👉 Téma: Únikový východ

Keď horí, najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu a rýchlo konať:

➡️ Nezdržuj sa - taška či obľúbený sveter nestoja za zdržanie.
➡️ Použi schodisko, nie výťah!
➡️ Zatvor za sebou dvere - spomalíš šírenie dymu a ohňa.
➡️ Pomôž slabším a deťom.
➡️ Choď na určené zhromaždisko a zostaň tam, kým hasiči nepovedia inak.

Evakuácia nie je pretek. Nestrkáme sa, nepredbehujeme, ale spoločne odchádzame do bezpečia.

Tento plagát je štvrtým z našej série, ktorú počas októbra - mesiaca požiarnej prevencie predstavujeme. Každý týždeň nová téma, aby sa aj malí žiaci naučili veľké veci - chrániť seba a svoje okolie.

P.S.: Na našom webe nájdete plagáty na tlač 👇👇👇
🔗 https://bit.ly/mesiac-poziarnej-prevencie
_________________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!

#poziarnaprevencia #hasam #unikovyvychod #deti #mesiacprevenciepredpoziarmi

Ahojte. Tak už sa mi to kráti .V nedeľu príjem a v pondelok operácia. Netýka sa to priamo štítnej žľazy.Ale tým,že mám takmer 6cm cystu na krku na ľavej strane a zasahuje do oblasti štítnej tak pôjde von aj tá. Do toho mi cysta vytlačila dýchaciu trubicu do boku,čiže nedá sa mi poriadne dýchať,zasahuje mi to až na chrbticu . Prikladám aj foto CTcka. Bude má operovať pán primár v Topoľčanoch,najprv to ani nechcel vziať skrz komplikovanosť . Ďalší problém je ten že cysta mi zasahuje a je "nalepená " na nerv ,ktorý patrí hlasivkam čiže mi na rovinu povedal,že mi to zasiahne počas operácie pretože sa tomu nebude dať vyhnúť . Čiže na 90% možno aj viac stratím hlas tým,že mi poruší ten nerv .Mám strach,že hlas sa mi nijakým spôsobom ani už len nevráti . Neviem ako to celé dopadne ale verím,že ako povedal aj primár tak urobia všetko preto aby operácia dopadla dobre.Lebo rozprával sa so mnou úprimne a povedal,že on netuší čo sa stane keď mi ten krk "otvoria". Že snáď nebude nejaké masívne krvácanie alebo nedaj bože to neprežijem.Tak prosím držte palce.Doma mám dve malé deti,na ktoré som sama a musím tu byť pre ne . A čo sa týka práce ja dúfam,že o mesiac najneskôr nastúpim do práce po PNke naspäť 😔 uvidím čo a ako....Ďakujem za akékoľvek skúsenosti s niečím podobným ako mám ja .

Ahojte chcem sa opýtať spravil sa mi aterom po 3 rokoch čo mi vyberali za pravým uchom teraz sa spravil na ľavom je ešte maličký ale už boli môžem si to zatiaľ namazat graftovou masťou ? Pokiaľ sa dostanem k lekárovi môže pomôcť ?

Aktuálne u mňa vedie sladká vôňa 😍
#puella

🧡 Pozdrav zo školského programu 🎓

Na jednej zo zapojených ZŠ sme mali deň plný 🙃smiechu, 🎨tvorenia a zdieľania.

Deti si program okamžite osvojili a naše nové dobrovoľníčky zvládli svoju premiéru na jednotku.

S odvahou v škole ukazuje, že aj pár hodín aktivít s prvkami zážitkovej terapie vie posilniť priateľstvá v triede a priniesť viac porozumenia.

👉 Do škôl chodíme po celom Slovensku, ak o nás dáte vedieť ďalším, pomôžete nám dostať odvahu tam, kde chýba.
Ďakujeme.

