Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
Fiha, tak náš malý bol u profimamy 6 mesiacov a ona je super ženská, ale trochu ma mrzelo, keď mi povedala, že ona sa s babatkami nemazna, netutulka, lebo nechce aby sa na ňu moc naviazali a tiež chráni seba emocionálne. Bolo mi ľúto, že to maličké bábo nezažíva maznanie a pravda je, že sme potom na malého museli ísť pomalšie, nebol na prejavy lásky zvyknutý, našťastie sa to podarilo a hoci to nebolo hneď, teraz má vyše dva a objima, bozkáva, jašī sa s nami. A teraz, keď čítam vaše príspevky, som tej profimame asi aj vďačná, lebo neviem si predstaviť, Ze by nám ho nechcela dať.
hm, tak to by ma velmi mrzelo, zeby sa s nim netulkala a este tak dlho ☹ Ved to je to, co babatko najviac potrebuje, dotyky a mojkanie, ako u mamy. To mi pride ako dost nestastny pristup profimamy. Ved aj do porodnice chodia zeny z Navratu tulkat a nosit babatka, ktore pojdu na adopciu a su zatial bez mamy. Skratka, je to narocne povolanie a ja by som to ani nedokazala robit..
prepáčte, že vám sem "vbehnem" (ale v tejto diskusii som už roky rokúce, takže ju mám trochu viac "v merku") aj za "našu" stranu-za stranu profimám...
len chcem doplniť to, čo vyššie napísala @miraolek , hej v dnešnej dobe sa to už dá jednoduchšie-získať dieťa z profi (normálne legálne), resp. aby navždy ostalo v profi, ale ide sa na to úplne inak, ako to bolo pred tromi rokmi, ale všetko je to zabezpečené vopred, čiže AK profi zistí, že k dieťatku získala hlboký citový vzťah, tak sa preň musí rozhodnúť skôr, ako začnú prebiehať akékoľvek iné interakcie, čiže také dieťatko sa oficiálne k iným žiadateľom ani nedostane; skrátka nesmie dôjsť k tomu, aby profi nejako "súperila" kto z koho s novými rodičmi, jej rozhodnutie musí byť jasné už pred interakciami s inými ľuďmi;
na druhej strane- nie úúúplne vždy to práve takto ide, keďže vždy je to o ľuďoch a mnohých premenných a niekedy to skrátka môže vypáliť aj inak (ale teda NEMALO BY!).
...
a, áno, profimama má byť natoľko profesionálna, že zvládne dieťatko odovzdať, ALE treba naozaj niekedy pozrieť aj na stranu toho dieťatka, že skrátka nie vždy je to iniciatíva tej profimamy, že ona si to takto nejako "naplánovala" (ako sa rýchle dostať k dieťatku), alebo žeby to tak chcela... niekedy si skrátka to dieťatko SAMO vzťahovo "vyberie" profimamu za tú svoju ozajstnú MAMU a tá sa tomu "len akoby" podvolí a dieťatko skrátka prijme... áno, niekto to nazve zlyhanie, no ten kto takéto detičky ľúbi naplno a úplne ako svoje, to tak nikdy nenazve...
verte, neskutočné boje v sebe zvádzame (aj my, aj "naše" detičky), aby sme decuľko odovzdali plné zdravých emócií a citov, plné lásky a vzťahov, aby sme sa mu dali celé a na druhej strane, aby dieťatko zvládlo tú veľkú zmenu prechodu k novým rodičom...
a VŽDY je to EXTRÉMNE náročné a ťažké, najmä AK je u nás dieťatko dlho...
a presne tento faktor ČASU je to, čo hrá proti všetkým nám...
proti vám, proti nám, ALE AJ a najmä proti dieťatku...
a zároveň je to niečo, čo vôbec nevieme a nemáme ako ovplyvniť....
jednak to, že to dlho trvá (celé tie právne procesy),
jednak to, že čím dlhšie je miminečko u vás, tým viac vás miluje a vy milujete jeho... ♥😔
My sme zatiaľ odovzdali všetky naše detičky (okrem postihnutého chlapca, ktorý nám zostal) a zvládli sme to, ALE keby sa im nenašli noví rodičia, ostali by všetky u nás NAVŽDY... nie preto, žeby nemali kam ísť, ale PRETO, že ich naplno milujeme a položili by sme za ne život... a chceli by sme pre ne len a len to najlepšie.
