Ako získať späť osobný život po narodení dieťaťa?

moc to prežívaš zbytočne a kritizuješ manžela tak ako Ti píšu dievčence a to psychicky vyčerpáva, máš možnosť, že Ti má kto varovať dieťa treba to využiť , ja odmalička varujem vnúčence podľa potreby a deti o moc nepoľavili zo spoločenského života, tešia sa aj oni aj ja

Nechaj muža, nech je rodič tiež...tak si vezmi, že muž sa celý deň v práci teší, že príde domov, vezme dieťa na ruky, pomojká sa s ním, pohrá a čo nastane? príde domov a tam na neho vybehneš, nech malého neberie na ruky. Tak ako si má s otcom budovať vzťah, blízkosť? Jasné, že plače ale nie preto, že chce byť na zemi, ale preto, že na otca nie je zvyknutý, keďže mu nedovolíš, aby bol rodičom aj on. Ukľudni hormóny...ver aj manželovi...a hlavne ho nechaj, nech si rodičovstvo užíva aj on.
Ja keď vidím von otcov, samých s deťmi, kočíkujú, na ihrisku sú, naháňajú sa, nosia po rukách, hrajú futbal atď. ver mi, že je to pekný pohľad...tak ak ti záleži na tom, aby mali pekný vzťah, nechaj muža nech si ten vzťah s dieťaťom buduje...

Akoze 1 dueta a takyto poprask?

Výtaj rodinný život. Musíte vyriešiť inak, prispôsobiť sa, že už nie ste iba dvaja. Niekto má aj 3-4 deti a majú čas aj pre seba, proste všetko je o prístupe

Riesis blbosti. JEDINE co by som s muzom riesila vážne je ta uzkostlivost. Za kazdectuknutie robit drámu, by ma vystreli. Moj hoviri, ze ja som strachoput! No aby nie ked necha 3 rocneho na vysokej otvorenej smykalke a čaká dole! Mna ide slak trafit, lebo krídla nema a je to 3 m vysoko. On ma dva, muz, takže vaic moznosti zasiahnuť ako ja. Už sa len otočím nech sa hrajú tam spolu.
Ale drámy za každé tuknutie? Pri našom druhom synovi by tvoj muz pravidelne zamdlieval asi. Ten hodi pocas behu doma také salto, ze ani nevieš v tej sekunde co sa stalo a hlavne ako! A on sa postaví, pozrie na mba a povie - bac! A ide si ďalej 😂 Inokedy sa turné minimalne a plaču až až.
Prečo máš také blbé nastavenie nebrať na ruky? Ja napriklad mam zákaz od gyn., som tehotna mladší ma 1,5 roka. Mam 1 zdravotný problém, ktorý nosenie zhoršuje aj bez tehotenstva. Keby ho nemám, maleho nosím aj teraz v nosici. Aj na rukacach. Aj o tom je láska. Takto nosím len krátko a ked treba inak len po sediacky sa mojkam s nim. Ved si oredstav, ze si cely deň bez maleho a denne na teba potom muz hučí, aby si ho nevzala na ruky?
A ešte jedna vec - deti sa naučia ci u koho môžu a co nie. Ja už som starsieho koli tomu nosit nemohla moc. Presťahovali sme sa ked mal dva roky na tretie poschodie vez výťahu. Vyniesla som ho minimalne, v chorobe a keď hrozne trucoval. Inak chodil som mnou sam. Muz? Ten nemal na to čas a vždy ho vyniesol. Vonku tiez. So mnou chodil 2 hodiny v parku S muzom nie, na ruky a potom super nápad- na kona na plecia 😁.
Ked začala škôlka, so mnou peso s mm na koňa. U mba sa mohol jedovat kolko chcel, kráčal. Muz uz bol nasraný, le v 4 rokoch na koňa, no bolela ho už chrbát! Ako blbosť si naučil tak mali.
Trvalo kým to preslo a aj teraz obcas zamara ze ho bolia nožičky, ked je aj s ockom vonku.
Dajte maleho večer babke, najskôr sa vyspite v klude v objatí. Raňajky kludne iba spolu. A potom aj super na celú sobotu som predparim u babky.
Nerieste sprostosti s hrnca mi a vybavene. Ty áno, muz nie.
Nájdite čas na seba, lebo vám ostanú oči pre plač. Keby ti napíšem, čím má muz dnes vytočil do nrpricetna ohľadom deti, slak ta trafi. Co tam taky hrniec, a radšej nech ho ofukuje... Sto chutí som mala mu prestať dnes, a nie nezabil ich, keby náhodou až nikoho take nenapadne.
Keď sa ukludnim môžem s nim komunikovať potom aj pekne.
Čas si kradneme, babky v okolí nie sú a keby aj boli, asi nedám. Ale je škôlka, jasle a obcas pol dna dovolenka alebo cely. A mame čas na seba. Ty pasuje s malym na tie detske krúžky, oni sa v skutočnosti robia totiž pre matky, nie tie deti 😁 Tim je jedno ci plavaju, spievajú alebo "cvicia" v 1 - 1,5 roku 😂 Ale matky sa tam zoznámia s inymi a zivot je hneď socialnejsi a pestrejšie.
Nie sme géniovia na vzrah s mm ale aspom trochu sa snažíme. A tiez sa zháňame ale zase je dobre. Su obdobia stresové, vtedy žiadna sláva. Ale zase je lepšie a čas si ukradnuté aspom večer. A pri prvom synovi som kadlala na všetko, spavala cez deň a hrala sa s nim. Naučil sa, ze keď pijem kávu, hra sa sam. Kamoskun bol iný, nevedel to, tak mu výnimočné zapla niečo náučné pre deti. Teda od tých 2,5 roka a 10 minut denne, nech si ráno tu kávu v klude vypije.
Inak žiadna telka.
Skludni hormon a upravte si vztsh s muzom, bude potom lepšie. Ja som tiež mala kadejaké predstavy o výchove. Zvolni. Su určite zásady, ktoré máme, ak sa porusia obcas svet sa nezruti...
Držím palce.

