Keď sa prestanete báť emócií ...
Predstavte si, že ste pri mori. Sledujete, ako vlny prichádzajú a odchádzajú – niektoré sú pokojné, iné divoké, ale ani jedna netrvá večne. Rovnaké je to s emóciami. Mnohí ľudia sa ich boja, lebo si myslia, že ich pohltia. Ale čo ak je kľúčom práve ich prijatie? Keď si ich dovolia naplno prežiť, pochopia, že nie sú hrozbou. Sú len posolstvom.
Emócie trvajú v priemere len 90 sekúnd. Každá emócia, ak ju neudržiavate myšlienkami, sa prirodzene rozpustí už za minútu a pol. Nie emócie samotné, ale náš odpor voči nim spôsobuje utrpenie.
Potláčanie emócií zvyšuje stres. Ľudia, ktorí ignorujú alebo potláčajú svoje emócie, majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu) a sú náchylnejší na úzkosť.
Sebauvedomenie znižuje ich intenzitu. Už len pomenovanie emócie („cítim strach“) aktivuje v mozgu racionálne centrá a pomáha ju zvládnuť.
OTÁZKY PRE VÁS:
Ktorú emóciu si najčastejšie nedovoľujete prežívať?
Prečo sa niekedy cítite „bez dôvodu“ smutne, nahnevane či vystrašene?
🤯 Prídete domov po náročnom dni. Partner vám len letmo odpovie a tvári sa akosi odmerane. Cítite tlak na hrudi, myseľ vám zaplavia myšlienky: „Urobila som niečo zlé? Prečo je taký chladný?“ Tieto emócie nie sú „pravda“, ale len interpretácia vášho mozgu. Mozog sa snaží pochopiť, čo sa deje okolo vás – ale nie vždy trafí do čierneho. Emócie nie sú realita, sú len odhadom.
🧠 Mozog predpovedá emócie skôr, ako si ich uvedomíte. Mozog nečaká na realitu – on ju vytvára na základe minulých skúseností. Preto často reagujete skôr na svoje očakávania než na skutočnosť.
♂️ Fyzický stav ovplyvňuje psychiku viac, než si myslíte. Keď sa ľudia cítia unavení alebo hladní, ich mozog interpretuje bežné situácie ako ohrozenie. To znamená, že obyčajná poznámka od šéfa vám môže znieť ako kritika, hoci ju tak vôbec nemyslel.
️ Názvy emócií menia ich intenzitu. Keď presne pomenujete, čo cítite („Cítim frustráciu, lebo mám očakávania“ namiesto „Som nahnevaný“), váš mozog zníži stresovú reakciu.
Otázky, ktoré si môžete položiť:
Ako často beriete emócie ako „pravdu“, namiesto toho, aby ste ich overili?
"Prečo som TO zas urobil/a?!" – keď impulzivita preberie kormidlo
Stalo sa vám už, že ste v hneve napísali správu, ktorú ste neskôr ľutovali? Alebo ste v eufórii súhlasili s niečím, čo ste si neskôr rozmysleli? Emócie sú silné a rýchle. Ak ich necháme rozhodovať namiesto nás, často konáme tak, že si neskôr hovoríme Prečo som to urobil/a?
Medzi impulzom a konaním existuje priestor. Ak sa ho naučíte využívať, dokážete sa rozhodovať vedome a v súlade so svojimi hodnotami.
Ľudia, ktorí sa riadia zásadami, majú vyššiu spokojnosť v živote. Emócie sú dočasné, ale rozhodnutia podľa hodnôt prinášajú dlhodobú stabilitu.
Impulzívne rozhodnutia aktivujú amygdalu, časť mozgu zodpovednú za prežitie. Keď však medzi podnet a reakciu vložíme pauzu, aktivujeme prefrontálny kortex – centrum logického myslenia.
Otázky, ktoré vám zmenia život:
Čo sa vo mne deje práve teraz?
Čo vidíte na obrázku?
Osamelosť? Čakanie? Nádej? Každý z nás vníma veci inak. Čo cítite pri pohľade na túto kartu?
Zaujímavé fakty o vnímaní a emóciách:
Naše interpretácie obrazov často odrážajú náš vnútorný stav.
Mozog si dopĺňa chýbajúce informácie podľa našich skúseností.
Pocit osamelosti môže byť subjektívny – niekto sa cíti sám aj medzi ľuďmi.