Teraz máme doma ďalšie deculinko, je u nás už trištvrte roka a ja už mám teraz nočné mory z toho, keď odíde... a radšej to intenzívne vytesňujem, lebo -žiaľ- ešte ani neviem, kedy odíde (a môže to ešte dlhšie trvať) a ani kam pôjde (možno aj do svojej pôvodnej rodiny?...)...
skrátka, určite to neberte tak, že my vám deti chceme vziať, že vás chceme predbiehať, že vám ich nedoprajeme....
to URČITE nie...
niekedy sa ale tie situácie tak rôzne nastavia a pomiešajú, že to aj takto môže pôsobiť (hoci to tak vôôbec nie je)...
ale to len preto, že tie detičky silne (NE)profesionálne milujeme... a nie len strážime, ako tu niekto vyššie napísal (aby sa emočne ochránil)...
aj my by sme boli najšťastnejšie, keby detičky odišli čím skôr, keby sa našli s tými svojimi milujúcimi a túžiacimi rodičmi, ale hold...
toto fakt ide mimo nás...😔
/prepáčte dĺžku a tému príspevku, ak by sa vás náhodou dotkol,
ale nebol myslený v zlom./
tak je uplne prirodzene, ze dieta si k profi mame vytvori vztahovu vazbu ako k mame a cim dlhsie je u nej, tym je intenzivnejsia.
Skor sa bavime o tom, ze sa neriesi rychlejsie umiestnenie dietata k buducim rodicom, aj ked maju velky zaujem, ubiehaju dni a tyzdne a odovodnuju sa zamietnute neodkladka tym, ze dietatu nic nechyba a nie je v ohrozeni a podobne...No praveze chyba a traumu maju potom vsetci zucastneni.
nie, napriklad mna ta "neschopnost odputat sa" neprekvapila v nasom pripade. Bola som stastna,ze maleho mali tak radi a dali mu lasku. Ja som pisala, ze ked sme my potrebovali empatiu a ukludnenie, tak nam bolo povedane, ze to nemame tak prezivat. Ja som nasu profi mamu chlacholila a chapala som ju dokonale, aj ked teda velmi profi to nebolo a citili sme sa dost zvlastne (v momente, ked sme si to mali uzivat a vytesovat sa, ze ideme domov konecne)
@magimary krásne napísané a úplne to chápem z tejto strany 🙂 napriklad ja uplne chapem lasku nasej profi k malemu, to ze ho chráni atd.len ma mrzi ze sa ozvala ze ona ho chce tym padom vzdy vidim na psychologicke na konci ako pochybuje lebo vidi ze tam mu je uzasne a funguje tam a hovoriq nam ze nebudeme prvy ani posledny co by odisli z interakcie ak sa vztah nevytvori. Ja dufam ze je to len také upozornenie ale nebude to realne tak a dostaneme suhlas dat ziadost na sud. Mrzi ma len ze este sme sa ani raz netesili z interakcie. Neriesime maleho co vie ako sa chová co jeho bio rodina..len či nam ho vobec daju to je hlavna tema a strach..
@magimary Asi nikto z nas nepochybuje o tom, ake je tazke odovzdat dietatko, najma ked dostane u profi vsetko, co potrebuje. Vsetky sme neskutocne vdacne za to trapenie profimamam, ktore miluju deti v profi, aj ked vedia, ze si ich nemozu nechat. Len v pripade, ktory sa tu spomina, ide podla mna o ine. Jasne, ze je to tazke, ale ako moze system (psychologicka) co i len chvilu uvazovat o tom, ze dieta necha u 60r profi? Mala by skor pracovat s tou profi, aby profi vedela dieta pripravit ma ten prechod. Ak profi nebude aktivne dieta pripravovat a pomahat novym rodicom, tak dieta nikdy nebude schopne odist.
Inak toto je naozaj skvela ukazka, ako sa sudcovia mylia, ze dietatu "nic nechyba". Skoda, ze s o tom malo vie, ze toto nastava.
@jesienka22 presne tak..