Preboha nechaj priestor aj otcovi. Je to aj jeho dieťa. Fakt riešiš blbosti. Keď ho vezme ako skolkara do garaze tiež budeš na prášky?

Ďakujem každému kto si našiel čas napísať svoj názor a skúsenosť každý jeden komentár som si prečítala a budem sa vám
snažiť odpovedať na vsetke otázky
možno to vyznelo tak, že syna nenosím vôbec na rukách, že ak sa udrie ho nepomojkam a nepoľutujem nie! Nieje to tak samozrejme syna nosím aj na rukách ma, aj horšie dni kedy mu idú zúbky takže tie dni niesu jednoduché, ale aj keď je v pohode tak na rukách sa nosí, keď sa udrie pomojkam pohladkám hlavičku, ale nejajkám
nad nim, aby sa nezľakol, lebo potom pri každom tuknuti bude veľká dráma nesnažím sa zo syna mať vojaka a perfektne dieťa kocky to nie prisahám 😔
bolo to myslenie tak, že mali plače, že chce byt na zemi chodiť hrať sa a manžel ho núti robiť niečo úplne iné byt na rukách stále mu hovorím, že ak chce byt na rukách OK. Ak, ale Nie skús mu dať hračky nech sa hraje nech toľko nemrnči neplače
mne vadí skôr to, že, keď príde domov z kľudného dieťaťa je umrncane uplakane dieťa, lebo, keď sa pýta dole na zem
na podložku tak manžel urobí niečo úplne iné, čo ma štve a je veľmi ťažké to ignorovať.
Ďalšia vec áno máte pravdu strašne sa upínam
na dieťa mám pocit veľkej zodpovednosti neviem v sebe nájsť moje staré šialene ukecane ja.
Manžel je tiež iný nieje doma dobra a príjemná atmosféra zabudol sa smiať mať dobru náladu možno koli mne, že mu kecám do všetkého možno dieťa plače, že cíti tu atmosféru ja viem, že máte pravdu, lenže, keď píšete, že je dobre robiť kompromisy tak tie musím robiť jedine len ja a nechať nech maly plače, lebo manžel nechápe a nechce pochopiť, že momentálne sa malému nechce sedieť len tak na jeho kolenách ved ma rok tak kľudne sedieť nebude a on to nechápe, že to je dieťa, ktorá spadne udrie sa čo je tiez ok je v kuse všade a neposedí štve ma aj jeho strach o Malého pre každé tuknutie “ vystrája “ ja to ani neriešim a vôbec sa s nim o tom nedá pokecat, že nemôže mať také prehnane reakcie na každé tuknutie, lebo sa mali bude báť pohnúť
je x veci, ktoré brzdia malého, a to, preto, že mu ich nedá robiť, čo ma veľmi štve mám toto všetko ignorovať? Nech si robia, čo chcú a čakať, že sa manžel spameta a pochopí, že sa nedá ho nosiť hodiny na rukách, aby sa Mali neudrel? Premna je toto choré, ale jemu sa to nedá vysvetliť.