🫧 Ak by program pomohol aj vo vašej triede pri dieťati s vážnym či chronickým ochorením, ozvite sa nám cez formulár: https://lnk.sk/psu48

🇪🇺 Tento projekt je realizovaný vďaka podpore EÚ v rámci projektu Erasmus+

#nadacia #spolusodvahou

Oslepol v šiestich rokoch. No napriek tomu sa naučil jazdiť na koni, hrať na husliach, orientovať sa podľa vetra a stavať cesty, po ktorých ľudia kráčajú dodnes. Nie je to výmysel — je to príbeh Johna Metcalfa, muža, ktorý svet nespoznal očami, ale srdcom.

John Metcalf sa narodil 15. augusta 1717 v malom mestečku Knaresborough (grófstvo North Yorkshire, Anglicko) v rodine robotníkov. Rodina bola veľmi chudobná, no čestná a usilovná.

Rástol ako čulý, pohyblivý a vnímavý chlapec. V ranom detstve sa ničím nelíšil od svojich rovesníkov — až do chvíle, keď ako šesťročný ochorel na kiahne, ťažké vírusové ochorenie, ktoré v tých časoch často končilo smrťou alebo doživotným postihnutím.

Malý John prežil — no, žiaľ, úplne prišiel o zrak. Pre rodinu to bola skutočná tragédia. V 18. storočí slepota znamenala spoločenskú izoláciu, úplnú závislosť a takmer žiadnu nádej na budúcnosť.

Školy pre nevidiacich neexistovali, povolaní vhodných pre takýchto ľudí bolo len minimum a postoj spoločnosti k invalidom sa pohyboval od blahosklonného až po kruto posmešný.

John sa však napriek mladému veku nielenže neoddal zúfalstvu — on svoju slepotu jednoducho odmietol prijať ako rozsudok.

Ako sa naučiť žiť vo svete bez zraku

Od útleho detstva začal cielene obnovovať svoje vnímanie sveta cez sluch, hmat a pamäť. Učil sa ulice Knaresboroughu, zapamätával si zvuky, štruktúru pôdy, smer vetra.

Naučil sa orientovať podľa vôní, rozlišovať kroky okoloidúcich i hrkot vozov. Ľudia sa čudovali: zdalo sa, že chlapec vidí bez očí.

Namiesto toho, aby zostal doma, začal sa sám pohybovať po meste, hrával sa s inými deťmi, ba dokonca liezol po stromoch.

Naučil sa jazdiť na koni — čo sa považovalo za šialenstvo — a v tínedžerskom veku už samostatne zdolával dlhé vzdialenosti v kopcovitom yorkshirskom kraji.

Tvrdil, že cíti každý hrboľ a každý kameň pod nohami a „vidí“ priestor vďaka zvukom a vibráciám. Takmer ako vorvaň, dalo by sa povedať.

Hudba sa stala jeho prvou vášňou, ktorá mu priniesla úprimný obdiv okolia. Naučil sa hrať na husliach, rýchlo sa stal zručným hudobníkom a začal vystupovať na dedinských zábavách a v krčmách.

To mu prinieslo prvé peniaze a posilnilo jeho sebavedomie — zarábal si vlastnými silami, nik ho neľutoval, práve naopak — pozývali ho, aby pomohol.

A tak sa už v období dospievania stal výraznou postavou rodného Knaresboroughu: slepý chlapec, ktorý nielenže prežil, ale sa smial, hral na husliach, viedol zaujímavé rozhovory, vtipkoval, laškoval s dievčatami a jazdil na koni bez toho, aby videl cestu.

Slepý staviteľ

A napokon, v dospelosti sa John rozhodol venovať tomu, čo sa vtedy (a neraz aj dnes) pokladalo za výsostne inžiniersku záležitosť — začal stavať cesty.

Navyše nikdy neabsolvoval žiadne odborné vzdelanie. Vo svojich projektoch nepoužíval ani jediný výkres. Ani jednu rovnicu. Ani mapu. Bol len on sám — jeho neuveriteľný cit a jeho pokyny. Prvú cestu postavil roku 1765, vo veku 48 rokov, naprieč močaristým územím.