@tanuska28 hej, presne, takto nejako by to vôbec nemalo byť, všetky tieto rozhodnutia sa MALI udiať skôr a nie pred vami, aby ste ešte vy mali nejaké "zvláštne" pocity,
na druhej strane, presne v tomto prípade mi to príde byť úplne také nečakané (a neplánované)...
skrátka možno si všetci zúčastnení (profimama, psychologička ai.) mysleli, že to pôjde úplne v pohode, resp. že to pôjde v rámci možností a až reakcia dieťatka im ukazuje, že asi to nepôjde tak, ako chceli a v rámci toho potom začne profimama uvažovať, že čo urobiť aby to bolo to najlepšie pre dieťatko...
vôbec nie preto, že by to tak chcela ona (alebo že by to nebodaj plánovala), skôr sa to asi takto vyvŕbilo a ona chce len to najelpšie pre dieťa a tak je ochotná ísť -i napriek tomuto veku- do toho natrvalo...čo URČITE nie je pre ňu ľahké rozhodnutie...
práve naopak...
som si istá, že si svoj vek až pridobre uvedomuje...
no na druhej strane asi cíti, že dieťatku by to inak viac ublížilo /čo zrejme vopred nikto nepredpokladal, ani psychologička, ktorá je z toho teraz asi sama prekvapená a hľadá najsprávnejšie riešenie/
môže to byť takto, alebo aj úplne inak...
len mi to pripomína situáciu s mojou (o hodne staršou kolegyňou, ktorá už má zrejme aj cez 60tku), ktorá má teraz chlapčeka rovnako starého (môže maž ten 1r. a 8mesiacov) a zatiaľ ho teda neodovzdáva, keďže pochádza z veľkej súrodeneckej konštelácie, ale to chlapča, pôvodne vo svojej biologickej rodine týrané hladom a neplnením základných potrieb, sa na ňu tak extrémne naviazalo (lebo konečne zacítilo ozajstnú lásku a starostlivosť), že ho nemôže nikto ani len postrážiť, ani jej vlastný muž... skrátka to deculko to momentálne nevie inak... a profi ani neberie ako mamu, skôr (vekovo) ako babku, aj ona si tak pred ním hovorí, ale to je tomu malému úplne jedno...
veru si neviem predstaviť, ako by sa toto chlapčiatko odovzdávalo, ak by si ho niekto vybral (samozrejme, ak by bol ponúkaný sám, lebo ako súrodencov si ich asi ťažko niekto vezme)...
to je presne o tom, že táto moja kolegyňa by si ho určite nikdy nechcela nechať (práve vzhľadom k veku, ona má sama už tak staré a staršie vnúčatká), ale na druhej strane si vôbec neviem predstaviť, ako by ten chlapček takéto odovzdanie zvládol.
a, to si teda myslím, že nezvládol.
a to je vlastne aj odpoveď pre teba, @jesienka22 , na otázku:
"ako moze system (psychologicka) co i len chvilu uvazovat o tom, ze dieta necha u 60r profi? Mala by skor pracovat s tou profi, aby profi vedela dieta pripravit ma ten prechod. Ak profi nebude aktivne dieta pripravovat a pomahat novym rodicom, tak dieta nikdy nebude schopne odist."
-ten "systém" o tom skrátka neuvažoval vopred, zrejme to ani nepredpokladal,
lebo tisíci iných prípadov sa podarilo a tento jeden sa skrátka javí inak, zložitejšie a tak aj ten "systém" (psychologička) reaguje na základe individuality tohto prípadu a hľadá to najlepšie riešenie pre to dieťa...
a som si takmer istá, že aj s profi sa pracuje, a aj ona sama sa možno snaží pripraviť dieťa na prechod a pomáhať mu...
ale žiaľ, niekedy to skrátka fakt nejde...
tak ako by to teraz nešlo ani u toho chlapčeka u mojej kolegyni...
a nie je to vinou profimamy, ale aktuálnych okolností a špecifík toho dieťatka.
@magimary presne myslim ze toto je naš pripad ...je priliš naviazany skutocne ze aj s inymi prislusnikmi rodiny (jej manzelom) je sice ok ale ak sa ona stratí z dohladu nezvlada to ..co prisudzujem tomu že ona sa stará o vsetky jeho základne potreby a manzel je doma len tak...ze sa s nim zahrá..teda neviem ci mám do toho ísť a ked budeme my plnit jeho potreby bude nas mat rad alebo nie lebo aj nám to dost ublizuje ked sme mysleli ze on bude nas chlapcek
@tanuska28 hej, tak potom je to veľmi podobné ako s tým chlapčekom u kolegyni...
(ešte ja tam aj takýto kritický vek dieťatka, kedy mu ešte ťažko vysvetliť, aby rozumom pochopil a prijal, keď jemu velí srdiečko)...
je mi ľúto, že vás to postretlo, úprimne.
uf, no neviem, čo by som na vašom mieste urobila...
ale, raz (v podobnej situácii, keď si to u nás "noví rodičia" kvôli zdraviu dieťatka, rozmysleli) mi napísali v maili toto:
Boh má pre nás tri odpovede:
-áno
-nie
-mám pre teba niečo lepšie
Odvtedy si to často pripomínam, keď niečo nevyjde tak, ako som si predstavovala...
