Depka zo života s dieťaťom
Prosim nezabite ma, prišla som si len vyliať srdce lebo nemám veľmi kde.. Určite niečo podobne cítite a zažívate viaceré, neviem však ze ci až tak ako ja, ze ci niesom extrém. Narodila sa nám dcérka krasna zdravá, plánovaná a očakávaná. Počas tehu sme samozrejme všetko poctivo nachystali ako treba ale predstavy o jej živote a o nás som nemala žiadne. Totiz celý môj život, ked som sa na niečo / niekam tesila, v duchu plánovala ze vuau to bude tak a onak, pôjdem tam a tam, urobím hento tamto.. No proste keď som si dopredu niečo predstavila a tesila sa na to, 90%krat sa fakt stalo ze bum a nič z toho. Proste skysla som. Takze som si život s dieťaťom bohužiaľ nepredstavovala.. Ze ako a co bude, ako budeme fungovať, co budem robiť keď bude plakať atď... Lebo som sa bála ze pôrod môže dopadnúť všelijak...nemala som žiadne malé deti ani v rodine ani v okolí absolútne, cize z úplného hruba som len vedela ze dieťa môže nespat pre koliku a zuby, ze môže odmietať mlieko a prikrmy, ze môže byt celkovo urevane alebo celkovo v pohode.. To co sa stalo keď sa narodila bol obrovský sok pre mňa, som nieze skysla, ale hotová som bola a som dodnes, zrazu sa musím starať o ňu 24/7, domácnosť kde neviem nič dokopy urobiť lebo už lozi a štvera sa, o sebe ani nehovorím som škaredá a neupravena, na hlave mam slamu, jednoducho lubim ju a ľúbime ju s manželom, ale dakedy mam zle myšlienky, ze mohli sme ešte rok počkať a užit si, po cestovať.. Ze keby som vedela do čoho idem tak fu... Viem je to len jedno dieťa, ale sme v meste sami, babky 400km, proste na nákup idem s nou ako s opicou v nosiči a tri tašky.. Lebo muž mi pomáha s domacnostou keď je doma, a už ozaj nechcem s každým prdom na neho čakať.. Nie nemame money na menucka z donášky každý deň, ani na upratovaciu službu, proste priemerná rodina... Len ja som sa nepríjemne prekvapila. Aj teraz kym som ju uspala hodina, toto píšem zo záchoda lebo som nebola od tretej.. Prach z políc vysavam vysávačom a záclony sa neprali rok. Ešte som aj vychovana ako psychopat ze žena musí všetko stíhať sama, tri chody na aréne stále, byt vylesteny dieťa vysmiate a ona vycesana a voňavá, a mam z toho mindraky ze to takto nemám.. No proste katastrofa, pomoc :(
Moja, ja som zaclony neprala 2 roky a sme tu. Neobklopuj sa naoko dokonalymi zenami. Nestihat, nemat vsetko Tip top je normalne, opak je cudny. Ja radsej Uz na Svk tak casto nechodim (zijem v Nemecku) lebo Tiez mam mindraky z dokonalych domacnosti, mamiciek co ,,tvoria" s detmi, varia 5 prikrmov denne a vyzeraju, ze ich to bavi 😊
...sú dve možnosti. Poľavíš, alebo scvokneš. I é nie je, ak ťa takto "dostalo" jedno dieťa. Nie je všetko dokonalé, deti revú, majú sople, robia bordel... a tak to má byť. Bordel neujde, trojchodové menu netreba, dupľom ak je manžel cez obed v práci a kúpať sa dá vo dvojici. Záclony zlož, pustite si Fíhu a pri najbližšej možnosti dieťa opatrí tato a ty hybaj na šoping.
Ahoj, no... Nie si v tom sama neboj. ❤️ My sme sa tiez snazili dlho, potom IVF, potom som citala pekne rozpravky o porode, bum cisarsky. Nardoil sa nam krasny, zdravy syncek. A to iste, nemala som potuchy co bude, ako bude... Ja som mala aj poporodnu skoro depresiu, uzkost. Proste isla som dole vodou. 🤦🏻♀️ Trvalo mi to cca pol roka, a ked som si uvedomila, ze toto nie som ja. Ja nebudem psycho mama, nepredstavovala som si zivot s dietatom takto, navstivila som psycjologicku a aj psychiatricku (hanbila som sa), ale tuzba byt super mama bola silnejsia. Normalne mi dala moderne antidepresiva, ktpre uzivaku mladi ludia, a super sa citim. Fakt. 🙏🏼 Normalme nemam nervy, mam chut do zivota, neviem plakat od nervov, nie som vybusna uz, nemam nervy, ked je doma neporiadok (samozrejme nie sme spinavi 😄) , atd. Manzel a syncek sa tesia. 🙏🏼 Samozrejme nebudem ho brat dlho... Kym sa mi mozog nastavi do normalu. ❤️ Drzim Ti palce.
