🧠 Mnoho z nás vyrástlo v prostredí, kde bolo "neprekážať" považované za najvyšší ideál. Odpúšťať si, byť skromní a nepýtať sa o viac... častokrát to znamenalo, že sme sa naučili neveriť si, podceňovať sa a byť ,,skromní" aj na úkor seba. Hoci to možno nie je náš vedomý výber, ovplyvňuje nás to vo všetkých oblastiach života. 

Sebavedomie a výkon sú prepojené. Ľudia s nízkym sebavedomím často podceňujú svoje schopnosti a tým si sami limitujú potenciál. 

Negatívne presvedčenia z detstva môžu ovplyvniť dospelý život. Až 85% dospelých, ktorí prežili v detstve silné sebakritické správanie, trpí v dospelosti nízkou sebaúctou. 

Sebavedomí ľudia majú tendenciu mať lepšie medziľudské vzťahy. Ak si vážite seba, dokážete to prijať aj od druhých. 

Otázky na zamyslenie: 

Kedy ste naposledy zažili úspech, na ktorý ste hrdí? 

Cítite sa niekedy, akoby ste sa utápali v nepochopení? Keď sa niečo stane, naše prvé impulzy bývajú kritické – obviňujeme partnera, že nás zranil, že nám niečo "urobil". Každý vzťah má svoje výzvy. Môže to byť argument, nepochopenie, alebo nejaký malý konflikt, ktorý sa zmení na niečo veľké. Kľúčom je však nezamerať sa len na to, čo robí druhá osoba, ale skôr sa opýtať samých seba. 

Bolesť v vzťahoch často pochádza z našich nevyjasnených zranení a nie z toho, čo druhý robí. Keď si uvedomíme svoje pocity, vieme lepšie reagovať. 

Neporozumenie citov je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa konflikt stáva osobným útokom. 

Kľúčom k úspešnému vzťahu je komunikovať nielen o situácii, ale aj o tom, ako sa cítime. Sebarozpoznanie a introspekcia znižujú konfliktové správanie. 

Otázky pre vás: 

Aká bolesť sa vo vás aktivuje, keď partner urobí to alebo tamto? 

Spomeniete si ešte, prečo ste sa do svojho partnera zamilovali?

Možno to bola jeho starostlivosť, humor, alebo to, ako sa na vás pozeral. A dnes? Tie isté oči sa vám možno prevracajú, keď zasa nechal ponožky na zemi. Alebo vás vytočí, že všetko analyzuje do najmenšieho detailu. 

Až 69 % konfliktov vo vzťahoch sa nikdy úplne nevyrieši. Prečo? Pretože ide o rozdielne povahy a hodnoty, nie o „chyby na odstránenie“. Konflikt nie je problém. Problém je štýl, ako ho riešite. Najväčším prediktorom rozchodu nie sú konflikty samotné, ale to, či sa cítite byť vypočutí a rešpektovaní. 

Mozog si ľahšie všíma chyby než pozitíva. Volá sa to negativity bias. Preto je normálne, že časom vidíme viac toho, čo nám vadí. Negatívne filtre sa zapínajú po 2 rokoch vzťahu. Po úvodnej fáze zamilovanosti si začíname viac všímať partnerove nedostatky. Je to prirodzené. 

🧠 Ľudia, ktorí sa sústredia na svoj rast vo vzťahu, sú šťastnejší než tí, ktorí sa snažia „opraviť partnera“. 

Otázky, ktoré vám môžu pomôcť už dnes: 

„Môj muž mi už nedáva to, čo kedysi. A ja neviem, či to má ešte zmysel.“ Poznáte ten pocit? Keď niečo nie je ako predtým. Keď sa láska mení na každodennosť, výčitky alebo ticho pri večeri. 

Kľúčom k dlhodobým vzťahom nie je romantika, ale schopnosť zvládať konflikt rešpektujúcim spôsobom. 

🧠 Vzťahy sú jedným z najväčších faktorov ovplyvňujúcich psychické zdravie – nie ich kvalita, ale naša schopnosť v nich rásť. 

🧘‍♂️ Pravidelná sebareflexia a komunikácia v páre znižuje výskyt stresu až o 30%. 

Otázky, ktoré vám môžu zmeniť pohľad: 

Čo si vo vzťahu skutočne želáte a čo pre to robíte? 

Už vám vaše deti alebo tínedžeri povedali niečo, čo vás úplne zaskočilo? Čo by sa zmenilo, keby ste sa prestali snažiť mu rozumieť... a začali byť jednoducho zvedavý? Nakoniec si poviete: ,,Chceli sme to isté, len sme to inak volali!" Mladí dnes milujú inak, vzťahujú sa inak, rozhodujú inak — ale v hĺbke duše túžia po tom istom, ako my kedysi: byť prijatí, patriť, byť vypočutí. 

Najväčší vplyv na emocionálne zdravie detí má kvalita rozhovorov s rodičmi – nie ich dĺžka. Najväčším prediktorom šťastia je kvalita medziľudských vzťahov. A mladí ľudia to vedia, len k tomu hľadajú inú cestu. 

🧠 Empatické počúvanie aktivuje u tínedžerov oblasti mozgu spojené s dôverou a spoluprácou. 