...
Nuz, akurat ten vek (18.mes) znamena vrcholiacu separacnu uzkost, tazke obdobie na zmenu prostredia a osoby na ktoru je nafixovane, nech uz ma 30 ci 60 rokov. @tanuska28 ak citis, ze je to vas chlapcek, mozno sa da poziadat o viac interakcii? Neviem, nebola som v takejto situacii, ale drzim vam velmi palce, aby ste to zvladli ❤️🍀
@magimary chapem, co hovoris, a nepoznam to zo strany profimamy, ale predsa kazde dieta je naviazane na dobru profimamu, pretoze je s nou prave v obdobi vytvarania vztahovej vazby. Ak dostalo, co malo dostat, v 18m ma mat vytvorenu pevnu vztahovu vazbu s profi. Ak to tak nie je, praveze je niekde problem. Teoria ale, myslim, vravi, ze tato vztahova vazba sa da preniest.
@tanuska28 ale keby som ešte mohla, tak ešte doplním -možno povzbudivo- my sme raz odovzdávali chlapčeka (nemal síce až toľko mesiacov, ale mal už tiež pomerne dosť-mal 13mes.) a on bol tiež extrémne naviazaný, ale až tak, že každú separáciu odo mňa somatizoval a od obrovského plaču modral (mal afektívne záchvaty) a to stačilo, keď som len zašla za roh, niekde na wecko, on hneď spustil plač, prestal dýchať a omodral...
nikto vtedy neveril, že toto dieťatko zvládne odovzdanie...
a ZVLÁDLO! 😇👶💃
trvalo to dlhšie a išli sme na neho absolútne pomaličky, presne sme čítali jeho potreby a reakcie, "noví rodičia" boli trpezliví, dali mu toľko času, koľko potreboval a napokon predsa len BEZ traumy prešiel z jedného náručia do druhého.
ale teda mali sme asi "milión" interakcií, celý proces odovzdávania trval viac mesiacov, ale len preto, aby to Malinký lepšie zvládol...
do jeho nového domova (domov) sme ho odovzdávali s našou postieľkou, našimi navliečkami (potom už jeho ♥), našim kočíkom, aby prechod a prvú noc v novom domove zvládol čo najlepšie... aby mu aspoň "hmotné" veci pripomínali predošlé istoty...
a to bol ozaj meganaviazaný (a milovaný) chlapček ♥
...
takže, pri dobrej spolupráci, dostatku času na vaše vzájomné zžívanie nie je nutne vylúčené, že si chlapček nezvykne... len je to trochu iné, ako v tisíc iných prípadoch, no dá sa...
/hoci, určite nie vždy/.
@jesienka22 hej, lenže jedna vec je teória, ktorá platí vo VäČŠINE prípadov a druhá vec je realita, ktorá zahŕňa aj výnimky a individualitu dieťaťa...
ako vravím, ja som ešte nezvládnuté neodovzdanie nezažila,
v podstate všetky detičky sme mali silne naviazané, keďže u nás boli (takmer) všetky (okrem jedného) cca rok, ale s vypätím všetkých síl a veľkej snahy a úsilia na všetkých stranách, sme všetky detičky úspešne odovzdali (a bolo ich už ozaj dosť, takže pekná "vzorka"), i tak si však myslím, že sú aj prípady, keď to skrátka (v danom časovom období) nejde...
hoci som to sama nikdy nezažila.
@magimary vdaka ti za vsetky deti, velmi by som si ta zelala za profimamu
@jesienka22 veď ktovie?