Vo všetkom máte pravdu, čo Píšete a ja sa posnazim, teda menej riešiť každú maličkosť len som zvedavá či sa aj Niečo zmeny manžel
je tvrdohlavý.

Tak keď príde z práce niekam sa vyberte. Choďte na hodinu pozrieť babku, na prechádzku trošku teraz budú výzdoby po mestách, choďte pozrieť svetielka. Pozrite v okolí kopec kde už začali zasnezovat, my sme sa tak boli cez víkend na takom sánkovať. Robte aktivity mimo domu nech nemáte taký stereotyp. A keď ste večer unavení veď ležať môžete večer aj spolu pri telke, dačo si pozrieť. Nemusíte hneď spať ale oddýchnuť si spolu, na niečom sa aj zasmiať

Mojkať sa je treba a hlavne prvé roky, ale potrebný je tiež voľný pohyb, aby dieťa mohlo správne, zdravo rásť a vyvýjať sa či po fyzickej, či po psychickej a emocionálnej rovine. Ty si matka, musíš si to ustriehnuť. Mojkať sa dá aj v ľahu, nemusí dieťa stále na seba vysádzať a dvíhať na ruky.

A ku komentáru o káve
ja Viem, že materská nieje o tom piť kávičky 😐🤦‍♀️
je to obrazne povedané, ale aj ta káva poteší a nakopne ráno človeka, ale je x veci, ako umyť riad navariť či, hoci, čo Iné tak som to Myslela nie len ta Káva

ale popravde nevnímala som to tak, že chlapi majú vlastný štýl hrania sa výchovy a celkovo všetkého okolo dieťaťa ja som si myslela, že proste obkuka niečo odomna, čo už zavedené je, lebo ja som s malým od začiatku viac menej sama doma a on je s nami len večer a cez víkend tak, že obkuka a, že to tak ostane, ale neobkukal absolútne nič a ide si po svojom, čo vlastne máte pravdu, že nič hrozne len ja preháňam
možno mi už preskakuje
zo vsetkeho a manželovi tiež 😐 závidím v dobrom samozrejme vašu normálnu domácnosť a normálny vzťah veľmi dúfam, že sa dokopem a nie len ja, ale aj on k tomu, aby sme konečne prestali riešiť len dieťa a začali riešiť, aj niečo Iné
hoci, čo,
Mám pocit, že nosím so sebou veľký balvan, ktorý nevládzem ťahať cítim sa v Kuse v strese bez nálady ja s malým fungujem
normálne si trúfam
tvrdiť vystrájame šantíme
hráme sa je aj na rukách podotýkam
zase, ale
je hlavne, aj na zemi chodí, aj vonku nie som depresívna matka cele
dni, ale
keď sme s manželom spolu už večer alebo cez víkend je všetko zle chaos, keď ideme
na nákup stres zhon nevieme, čo skôr variť upratať ísť von ísť na nákup? Cele zle a nevieme z toho von
ale podľa toho, čo píšete som pochopila, že zrejme začať a urobiť prvý krok musím ja, a to tak, že budem mať doslova fakt v riti, čo si s nim robí 🙃🙃

To, čo tu popisuješ je klasické vyhorenia a doľahnutie všetkých tých rokov na teba/na vás. Času máš veľa, len ho nevidíš.

