Aké sú výhody mať druhé dieťa po dvoch rokoch?

Pre rodičov žiadne výhody z tohto vekového rozdielu neplynú.

@anonym_5cd745 Preco si myslis?

@dadis pretože mať dve deti po sebe neznamená mať dve deti čo sa medzi sebou zabavia a ty máš vybavené. Môže to znamenať, že dve deti budú furt v sebe, mať stále konflikty a bitky, žiarliť, a rúbať sa ako psy. 👍Takže budeš riešiť dve samostatné jednotky, s rozličnými požiadavkami, záujmami a ako bonus ešte konfliktu medzi nimi. 🥹Veľmi reálne. Nechapem, že ťa to nenapadlo.

@anonym_5cd745 ja v tom vidím výhodu, že si 2x neprerušujem karieru. Vždy sa berie iba ako veľká nevýhoda byť 6 rokov doma ale pre mňa je to lepšie ako byť 3 rokov doma, potom 2 roky pracovat, tak akurát sa do toho pracovného života dostat a potom opäť 3 roky pauza a opäť sa do toho dostávať. Jasne ze moze ist zena po roku do práce ale veľa z nich nejde. Hovorím o tých, vrátane seba.

@anonym_autor každé dieťa je iné aj vekový rozdiel ja som mala syna stredného a mladšieho rozdiel 2 a pól roka a boli stále v sebe Firth sa hádali a pritom najstarší s najmladším synom si rozumeli tam bol rozdiel 7 rokov a keď prišla staršia dcéra tá bola zase ako malé dieťa najhoršia uplakaná urevana a vzťahy s bratmi ma výborne hoci je tam už aj 15 rokov rozdiel najstarší a najmladšia dcéra je rozdiel 19 rokov

Ja mam dievčatá rozdiel 3 roky . Zo začiatku super no keď ma jedna 15 druhá 12 je to masaker

@anonym_autor a kedy chceš ti druhé dieťa? Keď nie tak najskôr o 10 rokov až ti toto dorastie, tak je to uplne jedno. Za mna veľká výhoda je, že si všetko urobíš jedným vrzom. A nie sa zase vracať do prace, zvykat si na to a potom zase MD a RD a ten istý kolotoč od znova

@anonym_autor taka otrepanavyhoda, ze sa spolu zahraju ale je to fakt velka vyhoda, dalej ked boli mensi a zacinali sme s kruzkami, dala som ich na rovnaky spolu, ked napr.zacinali lyzovat tak pri 2rocnom rozdiely sme coskoro lyzovali cela rodina spolu a nemuseli sme sa delit, to iste celkovo travenie casu sa nemuselo prisposobovat vekovemu rozdielu, teraz ked su velki mam vylozene nphy a nemusim uz riesit ze jedno dieta este male a druhe velke. A jedna ale velmi velka nevyhoda: ze zaciatok bol fest tazky, nemal nam kto pomoct, padala som na hubu, obaja s muzom sme boli unaveni a nemali sme si kedy odychnut. Ale to trvalo len prve 2 roky, tych vyhod je viac.

Podľa mňa čo najmenší rozdiel je super. Budú si bližšie, a odbiješ to na jednej materskej.. nemusíš ísť teraz do práce a o rok znova zas odísť,keď už budeš navyknuta zas na robotu.takro si to naraz kvázi odbiješ a neskôr už sa nemusíš premiestňovať ani fyzicky a psychicky.

@anonym_e542f1 Mne (nie mna) to nenapadlo asi preto, ze 2 rocny rozdiel sa u nas podaril osudom. Starsi syn nikdy na dceru neziarlil, od prveho dna ju mal velmi rad. Kriza prisla v puberte, ale len prechodne. Co sa tyka kariery, urcite lepsie raz vypadnut, nez nez dvakrat. Co sa tyka rezimu na - pri takto blizkom veku sme viacmenej prechadzali zmenami spolocne (rusenie poobedneho spanku, vecierka, ako dlho byt vonku). Deti chodili do jednej skolky, skoly, na to iste gymnazium, do toho isteho sportoveho klubu(na treningy chodili uz velmi skoro same), mali a maju vela spolocnych priatelov. Dedili po sebe kontinualne sportove potreby (bicykel, lyze, korcule), niektore oblecenie (vacsieho typu - lyziarske overaly, oteplovaky, snehule, ale aj gumaky, crocsy). Samozrejme tiez nam to dobre vyslo aj s kocikom a autosedackami, ktore menili viacmenej z rucky do rucky 😁. Nevyhody? Zaciatok bol tazsi, najma mladsia dcera chcela byt stale na rukach, tak som ju mala casto v satke. Ale uz od prvehom momentu, kedy som ju davala s hrackami na brusko - sa hravali spolu. Dcera pomaly ani nepoznala hru s babikami (iba ked sa s nimi obcas chcel hrat syn), inak neustale sa spolu hrali s duplom, legom, vlacikmi, citali rovnake knihy (syn uz teraz malo cita), pozerali rovnake rozpravky, aj teraz v tv pozeraju takmer to iste. A najma, ja ako mama som mala svoju maminkovsku eru v jednom case, vyrastli do partakov v podobnom veku (aj tym, ze dievcata dospievaju skor). Teraz vidim, ako este niektore moje rovesnicky riesia ulohy alebo vozenie na kruzky. Nie, dakujem. 😁

@anonym_autor vobec ziadne problemy som nemala, akoze nemala som mlieka a mlieka zeby som mohla darovat - ale stacilo...vsetky deti boli aj su take optimalne (nikdy ziadne nebolo mischellin, vsetko take drobnejsie deti, ale teraz su fakt ze velkaci, chlapci vyssi ako moj muz, dcera je vyssia ako ja, vsetci S postava, takze uplne normal)...a vsetci su zdravi, ziadne problemy. Ja som si dceru prilozila aj ako som porodila, ako nebolo tam nejake porozumenie zo strany nemocnice ale tak to bolo pred 15-17rokmi, teraz je to mozno uz ine).

Kým som nemala deti, myslela som si, aká je super výhoda mať deti vekovo blízko pri sebe. Už si to ale vôbec nemyslím. Je to dosť masaker ak na to budeš sama a fakt sa im chceš venovať. Hlavne teda, ak niektoré z nich bude narocnejsie.
Muž si to asi predstavuje jak Hurvínek válku. Normálne sa mi natiska otázka, ako sa on podiela na starostlivosti.

@miriamzba ano no je s malym za ten cas co idem do sprchy napr..ale presne no s dvomi by to bolo zaujímavé a popravde cakam kedy maly sam sa zacne pýtať za otcom aby som mohla urobit aj veci bez maleho zavesené na nohe

@pr85 ...a tretie tiez po 2r2mes 😁😁😁 ...ale to bolo trochu lahsie ako pri 2.

@anonym_f88f3e toto vzájomné hryzenie som si všimla u dvojičiek. Zhodou okolností má sestra aj kamoška dvojičky a tie sa navzájom súrodenci hrýzli. Ja som hryzenie u mojich detí nikdy nezažila, ale tak my sme mali rozdiel 2 roky a 4 mesiace, asi tým, že vekový rodziel bol už troška väčší.

@dadis my sme to mali presne tak ako vy. Starší je syn a mladšia dcéra a syn tiež nikdy na sestru nežiarlil, od prvého momentu ju zbožnoval a dcéra ho zasa obdivovala ako veľkého brata. Nikdy sa nebili, syn sa pred kamošmi kedysi predvádzal a akože provokoval sestru počas puberty, ale to dávno prešlo. Ja som veľmi šťastná aký majú teraz vzťah, sú to dospelí ľudia, ale nezištne si pomáhajú, teraz synovi praskla pneumatika na aute, dcéra automaticky mu ponúkla svoje auto, a to nebývajú pod jednou strechou už. Dcéra minule potrebovala zložiť skladbu k nejakej videohre, syn je to rýchlo urobil. Mne ako matke sa na ich vzťah veľmi dobre pozerá, lebo nie všetky súrodenecké vzťahy sú fajn.

@anonym_autor máme presne dvojročný rozdiel - obe sa narodili v apríli. Prvý rok bol náročný, ale staršiu som zapojila hravou formou do starostlivosti a tak to začala vnímať, že je veľká sestra, ktorá sa vie postarať. Po roku sa to výrazne začalo zlepšovať, pretože už aj mladšia začala inak vnímať a staršia sestra sa pre ňu stala akýmsi vzorom. No a ako rástli, tak aj tie záujmy a aktivity mali podobné. A platí to doteraz. A v čom som ja videla obrovskú výhodu, že sme boli spolu doma ešte jeden rok, kým staršia nastúpila do škôlky. Keby sme rok počkali, viem, že by ťažko znášala, že ona musí ísť do škôlky, keď príde bábätko. A rovnako, keď nastúpila do škôlky mladšia, mala tam tú oporu staršej sestry, ktorá síce bola v inej triede, ale stretávali sa (susedné triedy).
Pre nás to bol ideálny vekový rozdiel. A pevne verím, že to púto medzi nimi ostane stále také silné, ako je teraz.

@0silvia0 Aj u nas, on sa nevedel nikdy dockat, kedy sa ako babatko zobudi a lahne si k nej do postielky, vzdy sa k nej pekne spraval a mozem uz teraz povedat, ked je dospely, ze za cele detstvo jedinykrat na nu neziarlil, aj ked sme jej davali viac pozornosti (kvoli zdravotnym problemom). Pre mna je 2r rozdiel priam idealny. Ked sa dcera narodila, tak uz starsi syn bol spolahlivo odplienkovany, uz som ho aj odstavila a uz sme chodili von bez kocika. Ze cakam babo, som sa dozvedela, ked mal cca 14-15mesiacov a vtedy som si nevedela predstavit, ze ako zvladnem 2 deti. Ale za tych mesiacov sa stal velmi samostatny a zvladli sme to v celku dobre.

@anonym_autor nešla by som do toho takto skoro. Moja mama ma susedu, ktorej deti sú od seba 2 roky od seba. Katastrofa. Chuderka, má to ťažké. A to bývajú v novej bytovke a výťahom a ihriskom pod nosom. Staršia má cca 2 3/4 a mladšia necelý rok. Raz reve jedna, raz druhá, niekedy v noci obe naraz.
Zvážte to poriadne, aby si sa nezbláznila

@anonym_autor úprimne s takým typom muža by som si ďalšie nerobila

@anonym_autor autorka ty to budes mat naopak, tu ti ospevuju vyhody ale just ty budes tie percenta, co sa surodenci budu tlct hlava nehlava. A teraz pomohla ti tato diskusia? 😂😉
a predpokladam ze muz je naivny ako vacsina chlapov, co pridu o 18 z roboty a uz sa len chvilku pohrajkaju

@anonym_autor ja mám dve dievčatá a vekový rozdiel 2,5 roka..mladsia ma teraz 8 mesiacov a keby som mala prezit rok 2025 ešte raz, tak nie, neprosím 😀ale teraz už začína byt ako tak ok..ja by som pockala keby mozem..ja vidím brutálny rozdiel na staršej dcérke keď sa mala narodila a mala 2,5 roka a teraz keď už ma cez 3, že je omnoho viac samostatná aj vyspelá..a ja by som aj bola rada, keby som mala možnosť aspoň na rok sa vratit do práce a vypadnut z tohto kolobehu..lebo v podstatne to bolo tehotenstvo, potom kojenie a keď mala starsia rok a 10 mesiacov som zistila že som tehotna (polroka predtým som dokonca potratila tak by sme mali povodne len 2 ročný rozdiel) a potom nevolnosti..čo nám pomohlo bolo to, že starsia išla do skolky keď som bola v 7 mesiaci, síce len na poldna ale aj to bola veľká pomoc a potom, keď sa mala narodila, tak manzel chodil so staršou stále na nejaké výlety nech mám ja doma klud a najmä nech nevidi, že mamina ma stále na rukach babatko, lebo mladsia bola veľmi uplakané babatko..podľa mna je to veľmi náročné a fyzicky vyčerpávajúce mat dve takto malé deti po sebe, mat možnosť ísť naspat do prace a potom mat druhé dieťa by bolo pre mna lepsie..začínam teraz síce vidiet tie výhody mat takto maly vekový rozdiel, ale je to náročné a vedome by som to rozhodnutie neurobila asi..my sme druhé neplánovali lebo som teraz oslávila 40 a bola som rada, že som v 36 stihla aspoň jedno ale teda napokon mame 2 a síce si to už inak predstaviť neviem, tak prvé mesiace boli veľmi náročné a dat si to od znova by som už nechcela 🙈

Ja mam 2.5 ročný rozdiel. Veľká výhoda by som povedala že najväčšia je, že deti majú k sebe zaújmovo oveľa bližšie ako napriklad vek.rozdiel 4 roky.
Moji dvaja, syn a dcéra sú veľkými parťákmi, vedia spolu hodiny diskutovať, riešiť hrať sa...u mňa na nezaplatenie. A syn je taký automatický ochránca svojej sestričky.
A ďalsia, že sme nemali ťažkú žiarlivosť medzi nimi, kedže on mal len 2.5 roka (žiarlil len občas na prso s mliekom). Ináč ju veľmi ľúbil a ľúbi.

