Ako zvládnuť stres a výchovu neposedného syna?
Ahojte, poraďte mi prosím. Mám dvojmesačné bábätko a skoro štvorročného syna, manžel chodí do zahraničia na štvortýždňové turnusy. Na syna bolo všetkých zmien veľa, určite je v strese, ale čo mi v poslednej dobe začal vyvádzať, tak to už je psycho. Ja po ňom vreštím ako zmyslov zbavená, úplne ma ovláda hnev, vravím mu už, že je hnusné zlé decko.... 😓😢 mňa to strašne mrzí, ale úplne ma tá zúrivosť pohlcuje. Už som mu povedala všeličo, že akoby nebol môj, že je ako vymenený, že s takým správaním k nám nepatrí....vždy bol veľmi živé a náročné dieťa, ale v pohode, to nevadilo. Teraz však už sú dvaja a ja sa vôbec bábätku nevenujem, vkuse len riešim jeho extempore. On sa mi niekoľkokrát do dňa vyští na podlahy, ostrihal koberec, bije sa, potrhal bankovku, ničí veci v domácnosti, nábytok, steny, dekorácie, popchal toaleťáky do záchoda, rozpustí toaleťáky v umývadle, so záchodovou kefou čuchá stenu, nenechá bábo pospať, kričí, bije sa, v obchode nepočúva a uteká, vylieva veci na zem, napríklad tekuté mydlo, natiera skrinky s krémom, udiera si hračky o hlavu, potom má akoby slabé monokle pod očami, kope do sedačky v aute, robí bordeľ, vysypuje veci, hraje sa s vodou, zniči v škôlke dekoráciu alebo sa niekedy sáca. Hlavne je zlý, keď som v jeho blízkosti ja. Manžel a svokra vravia, že som bola naňho príliš mäkká, tak to mám preto tak. Moji rodičia a všetky kamošky mi zase vraveli, že som príliš prísna. Ja som sa vždy riadila svojimi inštinktmi, a to, že som ho upozorňovala, keď niečo, ale na druhej strane som s ním vždy rada trávila čas a kecala s ním atď. Teraz som však už zúfalá, taký je zlý a nepočúva a nerešpektuje ma, že som ho začala biť.... nikdy to nebol môj výchovný prístup a obľúbená metóda, ale už ma naozaj privádza do šialenstva, bolí ma brucho, zviera žalúdok, plačem z toho, že už nevládzem, lebo vkuse naňho musím striehnuť, že čo zase vymyslí a nepočúvne. Pichá ma v hrudníku a mám myšlienky, že už asi vyskočím z okna, keď je toho na mňa strašne veľa, lebo niet z toho úniku....Svokra mi niekedy pomôže, ale nemá veľmi čas, lebo pomáha hlavne svojim deťom s ich deťmi, naši zase bývajú ďaleko, ale sú už starší a vôbec nezvládajú synove tempo. Veľmi ma to trápi, chcela by som mať so synom pekný vzťah, tak ako kedysi, ale ja som zrelá z tých nervov ma psychiatriu, stokrát povedať málo, už nemám trpezlivosť, len to tak vo mne vrie, nemôže to tak byť, že ma nepopočúva.... povedzte mi na to niečo prosím..... 😓😓😓😢 zo seba mám zlý pocit, cítim sa zle fyzicky a psychicky, som tlstá ako prasnica po tom tehotenstve, nemôžem sa ani na seba pozerať do zrkadla, a ešte k tomu zajedám stresy, nemám čas na svoje zdravie, úplne som sa spustila, demotivovaná a vyčerpaná
Píšeš, že to robí hlavne v tvojej prítomnosti. Jednoznačne žiarli a takto to dava na javo. Chce pozornosť. Chápem tvoju primárnu reakciu, ale sama vieš, že s tým nič nevyriešiš, on tvoju lásku a pochopenie potrebuje teraz viac, než kedykoľvek. Ak si na všetko sama, je samozrejme, že si vystavená, vyčerpaná, nevyspatý, k tomu ešte hormóny.... Kto by bol v takom stave trpezlivý.... No ty musíš zmeniť prístup.... Lebo takto to sama zhoršuješ....nehovorim, že ho máš pochváliť za jeho správanie, ale snaž sa ho čo najviac zapájať, robte veci spolu, mojkaj ho, skus vyhradiť každý deň čas, keď sa venuješ plnou pozornosťou iba jemu, a robte vtedy, čo on chce.... A zavolaj pomoc, keď aj platenú, objednávaj si jedlo... Musíš si oddýchnuť, aby si vedela lepšie reagovať na syna.... On cíti tvoje napätie.... Odporúčam pozrieť stránku nevýchovy, alebo co najskôr kontaktovať psychológa, ten ti lepsie poradí, ako my laici tu na MK, ale psychológ bude tiež len teba riešiť, ty musíš zmeniť svoju "taktiku".