@heidy222 ja záclony ani nemam 🤣
Aj ja som s prvym chodila na nakupy s nim, v nosici, tiez 24/7, dojceny, manzel v noci spal ako drevo. My sme ani tolko nevedeli ze co je kolika, riesili sme veci za pochodu. Prve dieta v rodine...jedine svagrina mala vekovo rovnakeho, tak sme vsetko riesili spolu, aj tehu, aj dieta. Myslim si, ze na rodicovstvo sa v podstate neda pripravit, lebo to pochopi len ten co uz ma deti. Ja som mala predstavu ze bude samo zaspavat...a realita uplne inde pri 3 detoch. Az pri druhom som pochopila, ze sa mam viac ja prisposobit dietatu ako sa snazit dieta vopchat do mojich predstav.
Ďakujem vám za povzbudenie, ale úplne mi je do revu, staršie generácie by sa mi asi smiali ze som slaboska a lemra lenivá, lebo nedávam jedno dieťa... Áno nedávam a priznávam si to tu a teraz, mam kŕčové žily co treba od pôrodu operovať lebo sa hanbím už za svoje nohy, problémy s črevami, ale ja nieze neviem ísť ku doktorom so sebou, ja sa ku nim nedokážem ani len telefonicky objednať, lebo furt dačo. Muž má minule nechal ráno vyspať, vstal, postaral sa pekne, ja sprostá som už bola hore ale ešte som ležala, s tým ze mnam konečne.. A mala zamrncala a ja sprint von z postele.. On si tuka na čelo ze načo to robis.. Ja si všetko uvedomujem ze mam poľaviť a prv dieťa potom hrnce a na seba myslieť, ale v reále je to naopak, vsetko prevšetko riešim len seba nie. Kdeže shopping ci kaderník ci pedikúra alebo neviem aké procedúry... Zdravie si nedokazem po riešiť pri jednom dieťati.. A z tohto mi je zle
Vitaj v klube. Ja som po porode mala pocit, ze som dostala bakulou po hlave, presla som si depresiou, pytala som sa, ci mi toto bolo treba... Nie vsetky sme super turbo matky s bradavkou miesto hlavy. Kamaratka vravela, ze keby bola vedela, do coho ide, kupi si radsej kocura. Je nas takych kopa, neboj, len sa mnohe o tom hanbia hovorit, lebo je to fujky. Zvolni, ser na bordel, ono sa to casom spravi.🙂
A to mas len jedno dieta...kym som mala jedno bolo to v pohode,odkedy mame dve prezivam len ..
Ja som rada že deti dobrovolne nemám a to poviem úprimne aj ked ma tu ukameňuju niektoré. Lebo ked vidim denno denne tieto témy na koňovi ako to ženy nezvládajú tak sa každý deň utvrdzujem v tom že som spravila zatial dobre.Nie som vôbec materský typ a určite by som sa scvokla keby mám dieťa.Neviem možno raz zatužim a už potom bude neskoro kto vie.Ale mne kôň otvoril v tomto velmi oči že materstvo je riadna fuška a drina.A tie somariny ako vám to ukazujú vo filmoch alebo v reklamách vyškerení herci je dobre vzdialena realite.Ja som si to tiež predstavovala ako ružovu záhradu
Ja mám dve 5rocne a skoro 2 rocne, boli kojene, stále sa budili a muž spal ako drevo, všade s nimi aj do obchodu a keď som tam aj zabudnem čo som chcela😂 nestrazi mi ich nikto, sme z mužom na to sami, aj bordel mám a mám pocit, že úpracem a za chvíľu to vyzerá rovnako😂 takže hlavu hore, nie si v tom sama😉
@111jozefina111 prosím ta ake lieky ti predpísala?
@liusa82 ono to zas nemozes zovseobecnovat. Su take, co ich daju viac lavou zadnou a aj take, ktorym jedno zruti cely svet. V kazdom pripade je velmi dobre, ze uvazujes racionalne a nejdes do toho, kym sa na to necitis. A ak sa aj nebudes citit nikdy, je to ok. Najhorsie je, ked sa niekto do rodicovstva necha dotlacit, to je potom horor pre dieta a vsetkych zucastnenych.
Máš len prve neboj keď budeš mať ich viac naučíš sa že poľaviť treba lebo sa zblaznis vlastná skúsenosť pokiaľ bol len najstarší bol tu len on a muž a potom prišli ďalšie deti a občas to bola sranda ani neviem ako som to dala troch synov v priebehu siedmich rokov potom pauza a po ďalších rokoch ešte dve dievky a vermi našli sme si čas na seba občas sme boli aj bez detí a máme to aj teraz doma mám už len dve dievky chalani sú už mimo domu
Ja mám občas tiež takéto pocity a podobne to si myslím prežíva každá druhá mamina, len ako to tu už bolo spomenuté, moc sa o tom nehovorí lebo sa ženy habia a berú to ako svoje zlyhanie.