Zákazku mu zverili až potom, čo ju pred ním odmietli dvaja skúsení dodávatelia. Metcalfova trasa sa napokon ukázala ako taká presná, že cesta nielenže nezmizla v bahne, ale slúžila ešte mnoho desaťročí po dokončení. John to vysvetľoval jednoducho:

„Počujem, kde zem dýcha silno a kde slabo. Cítim ju vlastnými krokmi.“

Niektorí jeho slová považovali za čistú poéziu, iní za prejav šialenstva, no cesty, ktoré postavil Slepý Jack, slová ani veľmi nepotrebovali. Slúžili ľuďom verne a spoľahlivo — a to bolo najlepším dôkazom jeho remeselnej zručnosti.

Počas svojho života vybudoval viac než 180 míľ ciest (takmer 300 kilometrov), čo bolo na pomery 18. storočia priam obrovské dielo. Nevyberal len trasu, ale aj vhodné materiály, prihliadal na vodnatosť pôdy, sklon terénu i sezónne zvláštnosti krajiny.

Všetky tieto vedomosti nečerpal z kníh — on zem doslova „vypočúval“. Prešiel pešo plánovanú trasu, vnímal vibrácie pod nohami, pamätal si miesta, kde pôda „pruží“, a kde naopak „klesá“. Tam, kde sa iní spoliehali na mapy, sa on spoliehal na vnútorný cit — a takmer nikdy sa nemýlil.

Keď za ním prichádzali objednávatelia či mestskí úradníci, spočiatku neverili, že tento na pohľad obyčajný človek, navyše invalid, bez pergamenov, pravítok a rysovacích dosiek, môže byť odborníkom.

No len čo John začal hovoriť, vysvetľovať, kresliť prstom do vzduchu budúcu líniu cesty, skepsu rázom vystriedal obdiv. Nepočúvali ho len — dávali naňho. Nežiadal si ľútosť. Žiadal si úctu — a dostával ju, lebo výsledky jeho práce hovorili samy za seba.

Filozofia slobody

John nevynikal len pozoruhodnou intuíciou, ale aj osobitou životnou filozofiou. Veril, že človek s obmedzeniami nemá čakať úľavy — má rozširovať hranice možného. A ako vidíme, nezostal len pri heslách.

Jeho príbeh nie je hollywoodskym eposom o hrdinstve, ale lekciou vnútornej disciplíny, odvahy byť sám sebou a vytrvalosti, s akou odmietal cudzie strachy a pochybnosti.

Na sklonku života stále chodieval pešo, pomáhal miestnym remeselníkom, hral na husliach a rozprával príbehy v krčmách.

Dožil sa 93 rokov — čo bolo na tú dobu mimoriadne — a až do konca si zachoval jasnú myseľ i pevného ducha.

Jeho memoáre, ktoré nadiktoval pomocníkovi a vydali ich roku 1795, sa stali viac než len autobiografiou — zneli ako odkaz: „Ak chceš ísť — choď. Aj keď nevidíš cestu. Niekedy sa otvorí až vtedy, keď už si vykročil.“

Dnes v jeho rodnom Knaresboroughe stojí skromný pomník s nápisom: „Blind Jack of Knaresborough“. Miestni školáci o ňom rozprávajú ako o legende.

Turisti sa pri ňom fotografujú, netušiac, že pred nimi nestojí pamätník náhodného miestneho rodáka, ale symbol toho, ako sila vôle dokáže prekonať zákony spoločnosti i prírody.

Príbeh Johna Metcalfa je pripomenutím každému, kto o sebe čo len raz zapochyboval — obmedzenia existujú, no väčšinou len v našej hlave. Všetko ostatné sa dá prekonať. Niekedy — aj bez zraku.

Dobrý večer priatelia... Manžel dnes v práci bol pri zvaracke a bol bez tej prilby.. ako ochráni pred svetlom... Teraz ho veľmi bolia oči a slzia mu.. čo má robiť ísť na pohotovosť? A ak áno tak kde do Košíc je očná pohotovosť ďakujem

Ahojte,prosím Vás,aké rastlinne mlieka používate do varenia?Videla som v obchode rôzne chute,tak čo je tak najmenej výrazne.Dakujem

Baby chcela by som kúpiť chalanom rovnaké oblečenie na fotenie ale jeden má 80 -tku a druhý 140 viete mi poradiť či sú obchody kde mávajú aj takého velkosti jednotné oblečenie väčšinou až od 96