Ked si s nim vedela debatovat, tak najlepsie spravis, ak si ho vezmes, budes sa s nim tulkat a vysvetlis mu, ze ho velmi lubis. Cim viac ho zatracujes, tym viac zraneni mu sposobujes na dusicke a preto viac a viac ziarli. On proste ziarli na babatko a ty ho trestas.
Skus mu povedat, ze si dokazes predstavit, ake tazke to je, ked zrazu nemas na neho tolko casu ako predtym, skus mu vvysvetlit, ze ten zmatok, co citi, ze sa vola ziarlivost, ale ze ty ho mas stale rovnako rada, a ze aj ked ma braceka ci sestru, ze mozu byt partaci, ze ty mas lasky pre nich obidvoch.
Ukaz mu album s fotkami - najd mu v mobile a pod., ked bol malicky, ze tak isto si sa o neho starala, lebo bol krehke babatko. A to je bezbranne a maminka sa musi o neho starat.
Povedz mu,ze sa mozete spolu tulkat, najdi si cas cez den vyslovene aj len na neho - zaved polhodinku na hranie a hraj sa vtedy presne to co on povie, nastav budik, ze ked zazvoni, tak ta polhodinka konci, ale zajra bude zase slub a spln.... precitaj si niekde o filialnej terapii - to je presne take, ze nechas dieta, nech vymysli hru a ty robis len to co ono chce behom toho casu, nechas sa navigovat co si vyberie, ake hracky... mozete to vymedzit, ze na deku prestretu na zemi tie hracky donesie a tam sa s nimi budete hrat... to velmi pomaha vztahu rodic-dieta.
Cokolvek prosim, len mu nehovor, ze uz si nezasluzi tvoju lasku.
Vyzera to tak, ze uputava pozornost a zaroven ste si rozohrali boj o moc :(
Dalo by sa ti pisat dlho, lebo ono je to velmi obsiahla tema:
- chlapcovi (a aj tebe) rozhodne chyba otec, nemusi tam byt 24/7, ale proste len aby bol doma a odlahcil ta trosku. A chlapca tiez zdisciplinoval
- nam pri extempore pomohlo chodit von, von, von, viem, ze teraz je horsie pocasie a vecer je tma, ale vonku malokedy bol s dacim problem, hadky prestali, nemusi byt ani ihrisko... nasli si palicu, kamen a bol klud. A kyslik na hlavu tiez dobre spravi
- pises o skolke, chodi do skolky? Je tam cely den? Tam sa sprava lepsie?
- vychova chlapcov je narocna, su to velki vymyselnici, tvrdohlavi jak palice, malo empatie a komunikacnych zrucnosti. Treba to tak prijat, no nepopustit, nastavit pravidlo a na tom trvat
- ja si vzdy odstupnujem, najprv zvysim hlas, potom fyzicky zabranim v tom, co robia, potom sa vyhrozim trestom a potom, ak by mi narocky ošťali kobetec, asi by aj na holu dostali. Ale to zvycajne uz vobec neni nutne
- pracuj na vasom vzajomnom vztahu, ak mate dobry vztah, ochotne ta prijme/posluchne
A prosim ta, nepocuvaj sudy kadejakych tretich stran, ci si moc prisna alebo moc makka, oni o tom nevedia nic, ak ti chcu realne pomoct, nech zoberu babo kocikovat, teba na kavu alebo s chlapcom sa zahraju.
Ahoj . Prosím ťa, napíš mi. Do správy ti dám svoje číslo, alebo kontakt na messager.
To, čím prechádzaš je veľmi ťažké.
Prešla som si niečím podobným a opäť tým prechádzame.