Nemá význam tlačiť na to byť super mama, super gazdiná, super kuchárka a neviem čo všetko. Áno niektoré deti sú náročnejšie, niektoré sú dobručké, nerevú, kde ich položíš, tam sú… ale ver tomu že dieťaťu je jedno či máš na podlahe dva smeti alebo či sa záclony už rok neprali 🤣 Rob len to čo stíhaš, dcérka ťa potrebuje venuj sa jej ostatné nie je tak dôležité. 🙂
Klidek, si dobrá mamka 😊
moja zlata.. ako ti ja len rozumiem 🤣
a to ti este naspeedovane dieta s vrtulou v zadku neschopne 3 sekundy obsediet nelieta po byte 😁
varenie, tema sama o sebe (nikdy som nebola kuchynsky guru, cestne priznavam).. potomkovi lakocinky, ved strava je zaklad.. a ja som rada, ked ranajkujem o 12 tresku s rozkom.. bordel ani nespominam.. uz som sa naladila, ze neriesim.. spratavam veci na jednej strane izby, potomok demoluje druhu stranu izby.. vsade su handry, vsade su hracky, vsade mi rozvlacuje nase topanky, lebo ved je hovadska sranda v nich chodit
😁 a teraz ked ma necele 2 roky, mozem sa postavit aj na hlavu.. o 8 rano najneskor stoji pri dverach a chce ist von.. a je jej jedno, ci je 300 stupnov, ci krupy padaju.. domov ju nasledne dostat nevies 😁 odbije 19,30 a vies co chce robit? zase ist von.., lebo ved 3 hodiny doobeda a 4 poobede nestacili 😁 oblecena je jak zo skatulky, ja vyzeram ako bezdomovec 😁
a vies co robim na obed, ked brutalnych 45 minut spi? NIC, pijem kavu a pocuvam ticho.. vecer detto, len kavu vystrieda 2 deci vina a pokec s muzom.. proste nie som robot 🤣🤣🤣 ked vidim na nete vystajlovane maminy s este viac vystajlovanymi detmi v tip top domacnosti, ktore varia prikrmy ako zo zurnalu a popri tom doma vyrabaju montessori haluze.. no.. zasmejem sa, ze asi nie som taka super schopna 🤷♀️😁
neboj sa, dobre bude.. nie je to prechadzka ruzovym sadom.. ale hlavne, ze su zdrave a stastne 😁
@54tinka54 ďakujem, aj vám vsetkym, mam lepší pocit ze nie som sama, veru stigma spoločnosti a ideály ma oklamali, a prišla tvrdá realita... My sa s mužom ani nerozpravame o nás, len o dieťati, o nákupnom zozname, o aute co treba ísť na STK.. Nemáme ani kam uniknúť lebo nik nám ju nepostrazi, tak by sme potrebovali aspoň jeden večer ale nie pri telke ale ísť von na vzduch a medzi tváre, a rozprávať sa len o sebe lebo mam pocit ze sa nase manželstvo zmenilo od pôrodu.. On je super ale viem ze ani eroticky ho už nepriťahujem, vyzerám ako striga a nemám chuť na nič s nim.. Bude to takto stále? Alebo ešte koľko rokov to bude takto povedzte, nech sa s tým zmierim, 3-4?
@iwwca22 iba cipralex. A odporucam vsetkymi 10.
Fuuuha, tak mňa dorazilo, že od tretej do trištvrte na 9 si nebola na wc. A to prečo?