možno sa raz stretneme, aby sme mohli ľúbiť jedno dieťatko 😉
my najprv, vy potom
@magimary Aj napriek tomu, že my sme neboli v podobnej situácii a nemala som kontakt so žiadnou profimaminou, ďakujem ti za tvoj príspevok a vhľad do situácie. Po tom, čo sa tu popísalo som bola tak spravodlivo nahnevaná, že nejaká profimama si zmyslela, že si dieťa nechá a úbohí rodičia na interakciách prežívajú strach, či to dieťa vôbec budú mať. Lebo viem, že budúci rodičia idú (podľa mňa) už do prvej interakcie naplno a s vedomím, že to dieťatko bude raz ich. A potom príde takýto prístup a zrazu je to všetko akosi zle. Ale tvoje vysvetlenie mi mnohé odhalilo a pozrela som sa na to menej nahnevane, skôr chápajúco. Už chápem situáciu zo všetkých strán, dá sa povedať, že si mi otvorila oči, takže ešte raz veľmi ďakujem. A mám aj otázku. Vo chvíli, kedy začínajú interakcie, nemala by profimamina začať pracovať s tým dieťaťom tak, že mu napríklad viac pripomína náhradných rodičov, prejavuje mu lásku, ale neustále mu hovorí o tom, že takto ho bude mať rada aj mamina, pripomína mu ich napríklad fotografiami a podobne? Neviem to odhadnúť, pri takto malom dieťati, ale určite je spôsob, ako môže poukazovať viac na rodičov a seba stavať do role niekoho, kto je tu dočasne. Aj keď je to malé dieťatko, tak už toto môže vnímať. Nedá sa to nejak takto? Nie je nejaká cesta? Ja mám pocit, z toho, čo píše @tanuska28, že profimama sa ani nepokúsila o nič, iba skonštatovala, že chce toho maličkého ona a viac nerieši. A možno aj podvedome nechtiac marí celý proces odchodu dieťatka a prechodu do novej rodiny. Neviem, nechcem sa tej profimaminy dotknúť, len mi to tak prišlo. A psychologička by samozrejme tiež mala vedieť, že vzťah sa nevytvorí hneď, nemala by spochybňovať to, že sa to raz podarí - opäť môj názor. Neviem, mám pocit, že tu skutočne zlyháva viac faktorov. Ale môže to byť tým, že mám pocit, že aj u nás veľa ľudí zlyhalo, tak to možno vidím už pri každom prípade, kde je nejaký zádrhel. V každom prípade prácu profimaminy totálne obdivujem, nedokázala by som túto prácu robiť, pre mňa ste ženy na piedestále. A súčasne si myslím, že každá, ktorá si túto prácu vybrala, vedela, do čoho ide a buď bola na to pripravená, resp. sa s tým stotožnila, alebo je jednoducho "stavaná" na toto všetko. Ja by som zrejme upadla do šialených depresii už pri prvom dieťati, ktoré by mi odchádzalo, takže vážne klobúk dole.
@indiankaindi Ďakujem za tvoje slová a za tvoje otázky,
ten príspevok si prijala presne tak, ako som ho myslela-
nechcela som, aby pár nespokojných alebo zlých skúseností iných vrhlo zlé svetlo na všetky profimamy, nechcela som aby sa z nás robili vaše konkurentky, nechcela som, aby sa vytvorila akýsi odstup ešte predtým, než sa vôbec niekedy s nejako profimamou stretnete...
tento predsudok, predpostoj by určite nebol dobrým štartom v spoločnej "práci" (s profimamou) za vašim milovaným a vytúženým dieťatkom... lebo väčšina profimám túži len po jednom: šťastlivo a bez traumy odovzdať dieťatko do rúk ľuďom, ktorí ho budú ďalej milovať, ktorí mu dajú všetko, čo bude potrebovať (myslím z tej emočnej stránky, dieťatko nepotrebuje žiadne hmotné bohatstvá...);
pretože nie všetky profimamy sú tie "zlé", nie sú ani sebecké, ani nejaké špekulujúce a plánujúce akýsi "puč" voči novým rodičom, častokrát sú len nepochopené, resp. možno neisté a ešte častejšie možno zaskočené, keď príde situácia, ktorá je zrazu inak, ako bolo doteraz (predpokladám, že 60ročná profimama už odovzdala nejedno decuľko, inak by ich mala doma možno aj 20) a tak na ňu v tom momente nevedia inak reagovať...
samozrejme, nie je to tak u všetkých, u niektorých to možno je aj naopak, len píšem, že sú vždy viaceré možnosti a okolnosti, ktoré celú situáciu formujú (a niekedy -z pohľadu túžiacich rodičov-aj deformujú)...