Ootázky na zamyslenie:
Keď zlá nálada rozhoduje za vás… a nie v dobrom
Predstavte si, že máte za sebou ťažký deň. V práci ste dostali nepríjemný e-mail, v obchode vám niekto vyfúkol posledný kus vášho obľúbeného pečiva a doma na vás čaká len kopa nevypratého prádla. V tejto nálade sa rozhodujete, či večer pôjdete cvičiť alebo si pustíte seriál s balíčkom čipsov. Čo vyhráva?
Ak ste zvolili seriál a čipsy, vedzte, že za vás možno rozhodla nie vaša skutočná voľba, ale momentálna nálada. Totiž negatívne emócie zužujú naše vnímanie a tlačia nás do rozhodnutí, ktoré len prehlbujú náš zlý stav.
Negatívne emócie ovplyvňujú našu schopnosť vidieť nové možnosti. Keď sme v strese, mozog sa sústredí iba na známe riešenia – aj keď sú nesprávne. Situácie hodnotíme pesimistickejšie a vyberáme si menej výhodné riešenia.
Pod vplyvom negatívnych emócií máme tendenciu preceňovať riziká a vyhýbať sa zmenám. Keď sme v strese alebo smútku, naša vôľa je vyčerpaná, a preto siahneme po prvom riešení, ktoré nevyžaduje veľa úsilia – často však nesprávnom.
Zlou náladou oslabujeme prefrontálny kortex – časť mozgu zodpovednú za logické myslenie. To znamená, že naše rozhodnutia sú viac impulzívne a menej premyslené. Negatívne emócie znižujú schopnosť vidieť nové možnosti, a teda nás nútia krútiť sa v kruhu rovnakých rozhodnutí.
🧐 OTÁZKY NA ZAMYSLENIE:
Zastavte sa na chvíľu… a ušetríte si množstvo stresu
Poznáte to, keď v práci musíte bojovaťs impulzívnymi reakciami? Kolegovia kritzujú nie len vašu prácu, ale aj osobu a vy im spätne odpálite útočnú správu.
🧠 Keď cítime silné emócie, aktivuje sa amygdala – centrum strachu a hnevu. Prefronátlny kortex, zodpovedný za logické myslenie, sa dočasne "vypne".
90 sekúnd! Presne tak dlho trvá, kým intenzívna emocionálna reakcia prirodzene odznie – ak jej nedáme ďalšie „palivo“ myšlienkami.
Ľudia, ktorí pred reakciou vedome počítajú do 10 alebo si doprajú čas na premyslenie, robia o 60 % lepšie rozhodnutia. Emočná sebaregulácia vedie aj k lepším vzťahom.
3 otázky života a smrti:
Bude to dôležité o týždeň?
STOP! Nerobte túto chybu pri zlej nálade…
Prídete domov po ťažkom dni. Cítite sa pod psa. Máte zlú náladu a namiesto toho, aby ste sa zrelaxovali, podvedome si ešte viac ubližujete. Ako? Možno sa izolujete, pustíte si seriál, ktorý vás ešte viac rozruší, alebo začnete bezmyšlienkovito scrollovať sociálne siete. Do toho si zoberiete čipsy alebo čokoládu. A potom sa čudujete, prečo je vám ešte horšie…
Keď máme negatívne emócie, mozog sa snaží „odrezať“ od nepríjemných pocitov. Lenže potláčanie stresu či smútku nefunguje. Naopak – spôsobuje, že sa cítime ešte horšie.
Mozog v strese nevie vždy vybrať správnu stratégiu. Keď sme pod vplyvom silných emócií, máme tendenciu opakovať naučené (často škodlivé) vzorce správania.
Potláčanie emócií škodí viac, než si myslíte. Čím viac sa snažíme ignorovať negatívne pocity, tým silnejšie sa neskôr vrátia.
Naše telo fyzicky reaguje na zlú náladu. Dlhodobý stres a potláčané emócie oslabujú imunitný systém a spôsobujú únavu.
Ako si môžete rýchlo a účinne pomôcť? Namiesto potláčania si všimnite, čo cítite - už len pomenovanie emócie pomáha. Zmeňte prostredie- choďte na krátku prechádzku alebo sa aspoň na chvíľu nadýchnite čerstvého vzduchu.
Ako sa cítiť lepšie a myslieť jasnejšie?