Ahojte, používa niektorá parfum Armani Sí ?? Aký máte na ňu názor ? 😅🙏 spokojnosť ? Výdrž parfumu? Poprípade aký odporúčate ? Ďakujem

Sv. Marta pros za nás ❤️😇🙏
3/9 @standhal @mirka414 @gregora @kristina_1 @denlow
4/9 @paty277 @cookinka @moni0801 @lichi22 @henamichal @monikasl @elzusa @janicka8880 @moni0801 @jankka30 @hygienka @zuzka1902
5/9 @zabbka @jamika84 @lilien6 @miiariia @suzibandit @rybkoaba
6/9 @petronela10149 @ewelinka @anit05 @puskaruka
7/9 @tobinka2 @mirjam82 @gabika15477 @claire10
8/9 @januska2579 @dema4016 @etelkatelka @zuzulienka03 @svpf @jankaambr @drahomirra @riskobetka @gurka12 @mvis
9/9 @mimini @domshn @barla5 @simkamatko @lulupity @alzbetakurekova @lucialp @kristian33 @alenkatamarka @77ma11
1/9 @olino17 @sofinkak @domcatko7 @zarrinka @danielik @kl733
2/9 @medulienka03 @domshn @zajinka123 @katuska125 @mejzik @ragazzina @salome51 @ivetahudecova @berbel @lelusa @22janus @majulienk @bruuumka @zelka13 @slobodnamaminaj

Poradte syn je pozvany k spoluziakovi na oslavu 10 rokov, čo mu kupit? Nejake tipy

Ak dospelý muž randí len s tínedžerkami, môže za tým byť jeho strach z porovnávania a neschopnosť zvládnuť kritiku

Na prvý pohľad sa nám môže zdať prirodzené, že tínedžerky, ktoré pôsobia staršie než ich rovesníci, chodia s výrazne staršími mužmi.

https://dennikn.sk/4622054/ak-dospely-muz-randi...

Tie skoré rána sú tu neskutočne

♥︎ „V drobných veciach sa spoľahnite na rozum, vo veľkých verťte srdcu.“ ♥︎
Sigmund Freud

🍖 STREDOVEK CHUTIL INAK, NEŽ SI MYSLÍŠ 🤢

Ak si myslíš, že stredovek bol o hostinách, vínku a pečenom prasiatku, priprav sa na pravdu, ktorá ti možno zoberie chuť do jedla.
Toto je temná realita stredovekej kuchyne – bez romantiky, bez filtra, len fakty.

👃 SMRAD, KTORÝ SA NEDAL ZABIŤ ANI KORENÍM
Chladničky neexistovali. 🧊
Mäso sa sušilo, solilo, varilo vo víne – a keď začalo zapáchať, okorenilo sa, prevarilo a servírovalo ďalej.
Muchy, červy, plesne? Bežná súčasť kuchyne.
Kto sa pozastavil, hladoval.
V Prahe a Norimbergu boli dokonca mestské nariadenia, ktoré povoľovali predávať mäso „staré maximálne tri dni“ – pretože aj tak ho ľudia kupovali. 🪰

🍲 POLIEVKY Z HLÁV, KRVÍ A ČRIEV
Zvieratá sa využívali do poslednej kvapky.
Bežné boli vývary z hláv, pyskov, vnútorností, aj kravskej či bravčovej krvi. 🩸
Z Uhorska 14. storočia pochádza recept na tzv. „čiernu polievku“ – zmes krvi, čriev, octu a korenia.
Niečo medzi dnešnou dršťkovou a trestom pre odvážnych. 😅

🥴 JEDLO CHUDOBNÝCH: VŠETKO, ČO SA DALO ZJESŤ
Na dedinách sa mäso jedlo len párkrát do roka.
Kaše z otrúb, buriny a „chlebová voda“ – kúsky chleba varené v slanej vode.
Ak sa podarilo uloviť vtáka, žabu, ježa či potkana 🐀 – bol sviatok.
Kroniky z Uhorska (okolo roku 1315) opisujú, že počas zlých zím sa jedli korene stromov, kože z topánok, dokonca aj psy.
Nie ako exotika – ale ako jediná šanca prežiť. 🌨️