Máš kamošky? Mama nemusí ani pomáhať, stačí, že tam bude. Alebo teda, nemusí pomáhať s deťmi. Môžeš ju požiadať o pomoc s domácnosťou - upratať, navariť.. a ty môžeš mať čas sa deťom viac povenovať. Neviem či je syn v škôlke, ale ak áno, tak možno si stihneš aj trošku oddýchnuť, kým za teba mami potiahne domáce práce. 🙂
Prosím, ozvi sa mi.
Mám dvojmesaçnú dcérku a skoro päť ročného syna...prvý mesiac bol ťažší, ale už je to stále lepšie a lepšie. Vieš čo mne pomáha? To, že je tu denne pre nás aj jeho otec. Čiže by som si to všetko nebrala na svoje plecia a porozprávala s mužom o zmene práce. Neviem ako na tom ste, ale žiadne peniaze nestoja za to, aby sa tvoj milovaný prvý syn takto trápil a ty s ním. Teraz je čas kedy si vytvára predstavu o svete a svojom mieste v ňom, ak je odmietaný a bitý vlastnou mamou, čo to s ním asi urobí. Deti ste chceli obaja, obaja sa máte starať. Peniaze sa minú, za pár rokov si nebudete pamätať na čo. Ale túto traumu si ponesiete navždy. Dúfam, že máš dobrého chápaveho muža. Ak muž zmení prácu ale nech počíta s tým, že sa bude deťom po práci venovať a nie doma oddychovať, lebo na to si už určite v zahraničí zvykol. Buď tvrdá a trvaj na tom. Hádam žijete niekde, kde sa dá nájsť aj iná, aj keď horšie platená práca. Žiadne turnusy. Ja chápem, že je to ťažké, aj u nás niekedy a to mám fakt ideálne prostredie, super láskavého pokojného starajúceho sa muža, mega rozumného syna a pokojnú dcérku. Aj tak vidím na malom ten smútok často, že mu chýbam. Môjmu veľmi pomáha humor,.keď veci čo urobí zľahčím, nevenujem im pozornosť, nevysvetľujem ale proste prirodzene chápem, prečo ich robí. A veľa sa s ním klbčím, mojkám, šteklím ho, veľa fyzického kontaktu. nechcem znieť ultimátne, možno prídeš aj na iné riešenie, ale ja by som to urobila tak. A kľudne by som si bez hanby natočila deň so synom keď ste sami a ukázala to mužovi. Nech vidí ako ti je a čo to s tebou robí.
A počuj, kľudne mi napíš, ak by si si chcela pokecať.
Ďakujem vám veľmi pekne za vaše odpovede a aj za pochopenie.... ja mám zo seba veľmi zlý pocit, že nie som schopná normálne, trpezlivo a s láskou reagovať. Mám dobrého muža, určite aj toto je súčasť problému, že nám tu chýba. Už sme sa o tom viackrát bavili, že potrebujeme ho tu, no finančne neviem ako by sme to utiahli... možno keby chodil aspoň na kratšie turnusy, trojtýždňové.... neviem, aj tak to je dlho... 😓 ale aspoň niečo...máte pravdu, musím byť láskavejšia. Teraz sme všetci chorí a keď som ho musela nechať doma, normálne som už z toho stresu plakala, že čo si s ním sama toľko dní počnem, že nechcem s ním byť..... 😪😖 strašné, ja viem, som z toho nešťastná... Ešte som chcela povedať, že muž je prchkejšia povaha, tak on vie byť na syna veľmi prísny a aj ho tresnúť, čo ma vždy mrzelo a nechcela som to. Ale oni tak asi vyrastali, svokra všetko zvláda, švagriná tiež, učiteľky v škôlke mi vraveli, že mám byť naňho prísnejšia, že on má aj takú povahu, ale veď ja som naňho dosť prísna, všetci na mňa zazerajú, že ho nezvládam, že to je iba moja vina, lebo každý ho zvládne, pri nikom si nedovolí, iba pri mne. No a som preto aj pod tlakom svokrovcov a muža, svokra mi stále hovorí, že ona by svoje za také správanie už natrieskala, tak aj ja hlúpa, zúfala, už sa uchyľujem k tomu.... že dúfam mi to pomôže. Moje metódy vysmievajú, muž vraví, že či ma to baví mu toľko vysvetľovať, že to treba rázne, no a tým pádom ma teraz nepočúva.... ja mu chcem dať moju lásku, chcem, aby bol šťastný, zabudol na to, hanbím sa za seba, aj pred synom, že som taká zlá a neschopná....
