Občas mi zákazníčky píšu, po vyskúšaní balerín, že sa im v nich zle chodí. Po dotazovaní z nich napokon vypadne, že sú to ich prvé barefootové boty, že doteraz chodili výlučne v bežných botách, nikdy, ani doma nie bosé, alebo len málo, studená podlaha a podobne.

Chodidlá sú po takejto mnohoročnej kúre oslabené, nevedia, čo od nich chcete!

Nuže, dámy, niesom odborníčka, píšem len to, čo som si naštudovala a následne uviedla do praxe ja, a čo sa mne osvedčilo, alebo ako to mne robí dobre. Ako na to?

Najskôr bol u mňa bosý beh: cielene som sa učila dopadať na veľký vankúšik hneď za palcom, nie na prsty, ako sa niekde píše. Boleli ma lýtka, i spodná strana chodidiel, a musela som sa sústrediť, často som skĺzala a dupala cez päty. Päta však má len stlmiť dopad, odraz od zeme opäť preberajú špičky, vankúšik a prsty. Krok treba skrátiť a nohy podsunúť viac pod telo, pri behaní v bežnej obuvi nás predbiehajú, a robíme i dlhé kroky. Došľapy na pätu veľmi škodia chrbtici, kĺbom, hlava nás bolí... Trénovať takto treba začať po troškách, pár minút, postupne predlžovať.

Behanie mi už nerobí problém, na jar som začala riešiť i bosú chôdzu. Nevedela som, ako na to sústredila som sa na došľapy, a veru len nedávno, minulý týždeň sa to po vyše mesiaci zlomilo, a už to viem. Trvalo mi dlhšie naučiť sa naboso chodiť, než behať. Stále som dupala na päty. A cítila tie tvrdé došľapy až v hlave. Teraz došľapujem na celé chodidlo, pri rýchlej, svižnej chôdzi viac na prednú časť, vankúšik za palcom. I tu odporúčam začať pomaly, hoďku denne, potom dve, doma, neskôr na záhrade, krátka prechádzka v BF botách po meste, sústrediť sa na došľapy!!! Ináč si môžete ublížiť! Po mesiaci - dvoch, uvidíte výsledky. Nohy roky leniveli, nie, oni boli nútené nič nerobiť, tak to teraz nebude zo dňa na deň.

Ja už teraz nevnímam krok. Dosiahla som to nekompromisným odložením veškerej bežnej obuvi, a nosením len svojich vlastných balerín, lebo iné BF boty i tak nemám. Pretože si ich sama šijem, mám snáď ku každej sukni jedny, tak som spokojná. Behať už chodím bosá.

Včera poobede sme si s deťmi urobili prechádzku k blízkemu rybníku, a šli sme už od domova bosí.

Smiešne som skackala po štrkovom úseku, ktorý ma prinútil na prvých 5 minút behania obuť si tenisky.

Skackám-skackám, a tu vidím čo? Deti normálne idú. Vykládajú si, neskackajú. Valím oči. Som divná? Pýtam sa 5-ročného:"Nebolí ťa niečo?" Odpovedá:"Né, mami, a co?" Pýtam sa 9-ročnej:"Boženka, nepichajú ťa nožičky?" Ona:"Né, a proč?" Len vzadu 2,5-ročný mraučí, do bosých drobných nožičiek ho pichá štrk. Ukludním sa, nie ja, ale niektoré moje deti sú divné.)

A došli sme k rybníku.

Tam na hladinu jazera svieti slniečko. A okolo rastú v hustom rade topoly. Ktoré tam zasadil jeden dobrý človek, ako sa volal, neviem, no určite nechodil bosý. Lebo tie kliatby, čo som púšťala z úst, by si za klobúk veru nedal. Po pár krokoch v tej prekrásnej aleji sme mali všetcia chodidlá oblepené sv******m, ktoré teraz padá z topolov. Bio-podrážky. Kolesá na kočiari, bio-gumy.

Deckám to nevadilo, no ja som celú dobu premýšľala, čím to doma dám dolu. Tie ekologické prípravky, ktoré doma mám, na to budú určite krátke. Benzín odišiel v aute s mojim mužom do práce. Alkohol vypili remeslníci deň predtým, keď robili plot...Nakoniec stačila pemza a mydlo. Nohy ešte máme trocha fľakaté, ale to po pár dňoch zmizne.

Paradoxne, hoci už dva roky šijem capáčky pre deti, aby mali zdravú nôžku, do môjho života vstúpila bosá chôdza v septembri 2014, kedy som si hľadala na nete informácie, čo može byť príčinou bolestí chrbta, ktorými trpím už 10 rokov, a ako sa ich zbaviť.

Okrem sedavého zamestnania, ktoré ale poctivo vyvažujem cvičením jógy a behaním, už prichádzali do úvahy len špatné boty. Áno, boty. A to všetky, ktoré mám, ako som zistila. I ja som bola prekvapená. Dozvedela som sa, že už o 1 centimeter zvýšený opätok mení ťažisko tela, to musí vyrovnávať chbtica, a pri dlhodobom zaťažovaní začne bolieť.

Začala som praktikovať techniku behu "cez špičku", doma som vyhodila prezúvky s vyvýšenou stielkou, zaradila cvičenie proti plochým nohám a celkovo na rozhýbanie chodidiel, a pre tú chvíľu som to viac neriešila. Bolesti chrbta sa výrazne zmiernili, no ešte  celkom neustali.

Teraz na jar mi začalo vŕtať v hlave, ako by som mohla ešte posilniť efekt bosej chôdze, a zbaviť sa i tej poslednej bolesti. Vymyslela som dámsku verziu capáčiek-balerínky. Takže celé leto neobujem nezdravé boty, len tie moje, a doma budem bosá. Spolu s cvičením a bosonohým behom očakávam, že bolesť chrbta prestane úplne. Som zvedavá.