Paci sa mi tvoj pristup k tomu vsetkemu a ked hovoris o tom manzelovi, tym duplom vam odporucam aspon jedno ked uz nie dve tri sedenia u psychologa. Manzel pochopi co chces ty, ty pochopis co chce on. Lebo zas aj mna by stvalo keby muz isiel stale proti tomu co chce/kde chce byt dieta, ale skus vydrzat mu do toho nelafrat vobec. On pravdepodobne aj sam pochopi a isto sa vela zmeni ked sa ty zrazu budes spravat uplne inak. Relax, meditacna hudba, naplanuj veci vopred ako co sa ten den bude robit/varit, ale aj ak by sa plan nesplnil, no a co. Tento cas sa nikdy nevrati, mamy 1 dietata su casto taketo ako ty a az pri tych dalsich si potom uvedomia, ze to 1 dieta je vlastne “nic”. Daj si kazdy den magnezko, vrat sa pomaly ku svojim konickom. A nezabudni sa o seba neprestat starat aj ked si doma 😉. A posledna vec, ako vitate tatika ked pride z prace?

Alebo choďte na nejaký pobyt trošku zmeniť prostredie...a tam sa porozprávajte. A víkendy možno trochu inak organizovať. Veľa domácnosti má upratovanie v sobotu. Veď to môžete aj zrušiť, si doma cez týždeň poupratuj si nech nemusíte premárniť víkend upratovaním. Nákup mu napíš nech donesie v piatok na celý víkend a máte voľno. Alebo aj nejak inak si to zorganizovať ako sa vam bude páčiť

Musis sa hlavne ukludnit. Cele to vyznieva ze si v hroznom strese a pritom nie je dovod. Potom tu nervozitu prenasate jeden na druheho a aj na dieta. Ved klud, cez tyzden ked sa ti da, tak postupne poupratuj. Nakup spravte jeden velky na cely tyzden alebo si to len naklikajte cez internet a nechajte doviezt. V piatok vecer nechaj poobede dieta otcovi a ty navar na dva dni. A vikend mate zrazu volny a mozte sa venovat len sami sebe. Chodte na vylet, na prechadzku alebo len doma pozerajte telku. Mate zdrave dieta, manzela mas doma kazdy den, ma ti kto pomoct s dietatom, takze klud a zacnite si to uzivat.

Alebo odvezte v sobotu ráno malého k babke. Porieste si čo vam treba...nákup kávu koláčik a cestou si ho vyzdvihnite. 2hodinky doobeda najedeny isto nebudú mať problém 🙂 aj vy si v kľude pochodite (napríklad..)

Zmení sa to, keď nastúpis do práce to ti rovno poviem, a to, že sa hádate s mužom nemá s dieťaťom podľa mňa nič, treba s dieťaťom na krúžky chodiť a budeš mať kamošky a dieťa partakov

Ja len ku komentaru, ake my mame "normalne domacnosti a normalne vztahy"... nemame (normalne ma to vytocilo, take tvrdenie). Nelutuj sa tolko, nechaj muza sa hrat s dietatom, ty si daj sprchu, vanu, pi tu teplu kavu, o ktorej tak snivas a daj sa do pohody. Mas jedno dieta, zdrave dieta, dobreho muza, ktory sa chce hrat s dietatom, dieta ho zaujima... mas kde byvat .. nemam problem, vyrobim si problem

A teda ešte mi napadla možnosť. Že možno aj sex u vás všetko vyrieši a bude zasa dobre 😁😁😁 keď píšeš že večer ste len unavení nič nerobíte, veľa hádok. Manžel len nervózny....😉

..."keď sme s manželom spolu už večer alebo cez víkend je všetko zle chaos, keď ideme
na nákup stres zhon nevieme, čo skôr variť upratať ísť von ísť na nákup? Cele zle a nevieme z toho von.."

Prosím ťa, ty čo vyvádzaš?
Že kamarátka, ktorá má 4 malé deti (1.stupeň ZŠ, škôlkari), tam je chaos, ak chceme niečo naplánovať. Jednému nachystať veci, druhého obliekať, do tašky chystať náhradné oblečenie... tam je chaos, ale vieme to organizačne podchytiť.

Veď napr. ak manžel stráži dieťa, ty môžeš chystať zoznam, čo treba nakúpiť.
Alebo ty obliekaš dieťa, a kým manžel zapína dieťa do autosedačky, ty na WC, obuť a ideš. atd..

Pokiaľ je dieťa v bezpečí, ostatné sa zvládne.
Často sa odporúča hlboké dýchanie. Mne napr. toto nefunguje.
Ale v knihe "Moderná sebaobrana", bol dobrý príklad, keď si v strese, urobiť prudký výdych. Ja som to tak viackrát skúsila a pomohlo mi to 🙂

Velmi sa mi paci ako dobre si zobrala kriticke komentare a si schopna pripustit ze chybu robis ty a pritom niektore boli aj dost neprijemne, ale nenechala si sa nimi uniest a zobrala si si z diskusie to co ta moze posunut dopredu. Som si ista ze vyriesis svoj problem s muzom ked dokazes mat takyto postoj.

Pre nas je velmi tazke odhadnut ci je muzove spravanie OK a ty prehanas, alebo je daleko za ciarou a je nutne aby si tak intenzivne zasahovala. Ak by som ja musela skutocne takto intenzivne zasahovat, tak by som ani nechcela aby moje dieta s takou osobou travilo cas. Zamysli sa nad tym. Tu nejde o kompromis. Ty musis prestat muza uspernovat a prijat fakt ze ho uci nieco ine ako ty. Ja mam taku zasadu ze ked zacnem vidiet znamky muzovej zlej vychovy na dietati, vtedy zasiahnem, dovtedy necham dieta, aby muza ucilo co a ako.

Je OK mat rozdielnu vychovu, ale nikdy pred dietatom nemen muzove rozhodnutie a naopak on tvoje rozhodnutia (ak nejde o bezpecnost ako s tou suchalkou u inej mamicky). Neviem ci to robite, ale ak ano, prestante s tym. Treba rozdielne nazory na vychovu diskutovat v sukromi. Cize ked ho muz zoberie na ruky a ty vidis ze dieta chce ist na zem, nezacni dohovarat muzovi hned tam pred dietatom aby ho nechal na zemi. Tymto velmi podkopavas muzovu autoritu u dietata a zaroven oberas dieta o moznost sa naucit komunikovat.

Ja ti napisem za seba. Ano, to hranie a pristup otca je uplne iny ako moj. Aspon u nas. Dieta sa vyslovene tesi, ze pride vecer domov a bude s nim vyvadzat. Vyhadzovat, tocit, nahanat, steklit....proste krik a cirkus a dieta polovicu casu dole hlavou. Velmi skoro s tym zacal a dieta to ma rado. Odo mna to vobec necaka, raz za cas, ked sa muzovi uz nechce, tak sa pride opytat, ja to neviem rovnako dobre, tak sa vrati k nemu. So mnou si modeluje, kresli, hra sa so vsetkym moznym aj nemoznym, ked ho vola, tak muz sa s takym hrat nepojde, tak sa vzdy vrati ku mne. A ano, lezie mi to niekedy na nervy, ale maju svoju hru a my svoju. A nekritizujem ho za to, niekedy sa snazim mu povedat, ze ho dieta vola sa hrat, vacsinou je mu to jedno. Co sa unavy tyka. Dieta ma cez tri roky a asi posledny polrok som zacala spat 5 hodin vkuse, dovtedy max 3, moje dieta ma mizerny spánok od prveho dna. Treba vydrzat..co sa kavy tyka, odporucam vela mlieka a vypit na ex😂 Varim vecer/v noci. Upratujem popri dietati a hlavne v noci. A hlavne neriesim mnohe veci. Radsej si budem kreslit s dietatom ako drhnut okna, vsetko sa neda. Bezi to rychlo, teraz je to narocne, ale to bude vzdy, len inak. Zachvilu bude mat 3, pojde do skolky, ty do prace a bude ti to este chybat;)