Teraz to nepisem v zlom, ale ty sa nevies ako dospela osoba ovadat a hovoris malemu dietatu take veci a kricis? A od maleho ocakavas ze bude rozumny a bude sa spravat pomaly ako dospelak?
Takze nadych, vydych. Dieta ta kopiruje, musis zmenit seba a on sa ukludni. Ja si idem teoriu ze neexistuje zle dieta, len dieta ktore pyta pozornost. ❤️
Jedno z najťažších obdobi pre mňa, keď sa narodilo druhé dieťa. Prvorodená si tiež vyžadovala zvýšenú pozornosť a tiež som mala pocit, že ju uprednostňujem pred bábätkom. Hľadaj si niekoho, kto ti pomôže, či už rodina alebo opatrovateľka. Toto obdobie vyžaduje veľa lásky a hlavne ho nebi, neporiešiš tým nič. Výčitky zo strany manžela nie sú na mieste. Malému chýba otec a takto na seba chce iba upútať. Je ešte príliš malý na zlú výchovu.
Moja, je mi luto cim prechadzas. Vies z coho mas take obrovske nervy? Lebo nevies ako tuto situaciu riesit. Podla mna starsi syn ziarli a to sa da riesit, len musis vediet ako.
To nie je tak ze ti ostatni ludia ho zvladaju preto, lebo su na neho prisni, ale preto ze syn o nich nestoji. Oni jeho nezaujimaju, On nepotrebuje ich pozornost. On potrebuje len a len tvoju pozornost. Prahne po nej a preto robi tie veci tebe.
Vies nieco o surodeneckej ziarlivosti? Ja som napriklad o tom nikdy nepocula az ked som zacala chodit sem a citat prispevky zien.
Potrebujes sa vzdelavat a pochopit synove spravanie. Chod za psychologom, vysvetila ti to.
Syn sa boji ze ho uz nelubis, kedze mas nove babatko. Chce aby si sa s nim rozpravala ako pred babatkom, ale ty uz nemas cas a tak jedinna moznost ako uputat tvoju pozornost je rozpustit toaletak v umyvadle. A bum, funguje to. Uz na neho rozpravas, sice je to krik a hanlive slova, ale to nevadi. Ak si ma vybrat medzi vrieskanim a ignoraciou, vyberie si to vrieskanie. Preto robi jednu zlu vez za druhou.
Syn ma panicku hrozu z toho ze ho uz nelubis a lubis len babatko ak mu ty povies ze že uz nie je tvoj a ze k vam nepatri. Tymto mu iba potvrdis jeho obavu a jeho panika rastie do neskutocnych rozmerov a tak zufalo hlada sposoby ako uputat tvoju pozornost stale viac a viac a uz je uplne odtrhnuty z retaze. Preto mu tie slova uz nikdy nepovedz.
Nie som odbornik aby som radila ako to riesit, ale co som pocula tak radia, sa venovat starsiemu dietatu pravidelne osamote. Bude to cas len pre vas dvoch.
Veľa z nás tu presne vie, čo prežívaš. Všetko nasvedčuje tomu, že syn žiarli a nezvláda novú situáciu. Správa sa tak, aby zvládol svoju frustráciu. A púta pozornosť, lebo už nie je taká, ako bol naučený. Skús mu každý jeden deň venovať nejaký čas. Ale iba jemu. Vtedy, keď mladšie dieťa spí a nepotrebuje tvoju pozornosť. Hrajte sa, skladajte stavebnicu, čítajte. Intenzívne sa mu venuj. Len jemu. Zapájaj ho do činností. Tak, aby mal pocit, že je dôležitý. Aby postupne pochopil, že ho stále miluješ.
Ale hlavne, musíš si uvedomiť, že si pred dvoma mesiacmi porodila, nemusis vyzerať ako modelka. Nerieš svoju postavu. Na tú sa teraz vykašli. Prijmi sa taká aká si teraz. Povedz si, že je to dočasné, a všetko postupne zmeníš. Ale choď krok za krokom. Nechci napraviť všetko hneď teraz. Rob zmeny postupne a urči si priority. Neboj sa kúpiť si niečo na upokojenie. Sú lieky aj na prírodnej báze, v lekárni ti poradia. A ak by si mala pocit, že je toho na teba príliš veľa, neboj sa ísť k lekárovi. Kľudne začni u obvodného, nasmeruje ťa ďalej. Verím, že to zvládneš, nájdete si doma režim. Nečakaj, že to bude zajtra, chvíľku to potrvá, ale dôveruj si.😘
Ahoj, sme v podobnej situácii, prvý mal 3 roky a druhy bude mat 2 mesiace. V prvom rade, ako píšu vyššie- chyba tam otec a po pravde, ja si neviem predstaviť , keby môj muž chodil na tak dlho preč. Tiež by som to poriešila a hľadala iné riešenie.
A k synčekovi.. môj starší synček, je veľký živel. Keď sa narodil malý, tak zo začiatku všetko v poriadku.. postupom času ale zistil, že bábätko zostava s nami🙂 posledné dni si tiež začal vynucovať pozornosť všelijakými spôsobmi. A tiež teda koľkokrát sa mi rozum zastaví🙂 ale! Si vezmi, že on bol doteraz tvojim stredobodom, s ktorým si bola stále. Nebol tu nikto, pre koho si musela deliť ten čas. A zrazu je tu bábätko. nezabudaj prosím, že tvoj starší synček je stále malý… aj keď už nenosí plienky… skús ho zapájať, spolu prebalujte, nech ti pomáha podat plienku, pyzamko… rozpravaj mu ako si to mala napríklad náročné keď on bol bábätko, pretože vtedy ti nemal kto pomôcť ako teraz on…ja viem, že cez ten hnev je koľkokrát ťažké ho objať a tváriť sa v pohode, rozumiem ťa.. ale pre neho je to teraz veľmi dôležité, aby nebol odstrčeny a aby nebol porovnávaný… potrebuje veľa fyzického kontaktu, veľa objatí… a týmto si to vynucuje pretože keď spraví niečo zle dostane pozornosť- aj keď nie práve najšťastnejšiu… Skús ho začať viac chváliť (aj keď len za maličkosti.. )odviesť pozornosť keď chce niečo spraviť zle… a skús si nájsť chvíľku pre seba.. keď napríklad večer deti spia. Niekedy aj pár minút pomoze na “reset”. ❤️
Držím moc moc palce a prajem pevne nervy a veľa trpezlivosti.je to veľmi náročné, ale aj toto prejde. Hlavne netreba podliehať hnevu, pretože malý to všetko vidí a kopíruje🍀❤️
…A ešte som zabudla dopísať, že nám pomáha, keď naozaj máme chvíľku so synčekom pre seba. Keď menší spinka, ideme spolu hráme sa, besníme sa, kreslime, čítame knihy, vyrábame alebo spolu pečieme. Nechavam na ňom aby vybral ako sa chce hrať. A keď pride domov muž, vezmi synčeka niekam von, keď len na prechádzku, alebo na zákusok, buďte spolu len vy dvaja ako pred tým. A utvrdzuj ho v tom, že ho stále ľúbiš, len teraz sa staráš aj o bábätko, ktoré ešte nevie chodiť, papať samé atď… povec mu, že už veľa vecí vie a bábätko ešte nie, že všetko ho naučí, skús ho vyzdvihnúť , pochváliť aký je šikovný, že toto ešte bábätko nevie, ako on.. bábätko si to nebude pamätať a starší synček sa bude cítiť hrdo a dôležito🙂 nám takéto drobnosti veľmi pomáhajú. ❤️
S tebou lamu poporodne hormony a unava a synovi sa otocil svet hore nohami, otec nie je doma, ty sa chces venovat babatku a on je uplne odstaveny... trochu sa nad tym zamysli... maleho treba zapajat (NIE do starostlivosti o babo nutne), ale do normalnych domacich prac, varenia, chvalit ho, aky je velky, sikovny, napomocny, a aky je tem maly brat este neschopny a co vsetko sa este musi naucit... vsetko je to v tvojej moci a retorike. Sprava sa tak, lebo sa tak zvlastne spravas hlavne ty... poporodna depka-psychoza, si si ista, ze nie si vnutorne uplne rozhodena aj kvoli tomu? Napady ako, ze vyskocis z okna proste nikdy clovek bez problemov nevyslovi ... Reagujes prilis extremne, prilis emotivne, nevies do toho zaniest pohodu a ani si zaviest system. Potrebujes pomoc odbornika.. lebo si pokazis totalne vztah zo synu a z normalneho dietata bude "problemov" teda take, co uz nevie, co spravit, aby si si ho vsimla...