Ráno sa zobudíte unavení, premýšľate, čo všetko dnes „zasa“ nestihnete. Cítite sa pod tlakom, možno aj frustrovaní. A tie myšlienky? Ony len zosilňujú tie emócie.
Veľmi obľúbenou technikou z praxe je, že každé ráno si ľudia zapísujú 3 veci, na ktoré sa tešia, hoci len drobnosti (ranná káva, úsmev dieťaťa, 5 minút osamote na toalete). Najúčinnejšia je však zmena pohľadu na situáciu. Čo mi táto situácia prináša? alebo Čo je to najmenšie, čo môžem urobiť, aby som sa cítil/a lepšie?
1️⃣ Emócie formujú náš mozog. Pozitívne emócie rozširujú naše myslenie. Zrazu vidíme viac možností, sme kreatívnejší a máme väčší nadhľad.
2️⃣ Stres a úzkosť zužujú perspektívu. Keď sme v strese, náš mozog aktivuje "boj alebo útek" a nedovolí nám sústrediť sa na riešenia. Len sa "točíme v kruhu." V strese sa sústredíme len na problém, nie na riešenia.
3️⃣ Malé zmeny robia zázraky. Už len 5 minút denného písania (alebo premýšľania) vďačnosti ale príjemných udalostí dňa dokáže zlepšiť náladu a znížiť stres – a tým aj kvalitu vašich myšlienok.
Skúste si odpovedať na tieto otázky:
🧠 Prečo sa cítite, ako sa cítite? Mozog, emócie a tajomstvo reakcií
Predstavme si matku dvoch detí, ktorá počas dňa vníma, že je výbušná a cíti sa preťažená. Už u svojej matky videla vzorec správania, podľa ktorého, keď všetko zvládla sama, cítila sa plnohodnotne, avšak počúvala na seba negatívnu spätnú väzbu, ako nemá čas na rodinu, venuje sa iba domácnosti. Jej mozog si tieto nepríjemné skúsenosti „zapamätal“.
Mozog za vás neustále analyzuje všetko, čo sa deje – vaše myšlienky, telo, okolnosti, spomienky... A na základe toho sa rozhodne, akú emóciu „vyprodukuje“. Mozog sa snaží prísť na to, čo sa deje a ako na to reagovať. Niekedy sa však môže „pomýliť“ – napríklad, ak si spája situácie s minulými skúsenosťami, ktoré už dnes nemusia byť relevantné.
1️⃣ Mozgu trvá len 0,2 sekundy, aby vyhodnotil podnet a vyvolal prvú emóciu. Ak túto reakciu „nezachytíme“, môže nás úplne ovládnuť.
2️⃣ Pamäť hrá veľkú rolu. Emócie aktivujú časti mozgu spojené so spomienkami – vaše telo tak reaguje podobne ako v minulosti.
3️⃣ Správne zvládanie stresu mení štruktúru mozgu. Mindfulness techniky dokážu posilniť prefrontálnu kôru, ktorá pomáha regulovať reakcie na stres.
Praktické otázky na zamyslenie:
Poznáte skutočné motívy vašej rodiny?
️ Predstavte si matku a dcéru. Matka si dlho myslela, že dcéra jej úmyselne "kazí plány" tým, že odmieta večerať spolu s rodinou. „Prečo to robí takto? Snaží sa nám vyhýbať. Istotne má nejaké tajnosti.“ Aj to môžu byť reálne myšlienky rodičov, ktorými si odôvodňujú správanie dcéry. Každá rodina je plná rôznych motívov, postojov a dôvodov, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Niektoré z nich sú očividné, iné ukryté hlboko v nás. Namiesto toho, aby dcéra z nášho príbehu povedala priamo, že má strach z každodenných hádok pri večeriach, radšej sa stiahne.
Rodinné vzťahy, ktoré zahŕňajú hlboké pochopenie vzájomných potrieb a motívov, vedú k väčšej spokojnosti a menšiemu výskytu konfliktov.
Až 80 % našich konfliktov v rodine pramení zo zlého pochopenia toho, prečo druhý koná určitým spôsobom. Rešpektovanie postojov ostatných, aj keď s nimi nesúhlasíme, znižuje stres a zlepšuje komunikáciu.
️ Deti často konajú z iných dôvodov, ako si rodičia myslia.
otázky pre vás: