Ako predísť traume z kakania a čo robiť, keď už ju dieťa má
Keď rodičia privykajú dieťa na nočník alebo toaletu, nevedomky sa dopúšťajú mnohých cbýb, z čoho môže neskôr vzniknúť trauma z kakania.
Základné pravidlo znie: Nestresujte. Z neurologického hľadiska je dieťa zrelé na nočník až od 21. mesiaca, keď dokáže vedome zadržať moč a stolicu. Skoré posádzanie na nočník môže byť pre dieťatko traumatizujúce.
Keď dieťa urobí vo svojom živote veľký krok, akým chodenie na nočník určite je, môžu náhle nastať určité problémy. Dieťa sa zľakne, napr. aj toho, že nekaká do plienok. Rodičom pripadá strach ako banalita, ale dieťa nezdieľa tento názor. Skúste mu ponúknuť svoju náruč a poskytnite mu oporu a zostaňte pokojní.
Môže sa stať, že po nepríjemnej príhode s kakaním sa dieťa zasekne a odmieta kakať. Najdôležitejšia zásada znie: Vydržať, nekričať na dieťa a neobviňovať ho. Tento problém by sa však nemal stať najdôležitejším bodom celého dňa. Pokiaľ chce dieťa kakať radšej do plienky, než do nočníka, skúste mu vyhovieť.
Nestihlo? Nevadí
Ak vaše dieťa nestihne dobehnúť na nočník, nevyjadrujte sa o tejto nehode hanlivo a dbajte na to, aby to nerobil nikto z rodiny. Radšej dieťa vždy pochváľte za jeho úspechy.
Kolotoč okolo problémov s kakaním sa totiž začína vtedy, keď dieťa stolicu zadržuje, než by šlo na nočník alebo na toaletu.
Detský strach z kakania porazíte len trpezlivosťou
A je to tu! Zase potrebuje kakať a len behá a plače, alebo sa uteká skryť do izby, no ani za svet si nesadne na nočník, aby to šlo z bruška von. Trvá to už dlhé mesiace a vy sa stále pýtate, prečo má z toho takú traumu, a kedy vlastne nastal ten zlom? Trauma z kakania nie je nič ojedinelé a trpí ňou veľa detí, dokonca aj takých, ktoré už s plienkou dávno skoncovali. Ako si s tým poradiť?
Čo sa v tej malej hlávke udeje, že nastane takýto blok? Najčastejšie za tým stojí zlá skúsenosť s tvrdou stolicou. Stačí jedno bolestivé vyprádzňovanie a problém môže byť na svete.
Odborníci tiež nie nadarmo upozorňujú na to, že kakanie sa pred deťmi nemá spájať s negatívnymi pocitmi. Nikdy preto pred dieťatkom nehovorte: "Fuj, to smrdí! Fuj, ty si sa pokakal! Pozri, aké škaredé a smradľavé hovienko." Skrátka sa vyvarujte čohokoľvek, čo by mohlo v dieťati vyvolať pocit, že kakanie je zlé, inak sa to môže obrátiť proti vám.
Máte pocit, že robíte všetko správne. Neustále sa s ním rozprávate o tom, že kakanie je normálne, všetci to robíme a nič na tom nie je, jednoducho to treba dostať von a hotovo. Čo na tom nechápe? Skúsili ste sa ale niekedy pozrieť na tieto rozhovory aj z jeho strany? Sadnete si večer so svojou polovičkou k filmu a začnete sa baviť o tom, že dnes ste sa nemohli vyprázdniť a rozoberáte túto tému deň čo deň? Sadnete si na záchod a vôbec vám nevadí, že sa pri tom na vás pozerá aj druhý člen domácnosti? Keď vám je v práci treba, už sa tešíte, ako si sadnete na záchod a váš kolega z vedľajšej kabínky si vypočuje všetky tie zvuky, pretože je to normálne a prirodzené? To asi nie! Veľká potreba je veľmi intímna nielen pre dospelý, ale aj pre deti a preto by sme mali k tomuto problému podľa toho aj pristupovať.