1. nájdi si čas len pre staršieho syna (keď bude menšie spať), prízvukuj že ľúbiš obidvoch, vždy kúp obidvom keď niečo kupuješ, chváľ ho
2. keď spraví niečo zlé daj trest napríklad mu povedz že sa s ním nebudeš 3 minúty baviť (nastav časovač aby počul), potom si to vysvetlite. Ale musíš dodržať čo povieš, môžeš mu napríklad nepustiť tv (musí to byť hneď ako sa stane priestupok). Videla som aj také že dávali do kúta na 3 minúty ale kým si na to deti zvykli trebalo veľa trpezlivosti a času...ja by som na to nemala nervy.
3. nenechaj sa vytočiť, veci ktorými robí zle zober a pokiaľ vieš že mu nič nehrozí vzdiaľ sa od neho na chvíľu kým ťa prejde hnev, aj mu povedz že ťa nahneval a po každom konflikte sa o tom porozprávajte. Bude to trvať, kým si zvyknete ale malými kročkami to pôjde. Skús na začiatok len 1 minútu a potom pridávaj (aj mu povedz že sa s ním nebudeš baviť, že ťa nahneval.
4. pokiaľ chceš niečo so sebou robiť tak si daj malé ciele, 10 min prechádzky (postupne pridávaj), nejesť nič po 20.00 (potom po 19.30... po 19.00 ... po 18.30...) urč si že ku každému jedlu aspoň kúsok (jednu) zeleninu (postupne pridavaj) denne len 3 sladkosti (postupne uberaj). Môžeš si to aj spísať na papier a každý deň si dať fajku keď splníš a nech nemusíš písať každý deň tak si fajku vždy daj novú inej farby 😁 keď vydržíš plán týždeň dajme tomu sprav si trochu prísnejší 😉✊👍 keď príde muž domov, nech ti dá aspoň 1h + (koľko bude ochotný) čas len pre seba, najlepšie choď preč z domu.
Držím palce, bude lepšie. Prvého pol roka je najhoršie ✊ Bojuj, si žena, matka 😉💪.
@misters tvoje predstavy si chod realizovat niekde inde 👋
Pracuje niekde v DE, nemôžte ísť na čas za ním do malého bytu blízko k jeho robote?
@misters za to by si si zaslúžila akurát tak ty, jednu po papuli
Mozu ti tu radit cokolvek. Ak raz niekto nemal naozaj dieta ake popisujes, NIKDY ta nepochopi.
Ja mam deti 3. Myslela som si ze ma uz nemoze nic prekvapit. Tretie dietatko ma dostalo na moje psychicke aj fyzicke dno. Nespalo v noci, doslova stale vrieskalo. Cez den len na rukach alebo ciciku. Kocik, autosedacka 0 bodov. Do toho este 2 deti, ktore tiez vyzadovali svoje potreby. Nespala som v noci a cez den 100%-tna. Nemam zial pomoc ziadnu. Rodicia pracuju, svokrovci bez zaujmu. Manzel na sluzobkach. Po roku takehoto tempa som skolabovala. Odviezla ma RZP a 1,5 roka som sa davala dokopy. Nebola som schopna prejst na zachod, uplne vycerpany organizmus.
Dam ti preto len jednu radu : Prosim Ta najdi si niekoho kto ti pomoze !!!!!! Musis hlavne spat !!!!! Doplnaj magnezium, vit. skupiny B. Ak uz nedojcis davaj si tinkturu z Lipy alebo Lubovnika a pi silne medovkove odvary
Drzkaj sa.
Prva diskusia, v ktorej matku nikto neodsudil! Tlieskam 🙂
Uplne, ale uplne ti rozumiem. Aj tomu pichaniu v hrudniku, ked si vo vyvrtke...
Nejdem sa opakovat, vsetko to uz bolo spomenute...
