Emocionálne puto k dieťaťu v náhradnej starostlivosti
Ahojte . Rodičia ,otcovia či maminy ,ktoré máte svoje vlastné deti plus z nejakých dôvodov máte aj dieťatko v NOS ( ktoré napr. má svojich bio rodičov ,no tí nie sú schopní sa oň starať ) . Viete mi napísať vaše skúsenosti ohladne komunikácie s takýmto dieťaťom ... Dokázali ste po čase milovať dieťa ako vaše vkastné deti ,alebo cítite hoci len malé rozdiely v pocitoch .
Sme v situácii ,kedy dieťa u nás už žije niekoľko mesiacov , množstvo jeho psychických problemov sa uňho vytratilo , snažíme sa s manželom ,aby mu nič nechýbalo po žiadnej stránke ,ani tej emočnej .poznáme.ho od narodenia ( má 7 ) . Každým dňom.čakáme na oficiálne vyjadrenie súdu . Ja mám však stále obrovský rešpekt a strach ,aby dieťa necítilo rozdiel ,ktorý tam však je , necítim k tomu ďieťaťu to ,čo k mojim trom deťom , no veľa sa objímame ,rozprávame , máme svoje rituály , už sa mi ťažko predstavuje ,že by nám "to naše " ďieťa vzali. Prišla po rokoch ( lebo podľa sociálky a aj jedného z rodičov , nie je možné aby sa rodičia vedeli niekedy postarať ) , tá láska a pocity ,ako pri vlastných deťoch ? Alebo tam city boli ,no vždy iné a cítite aj po rokoch rozdiel. Záleži mi veľmi ,aby sa dieťaťu u nás dostalo aj to emočné,keďže od narodenia túto stránku postrádalo ,a zanechalo to následky.
Prosím o odpovede naozaj len ludi ,ktori maju osobnu skusenost ,nie susedinu ani z okolia ,ale naozaj svoju vlastnu . Pripadne rada si napisem sukromne podrobnejsie . Dakujem
kazde dieta ci bio ci ziskane milujes inou silou a vahou. takze neboj sa ze by to dieta pocitovalo inak, je to v tvojej hlave nie v jeho. ak mu nedate najavo ze ho nemate radi bude vasu lasku prijimat a nebude riesit ci je ina a ci je jej dostatok. drzim palceky
@anonym_autor autorka ja ti napíšem pohľad práve takého decka ktoré bolo tiež adoptované. A poviem ti len toľko že keď už teraz cítiš to že ho neľúbiš ako vlastné tak by bolo na mieste ho asi prenechať iným láskavým rodičom možno bez vlastného dieťaťa. Pretože to dieťa to časom pocíti a môžeš sa aj na hlavu postaviť. A z vlastnej skúsenosti ti poviem že je to strašný pocit. Nechápem také ako si ty tak načo ideš do náhradnej starostlivosti ktorá má byť tvojím poslaním a ešte s vedomím že to decko neľúbiš ako svoje vlastné. Vieš finančné a materiálne zabezpečenie nieje všetko ;)
@anonym_autor autorka ja ti napíšem pohľad práve takého decka ktoré bolo tiež adoptované. A poviem ti len toľko že keď už teraz cítiš to že ho neľúbiš ako vlastné tak by bolo na mieste ho asi prenechať iným láskavým rodičom možno bez vlastného dieťaťa. Pretože to dieťa to časom pocíti a môžeš sa aj na hlavu postaviť. A z vlastnej skúsenosti ti poviem že je to strašný pocit. Nechápem také ako si ty tak načo ideš do náhradnej starostlivosti ktorá má byť tvojím poslaním a ešte s vedomím že to decko neľúbiš ako svoje vlastné. Vieš finančné a materiálne zabezpečenie nieje všetko ;)
@anonym_aaea89 dakujem za nazor ,vazim si tvoju uprimnost .
lenze toto dieta je nasa rodina, rodicov ma . Nikdy by nesuhlasili s adopciou . Lubime ho ,zalezi nam na nom velmi ,preto sme urobili ,co smw urobili aj napriek strate nasho komfortu ( je to prilis komplikovane ) . My sme sa do tohto nehrnuli po hlave ,a ani zo ziadneho rozmaru . Socialka mala na to jednoznacny nazor , bud skonci v detskom domove ,alebo u niekohi v rodine . A aj koli povahe a problemom dietata ( pre anonymitu pisem v strednom rode ) ,si ho nik iny z rodiny vziat k sebe nechcel ,okrem nas .
