...a robiť veci, do ktorých sa nám nechce, máme z nich strach, i keď vieme, že sú perspektívne, a môžu priniesť zlepšenie života, zmenu určite, a možno i zhoršenie... je ťažké.

Absolvovala som za uplynulý mesiac asi 7 vážnejších rozhovorov so záujemkyňami o prácu.

Z toho 2x sa objavili dámy, ktoré hladeli do očí, pevne stisli ruku, a spoločne sme hľadali spôsob, "ako".

Jedna neprišla.

A 5 žien uhýbalo pohľadom, a hľadali dôvody, prečo nie. Mala som z nich pocit, akoby si splnili svoju povinnosť voči svedomiu (pracáku?), že to aspoň skúsili, i keď polovičato.

Odvtedy, keď počujem slovné spojenie: "no jo, ale víte...jenomže já....bohužel nevím...nemohu, protože...já bych chtěla, ale...nevím ..." atď., začínajú sa mi ježiť chlpy po celom tele, končím rozhovor, nestrácam svoj tak drahý čas, a dotyčnej ešte drahší.)

Často uvádzam, že naše výrobky sú šité v dieľni profesionálnymi švadkenkami. Ale že je tých dieľní viac, sa mi už rozpisovať nechce.        Nuže, komu teda dávate na chlieb?

Prvá kolegyňa, a momentálne hlavná pracantka, je pani Lidka, šije balerínky a bundy na zimu. Má svoju vlastnú dieľňu, šije na stroji Yuki a obnitkovačke mne neznámej značky.) Má vnučku a starú maminku, o ktoré sa stará, takže hodne šije po večeroch. Je to profíčka s vyše 20 ročnou praxou. A veliká kočica, ísť s ňou po meste, pripadám si takto maličká.)

Druhá pani, meno neuvádzam, má prax až 30 rokov, doma tiež vlastnú dielňu, a taktiež šije na Yukine. Už budúci týždeň začne pre vás na zimu pripravovať nosiace bundy, pretože už teraz začínate poptávať. (Takže budú v predaji pravedpodobne už v polovici srpna.)  Veľmi energická, akčná dáma.

Ďalej tu máme pani R., nadšenú "začiatočníčku" - (berte s rezervou, má niekoľkoročnú prax.))), šicie stroje zdedila po maminke - švadlene, a práve končí materskú. Je pečlivá, ochotná, učenlivá, perspektívna. Šije pre vás detské oblečenie, jeho ponuku budeme postupne rozširovať.

Slečna CH. je 18 ročná brigádnička s veľkými očami a ambíciami, strihá a kompletuje detské capáčky.

Ďalej som tu ja - bláznivá ženská s piatimi deckami, momentálne jediná, ktorá šije capáčky, ale to sa čoskoro opäť zmení. A stará sa o chod celej firmy, čiže robí všetkú prácu, ktorá nieje vidieť, ale bez ktorej by to celé spadlo.

...rozhodne nieje o klasickom drtení malej a veľkej násobilky, vybraných slov, de-te-ne, prítokov Labe, predstaviteľov romantizmu v literatúre, hlavných miest štátov, gotickom štýle, chemickom vzorci kyseliny sírovej, naspamäť hymna, 3x za sebou kotrmelec, skok znožmo, rozdiel medzi hinduizmom a budhizmom, a milión ďalších encyklopedických dat, ktorými som odmietla nechať svoje deti naplniť.  Oni sú potvorky vynaliezavé, a dávno zistili, kde tie data sú. (Naposledy Sněžka a Aboriginci.)

Vzdelávanie doma v mojom poňatí znamená, že dieťa sa - samo - učí žiť život podľa svojich predstáv. Určuje si ciele, vytyčuje scestu, dosahuje podciele, napĺňa svoje vízie. (My sme dnes preberali afirmácie).

Že sa učí zodpovednosti za svoj život, za svoju prácu, že sa vie naučiť to, čo potrebuje k dosiahnutiu svojho cieľa. Že si vie rozvrhnúť čas svojho dňa tak, aby stihlo prácu, zábavu, učenie, i lelkovanie, že si je vedomé a dobrovoľne vykonáva svoje povinnosti, pretože vie, prečo, že je motivované a vie sa motivovať samo, že cíti radosť z tvorivej činnosti a dobre vykonanej práce a vie ju i oceniť u druhých, že sa vie hrať i odpočívať, že si vie obhájiť i svoje lelkovanie, že si je vedomé svojich práv a slobôd, a práv a slobôd druhých, že netrávi čas bezducho pred obrazvkou, že je zvedavé, že je tolerantné k názorom iných, i keď s nimi nesúhlasí, že vie diskutovať alebo naopak čušať keď treba.)

A milióny iných vecí, ktoré sa deti učia napodobňovaním svojich rodičov. Tak, ako všetky mláďatá. Pretože keď tie deti rodím, chcem ich i vychovávať, a to podľa seba.