@0silvia0 tak ja mam syna a dcérku a sú neuveroteľní parťáci. Skôt rodiny a znamy čo maju dvoch synov to majú oveľa ťažšie...deti sa medzi sebou biju atď.
Moji sa vedia spolu hrať tak ako aj s bábikami, tak aj s autami ;)

Ja som mala tehotenstva obidve velmi dobre, žiadne nevolnosti atd. To je veľmi individualne, ale ako som x̌ítala príspevky tak je veľmi individuálny vzťah medzi deťmi...často sa tu spomína "masaker". Ja som rodila po 40.tke a vôbec som to ako masaker nebrala a medzitym (po 6.mesiacoch dieťaťa) som musela chodiť ešte aj do práce.
Ale ja som mala obidve deti veľmi kľudnej povahy? Ozaj vreskoty a plače za nič ani neboli...ja som si moje deti naozaj vychutnávala. A spali sme všetci apolu. Ja v strede a deti okolo mňa. Takto sme sa najlepšie vyspali.

@vilma7 ja mám tiež chlapca a dievča s 2-ročným rozdielom a vždy sa vedeli spolu zahrať a vychádzajú si super aj ako dospelí, aj ako deti sa mali veľmi radi.
Ja som to písala všeobecne, lebo nie v každej rodine je to také ideálne ako u vás či u nás, čo vidím v okolí. Áno, chalani sa zvyknú biť, ale nie všade, tak ako nie všade sa dievčatá spolu zahrajú ako som to mala napríklad ja so sestrami. Ako som písala, záleží od pováh a záujmov, všetko je individuálne a každý má tie skúsenosti trocha iné.
A preto som písala všeobecne, lebo podľa mojej rodiny a mojich skúseností nemôžem zaškatuľkovať všetky dvojročné rozdiely na svete.

Za mňa super . Dcery boli medzi sebou 20 mesiacov . Ze je to náročnejšie je fakt ,ale za mňa super .
Deti sú si bližšie, vzdy mali partáčku (teraz sú v puberte tak uz sú aj také vážnejšie skriepky ) ale keďže sú v podobnom veku rozumejú jedna druhej atd ...

Keď mali baby 14 a 12 narodil sa nam chlapcek ...
To ,že ma každí svoj svet hovoriť nemusím.
Je to taky jedináčik ....ale zas si ho dokážem najviac užiť a celkovo po rokoch je to miláčik všetkých. Baby ho zbožňujú a on ich ,ale už ta blízkosť nie je taká ako ked su "rovesnici" .

Každý vek ma svoje plus aj mínus. Už len ako to vy cítite.

Ďakujem za odpovede. Mne je uplne jasne ze je to vsetko narocne a keby som sa mala rozhodovať iba na základe toho ze ci to bude náročné prve roky tak by som proste do toho urcite nešla kedze prvy mi uz dal zabrať a to je stále malý 😃 ale roky ubehnu , časom to bude fajn, ale velmi ma zaujímali proste tie pohľady Vás mamiek, ako ste to cítili a mozno mi napísali niečo čo mi to ešte viac priblížilo🙂 celkom dost vo mne zarezonovala veta v inej diskusii kedy pani napisala niečo v zmysle že sa ukratila dotyčná o tie chvíle kedy moze byt sama iba ona a starší ked bol na nu tak velmi naviazany ako písala. S čím uplne suzniem lebo si neskutočne užívam to že ho mam momentálne takto jediného ale na druhu stranu viem že to druhe ak by bolo čím skôr tak by to bolo super práve pre to že by boli blízko k sebe. Momentálne je aj dost ustrachany čo sa tyka druhých deti ked ku nemu prídu ale zároveň vidím ako pozerá na ostatne deti ked sa hrajú a naháňajú tak sa smeje(ale iba z dialky😃)

@anonym_autor Kazde tehotenstvo bolo ine.