Preto som sa chcela uprimne spytat , ci lubia nahradni rodicia svoje deti rovnako ako deti ,ktore maju v NOS . Ja to dieta milujem a urobila som prenho s manzelom omnoho vuac ,ako vlastni rodicia . No nie je to laska ako k nasim detom vlastnym . Je to pre nas nove, snazime sa ,tu nejde o materialno , dieta bolo roky zabedbavane fyzicky a najma emocne ,zazilo si traumy , a my mu chceme byt tym najbezpecnejsim miestom ,a asi aj sme ,kedze mnohe jeho problemy byvanim u nas zmizli postupne . Len som si neista ,ci robim veci spravne, z uradu mi nik nevie povedat ,ako mam komunikovat a ako odpovedat na rozne jwho otazky o rodicoch . Psychologicka odporucila.psychiatricke vysetrenie ,termin mame o 1,5 roka ( spravne ..1,5 roka ) . Psyxhologicky sme viac krat menili ,lebo dieta nechcelo spolupracovat.
Rada by som tu spoznala niekoho ,kto si podobnym prechadzal .
@anonym_aaea89 dakujem za nazor ,vazim si tvoju uprimnost .
lenze toto dieta je nasa rodina, rodicov ma . Nikdy by nesuhlasili s adopciou . Lubime ho ,zalezi nam na nom velmi ,preto sme urobili ,co smw urobili aj napriek strate nasho komfortu ( je to prilis komplikovane ) . My sme sa do tohto nehrnuli po hlave ,a ani zo ziadneho rozmaru . Socialka mala na to jednoznacny nazor , bud skonci v detskom domove ,alebo u niekohi v rodine . A aj koli povahe a problemom dietata ( pre anonymitu pisem v strednom rode ) ,si ho nik iny z rodiny vziat k sebe nechcel ,okrem nas .
Preto som sa chcela uprimne spytat , ci lubia nahradni rodicia svoje deti rovnako ako deti ,ktore maju v NOS . Ja to dieta milujem a urobila som prenho s manzelom omnoho vuac ,ako vlastni rodicia . No nie je to laska ako k nasim detom vlastnym . Je to pre nas nove, snazime sa ,tu nejde o materialno , dieta bolo roky zabedbavane fyzicky a najma emocne ,zazilo si traumy , a my mu chceme byt tym najbezpecnejsim miestom ,a asi aj sme ,kedze mnohe jeho problemy byvanim u nas zmizli postupne . Len som si neista ,ci robim veci spravne, z uradu mi nik nevie povedat ,ako mam komunikovat a ako odpovedat na rozne jwho otazky o rodicoch . Psychologicka odporucila.psychiatricke vysetrenie ,termin mame o 1,5 roka ( spravne ..1,5 roka ) . Psyxhologicky sme viac krat menili ,lebo dieta nechcelo spolupracovat.
Rada by som tu spoznala niekoho ,kto si podobnym prechadzal .
@anonym_autor nemam skusenost,ale podla mna ta laska nikdy nebude rovnaka,ale to neznamena ze nemoze byt dobra a naplnujuca..verim,ze dieta casom pochopi,ze ste to najlepsie co sa mu mohlo stat,pri takych rodicoch..drzim palce.
@anonym_autor prečo ho chceš za každú cenu milovať rovnako? Prečo sa tým trápiš že to nejde? Biologické je biologické. Vôbec si nemôžeš nič vyčítať. Mať 7r dieťa ktoré ma rôzne traumy, je pre mňa obdivuhodné.
