokonale rovnými kmeňmi, sa javili ako ideálny stavebný materiál.

Vtedy si ešte málokto uvedomoval, že každý taký strom je jedinečný živý organizmus, ktorému trvalo celé stáročia, kým nadobudol svoju veľkosť. Pre mnohých drevorubačov boli títo obri iba „drevinou výnimočnej kvality“.

Symbol straty

Na fotografii z roku 1899 vidíme ľudí stojacich na pni vysokom niekoľko metrov. Ich postavy pôsobia nepatrne, zatiaľ čo samotný peň pripomína základy dávnej pevnosti. Tento záber je nemým výčitkom celému ľudstvu — pripomienkou, že zničiť možno v priebehu niekoľkých dní to, čo príroda tvorila stáročia.

Dnes takéto obrazy nevzbudzujú obdiv, ale smútok. Uvedomujeme si, že sme stratili nie len strom, ale celý svet, celý ekosystém, v ktorom bol stredobodom života.

Čo zostalo dnes

Časť obrovských sekvoj sa predsa len podarilo zachrániť. Vďaka úsiliu ekológov, ochranárskych organizácií a jednotlivých vedcov sa niektoré sekvojové lesy premenili na národné parky. V Kalifornii možno dodnes vidieť stromy, ktorých vek presahuje dvetisíc rokov.

Rozsah strát je však nevyčísliteľný. Mnohé jedinečné, prastaré stromy boli nenávratne zničené. A fotografia „Posledného obra“ zostáva živou pripomienkou, že prírodu treba chrániť, nie iba využívať.

Poučenie, ktoré si musíme osvojiť

Tento príbeh nie je len o jednom strome. Je to rozprávanie o ľudskej chamtivosti a krátkej pamäti. Učí nás, že zdroje planéty sú konečné a straty prírody nenahraditeľné.

Žijeme v dobe, keď sa ešte dá katastrofe zabrániť. Môžeme chrániť lesy, zakladať rezervácie, obnovovať to, čo bolo zničené. No na to treba vôľu a pochopenie, že sme súčasťou prírody, nie jej pánmi.

Keď sa pozeráme na túto čiernobielu fotografiu z roku 1899, nemožno sa nepozastaviť nad otázkou: čo o nás povedia ľudia o sto rokov? Budú nám vďační, že sme zachovali to, čo zostalo, alebo sa na naše fotografie budú dívať ako na memento o tom, že sme svoj svet zničili vlastnými rukami?

Nech sa teda príbeh „Posledného obra“ stane nielen symbolom straty, ale aj výzvou zachovať to, čo ešte môžeme zachrániť. Pretože každý strom, každý les, je viac než len súčasť krajiny — je to živá história našej planéty.

❗️Niektoré detaily tohto príbehu (napríklad fotografia z roku 1899 či tvrdenie o „poslednom obrovi“) nemajú spoľahlivé dokumentárne potvrdenie a môžu predstavovať legendárnu interpretáciu. Tento text je spojením historických faktov a hypotéz; čitateľovi sa odporúča overiť údaje v odborných alebo archívnych zdrojoch.