Dieťa sa dá krásne včleniť do vášho pôvodného života. Platí to u vás?

Nie vyčleniť, stane sa súčasťou našich životov zmenených úplne naruby 😁 a stane sa ich zmyslom 🥰

Podla mna je to vsetko velmi individualne.
Ak je dieta uplakane, naviazane na matku, dlhsie kojene, povahovo zive, neposedne a celkovo narocne na starostlivost a vychovu, tak to "vclenenie" do povodneho zivota je dost narocne si myslim. Niekedy az takmer nemozne...

A navyse, ak matka (rodicia) nemaju ziadnu pomoc od svojich rodicov, kamaratiek, znamych. Su na dieta/deti sami, tak je to dost narocne.

To, co sa pise v mamickovskych casopisoch, nie je vzdy pravda. A realita nie je vzdy taka ruzova, ako sa vam vtedy zdala. Ved ste zistili sama.

Ale aby som nebola len pesimisticka, tak s dietatom zazijete ine aktivity nez bezdetna. Tiez su pekne, len inym sposobom.

A tie horsie casom vytlaci z hlavy tzn. spomienkovy optimizmus.
Napriklad zena, ked uz ma vacsie deti (povedzme na 2.stupni ZS), tak s radostou a nostalgiou spomina na matersku, ako jej bolo vtedy dobre doma. Ze jej je luto za tymi casmi.
Ale v skutocnosti bolo pocas materskej vela takych dni, kedy bola nenormalne unavena, frustrovana, bola rada, ze sa dozila konca dna zdrava - ona aj jej deti. No na to uz zabudla za tie roky.

Takze ako sa hovori, c´est la vie a drzim palce! 😉

U nas sa to aj stalo. Jasne, ze sa veci nejakym sposobom pomenili. Ale nadalej dovolenkujeme, cestujeme, vyletujeme. Nastastie choroby sa nam vyhybaju. Nepozname, ze by sme riesili chorobu tesne pred alebo pocas dovolenky. Kedysi som chodila vela s kamaratmi korculovat, bicyklovat. Teraz je to uz s detmi. Ja na korculiach, oni na bicykloch a zamakam si aj ja. A potom ako za starych cias do bufetu a citim sa o 20 rokov mladsia. 🙂 Dali sme aj vacsi roadtrip, ked mali 1,5 a 4 roky. Nalozili sme deti, plne auto a vyrazili na 8 tyzdnov presuvat sa z miesta na miesto. Len uz to chce planovanie aj s ohladom na deti. Sami by sme presli toho viacej. Ale aj s detmi to malo svoje caro. Na ubytovanie sme spominali podla ihrisk. 🙂

Podľa mňa to tak nie je... "pôvodný" život bol super, stále sa niečo dialo, svet bol gombicka. Teraz si neviem predstaviť včlenenie malej do "pôvodného" života, ved by mi ju socialka zobrala 🤣 teraz je to iný život, plný stereotypu, povinnosti, chaosu a nedochvilnosti 🥴

zivot je deleny na etapy .. ta etapa pred dietatom skoncila a nastava etapa s dietatom ,,, potom s pubertikom a chvilu si uzijeme cas zasa bez nich kym nepride staroba a vnucata ... kazda cast nasho zivota ma plusy aj minusy ...dobre aj zle dni ale kazda ma zmysel ...

Mne deti obrátili život úplne hore nohami, z pôvodného takmer nič neostalo.

moze to byt pravda a nemusi.. zalezi od vela veci.. napr. od povahy deti, od povahy 'povodneho zivota' rodicov..
mne sa toho s prichodom prvej dcery az tolko nezmenilo.. s prichodom druheho syna neostal kamen na kameni 😀 a teraz (deti 11 a 9 rokov) som uz skoro celkom vo svojom 'povodnom' zivote, v podstate aj s tymi detmi..