Teba sa niekto pýta ako to zvládaš a ci si si takto predstavovala svoj život? Svoju rodinnú idylku?
Ja som veľa krát počula ze dokonca ani vlastne deti matky nedokážu ľúbiť rovnako. . .
Takže bud v kľude.
Suseda vrátila dieťa do domova. Nezvladala to. Tiež mala svoje 3 a jedno bratove (obaja rodicia mu zomreli na ťažkú chorobu). Absolútne nikto ju neodsudzoval, nevycital.
Skuste sa obrátiť na OZ Návrat. Venujú sa náhradnej starostlivosti - adopcie, pestúnstvo atď - komplexne, majú aj psychológov, podporné skupiny. Myslím že by vám vedeli poradiť.
Ahoj, ja mam jedno adopt. od babatka a jedno vlastne. Milujem ich obidvoch rovnako, aj ked kazde je ine a maju ine potreby. Aj preto, ze ich tak lubim, zvladame aj tie tazsie chvile.. Ty mas ale inu situaciu, ktoru si si uplne sama nevybrala a preto je ok, ze mas take zmiesane pocity. Rob pre neho maximum, aj tie city a pocity sa menia v case, tak ako sa vy ijaju deti. Stabilita a bezpecie je casto viac ako pocity bezpodmienecnej lasky. Znamenas pre neho vela a ak to zvladas, len pokracuj den za dnom v jeho prijimani a bud tu pre neho. Drz sa.
Ahoj, ja mam jedno adopt. od babatka a jedno vlastne. Milujem ich obidvoch rovnako, aj ked kazde je ine a maju ine potreby. Aj preto, ze ich tak lubim, zvladame aj tie tazsie chvile.. Ty mas ale inu situaciu, ktoru si si uplne sama nevybrala a preto je ok, ze mas take zmiesane pocity. Rob pre neho maximum, aj tie city a pocity sa menia v case, tak ako sa vy ijaju deti. Stabilita a bezpecie je casto viac ako pocity bezpodmienecnej lasky. Znamenas pre neho vela a ak to zvladas, len pokracuj den za dnom v jeho prijimani a bud tu pre neho. Drz sa.
@hariet dakujem , dnes sme boli spolu u psychologicky , a povedala mi velmi podobne slova ako ty . Ze pre to dieta je dolezita v tomto momente stabilita ,bezpecie , ochrana , a pocit ,ze niekam patri . Podla toho co psychologicka nam dnes zhrnula , dieta nas povazuje za velmi dolezitych v jeho zivote ,a sme vraj taky pristav bezpecny ,, ostat e pride casom .dieta je emocne otupenejsie ,koli prezitym traumam , no urobili sme obrovske pokroky ,tak dnes po rozhovore s odbornikom som omnoho istejsia v tom co citim a robim .
V podstate aj ked som cakala tretie dieta , bala som sa , ako rozdelim cas ,energiu .lasku vsetkym trom detom . A prislo to spontanne a samo . Tak asi to bude aj tu .dakujem vam za podporu ,snad tema pomoze aj niekomu inemu .
@hariet dakujem , dnes sme boli spolu u psychologicky , a povedala mi velmi podobne slova ako ty . Ze pre to dieta je dolezita v tomto momente stabilita ,bezpecie , ochrana , a pocit ,ze niekam patri . Podla toho co psychologicka nam dnes zhrnula , dieta nas povazuje za velmi dolezitych v jeho zivote ,a sme vraj taky pristav bezpecny ,, ostat e pride casom .dieta je emocne otupenejsie ,koli prezitym traumam , no urobili sme obrovske pokroky ,tak dnes po rozhovore s odbornikom som omnoho istejsia v tom co citim a robim .
V podstate aj ked som cakala tretie dieta , bala som sa , ako rozdelim cas ,energiu .lasku vsetkym trom detom . A prislo to spontanne a samo . Tak asi to bude aj tu .dakujem vam za podporu ,snad tema pomoze aj niekomu inemu .