@liusa82 kiežby viac ľudí takto zamýšľalo 👍🏻 Najhoršie, čo môže byť, mať dieťa, lebo sa to patrí…
A k autorke… napr. to že nebola som na zachode od tretej nechapem, ved si tam to dieta zober so sebou 🤷🏻♀️ 😀
A posledna vec, vyhladat odbornu pomoc, ked aj len “na pokec” nie je hanba!! 🍀
Neboj žienka. Prešli sme si tým všetky. Len niektoré sa tvária, že ich to minulo..možno áno, ak im deti strážili babky atď a oni sa len flakali
Ja som s manželom v zahraničí, takže babka na 1200 km. A nechcem aby mi nejakí veľmi cudzí ľudia deti strážili. Majú 5.5 a 3 roky a od ich polroka sa pri nich s manželom striedame. Okná, záclony v takom stave, že ledva vidím von. Umyjem keď bude kedy. Keď mám chuť riadim, keď nie, ignorujem a prekračujem. Manžel si našťastie (žiaľ) nepotrpí na poriadok, ešte aj prispeje. Dnes som mala poobednú, nechala som poriadnu kuchyňu, navarené...nechci vedieť ako to tam vypadá
Ale nech sa.v prvom rade venuje deťom. Y
Tlak mi samozrejme tiež niekedy stúpne, prevažne keď mám svoje dni (menzes). Ináč som si zvykla. O rok už bude aj menšia v škôlke, už sa teším ako si konečne poriadim 🤣🤣🤣🤣
Akoby som o sebe citala, nieco podobne som zazivala asi prvy rok, mozno az dva. Neboj, zlepsi sa to a bude to super. V urcitom veku sme uz zvyknute na svoje pohodlie, ze mame vserko tip top, ze sme si velili same a potom to pride, ze mame noveho "velitela" a niektore sa tazko prisposobujeme, ze zivot uz nie je len o tom, co chceme my. Mna vytacala aj bavlnena plienka prehodena cez gauc. Do toho mi dcera spavala max.20min., na cecku potiahla 30min. Bolo to "vesele", ale teraz si vravim, ze som bola riadna koza, ze som bola stale v strese, co treba urobit, ze by to a to malo.byt inak a ja to nezvladam tak a onak, sama som si zivot komplikovala, nie ten maly nespavec. Mozno to boli hormony a clovek to ani nedokaze ovolyvnit. Zvedava som sama, co ma teraz caka, kedze k nam pribudne druhy cloviecik po 6tich rokoch, ale tie zvysne roky s nasou dcerou boli krasne, neboj, zazijes to aj ty a to co teraz prezivas, je uplne normalne.
Osobnú skusenost zatiaľ nemám, ale ja si myslím, že sa to zlepší, keď malá pôjde do škôlky a ty do prace. Ty prídeš na iné myšlienky, dostaneš sa medzi ľudí a vieš, že o malú bude v škôlke postarané.
Mne teraz pomáha ukradnúť si nejaký čas len pre seba, keď je manžel doma a môže postrážiť malého. Skús to aj ty tak. Sprav si napr manikúru, pedikúru, zafarbi si vlasy, napusť si vaňu, alebo choď na masáž, ku kozmetičke.. Trocha sa odreaguješ a aj sa budeš cítiť menej “ako striga.”
A mysli na to, že nie si v tom sama!🙂💪
Akoby som to písala ja pred dva a pol rokom 🙈 ono to bude po čase naozaj lepšie.. jednoduchšie. Tak vyrastie to dieťa,že zrazu sa precitnes a bábo fuč 🙂 To,čo si popísala je úplne bežná vec, ma to naozaj veľmi veľa žien. Ja to u píšem ako papagáj, ale mne parádne pomohlo vrátiť sa do práce skôr, malý išiel do jasliciek a zrazu som všetko stíhala lepšie a nebola vyflusnuta z toho (pre mňa) šialenstva doma. Ale toto je samozrejme veľmi individuálne 😉 Ináč, ja napr. závesy nemám vôbec, nikdy som nemala, a okná umývam maximálne 2 krát ročne. Môj syn stále lieta po byte a ja som práve teraz pozmývala podlahu (ani nejdem radšej napísať,po akom čase 😄).
Tiež to bol pre mňa obrovsky šok ako sa nám zmenil život príchodom dieťaťa. Postupne sa zo mňa stavala mama, pôrodom určite nie. Kým som si zvykla ze to malé dieťatko ma potrebuje nonstop trvalo určite par mesiacov. Teraz ma dva roky o chvilu k nám pribudne ďalšie bábo a ja si často pre seba, pre upokojenie hovoríme ze v dnešnej dobe to musím zvládnut ľavou - zadnou. Ved mame všetko automatické, nevarim na dreve, neperiem ručne, proste keď to dali naše mamky za ich éry, pre nás to musí byť brnkacka 😄
@vler
@liusa82 ja som tiež nikdy nemala nejaké materinské cítenie, keď som bola tehotná každý ze no neviem ako to bude 🤣 a čuduj sa svete moje dieťa má 3 roky a zvládla som to a môžem povedať ze to je to najkrajšie čo sa mi v živote stalo. Keď mi dnes povedal "mamka ľúbim ta" tak mi 💕 zaplesalo. A tiež som si myslela ze nebudem mat nikdy deti nemám k nim cítenie 🙈
A ešte doplním asi najviac zlu vec, dakedy mam pocit ze som nemala byt mamou a ze ktokolvek iný by bol viac vďačný a ešte lepšie sa staral ako ja :( jednoducho sa cítim ako žumpa a keby som toto všetko povedala mužovi tak ach.. Nemôžem to nikomu povedat