Máte vysoký krvný tlak? Trpíte ochoreniami srdca a ciev? Alebo vás trápia iné civilizačné ochorenia? Posvieťte si nielen na hladinu cholesterolu, ale aj na hladinu homocysteínu v krvi!

Za hlavné rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb sa pokladajú zvýšený príjem nasýtených tukov, zvýšená hladina „zlého” cholesterolu a nízka hladina „dobrého” cholesterolu, cukrovka II. typu, nadváha...

O všetkých týchto i mnohých ďalších monitorovaných faktoroch môžeme dnes na základe radu klinických štúdií zaoberajúcich sa dopadom zmeny životného štýlu za posledných 50 rokov na naše zdravie povedať, že sú skôr dôsledkom či signalizáciou miery poškodenia, ktoré v tele spôsobuje vyššia hladina homocysteínu. Zo záverov štúdií vyplynulo, že zvýšená hladina homocysteínu neškodí len srdcu a cievam, ale môže byť aj príčinou ďalších chorôb - obezity, vredových chorôb žalúdka, dvanástnika a zápalových ochorení čriev, ekzémov, migrény, osteoporózy, roztrúsenej sklerózy, porúch myslenia, vnímania, depresií, Parkinsonovej i Alzheimerovej choroby či oslabenia imunity a narušenia krvotvorby. Aj keď sa homocysteín vyskytuje v tele prirodzene, jeho zvýšené hodnoty narúšajú rovnováhu a pôsobia v organizme toxicky.

Čo je homocysteín?

Homocysteín v roku 1932 objavil ju nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud a popísal ho ako toxickú aminokyselinu. Až v dnešnej dobe výskumy ukázali, v čom spočíva jej toxicita. V poruchovej metabolizácii homocysteínu v organizme! A čo spôsobuje, že homocysteín, ktorý sa zúčastňuje všetkých základných pochodov – hospodárenia s kyslíkom (bunečné dýchanie), v riadenej tvorbe energie, syntézy a recyklácie niektorých kľúčových metabolitov a rozmnožovania buniek – má zrazu na svedomí poruchy týchto procesov? Ukázalo sa, že vznikajú z príčin, ktorým sa doposiaľ nepripisoval väčší význam. Najmarkantnejší je dôsledok civilizačných zmien v skladbe stravy. Zmenila sa až do tej miery, že prestala zabezpečovať zásobovanie buniek dôležitými mikronutrientami. Podľa výsledkov výskumu nemeckých laboratórií pre výživu počas posledných 50 rokov ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je metabolizmus schopný fungovať tak, ako má. A s čím súvisí absencia výživných látok? Vedci sa domnievajú, že najmä s reformou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu. Upustilo sa od cyklického obhospodarovania pôdy, začali sa používať umelé hnojivá, ktoré síce ovplyvňujú objem a rast rastlín, no chýbajú im zložky potrebné pre biologickú hodnotu. Kyslé dažde, ktoré sú dôsledkom rozptylu oxidu siričitého do ovzdušia, narušili rozpustnosť výživných látok v pôde. Klesla tiež výživná hodnota mäsa zvierat z veľkochovov. Navyše stratu výživných látok v našej strave ovplyvňujú tiež priemyselné postupy prípravy jedál, tepelná úprava pokrmov a ich dlhodobé uskladňovanie.

Nenahraditeľné béčka