Sedím na chodbe s hlavou zloženou v dlaniach opretých o kolená. Po lícach mi stekajú slzy a cez škáročku medzi stehnami kvapkajú na zem. Počujem, ako plače. Sledujem kľukaté cestičky, ktoré v priebehu rokov vyryli opätky do linolea. Snažím sa byť trpezlivá a dôverovať nášmu zdravotníctvu. Alebo staršej sestričke s popolníkmi na očiach, ktorá chce trafiť do detskej žily v tých macatých, bucľatých ručičkách 9-mesačného bábätka.

Idem tam opäť, chcem byť pri nej. Otáčajú ma medzi dverami. Na sekundu sa nám stretli pohľady. V tej chvíli som si istá, že mi nikdy neodpustí, že som ju tam nechala samú. Chcela som ju hladkať po jej orosenom čielku, chcela som jej šepkať, že to už nebude dlho trvať, nech len vydrží. Trvá to už pol hodiny. Zdvíham sa druhýkrát a tentoraz sa hrdím, že sa odbiť nenechám. Vraj by som im tam len zavadzala. Tak si nestavajte ošetrovne veľké ako podpriemerný zajačník. Dávajú mi ju do náručia. Prelepené rúčky v lakťových jamkách, prelepené hánky na rukách, no infúziu sa im nepodarilo napichnúť. Na čo tu potom sme?

Horúce leto

Bolo leto, teplomer ukazoval 37 stupňov v tieni. Závidela som kamarátke „jarných“ 32, ktoré mali práve na dovolenke v Turecku. Vychystali sme sa k sestre, tak ako každý deň v poslednej dobe, pripravené okupovať jej záhradný bazén. Kde inde by sa dalo prežiť to peklo? Bol august a leto sa ukázalo v plnej sile. Do tretej sme nevychádzali z domu, pozastierané žalúzie boli skôr placebo efekt, aby mal človek pocit, že proti tomu horku má ako bojovať. Starý tehlový dom odolával niekoľko dní a držal príjemnú klímu, no po tropických nociach, kedy teplota dosahovala 27 stupňov, by bol bezbranný aj protiatómový bunker niekoľko metrov pod zemou. Od rána sa mi zdala Bambuľka akási nesvoja. Myslela som, že sa jej hádam konečne prereže prvý zúbok, veď už bolo načase.

Vidina príjemného osvieženia v bazéne skrytom pred úpekom v korunách stromov, mi odohnala pochmúrne myšlienky. Dnes môžem povedať, že skôr zatlačila materinský tušák do úzadia. Po ceste mi malinká zaspala v kočíku, schovala som ju do tieňa statného smreku a chladného múru starej šopy. Keď sa prebudila a vzala som ju do náručia, poobzerala som sa opäť okolo seba aby som sa presvedčila, že bola skutočne v tieni. Jej telo horelo. Bolo to iné ako inokedy, keď chytíte čielko a cítite, že je teplé, tentokrát mala celé telo v ohni. Teplomer nameral 38,7. Čípok zabral po hodine a teplota začala klesať. Bolo štvrtkové poobedie a ešte som ani netušila, čo všetko nás čaká.

Horúčka neklesala