@anonym_autor z tvojich príspevkov tu ide veľká úprimnosť a snaha, veľmi pekne o dieťati a aj svojej rodine píšeš, mne z toho ide vyčítať veľa aj lásky aj obety a uvedomenia. Tiež ma pri čítaní napadlo, že to, čo robíte pre neho sú prejavy a skutky lásky, a som rada, že ťa na základe pokrokov povzbudila psychologička. Netlač na seba. Ďržím veľmi palce všetkým vám ❤
@anonym_autor nikdy som nic take neriesila, no chcem ti napisat, ze si urcite skvely clovek. Drzim ti palce, robis uzasnu vec.❤️
Veľký klobúk dole pred tebou a manželom, ze ste sa tak obetovali ešte popri svojich 3 detocj v dnešnej dobe . Úprimne verim ze sa dieťaťu nemohlo nic lepsie stat ako vyrastať u vas ono vam to všetko vynahradí uvidis.
Želám všetko dobré a veľa síl. 🩷🩷🩷🩷
@anonym_aaea89 dakujem za nazor ,vazim si tvoju uprimnost .
lenze toto dieta je nasa rodina, rodicov ma . Nikdy by nesuhlasili s adopciou . Lubime ho ,zalezi nam na nom velmi ,preto sme urobili ,co smw urobili aj napriek strate nasho komfortu ( je to prilis komplikovane ) . My sme sa do tohto nehrnuli po hlave ,a ani zo ziadneho rozmaru . Socialka mala na to jednoznacny nazor , bud skonci v detskom domove ,alebo u niekohi v rodine . A aj koli povahe a problemom dietata ( pre anonymitu pisem v strednom rode ) ,si ho nik iny z rodiny vziat k sebe nechcel ,okrem nas .
Preto som sa chcela uprimne spytat , ci lubia nahradni rodicia svoje deti rovnako ako deti ,ktore maju v NOS . Ja to dieta milujem a urobila som prenho s manzelom omnoho vuac ,ako vlastni rodicia . No nie je to laska ako k nasim detom vlastnym . Je to pre nas nove, snazime sa ,tu nejde o materialno , dieta bolo roky zabedbavane fyzicky a najma emocne ,zazilo si traumy , a my mu chceme byt tym najbezpecnejsim miestom ,a asi aj sme ,kedze mnohe jeho problemy byvanim u nas zmizli postupne . Len som si neista ,ci robim veci spravne, z uradu mi nik nevie povedat ,ako mam komunikovat a ako odpovedat na rozne jwho otazky o rodicoch . Psychologicka odporucila.psychiatricke vysetrenie ,termin mame o 1,5 roka ( spravne ..1,5 roka ) . Psyxhologicky sme viac krat menili ,lebo dieta nechcelo spolupracovat.
Rada by som tu spoznala niekoho ,kto si podobnym prechadzal .
@anonym_autor určite riešte Návrat.
Ak podľa psychologičky potrebuje psychiatra, a termín ste zohnali len o 1,5 roka, choďte na urgent. Normálne najprv len ty alebo muž, odkomunikovať situáciu a že jednoducho je to príliš vážne a zaťažujúce pre dieťa aj vás na to, aby ste cakali 1,5 roka - že potrebujete dať dieťa skontrolovať, lebo neviete, či to netreba riešiť skôr. Môžete operovať tým, že skôr zachytená diagnóza znamená lepšie šance na a úspešnú liečbu a tým aj nižšie zaťaženie systému. Urgent neznamená hospitalizáciu. Bola som nedávno tak s kamoškou, a to dostala len o mesiac termín ku psychiatrovi na prvovysetrenie. Ale mne sa to nezdalo, šli sme na urgent, lebo podľa mňa nemohla mesiac čakať. Jej konkrétne hneď aj navrhli hospitalizáciu a prijala ju.
