V poslednej dobe sa tu vášnivo diskutuje ohľadom handmade a tak isto mi chodia maily čo je vlastne ten slobodný umelec a ako na to. V tomto článočku sa pokúsim vysvetliť čo to vlastne je slobodný umelec a rozdiely medzi živnosťou a tvorbou ako slobodný umelec.

Prečo práve ja? Mám živnosť od 2003 roku (ano posledných 6 rokov je to strašné, najmä tá byrokracia a neschopnosť úradníkov na to určených podávať korektné info.)

Ako slobodný umelec som pracovala cca 2 roky z donútenia. (nebudem viac rozvádzať , ale ano správne tušíte, zase neschopnosť úradníčok/kov). 

A budeme riešiť prevažne elektronický predaj.

Čo je živnosť?

Citujem: Živnostenský zákon 455/1991
Živnosť: sústavná, samostatná, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku vykonávaná činnosť a za podmienok stanovených živnostenským zákonom. Živnostenský zákon upravuje podmienky potrebné na získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť. Upravuje tiež postavenie podnikateľov a ich vzájomné záväzkové vzťahy a vzťahy súvisiace s podnikaním.

Milá maminka,

pred dvoma týždňami sme boli u tety zubárky a tá povedala, že môj cumlík je pre mňa veľmi zlý. Ukladá sa mi zubný kameň na horných zúbkoch, zúbky nedám ku sebe, mám tam otvor na cumlík. Ak to takto pôjde ďalej, budem zle rozprávať, šušlať a budem mať škaredé zúbky. Teda už mám a takmer nerozprávam.

Áno maminka, viem, že chces pre mňa len to najlepšie a preto si mi hneď ten víkend všetky cumlíky cez deň zobrala. Aj keď som plakal. Veľmi plakal. Zobrala si ma do náručia, čičíkala, mojkala, bola si pri mne v tejto veľmi ťažkej dobe. Vysvetlovala si mi, aké je dôležité s týmto zlozvykom skončiť, aj keď ja som ti nič nerozumel. Nerozumel, čo je zlé na niečom, čo si mi sama v pôrodnici dala do pusinky a zakaždým, keď som mal trápenie. Z jedného dňa na druhý chceš, aby som sa vzdal niečoho, čo strašne milujem a potrebujem.

Maminka bola si prísna, áno maminka, už vyše týždňa som bez cumlíka. Často  ho hľadám, často ho pýtam, často mi chýba. Ty vidíš výsledky. Ja rozprávam. Nejedujem sa. Nekričím.Nie som celý zaslintaný. Ale moje srdiečko stále plače. Môj cumlík mi veľmi chýba. Viem, že to vieš. Vieš, že je to pre mňa ťažké. Máš so mnou obrovskú trpezlivosť mi vysvetlovať, čo sa deje. Chápeš moju stratu. Napriek tomu nepovolíš, neustúpiš. Nechceš, aby slzy posledných dní boli zbytočné. A ja postupne rezignujem, postupne si zvykám. Už ho tolko nepýtam. Nemám na výber.

Maminka, tri dni dozadu si mi vzala cumlík aj na noc. Dve hodiny som v postielke plakal a pýtal si môj "keke". Ty si dve hodiny plakala so mnou, držala ma v náručí a vravela mi, že to už nepôjde. Ďalšiu hodinu som ležal pri tebe a cítil búšenie tvojho srdca. Bol som vysilený, zúfalý. Ale aspoň ty si bola pri mne. Keď si odišla z mojej izby a myslela si, že konečne spím, prehrabal som celý kôš na špinavú bielizeň, len aby som ho našiel. Môj poklad. Maličký ružový cumlík mojej sestry. Dal som si ho do úst celý šťastný a zaspal. Moje šťastie ale netrvalo dlho. Prišla si ty a odhalila ma. Vzala mi môj posledný poklad. Zasa som plakal. Veľmi plakal. Pohrýzol som ťa. Od zlosti. Viem, že vieš, že za mojou zlosťou stála bolesť môjho srdiečka. Neodišla si a tuho si ma zovrela v náručí. Nenechala si ma samého, kým som konečne zaspal.

Maminka, dnes som si prvý krát cumlík nepýtal. Viem, že ho nedostanem. Ráno som ti dal pusu a siel sa hrat s dobrou náladou. Maminka, ono to mozno aj bude fungovat bez toho cumlíka. Neviem, čo sa zmenilo, ale zrazu to nie je to hlavné, na čo dokážem myslieť. Vidím, ako sa na mňa pozeráš s hrdosťou.