Generácia Z je najotvorenejšia k emocionálnej práci a sebapoznaniu. Mladí vnímajú rodičov, ktorí aktívne počúvajú bez hodnotenia, ako najväčšiu oporu. 

Otázky, ktoré menia dynamiku: 

Čo by ste robili inak, keby ste svoje dieťa nikdy nesúdili? 

‍ „Tá nová kolegyňa je čudná. Ani neodzdraví, ani úsmev, nič. Niečo na nej mi nesedí… Tie nové sú vždy problémové. Nevedia sa prispôsobiť.“ „A poznáte ju?“„Nie... ale viem, že nebude dobrá.“ Mozog často reaguje na neznámo strachom. Vytvára si príbehy, aby zaplnil prázdne miesta. Často nepriaznivé – najmä voči cudzincom. 1️⃣ Ľudia majú sklon vnímať členov vlastnej skupiny ako "morálnejších" než cudzincov, aj bez dôkazov. 2️⃣ Mozog reaguje na neznáme tváre zvýšenou aktivitou v amygdale — oblasti strachu. 3️⃣ Ľudia prejavujú nevedomé predsudky voči cudzincom, ktoré si neuvedomujú. Aj krátky, pozitívny kontakt s „cudzím“ človekom významne znižuje stereotypy a obavy.  Otázky, ktoré môžete vyskúšať hneď dnes: Čo o tejto osobe skutočne viete? Reagujete na realitu alebo na svoj strach z neznámeho? Čo by ste mohli získať, ak sa otvoríte novému človeku? Čo ak sa mýlite? Čo by bolo iné? Ako by ste sa zachovali, keby ste predpokladali to najlepšie? ️ Nepotrebujete meniť celý svet. Stačí začať pri sebe. A svet sa zmení spolu s vami. ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/18YMSa8t5M/ #psychologia #koucing #sebarozvoj #predsudky #mentalnezdravie #emocnainteligencia #medziludskevzťahy #empatia #ludskost #vzťahy #komunikacia #sebareflexia #nevedomevzorce

🧠 Pamätáte si, keď ste boli dieťa? Váš svet bol plný otázok: „Prečo je nebo modré?“ „Ako funguje toto?“ Nemali ste problém priznať, že nechápete, pretože v tom bolo kúzlo – učiť sa a objavovať. Ale v dospelosti? Často sa bojíme priznať, že niečo nevieme. Strach z hodnotenia alebo pocit, že musíme vedieť všetko, nás často uzamkne v zabehnutých koľajach. 

Je výzvou pracovať s ľuďmi, ktorí majú pocit, že musia byť experti, hľadajú odpovede, aby sa vyhli tomu zakázanému slovu "neviem". Ľudia sa obávajú, že by stratili pocit autority zo seba. Obvajú sa požiadať opomoc. 

1️⃣ Mozog miluje výzvy. Keď sa dostaneme do situácie, kde nepoznáme odpoveď, náš mozog aktivuje centrá zodpovedné za učenie. Tento proces je kľúčový pre rozvoj našej adaptability a kreativity.

2️⃣ Zóna komfortu obmedzuje. Ľudia, ktorí sa zámerne vystavujú novým situáciám, majú väčšiu schopnosť riešiť problémy a zvládať stres. Je to tým, že keď čelíme úlohám, ktoré presahujú naše aktuálne vedomosti, vznikajú nové nervové spojenia a naša kapacita učiť sa rastie. 

3️⃣ Zlyhanie a učenie idú ruka v ruke. Harvard Business Review zdôrazňuje, že najúspešnejší ľudia sa zlepšujú tým, že si dovoľujú robiť chyby a učiť sa z nich. 

🧐  

Predstavte si, že ste v debate s niekým, kto stojí za svojím presvedčením ako skala. Máte pocit, že ten človek vôbec nepočúva, len háji „svoju pravdu“. Ale… niekedy aj my sami chceme až príliš dokázať, že máme pravdu, a zabúdame na to najdôležitejšie – zvedavosť Zvedavosť je kľúčom k slobode myslenia. Pomáha nám otvoriť sa novým perspektívam a robiť rozhodnutia na základe faktov, nie emócií. 

Niekedy si myslíme, že ak dokážeme, že máme pravdu, získame kontrolu, rešpekt či uznanie. 

🧩 Už ste si niekedy pomysleli, že ste vedeli, že ste mali pravdu, keď väčšina koelgov odmietla váš nápad? Náš mozog sa bojí uznať, že by sme sa mohli mýliť a to by mohlo ,,poškodiť" našu povesť a rešpekt v očiach druhých. Aké presvedčenia si ale nesieme do debát? Ako náš vlastný postoj ovplyvňuje reakcie druhých? Často si totiž dokážeme natoľko brániť naše názory, že nimi zatláčame iných do kúta. 

🧠Ľudia majú tendenciu brániť svoje presvedčenia ešte viac, ak sú konfrontovaní s opačnými dôkazmi. Nehľadajte "boj", ale porozumenie. 

🧩 Pocit nepohodlia, keď sú naše presvedčenia konfrontované s protichodnými informáciami, nás často vedie k ignorovaniu faktov. Nebojte sa tohto nepohodlia a skúmajte ho.