☠️ HLADOMOR A KANIBALIZMUS
Roky 1315–1317 – Veľký hladomor.
Milióny ľudí od Írska po Uhorsko umierali na hlad a choroby.
Kroniky, ako Chronicon de Lanercost, hovoria otvorene:

„Matky jedli svoje deti, a ľudia lovili tulákov, ktorých mäso predávali ako bravčové.“ 😨
V Poľsku, Čechách aj Uhorsku sa našli archeologické dôkazy – rozporcované ľudské kosti s reznými stopami, ktoré ukazujú, že kanibalizmus naozaj nastal.
Nie ako zvrhlosť – ale ako zúfalé prežitie. ⚰️

🍗 HOSTINY ŠĽACHTY – LESK A HNILOBA
Zatiaľ čo chudoba umierala od hladu, panská kuchyňa hýrila. 👑
Na stoloch ležali labute, pávy, bociany, medvede – celé, aj s perím.
Mäso sa pieklo len na oko, často surové vo vnútri, aby „zachovalo šťavnatosť“.
Dochované záznamy spomínajú paštéty z mozgov, krvi a ovocia, či „koláč z teliat, jazykov a vnútorností“.
Voňalo to korením, ale realita bola hnilobná. 💀

🍷 ČO PILI? VŠETKO, LEN NIE VODU
Voda bola smrteľná.
Studne boli plné baktérií, ktoré vtedy nikto nepoznal. 🦠
Aj malé deti pili pivo, víno alebo medovinu, lebo to bolo bezpečnejšie.
V Budíne (dnešná Budapešť) vypil bežný človek 2–3 litre piva denne. 🍺
Nie preto, že by chcel – ale preto, že iná možnosť nebola.

🪳 KUCHYŇA, KTORÁ SA HÝBALA
Hmyz, myši, potkany – bežná súčasť skladov.
Chlieb sa piekol raz za týždeň, stvrdol ako kameň 🪨 – lámali ho kladivom alebo ho polievali pivom.
Niektorí ho dokonca varili v polievke, aby zmäkol.
A keď sa v kuchyni objavili červy?
Odpoveď bola jednoduchá: „Oheň všetko očistí.“ 🔥

📜
Stredovek nebol o romantike a dobrodružstve.
Bol to svet, kde sa prežitie rátalo po sústach.
Kde voda zabíjala, mäso hnilo a hlad lámal morálku.
A predsa ľudia žili, smiali sa – a jedli.
Aj to, čo by sme dnes ani nenazvali jedlom.

💬 „Stredovek nebol špinavý, lebo chcel byť – ale preto, že nemal inú voľbu.“
A možno práve vďaka tomu vznikla vynaliezavosť, ktorá položila základy dnešnej kuchyne. 🍽️

A akej spolocnosti odporucate poistenie nehnutelnosti a domacnosti?.nemam v tom prehlad, dakujem

HUBERTUS 2025 - dockala som sa foto a video od ostatnych ucastnikov a tak sa mozem konecne podelit o krasny zazitok. Tento rok sme boli v okoli Hrubej Borse, Jelky. Pocasie bolo perfektne, prave na tuto akciu. Lisku som nechytila, i ked som to mala na dosah ruky 😭😂 Ale nevadi, snad buduci rok. Uzila som si to 🥰 No a o dva tyzdne sa tesim na "Heloiviiin" na konikoch 🤪😁🤗
https://vm.tiktok.com/ZNdWGRbFS/

Produktívne doobedie za mnou 🤩 hallowenske pusinky

Dievcata cestovatelky...ako prosim riešite data na telefone v Azii? Kupujete novu sim kartu tam a pouzivate aky prehliadac? Ked sme boli davno v azii, telefon bol fakt len na telefonovanie, dokonca aj fotit sme fotili len fotakom...ake ako je to teraz? Google funguje v Azii?

Baby máte biektora malú trampolínu na Jumping? lepšia so strunami alebo na gumičky?