ja si úprimne nepamätám, aký som mala život pred dieťaťom, matne si pamätám len, že na všetko som mala kopec času...ale páči sa mi aj ten, čo mám po narodení dcéry, je to také farebnejšie, dobrodružnejšie :D

tak ono to veeeelmi zavisi od povahy dietata aj od zivotnych okolnosti.
niektore deti su zlaticka a kdekolvek budu stale budu smejovia
potom su uvrieskane deti, s ktorymi sa clovek aj hanbi niekam dalej ist

a niekto ma take rodinne okolnosti, ze ma babky nablizku, co sa nevedeli dockat vnucata a potom sa mu radi venuju, niekto ma rodinu veeelmi daleko a na vsetko su rodicia sami, tak ti tazko budu mat zivot ako pred detmi. Vsetko sa do isteho veku deti prisposobuje detom, ale samozrejme treba mat svoje zaluby a ked sa da, treba sa im venovat😉

Vy ste 5 členna rodina každý s inou povahou, takže spraviť program či uspokojiť všetkých musi byť nemožné🙂)niečo sa podarilo, niečo nie.Su veci, ktoré sme objavili, že nás bavia práve preto, že máme dieťa.A v časopisoch sa toho popise to neber ako realitu🙂

tak ako tu mnohe pisu zavisi to vo velkej miere aj od dietata ale aj od toho aky si ten zivot predtym mala ze ano.
kto bol rozlietany, zil festivalmi, koncertami, akciami, cestovanim do nezvycajnych krajin, kinami a divadlami atd tak ma trosku problem vclenovat tam mimino. kto doma chodil okolo zahradky sem tam na vychadzky do parku tak tam vcleni mimino v pohode.

tak moj zivot prvy syn prevratil hore nohami. vytuzene vymodlene dieta na ktorom sme sa fakt nadreli ale aj uvrieskane, nespokojne, nespave .... pri ktorm bolo cielom nezabit jeho, seba, prezit a zachovat si zakladne zivotne funkcie o zivote nemohlo byt prve roky ani reci. navyse moj zivot pred dietatom bol jedna divoka jazda plna neskutocnych akcii a dobrodruzstiev. keby som ho do toho vclenovala tak mi ho asi tiez vezme socialka.
druhe dieta sa do toho prveho chaosu vytvoreneho prvym potomkom vclenilo dobre. je to baba a tie su nejake prisposobivejsie alebo co. aspon ta nasa. no a ked som si myslela ze to uz mam. ze nejako to davam a zvladam a zacinam sa ja sama vclenovat do zivota a vstavat z mrtvych tak sa nam postastilo neplanovane mimino tesne pred 40! skoro ma vykotilo. inak toto tretie dieta je take najjednoduhsie vclenovatelne. len teda uz ho ani moc neni do coho vclenovat po tych rokoch.
no jo. letopocty ratam pred kristom a po kristovi a svoje roky pred detmi a po detoch. co si budeme klamat.

Necitam komentare, ale ono to je viac menej pravda.. samozrejme nepojdes kazdy piatok do baru na 6 hodin, ale ten cas raz za rok si riadne vychutnas...
Ja sa az teraz citim tak ze sa deti vclenili. Maju 7 a 10 a momentalne ma najviac obmedzuje steniatko - ale aj to sa utrasie.
Ja som za mlada sa vobec neflakala... skola, robota, obcas zabava... ano bolo jej viac ako teraz ale to je uhol pohladu...
robim totiz uplne ine cinnosti ako za slobodna a bez deti...

život s dieťaťom nikdy nebude taký, aký bol život bez dieťaťa. mám len jedno, ale je to proste úplne iné. je tu ďalší člen/členovia, aj voči ktorým potrebuješ svoj/váš program upraviť, prispôsobiť... takže nie, nikdy nebude ten život ako pôvodný.
@pralinka25 posledný odstavec ma dorazil 😀 svätá pravda 🙂

Áno, najprv sa mi život obrátil hore nohami, keď sme prišli z pôrodnice domov, potom keď išla do jaslí, potom sa celý môj svet otočil o 180stupnov keď som otehotnela znovu, potom sa to utriaslo a tu sme, ber to ako to ide a užívaj si to, keď bude papulivat v puberte tak budeš s láskou spomínať ako si ho prebalovala 😊😊😊😊😊