AJ mne dlho trvalo, kym som pochopila, ze nemam na muza vrcat co s tym malym robi, pokial nerobil nieco, co nam na fyzioterapii alebo tak zakazali. Postupne si nasli cestu, hoci muz ma stale velmi stres, ked je maly chory (napr. Teplotuje).
Ked sme obaja precitli z toho celeho, ze nadsenie z dietatu, na ktore sme.roky cakali, potom pri tazkom porode skoro stratili, tak sme sa zacali rozpravat, ze co by sme ako robili, muz odkukal nejake veci, co mne s malym funguju, Sam si musel oducit take vymysly ze vsak ho odnesiem, ked nevladze kracat... Ale islo to pomaly.
Moja.rada: rozpravat SA mimo drobca, v klude, nie vyslovne kritizovat, ale napr. Skusit: vsimla som si, ze ste dnes Mali s malym nejaky problem v niecom, minule mi zafungovalo toto. Proaste vymienat skusenosti nie SA nejako predbiehat kto co vie lepsie.
Vecerne hygienu aj rannu robi viacmenej muz, on ho vodi do skolky, a vecerny ritual maju ze ho kupe.

Tiež súhlasím čo písali vyššie.Aj manžel je rodič a má právo sa mu venovať ako on uzná za vhodné.Aj si ho povarovať a ty si prestaň všímať čo robí zle. Nezameriavaj sa na negatíva.Nerobí to dobrotu vo vzťahu. Váž si čo máš..
Nezabudni,že tolerancia je alfa omega vzťahu. A ak nechceš aby raz sa muž prestal ponáhľať a tešiť domov,zmeň aj ty prístup .Neboj sa dieťa nebude stále malé. Užívajte si to. Onedlho budete len spomínať. Všetko prejde .Podrastie a bude lepšie.

Keď si poobede vezme dieťa k sebe, tak mu ho nechaj, zavri oči a choď si dať teplý kúpeľ.
Sústredďsa kus na seba miesto kontrolovania manžela. To musi byť mega otravné. On to s dieťaťom zvládne. 🙂

Vy dnešné matky by ste chceli aby bolo všetko tip top ako z katalógu, podľa nejakých predpisov ,noriem a vašich predstáv o úžasnej ukážkovej rodine,kde manželia robia všetko spolu a nič ich nemôže prekvapiť a zastaviť všetok svoj čas venovať dieťaťu a nikomu inému,ani najesť a vypiť kávu nestíhate.Potom sa nečudujte,že ste naštvaný a vyhoretý a neviete kam z konopí.Treba zvoľniť z nárokov na seba aj partnera,prestriedať sa a neriešiť blbosti.

Trosku vyrastie a bude lepšie, nebojte sa, ja som to tiež ťažko znášala.. keď sa to zlepšilo, dostali sme geniálny napad-mať druhé dieťa 🤣. Akonáhle deti trosku podrastu a budú samostatnejsie, budete mat viac času na seba. A potom vam tie časy s bábätkom ešte budú chýbať 😅

Ja som nikdy nemala problem pri detoch, mam deti 3 a tak ako sa venujeme im, venujeme sa s muzom aj sebe, neviem si to ani len predstaviť ako to mate vy

Toto prežíva každý vzťah. Môže ti okolie rozprávať, ako sa ti s príchodom detí zmení život ale to musíš zažiť. Vydržte. Malý teraz potrebuje veľa pozornosti ale od 2 rokov to už bude omnoho lepšie.
Ničím sa to nedá uľahčiť. Ale čo je skutočne dôležité, aby ste si s manželom na seba našli čas. Kým trochu malý nevyrastie spoločné stráveného času bude ako šafranu. Riešte to tak, že sem tam si niekam vyrazíte a k dieťaťu niekoho zavoláte. Ale nemôžete očakávať, že keď je ešte taký malý môžete fungovať, ako keď ste ho ešte nemali. Vydržte, dva roky, potom bude trochu lepšie.