Len doplnim: Ked bude muz doma, posli ho kocikovat, ty si urob cas na starsieho a hrajte sa. S tak malym babom vues ist von aj po tme - ono bude spat v kociku, starsi sa moze bobovat. Na to svetlo nepotrebujete, ak je kopec blizko osvetlenia... alebo si stavajte snehuliaka.
Robí to, lebo aj negatívna pozornosť je lepšia, ako žiadna. Zmenil sa mu život, hľadá si postavenie v rodine, snaží sa uistiť, že je stále milovaný. Skús riešiť odborníka. Lebo o rok budeš riešiť, že ti syn bije mladšieho a vrieska po ňom a budete sa všetci čudovať, odkiaľ to má. Ako sa má on ovládať a zvládať všetky emócie, ktoré teraz prežíva, keď ho všetci ktorých ľúbi biju a kričia na neho, lebo nevedia zvládnuť oni vlastné emócie? A to my dospelý sme vo výhode, lebo máme vyzrety mozog. Dieťa začínajú regulovať svoje emócie, teda sa im začína vyvíjať kortex až v 5tom roku a vyvíja sa do neskorej 20tky. Do 5teho roku sú deti egocentricke, sebecké, dokážu prijímať jednu jedinú emóciu a tú prežívajú naplno. Keď ho udries, zabránis mozgu, aby sa dostalo to tých vyšších vrstiev, kde je logické myslenie. Ohrozenim dieťaťa stiahnes mozog na ten nízky, primitívny, strach, kortizol, bojuj alebo utec. Dieťa prichádza o možnosť naučiť sa regulovať emóciu, lebo mu v tom zabráni kortizol. Pripraví sa o možnosť naučiť sa zvládnuť hnev (to sa učí aj pozorovaním, ako dospelý zvládajú svoj vlastný hnev a čo robia preto, aby sa ukludnili).
Ja viem, že je to kurva náročné. Mám 2 ročný rozdiel. Prvé 2-3 mesiace som chcela vyhľadať najbližší vlakový spoj. 600 nedelie, hormóny, staršieho vzdor, mladšia bola do roka nepolozitelna. Ukricana, ubojena, ani najest, ani na záchod, ani do sprchy. BOŽE! To bol rok. Tiež som kričala, udierala do steny. Začala som veľa čítať a sledovať profili na Instagrame o respektujucej výchove. Kde psychologicky, veľmi uznávané, vysvetľujú ako funguje detský mozog. Ako funguje chlapčenský mozog (toto mi enormne pomohlo - pochopiť, ako fungujú chlapci s testosteronom). Pomohlo mi to uvedomiť si "traumy" a naučené vzorce z detsva, ako zvládať hnev, ako ho ovládnuť. Prinútiť sa nahlas hovoriť čo cítim aby deti videli, že aj ja sa hnevám a ako to zvladam. Tlieskam, bucham po stehnach, skacem, hľadám 5 červených veci, 4 veci ktoré viem chytiť atď. Proste sa snažím naštartovať mozog, aby začal logicky myslieť a prehupla som sa z emócii. Keď viem, akp funguje detský mozog, kedy sa ktoré časti začínajú vyvíjať, čoho sú na svoj vek schopný a čoho nie.. Vtedy som sa ukludnila. Ich emócia, nie je moja emócia. Nerobia to mne. Nechcú ma nahnevať, nechcú mí ublížiť. Samy majú so sebou problém, nevedia ako z toho von, sú frustrovaný. Môj hnev by im v tom nepomohol, iba by to zhoršil alebo horšie - naštrbil náš vzťah. Je to náročné, je to hrozne náročná cesta. Tiež mám muža na turnusoch, obaja majú teraz ťažký vzdor. Mám problém sama zo sebou, potrebujem zbaliť ruksak a odísť.. Rozumiem ti, rozumiem tvojim hormónom, zúfalstvu. Ale keď ten vzťah nastrbis, aj synovu dôveru k tebe, už to budeš ťažko lepiť späť. Skús vyhľadať aspoň online terapeuta, výpomoc do domácností, potrebuješ aj čas sama pre seba. Keby niečo, napíš. Veľa mamiciek prieziva to čo ty, niesi v tom sama.
Ziarli na bábätko a preto robí zle. Vynucuje si tvoju pozornosť. Treba ho vziat na ruky a povedať mu, že ho mamka ľúbi. Ked sa bude vzpierat, stále mu hovor ze je tu ešte aj braček a ze sa vsetci lubite. Jeho spravanie je preto take lebo doteraz bol sam a este si nezvykol. Takze malo by sa to postupne zlepsovat.