@som_realistka hej, aj ja som teraz vo fáze, že mi dcéra odišla z domu a spomínam na tie krásne chvíle, keď bola malá a sme sa hrali, chodili na výletíky a ihriská, všade hračky a jej veci....a teraz, prázdny byt a také čudné ticho...môj muž skonštatoval, že ani si ju nestihol užiť a už je preč...obidvaja sme stále pracovali, aby sme jej zabezpečili budúcnosť, roky zrazu sú fuč a ostali nám len fotky a spomienky.

ale urcite 🙂 ked bol niekto party clovek, tak dieta v pohode pojde do krcmy s tebou a hned od narodenia

podla mna sa to neda absolutne pausalizovat, kazdy ma/mal iny zivot pred dietatom, kazdy ma ine dieta, nas zivot sa az tak dramaticky nezmenil napr. ale ani nezostal rovnaky

Pises, ze mas tie deti tri. Tak to asi take hrozne s tym prvym nebolo ked si to potom zopakovala este 2x 😌
U nas to bolo tak, ze prve dieta narocne a naozaj to dlhsiu dobu trvalo kym sme sa zzili. Ale druhe dieta uplne prirodzene zapadlo medzi nas a mala som pocit ako keby tam bolo vzdy 🥰

Zalezi od dietata...prve bolo mega narocne a moj zivot sa neotocil o 180° ale snad o 1800😆 vsak aj trvalo 10 rokov, kym som sa odhodlala na druhe... a to sa vclenilo uplne super, sice ho vsade vlacim ako kengura mlade, lebo mi nema kto pomoct, ale okrem toho, ze nechodim do prace, nebadam nejake rozdiely oproti predchadzajucemu zivotu

Muhaha, radsej sa nevyjadrujem. Mozno casom ano ale urcite nie do povodneho.
Kazdopadne mi to pripomenulo jednu "mudru" osobu co sa takto chysta vclenovat rodicov ked budu potrebovat opateru. Uz to vidim ako stary clovek odkazany na pomoc bude nadseny ako blcha ze sa ma stahovat do ineho statu a niekam sa na stare kolena integrovat 🤦

@lauriik joj bolo. A v mojom nevyspatom mozgu, s dieťaťom pri nohe, kedže nedokázal byť sám ani sekundu, som dostala "skvelý" nápad - keď bude mať súrodenca tak sa zahrajú. No keď sa nad tým spätne zamyslím, tak som bola vtedy asi zrelá na psychiatriu. A tretie bol šok, kedže už nebolo v pláne.

@zuzanaete tak to ti tíško závidím. Choroby boli a sú to, čo má dostáva na kolená najviac. Vôbec som netušila, koľko ich v obehu v detských kolektívoch je. Jediné, čo nás zatiaľ obišlo bola šarlachová angína (o ktorej som počula prvý krát keď hovorili, že koluje v školke). Okrem nej sme mali asi všetko. Také "ruky, nohy, ústa" to aj moja mama vypúlila oči, že čo to je. Chytili to v júli pekne všetci traja pekne postupne po sebe. V inom júli mali všetci postupne za sebou kiahne. A tak by som mohla pokračovať...

@všetci ďakujem veľmi pekne za super príspevky baby 🤗 Keď si spomeniem aká som bola naivná a nepripravená na to, čo má čaká. Nechápem zo seba. A najviac som si tú svoju naivitu uvedomila, keď som sa vrátila do práce. Pripravená robiť všetko najlepšie ako viem, tak ako pred deťmi. Ale to sa nedalo. Už som nemohla odchádzať posledná, robiť nadčasy, ostať v práci dlhšie hocikedy si šéf zmyslel. Musela som si vybrať či práca, alebo rodina. A ja som si vybrala rodinu, a práve vtedy som si znova spomenula na tú pamätnú vetu z nadpisu. A že už mi z pôvodného života - zo života "pred deťmi" neostalo naozaj nič.

