Lena Sjöberg: Bleší cirkus na cestě

Meander, 2014

Pri cirkusovej téme ešte ostanem. Ako som spomínala, Mimi zaujíma všetko okolo cirkusu. Najradšej by jazdila na jednom kolese - unicykli (fakt sa to tak volá, ujo gúgl mi to prezradil🙂), chodila na chodúľoch a žonglovala. Takže keď som natrafila na knihu Bleší cirkus na cestě švédskej spisovateľky a najmä ilustrátorky Leny Sjöberg, neváhala som.

Kniha je plnofarebná, obrázková, tak ako to máme s Mimi rady 🙂 Ideálna pre deti okolo 2-3 rokov. Ilustrácie sú v tlmených farbách, nečakajte žiadnu cirkusovú krikľavosť a okázalosť. Trochu by som vytkla písmo, je veľmi ťažko čitateľné. Tieto tzv. picturebook kupujem rada aj preto, že neskôr, keď Mimi začne chodiť do školy, môže na nich trénovať čítanie. Štýl písma v Bleší cirkus na cestě síce knihu pekne vizuálne dopĺňa, no ja sama ho mám problém prečítať, neviem si predstaviť ako ho lúšti dieťa...

A o čom vlastne kniha Bleší cirkus na cestě je? O dvoch cirkusových blchách, ktoré pricestujú do Madridu. Užívajú si siestu na námestí, kľučkujú pomedzi nohy uponáhľaných chodcov, trénujú akrobatické kúsky vo svojej cirkusovej škole a po dobrej večeri v reštaurácii, ktorá je v krabici od topánok, cirkus Vaudeville otvára svoje brány.

Diváci so zatajeným dychom čakajú na príchod cirkusových bĺch. Netrvá dlho a ozve sa burácajúci potlesk a výkriky: „Bravó!" Ale zrazu všetko zmizne. Jedna nezahasená cigareta zničí celý cirkus. Tma a mesto plné nástrah, naše cirkusové blchy majú strach. Kde len budú spať? S novým dňom však prichádza NÁDEJ a cirkusové blchy sa vydajú opäť na cestu za novým dobrodružstvom.

Mám dve sestry, obe sú odomňa staršie. Aby ste si to vedeli predstavit mám 19 a sme po dvoch rokoch narodené. Ta stredná sestra K. to vie hneď od začiatku, keďže bola mojím vodičom na prvej návšteve. Ale tej nastaršej M som sa to bála povedať. Nie preto že si niesme blízke, je to práve naopak. Bála som sa jej to povedať preto,lebo ona je tá ,,proste staršia sestra'' aká má byť. No poviem Vám ja som jej to nepovedala, nechala som to na svoju úžasnú maminku, budúcu mladú babičku , any jej to povedala za mňa. Áno ja viem som zbabelaec, tak trošku,. A aona jej to povedala na druhý deň ráno. A to teba bolo. Esemeska môjmmu priateľovi( mne sanebedela dovolať) ,,páni čo by na to povedali mojehodinkyhej :D :D:D ... aaaa budem krstnaa... 

A podobne taketo smsky, ze a staraj sa mi teraz o ňu lebo dostaneš🙂 ... a tak

Sestra pracuje v nitre a kedže sme s priateľom mali cestu do nitry, nemohli sme sa u nej nezastaviť. Prišli sme , a ten jej úsmev , bol taky krasny, bolo v ňom všetko a v jej očkách iba iskrička žiarila. Mno poviem Vám radosti viac ako my dvaja dokopy. Zmizla aj s trdelnikom ktorýsme jej priniesli,a užsa aj bracala s taškou v ruke. Podala mi ju. A tam krásna kniha- ,,Tehotenský denník'' no krása , nemohla som toľko smiechu a radosťi , nedala mi miesto ani na plakanie, 🙂  je proste úžastná. Teší sa naozaj viac ako my. Ukázala som jej fotku ....jeeejo -baby in your tammy 🙂  ..you havebaby in your tammy 🙂  ... pochválila sa samozrejme aj koleginke 🙂  ... 

Ďakujem jej, a naozaj moje bábatko bude mať tú najlepšiu krstnú mamu na svete 🙂 

Nebolo možné odkladať už návštevu u gynekológa.Aj keď som u niečo tušila aj tak som si večer predtým, keď som bola sama doma spravila test. V priebehu troch sekúnd sa tam objavili sýto- ružové dve zvislé čiarky. Šok! A veľký!

Ja predsa nie to nieje možné, uf! Schovala som test do bundy a šla som žo seba ten šok zmiť a asi som dúfala že zmijem aj ten výsledok toho testu.

Ku gynekológovi ma viezla sestra, keďže ja vodičák nemám a priateľ bol v robote, o teste vedel.

Samozrejme otážka pana doktora - aky mame problém?''

-mesiac mi mešká menštruácia mno a ...

-tak sa na to pozrieme- videla som ho ta ako tam leží ako malá bábika na ľavej strane môjho brucha, 

Už od detstva som mala neprekonateľný strach zo zubára. Začalo to ešte v čase, keď som chodievala so svojou maminou k zubárke a sestrička ma zakaždým plašila, že mi dá veľkú injekciu ak nebudem poslúchať. Geneticky mi dokonalý chrup nebol dopriaty – preto keď sa na základnej škole začali kaziť moje zuby, bála som sa ísť k zubárke. Každú návštevu zubnej ambulancie som sa snažila oddialiť až kým bolesť nebola neznesiteľná.

Mnohokrát som mala veľké bolesti práve cez víkend, preto som párkrát skončila na pohotovosti, kde o citlivom prístupe nemohla byt reč. Z ambulancie som zakaždým odchádzala ubolená as plačom, o psychickej traume nehovoriac. Môj strach rástlo a rástol, až som úplne odmietala ísť k zubárovi.

Nedokázala som zubárovi dôverovať, vždy som išla do ambulancie s pocitom, že to bude bolieť a ja zas pôjdem domov s plačom. Môj strach prerástol do takých rozmerov, že som bola ochotná podstúpiť ďalší zákrok už len v celkovej anestéze.

Rozhodla som sa však vyhľadať pomoc na súkromnej klinike, bola som ochotná priplatiť si, len aby som nemusela znova prežívať bolestivé ošetrenia. Na internete som natrafila na Schill Dental Clinic – objednala som sa na vstupnú konzultáciu a so stiahnutým žalúdkom som sa pripravovala na moju prvú návštevu na klinike.

Pri vstupe na kliniku som zostala zaskočená. Môj prvý pocit bol – som tu správne? Myslela som si, že som omylom vošla do kaviarne J Krásne prostredie a na recepcii milý a usmievavý personál. „Tak fajn, nebude to hádam až také zlé“, hovorila som si... Moje prvé stretnutie s doktorom bolo veľmi úsmevné. Už od dverí som mu kričala, že mám panický strach zo zubára a veľmi sa ho bojím. Našťastie svojím prístup a správaním ma presvedčil, aby som sa mu zverila do rúk a veru dobre som urobila. Celkovú anestézu mi vyhovoril a sľúbil mi, že všetky ošetrenia budú bezbolestné. Tak aj bolo – každú ďalšiu návštevu kliniky som absolvovala s čoraz menším strachom a začalo som svojmu lekárovi dôverovať.

Teraz už nemám problém sadnúť si do zubárskeho kresla – stačil len ľudský prístup, trpezlivosť a snaha pomôcť mi prekonať môj strach. Ďakujem pánovi doktorovi Driapsovi, že mi pomohol a vďaka nemu sa už viac nebojím.