A máme syna v pestúnskej. Neskôr dve biologické deti. Je to pre mňa úplne iné. Jednoducho pri bio deťoch hormóny u mňa robia strašne veľa. Do nich som zaľúbená. Ale aj to do každého inak. Po tej pocitovej stránke som tak naozaj bola a som zaľúbená len do jedného z našich 3 detí. A to biologické sú dve... Ale proste to je zaľúbenost, to nerieš.
Dlho som sa trápila, že ho neľúbim. To, že ho ľúbim som pochopila, keď sme šli v snehovej búrke cez horský prechod. Len ja a manžel. Vtedy sme mali len jeho ešte, a nebol tam s nami. A mne napadlo, že keby sme teraz havarovali v tej búrke a zomreli, tak zomriete obaja naraz - ako som vždy chcela, aby sme raz naraz zomreli - že ani jeden z nás by sa nemusel trápiť stratou druheho. A vtedy mi došlo, že ako hrozne by bolo jemu.. A vyslovene som si povedala, že radšej znesiem bolesť zo straty manžela, len aby náš Tomi nemusel zažiť, že by nás stratil oboch. Ziadna romantika, že srdiečka a motýliky v bruchu keď na syna pozriem. Ale vedome rozhodnutie uprednostniť jeho dobro pred mojím v prípade potreby. Podľa mňa toto je láska (na rozdiel od zaľúbenosti) a toto som si istá, že voči tomu vášmu dieťaťu žijete.
My mame uz skoro dospeleho biologickeho syna a 2,5 rocneho syna z anonymneho porodu, ktory rodicov nepozna. Brali sme ho z nemocnice ako 3,5 tyzdnove babo. Ja u seba nevidim rozdiel medzi mojimi citmi. Casto dokonca zabudam, ze som maleho neporodila. Aj puto k biologickemu synovi sa rodilo postupne, neovalilo ma to hned na porodnej sale. Takze to mam rovnako u obidvoch od zaciatku. Podla mna je ale asi normalne citit medzi detmi rozdiely, niektore zeny to tak maju aj medzi vlastnymi detmi. Hlavne, aby to nebolo vidiet navonok, aby dieta to odcudzenie necitilo.
Ja sa tu pripojim aj ked nie som v uplne rovnakej situacii, ale mozno tu ziskam nejake nove pohlady. Mam 32 rokov a posledne roky mam tuzbu si adoptovat dieta, lenze realne to mozem riesit az posledny rok kvoli zivotnym okolnostiam. Nemam vlastne deti, lenze mne je ta myslienka mat ich vlastne taka cudzia. Naopak, ked som pri detoch od inych rodicov rada sa s nimi rozpravam, hram. Citim sa v tomto mojom nastaveni sama. S muzom sa chystame riesit adopciu, boli sme na prvom stretnuti, ta pani na urade nas trochu prefackala, ale mna to nejako neodradilo, no mam strach presne aj pre to,ze ci to dieta bude spokojne? Ci bude citit tu lasku? Ta adopcia je vlastne moj napad, muzovi je jedno ci deti budeme mat, ale vsimla som si,ze v rodine u svojich surodencov sa ich detom aj dost venuje. Plus fakt je,ze za sucasnych zakonov by som si adoptovat kym nie som vydata nemohla nikoho. Ine formy osvojenia velmi nechcem, lebo naozaj viem si urobit vazbu k dietatu a ak by malo ist naspat k bio rodicovi zle by som to niesla. Asi by ma najviac zaujimal nazor samotneho dospeleho adoptovaneho dietata, ktore vyrastlo v takej rodine. Ja sama som prisla do kontaktu s dietatom z domova a aj ked bolo problemove tam prave zacal hacik v mojej hlave akoby mi nieco nasepkavalo,ze raz si chcem adoptovat, ani neviem preco.
Nemám skúsenosť ale mam názor, že pocit bezpečia a prijatia je to najcennejšie čo môžeš dieťaťu dať
Každá láska je iná, každý človek je iný, každý vzťah je iný
Niekedy aj opičia láska viac ublíži ako prospeje
Takže podla mňa,ak ste sa vzájomne prijali, to je to naj