@autorka A aké staré máš deti? ☺️ Podla mna nikomu sa nepodari zit svoj zivot na 100% rovnako ako pred detmi. Skor zalezi ako sa k tomu postavis. My napriklad cestujeme viac ako ked sme deti nemali. Ale napriklad praca ako pises, pracujem na polovicny uvazok, nejake velke budovanie kariery zatial nehrozi. Nastastie nas manzel pekne uzivy. Na druhu stranu som ovela aktivnejsia a akcenejsia ako ked som nemala deti. Vobec neviem co som cele dni robila ked som ich nemala a stale som nemala cas 🤣🤣

Ja som nevclenovala dieta do svojho povodneho zivota. Ja som (my sme) svoj (nas) povodny zivot vclenovala/i do zivota s dietatom. Nasiel sa cas aj pre kazdeho z nas, aj na spolocny aj na psychohygienu, ci uz jednotlivo, alebo spolocne. Ano, bolo treba vynalozit istu namahu aby sa to zvladlo ale staji to za to.

Pre mňa je osobne toto jeden z veľa dôvodov prečo deti nechcem, nedokážem si predstaviť tú zmenu a naozaj úprimne obdivujem a mám rešpekt ku každej žene, ktorá sa rozhodla deti mať😅

V istom zmysle to plati - s muzom mame vztah ako predtym, bavia nas rovnake veci ako predtym, mame tych istych kamaratov, obidvaja to iste zamestnanie, stravujeme sa podobne...a maly sa proste ocitol v tomto nasom svete. Ukazujeme mu tieto nase veci a na niektore sa namotal aj on.
Ale zaroven je vsetko uplne inac - zmizla nekonecna volnost, podstatna cast nasich hlav je zaplnena malym, je o nom aj vela nasich rozhovorov, nemame v podstate sviatky a vikendy, sme v principe akoby nonstop v praci (maly ma len 3 roky). Ale teda aj pribudol novy zdroj radosti, novy zaujimavy rozmer v zivote.

@lauriik deti už nie sú malé - prvák a tretiak. Najmladšie je už v škôlke. Dávno som si uvedomila, že na mňa to "začlenenie do povodného života" neplatí. Len tá práca ma mrzela asi najviac. "Pred deťmi" som robila 6, ak bolo treba 7 dní do týždňa - chodila som z práce často posledná, lebo nadriadená išla pre deti do školky. Pomáhala som mame v práci keď bolo treba, športovala som... bola som rozlietaná na všetky smery. Keď niekto niečo potreboval nemala som problém pomôcť, prísť, odviezť...
A zrazu som chodila dokolečka v malej dedine, lebo dieťa nenávidelo auto, teda skôr vajce, lebo v ňom nemohlo sedieť. Potom nenávidelo autosedačku, lebo nechcelo sedieť, ale stáť. Teraz sa už na tom smejem. Ale nejako v poslednej dobe analyzujem svoj život a rozmýšlam čo s ním ďalej a tak som si spomenula na to, ako sa deti nezačlenili, ale obrátili mi život na ruby. A teda ma napadlo, či sa niekomu začlenili. Ale vidím, že patrím k väčšine 😆

@camelie12 wow , naozaj krásne povedané , ten posledný odstavec super , normálne som si spravila screenshot 🙂))) . Samozrejme s menom , gdpr musí byt 😀 úplne som sa v tom našla ako sa teraz pri 5 mesačnej modlim nech už chodí aspoň do škôlky , ale časom mi to určite bude chýbať toto obdobie len “mna a jej” krásne . Ďakujem ❤️

Nie, u mna to neplati. Ja som chcela dieta a zivot s dietatom, nie moj povodny zivot. Nebol zly alebo neuspokojivy, velam veci, ktore som robila, kym som nemala dieta, mi chyba. Ale ja som vedela, ze zivot s dietatom bude jednoducho iny zivot. A neberiem to ani ako obetu, ani ako odopieranie. Ano, niekedy by som chcela mat viac casu len pre seba, nebavi ma za kazdeho pocasia chodit do pieskoviska a vela inych veci. Prisposobujem svoj zivot momentalne do velkej miery potrebam svojho dietata, ale zazivam s nim chvile, ktore by som nevymenila za nic na svete (samozrejme aj chvilky ked ho mam chut darovat za odvoz😀).