Deti jsou taky lisi si pozri prispevky, pri tcojich nezvladnutych reakciach sa predtym ako vybuchnes nadychni a vydychni a uvedom si ze ty si dospela a on nevie svoje emocie ovladat, skus s nim sa viac hrať, denne hodinu iba ako on chce, vyznavaj mu lasku, tvor si s nim vztah, ten vztah si este tvorite stale, uputat chce tvoju pozornost, mozno skusit lieky, ked ta napada ze vyskocia z okna. Vysvetli mu že on je tvoj prvorodeny a milovaný, skus hodinu len sedieť pri nom na zemi s babatkom na rukach a hrat sa ako on chce, tu hodinku, kazdy den, zavolaj si pomoc, uč ho nove veci, piste si kriziky a fajocky za xhovanie, ale podla mna volá po pozornosti, takze tu hodinu mu venuj aj ked to je tazké. Nech vola s otcom cez videohovor, skuste chodit skorej spat, citaj mu. Moze podavat plienky ked prebalujes, on ked si ho nevsimas lebo mas toho vela pochopitelne, tak potom toto robi, neviem preco to robi, akonho to napadne inak, ze nateiw krem na stenu tak asi by pomohlo ked sa chxe v niečom mágať dat mu sypke veci, miesat cesto, piesok do nadoby, je šikovný ked vie strihat len radaej farebny papier nech steiha pasiky a nauci sa zlepovat tycinkovym lepidlom kruzky alebo co chce, zapalujte sviecku adventnú, nech sfukne..
Nevýchova má 14.12 zdarma webinar kričaní na deti. Dá sa pozrieť od 8. Do polnoci. Nevyrieši to tvoju náročnú situáciu, ale možno sa v niektorých okamihoch zastavíš a budeš reagovať inak. Je to extrémne náročné a vyčerpávajúce, čo práve prežívaš a tvoje pocity sú oprávnené a viem, aké zúfalstvo pociťuješ, keď to nejde po dobrom, po zlom a občas ani krikom a tvoje veľmi rozumné dieťa sa zmení a ty nevieš kam . Drž sa. Neboj sa požiadať o pomoc. ❤️
Nechce sa mi citat cele. Mala som take obdobie. Treba ti ludi okolo. Chodte medzi ludi. Susedy. Centra. Opateovatelka. Rodina. Majte pevny rezin. Ked mas cas,sustreduj pozornost na neho. Pytaj sa..ci sa nechce nejak pohrat s tebou.. a hlaaavne zamiluj si tento cas doma s detmi. Uzi si ho. Prisposob podla teba. Staraj sa o seba,aby ti bolo dobre. Ked je dobre mame,vacsinou je celej rodine..
Musis sa venovat aj starsiemu,mozno by bolo dobre nachvilu ho odhlasit zo skolky jednak kvoli chorobnosti aby neohrozil amoe a potom nebude taky odstrceny asi.to ale prejde len to musi aj starsi pochopit a zvyknut si.
@panda21 prosím ta vedela by si odporúčať konkrétnu literatúru na to fungovanie chlapčenskeho mozgu?
Onedlho k nám tiež pribudne bábätko k 20mesacnemu a keď si spomeniem, aké to bolo ťažké s prvým (pritom nebolo narocne bábätko), tak sa už teraz bojím, ako to zvládnem s dvoma deťmi a teóriu, všetko, čo sa tu odporúčali ovládam, čítam o tom veľa, ale bojím sa, ako to budem vedieť realizovať v praxi, a tiež sa veľmi bojím o môjho prvorodeneho, taky úžasný chlapček a nechcem zlyhať, aby on neutrpel ujmu možno na celý život.... Tak by som ešte čosi rada prečítala na lepšie pochopenie, kým nám čas, ďakujem.
@bolarazjedna ja sledujem na IG túto psychologicku. https://jakvychovavat.cz/
Je nutne aby manzel chodil na mesacne turnusy? Nijak inak by ste neprezili aj keby sa uskromnite na vyplate, no zato by zil s rodinou a podielal sa na vychove svojho syna, ktory ho evidentne potrebuje?