Čaute mamičky. Chcem sa vyrozprávať ale aj dúfam že my pomôžete. Dcérka Atypicky autizmus ADHD,dnes bola dosť dobrá,až nato že sa hrala zo sestrou a keď prehrala lebo hrali hru tak sa zlostila,a mala nervy lebo prehrala. Len že prišla noc a treba ísť spinkať. Tak si išli ľahnúť do izby len že som počula krik tak sa ide spať pozrieť a ona beha po chodbe. No dobre išla si ľahnúť nechala som dvere otvorené a počujem ako bije staršiu dcéru 10 ročnú. Tak som išla tam oni ako normálne noc u nej že nespí a ešte sa aj bije no fakt to sa nedá vydržať stále to isté robiť w, každú noc máme to isté nespí skáče behá bije sa. Nechcela som jej dať tabletku ale musela som lebo by išla späť o 12 alebo až nad ránom,je plná energie . Tak som ju zobrala pri sebe a ešte nespí vrti sa na posteľ. Stále robi z nosom ako keby že má nadchu čo ju nemá. Do kedy to tak bude zmeni sa niečo či bude musieť byť iba na lieky. 😞.. Niekedy nemám sily nanu. Česanie prenu je niečo veľmi zlé,ale vlasy má dosť dlhé má ich až po zadok nechce sa dať ostrihať cesat a to nehovorim o úprave tých vlasov.

Odporúčam pozrieť už je na Netflixe

Dobrý večer, našla by sa, prosím, ochotná duša z Brezna, ktorá by mi čosi v meste kúpila a zaslala? Platba vopred samozrejme. Ďakujem.....

Francúzke okná v celom byte, ako ste spokojné? Dajú sa zariadiť izby ak sú také veľké okná?

Bola som dnes v Nr kuk nejaké šaty take ze vianočné ale absolútne nič v mlynoch , ani tak všeobecne v Nr nejak som nenašla ci to len ja mam taky pocit ze tento rok slabota?

Osemročný Anthony Hopkins sedel v roku 1946 sám vo svojej lavici, zatiaľ čo okolo neho sa niesol zvonivý smiech spolužiakov. Na škole v Cowbridge v južnom Walese sa cítil neviditeľný — ako chlapec, ktorý do tohto sveta nepatrí. „Nebol som súčasťou ich života,“ spomínal neskôr. Kým sa ostatní hrali a vtipkovali, Anthonyho myšlienky odlietali ďaleko preč, do tichej búrky samoty. Učitelia ho označovali za „pomalého“ — slová, ktoré pálili a zostali v ňom dlhý čas.

Jedného chladného dňa, keď sa deti rozbehli po školskom dvore, Anthony sedel osamotene na lavičke a pevne zvieral kresliaci blok. Na papieri sa črtali obrysy hradu na skale — sveta, ktorý patril výlučne jemu. Keď učiteľka prechádzala okolo, zastavila sa a zahľadela sa na kresbu. „Máš skutočný talent,“ povedala ticho. V tom okamihu prvýkrát pocítil, že si ho niekto všimol — naozaj.

Hudba sa čoskoro stala jeho útočiskom. V deviatich rokoch náhodou objavil staré piano v školskej hudobnej triede. Nemotorné prvé tóny sa postupne menili na melódie, ktoré zaňho hovorili, keď slová zlyhávali. Rodičia, vidiac jeho zanietenosť, šetrili každú mincu, aby mu mohli kúpiť použité piano. „Bol to môj svet,“ spomínal Hopkins. „Keď som hral, prestával som byť sám.“

Učenie zostávalo ťažké. Čítal s námahou, netušiac, že trpí dyslexiou. „Cítil som sa ako cudzinec,“ hovorieval. Namiesto rezignácie však vkladal celú svoju dušu do umenia a hudby. Jeho matka Muriel mu bola oporou i útechou. „Nemusíš byť ako ostatní,“ vravievala mu. „Tvoja odlišnosť je tvojou silou.“

Vo dvanástich rokoch sa stal mlčanlivejším, no jeho pohľad zachytával všetko. Samota, ktorá ho kedysi zraňovala, sa premenila na jeho učiteľku. Naučil sa prenikať do hlbín ľudí — vnímať ich obavy, tajomstvá, srdcia. O roky neskôr táto schopnosť ožije v každej postave, ktorú stvárni na filmovom plátne.

Samota Anthonyho Hopkinsa ho formovala — premenila bolesť na krásu, ticho na umenie a inakosť na vznešenosť.

No mohla som tie rukavicky vykrojit a upiect tak, aby sa nedali zlepovat?? 😆 Chce to este jednu varku.

Závislosť mladých od nikotínu prudko stúpa. Pozor na reklamy, aké robí aj Attila Végh. Často sa to končí pri tvrdých drogách

Vývoj mozgu trvá približne do 24. roku života a látky, ktoré zasahujú do nervového systému, majú oveľa výraznejší účinok.

https://dennikn.sk/5005766/who-varuje-zavislost...

