Ako sa naštartovať?
Ahojte, bude to trošku dlhší príspevok. Som mama 2 detí 6,5 ročnej a 3 ročného. Som doma už nejakých 7 rokov a počas tohto obdobia sme zmenili pár krajín, s tým spojené sťahovania sa, rekonštrukcia domu, kuchyne a všetkého možného bez pomoci blízkych. Máme náročnejšie a komplikovanejšie vzťahy s blízkymi a tak sme ja s mužom neustále sami na deti. Neustále. Minulý september dcéra nastúpila do školy, ale videla som, že nie je zrelá po fyzickej stránke (psychicky áno aj podľa psychológov) a tak som si ju nechala doma na domácom vzdelávaní. Syn bol tiež doma. Keďže bola situácia aká bola, tak sme sa v tom udomácnili. Keďže sme bilinguálna rodina, tak dcéra navštevuje 1 hodinu online školu v zahraničí. Vie všetko bez toho, aby som ju ja musela nejako špeciálne vzdelávať, ale teraz som začala trápiť samú seba ja. Tým, že sme 24 hod denne spolu idem vyskočiť z kože miestami. Nemôžem očakávať pomoc od nikoho z rodiny max sestra príde raz za pol roka na pár dní a zase odchádza preč. Sami s mužom sme si neboli sadnúť ani len na večeri 7 dlhých rokov. Ja som prestala spoločensky existovať a akonáhle aj stretnem nejakých známych, nemám sa s nimi o čom rozprávať. Môj svet je len varenie, upratovanie a všetko okolo domácnosti. Našla som si krúžok - pletenie, ale to som zase len a len doma a neviem absolútne ako začať, kde začať. Keďže sme sa na súčasné miesto prisťahovali 4 roky dozadu, nemám tu vytvorené stále nijaké vzťahy. Už si začínam myslieť, že aj tak o mňa nemá nikto záujem a radšej sa stratím kdesi do kúta, len aby som nikomu nezavadzala. Som maximálne vďačná za všetko, ale tak isto zúfalá a neviem po pravde či som ja na zlom mieste, či je vo mne chyba, alebo v čom je chyba, že si neviem ani nikoho blízkeho nájsť. Bolo pár pokusov, kde všetko išlo fajn na prvých 2 stretnutiach a naraz sa tá osoba radšej stratila z môjho dohľadu. Nechcem počuť to, že som urobila zlé rozhodnutia, lebo ako zodpovedná matka som si myslím urobila len to najlepšie čo som vedela, ale došiel na mňa mráz, keď si nemám ani s kým výjsť von len pokecať, pretože každý sa potrebuje sem tam porozprávať. Nechcem tak isto žiadne odporúčania na psychológa. Ja potrebujem vedieť nadviazať vzťahy a vedieť sa rozprávať s ľuďmi. Možno je to aj tými lockdownami, že sme boli tak izolovaní a tým pádom sme sa s nikým ani nestretávali, ale rada by som svoj súčasný problém riešila. Ďakujem za každú radu
@54tinka54 samozrejme, rada by som, ale syn len nastupuje do škôlky a ja sa obávam toho, že každé dva týždne budem musieť byť doma. Prvý rok škôlky je náročný
@staromodna áno, prvý rok škôlky je náročný, ale keby každá mamina takto rozmýšľala, tak nepracuje žiadna ten prvý rok. Ja som pri hľadaní práce rovno povedala že mám malé dieta ktoré sa zaclenuje do kolektívu a aj tak si ma vybrali.
@staromodna no nebola by si prvá ani posledná zamestnankyňa ktorá má dieťa prvý rok v škôlke 😉 a poväčšine sú tí škôlkari chorí častejšie aj druhý či tretí rok, prenášajú si bacile hore dole.. tak snáď nebudeš sedieť doma celý čas čo bude syn chodiť do škôlky 🙂
@nikdenikto tak skvelé. Skúsim to teda. Nevedela som ako to je pri hľadaní práce lebo väčšina žien nastupuje rovno z rodičovskej
Urcite ti pomoze zamestnanie. A s detickami nechodis na ihrisko, zeby si si pokecala aj s inymi mamickami? Sem tam aj to dobre padne. Deticky si najdu kamaratov, takych stalych a ty s maminkamk nemusite byt zakonite “naj kamky” ale kavu s pokecom a vyhladom na ihrisko by ste mohli dat
Nájdi si tam kamošku je dobre sa s niekým porozprávať ísť vonku zabudnúť trošku na každodenne povinností domácnosti a tak. Viem o čom hovoríš.mne tiež raz za čas dobre padne keď idem sama bez deti trošku posedieť na kávu pri kamarátke. buď priateľ zostane pri ďetoch alebo mamka .poprípade vezmy ich zo sebou keď kamoška má deti 😊
@mathias232 je to narocne pre mna zacat akukolvek konverzaciu a uz ked, tak potom sa citim trapne, ze co som povedala alebo nepovedala alebo sa citim blbo, ze mozno vysielam zle signaly a ze automaticky to druha strana prijme ako moju zufalost. Ako som pisala, pokusy boli a nic z toho. Ked aj sa s niekym rozpravam, ja vidim, ze vaic menej ma ludia len trpia a tak sa radsej uz vo vseobecnosti vyhybam ludom a z extroverta sa zo mna stal introvert a teda uz to mam podobne ako ty, ze neviem si predstavit ist na ihrisko a kvakat o nicom 😀 ale zaroven realna kamaratka mi chyba a nedokazem si najst ani len 1
@staromodna Ahoj, netrap sa. Nie je to tvoja chyba. Podla mna si nenatrafila na uprimnych a vhodnych ludi pre teba. Najst spriaznenú dusu v dnesnej povrchnej dobe je strašne ťažké. A naozaj, nie si na vine. Prijmi to ako fakt, ze kazdy sme iny a skrátka je treba dat tomu cas. Aj na spoznanie nových ľudí. Kedze sa veľa presuvate ako rodina, tak podla mna ani nie je reálne zapustit korene a s tym spojene budovanie vazieb, vzťahov a kamarátstiev.
Neviem ci poradim, ale ty sa potrebujes nadýchnuť a vypadnut z kolotoča, mozno skusit au pair aspon na par hodin týždenne? Ja by som tomu dala sancu. Mozes vypadnut von, mozno pocvicit vo fitku, najat si trenerku, zajst na kozmetiku 😌 poznam salony, kde aj kavu spravia, slovo, utratis na rozne temy pokecas 😊 taky mini detoxik od sveta.... alebo zajst do utulnej kaviarničky, hoc aj sama, tam poklebetit. Nevadi, ze nepoznas ludi, ja ked vidim, ze kocka za barom je sympatická, milá, tak nemam problem hodit rec napríklad o počasí a ked vidim ze je v pohode, pridem aj druhy raz a kecame uz o vselicom 😉 A to sa považujem za introverta... Nic nie je stratene, vyskusaj a nevesaj hlavu. Ti spravni ludia v tvojom zivote ostanu a ti nesprávni odidu. 👍
@staromodna a nad zamestnaním nerozmyslaš? To by si sa zabehla do takého normálneho každodenného života a aj tá komunikácia a nadväzovanie vzťahov by sa určite zlepšila 🙂