...
k otázke, či by nemohli profimamy aj takými praktickými "drobnosťami" pripravovať svoje dieťatko na prechod? Mohli a MALI. Ja to tak robím odjakživa, keď dieťatku dostane od nových rodičov napr. hračku, tak mu ju často dávam, ponúkam, prikladám a hovorím mu pri tom: "to je od novej maminky a tatinka", ukazujem im fotky a hlavne im o tom veľa rozprávam (že pôjdeme na stretnutie, že sa zajtra s maminkou a tatinkom uvidíme, že sa pôjdeme prejsť atd, atd, atd), hoc sú to ešte len ani nie ročné miminká...dieťatko chápe oveľa skôr a oveľa viac, ako si my dospelí myslíme (mám to 100x potvrdené pri očkovaniach a odberoch, kedy naše detičky neplačú, alebo takmer neplačú, lebo ich na podobné úkony vopred slovne pripravujem... ),
takže áno, má to obrovský význam takto dieťatko pripravovať /dokonca aj skôr,ako dôjde k prvým interakciám/, lenže to je zase o ľuďoch, o každej osobnosti, ako to celé vníma, nikomu sa to nedá nakázať-rob to takto a takto... môže sa mu to odporučiť, ale keď mu to (vnímanie) bude cudzie, tak to skrátka nebude robiť (alebo nebude vedieť robiť)..., ale určite to na príprave profirodičom odporúčame, aby to robili, ale čo si z toho vezmú a ako, je na nich.
Či to takto robila aj profimama od @tanuska28 , neviem z napísaného posúdiť, neboli tu až také detaily spomenuté, ale spokojne je možné aj že áno,aj že nie. To ťažko hodnotiť a posudzovať, dokonca možno (doma v skrytosti) robila aj oveľa aktívnejšie veci na zvyknutie malého, ale keď prišlo k interakcii, tak správanie malého ju natoľko zaskočilo, že nevidela význam pokračovať v tom... Ťažko povedať, to sú len naše konštrukcie a dohady, keďže nie sme v koži tej profimamy a neboli sme priamo pri tom.
...
a už len poznámočka na margo-nie, nejdú všetci rodičia do toho naplno, keď už prídu na prvú interakciu... mali sme mnohých, ktorí si to (dokonca po mnohých interakciách) napokon rozmysleli...
a majú na to právo.
Lepšie, keď takto zhodnotili situáciu, akoby neskôr niečo neklaplo...
Ono velmi zalezi aj od skusenosti profimamy. Niektore to zial robia kratko, cakaju na dieta a beru to ako zarobok, potom sa moze stat ze su citlivejsie a nie celkom pripravene. Nam vraveli ze beru kazdeho kto chce toto robit lebo profi je malo. Nic to nemeni na tom ze je to hrozne tazka robota s nie pre kazdeho... no asi lepsie ako ustav a podobne pretoe decka. A inak neviem, my mame takuskusenu a ona vravela zeta priprava je aj o tom aby sa nenavazovali. No nie kazdyto dokaze.... a. @magimary diky za tento vzacny prispevok
@berginkan niekdajšie prípravy boli o tom, aby sa nenaväzovali,
terajšie prípravy sú úplne o inom,
ak sa nemáš na to dieťatko naviazať, tak to takmer nemá význam,
pretože, ak majú byť najcitlivejšie okamihy života toho miminka naplnené len primárnou starostlivosťou o základné biologické potreby, tak to sa takmer v ničom nelíši od starostlivosti v niekdajších decákoch, kde boli plné dojčenské (a iné) oddelenia detí...
Profi vzniklo práve preto, aby dieťatko cítilo a prežívalo (materskú, vzťahovú) lásku, opateru a prijatie a nielen starostlivosť a mohlo tak získať normálnu vzťahovú väzbu a nie chaotickú, nejasnú, nevyhranenú...
Bez vzťahu a naviazania sa na profi (a profi naň) by to skrátka nešlo.
/samozrejme, úplne iné je to, ak hovoríme o pobyte v profi pár týždňov a iné ak hovoríme o mnohých mesiacoch/
@berginkan nuž, len kto ako chápe "chorobné" naviazanie?
a, ak aj nastane, tak myslím, že je na 99% vedené zo strany dieťatka,
ktoré (často) vychádza z patologického prostredia, emočného, i sociálneho zanedbávania a ako také môže mať špecifické (špecifickejšie) potreby... v dôsledku, čoho sa môže stať, že sa extrémne naviaže...
bez nejakého extra pričinenia profimamy (ak nemyslíme profimamu začiatočníčku, ktorá pri prvom dieťati ešte nemusí presne vedieť odhadnúť hranice)...
@miraolek presne tak o tom profi rodicovstvo je a ja som stastna ze maly ma taky zaklad ze citi k niekomu lasku a ma sa vyborne beriem to ako super štart do jeho života. Predbehnut nas profi asi nemože ale to ze by ho nedali nám a nechali u nej stale ako dietatko ktore sa na nikoho ineho okrem nej este nenaviazalo je asi možné....teda take mam obavy uvidime ako dalej a dufam ze to sa nestane