Prosím poraďte mi. Robím šuhajdy a tá čokoláda je nejaká hustá. Ako to napravim?

Náš😍

Ženy prosím Vás na čom varíte keď máte pankreatitidu keď ani maslo ani olej ani masť? Čo vlastne môžeme jesť....napríklad pizza je škodlivá samozrejme klasická šunka syr kukurica..?.veď čo kukám tak tam je ešte kopu zeleniny zakázanej aj strukoviny...

Ahojte, chcem sa spýtať... DOVOLENKA PRI MORI... Hľadám hotel pri peknom čistom mori s pozvoľným vstupom kvôli deťom. V hoteli nemusí byť vyslovene aquapark, ale aspoň 1 tobogan, alebo nejaké šmýkačky pre deti by boli super. Viete mi niečo PROSIM odporučiť ? Tak do 3 hodín letu. Ďakujem

Po výbere kameňov, ste boli koľko cca na pn?
Ďakujem za skúsenosti. 🤗

Dievcata cesto na linecke pecivo musi odstat v chladnicke?

Baby neviete nahodou ako to funguje s booking, ak dám platbu až 28.1. , teda nezaplatim pobyt hneď, tak ak zruším rezerváciu do toho 28.1. tak mi nestiahne tie peniaze z uctu, alebo stiahne a budem musieť riešiť predčasne zrušenie rezervácie? Ide o darček a neviem ci konkrétne ten dátum bude vyhovovať tak som to chcela riešiť takto. Nedá sa kupit pobyt bez termínu

Urobiť radosť hračkami už nemôžem, včera mi adminky MK odporučili používať bazár na koníku na darovanie 👍🤣🤣 ALE pochváliť sa môžem! Takýto fešák so mnou prišiel z roboty 😘

❤️ Veľká fanúšička včera prvýkrát na hokeji 🏒🥅
Fandila ako o život a aj vďaka jej podpore sme zdolali Lotyšov 3:2 😃🙏

Tu ešte aj figuríny majú svoje krivky ❤️🥰

Raz si Gloria Steinemová obliekla sieťované pančuchy, korzet a legendárne králičie ušká — nie pre lesk a zvodnosť, ale v mene pravdy. V roku 1963, dávno predtým, než sa stala tvárou feminizmu druhej vlny, sa Steinemová v utajení zamestnala ako „zajac“ v newyorskom klube Playboy. Navonok šampanské, celebrity a oslnivý lesk. Vo vnútri vyčerpanie, obťažovanie a nekonečný súbor pravidiel: „Nepriberaj. Dbaj, aby bol chvostík nadýchaný. Usmievaj sa, nech sa s tebou deje čokoľvek.“ Táto skúsenosť ju popálila. „Videla som, ako sa ženy kupujú a predávajú, dokonca aj pod žiarou reflektorov,“ povedala neskôr. Jej reportáž Príbeh zajačice strhla saténový závoj ilúzií a ukázala Amerike, že za glamourom sa môže skrývať poníženie.

Jej odvaha nevyrástla z prázdna. Otec rodinu opustil, keď bola ešte dieťa, a Gloria prežila detstvo na cestách s emocionálne nestabilnou matkou. Veľmi skoro spoznala, čo znamená byť neviditeľná, podceňovaná a osamelá. V žurnalistike jej redaktori prideľovali „ženské témy“ — módu, domácnosť, ľahké glosy — a odmietali jej zveriť vážne reportáže. Steinemová však tieto obmedzenia premenila na zbraň. „Ak mi nedovolia písať o veľkom, prinútim malé hovoriť za milióny,“ povedala. A svoje slovo dodržala.

Príbeh o „zajačici“ jej priniesol slávu, no až sedemdesiate roky z nej urobili hnutie. Stala sa spoluzakladateľkou časopisu Ms., prednášala ohnivé prejavy o oslobodení žien a jej tmavé letecké okuliare i dlhé vlasy sa premenili na symbol vzdoru. Pochodovala za právo na potrat, za rovnosť na pracovisku, proti domácemu násiliu — a to všetko na pozadí ohováračských kampaní, ktoré tvrdili, že je „príliš krásna“, aby ju brali vážne, a „príliš radikálna“, aby bola prijateľná.

Len málokto poznal jej vnútorný zápas s pozornosťou verejnosti. „Na verejnosti som introvert,“ priznala sa. Zmietali ňou pochybnosti, no niesla na pleciach ťarchu celej generácie a dávala ženám slová, ktorými mohli pomenovať to, čo sa dovtedy umlčiavalo.

Gloria Steinemová nebojovala len za feminizmus — naučila sa premieňať neviditeľnosť na silu. Nasadzujúc masky, zapĺňajúc stránky časopisov a tvoriac slogany prinútila národ počúvať. „Mysleli si, že som nič,“ povedala. „Tak som sa stala všetkým.“