Je naozaj taký super pocit mať dieťa?
Je naozaj taký super pocit mať dieťa? Strašne chcem dieťa, ale keď vidím rodičov ako sa stále sťažujú, tak začínam premyskat o Tom či nie je lepšie ostať sama.. neodcudzujte má za to, normálne sa pýtam, deti prirodzene mať nemôžem , viem že je to náročné a nie len radosť..
@anonym_autor Ja som 40tnička, sama, bez detí, a vôbec neľutujem. Tú slobodu a voľnosť, ktorú mi takýto život dáva, by som nevymenila za nič. Veď s deťmi sú samé starosti, problémy, je to finančne náročné. Budú ti tu písať, že takú lásku, ako od detí, inak nezažiješ, a podobné bláboly. Aj tak má väčšina žien deti len preto, aby si udržali muža a mnohé si ešte aj dnes myslia, že žena bez detí je akási "vadná". Ten spoločenský tlak je veľký, ale nepodľahni tomu. Keď píšeš, že ich aj tak prirodzene mať nemôžeš, vykašli sa na to a ži spokojne svoj život. Ver mi, ušetríš si kopu starostí, problémov a zachováš si zdravie.
@anonym_a04d8b Úplne súhlasím👍🏽
@13uzivatelka11 Vidíš, a ja práve takú ženu poznám, a je to moja šéfka. Po necelých dvoch rokoch na materskej sa už "musí" vrátiť do práce, takže decko ide šupnúť do jaslí. A keď nás príde v práci navštíviť, vidno na nej, aká je unavená, zničená, to decko jej len narušilo kariéru. To je tak, keď ženy majú dieťa nasilu, len preto že sa to patrí.
@anonym_a04d8b jaj tak za to že si to tvoja šéfka neužíva tak si odsúdila všetky ženy že máme deti len preto že sa to patrí? 😀 Sú ženy ktoré odídu od detí, čo osobne nechápem, ale beriem že nie v každej sa prebudí tá materinská láska.. ale našťastie je stále drvivá väčšina žien ktoré fakt to dieťa milujú, tak tvoj komentár je naozaj zbytočny, lebo nikto to nikdy nepochopí aký je to pocit, kým to sám nezažije.. to že ty dieťa nechceš je v poriadku, ale napísala si totálnu blbosť v prvom komentári
@anonym_autor Je. Pre mňa je to super pocit a neľutujem ani sekundu.
Ja ziadnu bezhraničnu lasku k detom nepociťujem, čo bolo určite aj ovplyvnené tým, že boli hrozne od detstva narocne, uplakané, čiže nebola z nich radost, ale boj o naplnenie ich potrieb, to má podľa mna ovplyvnilo, že pri detoch mám skôr pocity ich materiálne zabezpecit (od oblečenia, kvalitnych kruzkov, do buducna finančne kazdemu dat nehnutelnost na ukor svojho blahobytu na dochodku - čo zas muž nechce, že si byty mame nechat pre seba ako pasívny prijem, ale ja mám v sebe potrebu sa o ne postarat). Skôr mám väčšiu lasku k otcovi, ale aj tým, že už je na paliativnej liečbe a skôr si neviem predstavit, že tu raz nebude on a tie city su k nemu silnejšie a vzdy aj boli ako k manželovi a detom, lebo je to človek, ktorý tu bol vzdy 100% pre mna, keď som potrebovala pomoc či podporu materiálnu, psychickú, informačnú, vedomostnú…
Ja ziadnu bezhraničnu lasku k detom nepociťujem, čo bolo určite aj ovplyvnené tým, že boli hrozne od detstva narocne, uplakané, čiže nebola z nich radost, ale boj o naplnenie ich potrieb, to má podľa mna ovplyvnilo, že pri detoch mám skôr pocity ich materiálne zabezpecit (od oblečenia, kvalitnych kruzkov, do buducna finančne kazdemu dat nehnutelnost na ukor svojho blahobytu na dochodku - čo zas muž nechce, že si byty mame nechat pre seba ako pasívny prijem, ale ja mám v sebe potrebu sa o ne postarat). Skôr mám väčšiu lasku k otcovi, ale aj tým, že už je na paliativnej liečbe a skôr si neviem predstavit, že tu raz nebude on a tie city su k nemu silnejšie a vzdy aj boli ako k manželovi a detom, lebo je to človek, ktorý tu bol vzdy 100% pre mna, keď som potrebovala pomoc či podporu materiálnu, psychickú, informačnú, vedomostnú…
@anonym_faae52 prečo si si ich potom robila viac? A nerypem, fakt ma to zaujima, lebo ja by som si tiež extra náročné a uplakané dieťa neuzivala a na druhé by som ani nepomyslela.. syn bol tiež prvé dva roky uplakany kvôli zubom, to som si tiež hovorila že druhé už určite nie.
@anonym_autor Ja som 40tnička, sama, bez detí, a vôbec neľutujem. Tú slobodu a voľnosť, ktorú mi takýto život dáva, by som nevymenila za nič. Veď s deťmi sú samé starosti, problémy, je to finančne náročné. Budú ti tu písať, že takú lásku, ako od detí, inak nezažiješ, a podobné bláboly. Aj tak má väčšina žien deti len preto, aby si udržali muža a mnohé si ešte aj dnes myslia, že žena bez detí je akási "vadná". Ten spoločenský tlak je veľký, ale nepodľahni tomu. Keď píšeš, že ich aj tak prirodzene mať nemôžeš, vykašli sa na to a ži spokojne svoj život. Ver mi, ušetríš si kopu starostí, problémov a zachováš si zdravie.
@anonym_a04d8b Wow...takze spolocnost odsudzuje zeny, co sa rozhodnu dieta nemat, ale ty rovnako nemas problem odsudit kazdeho, kto sa dieta rozhodne mat 😅. Poznam zeny, ktore sa dobrovolne dieta rozhodli nemat, plne ich v tom podporujem, je to ich rozhodnutie, ale ani jedna by nevypustila z ust takuto blbost. Odsudzujes nieco, co vobec ani nepoznas 🥴.
Ja som mala deti (2) len a len preto, že som proste nemohla o tú skúsenosť prísť a vedela som, že nechcem jedináčka. Vo svojej naivite som vôbec neriešila, či mám alebo nemám deti rada (nie som žiadnym ich nadšencom). Keď mi priniesli syna na kŕmenie, tak mi až divné bolo, začať ho kojiť, a keď som si ho priniesla domov, rozplakala som sa, pretože som si uvedomila, že sa to nedá vrátiť. A potom ešte v ten istý deň sa niečo stalo a ostatný svet, okrem manžela, prestal akosi pre mňa existovať. Tak žiadna sranda. Čo ak by sa ten zázrak, ktorý som ja nijako neregulovala, nestal? Nie je zákon, že musí mať matka rada svoje deti, a príroda je nespoľahlivá. Prináša množstvo hendikepov. No deti sú rozhodne radosť!!!
To sa nedá takto zovšeobecniť. Ani nemá zmysel napísať plusy a mínusy na papier a porovnať.
Aký to je pocit? Normálny. A dobrý. Veľmi dobry. Pre mňa už prirodzený. Aký je to pocit mať nos?
@anonym_autor Ja som 40tnička, sama, bez detí, a vôbec neľutujem. Tú slobodu a voľnosť, ktorú mi takýto život dáva, by som nevymenila za nič. Veď s deťmi sú samé starosti, problémy, je to finančne náročné. Budú ti tu písať, že takú lásku, ako od detí, inak nezažiješ, a podobné bláboly. Aj tak má väčšina žien deti len preto, aby si udržali muža a mnohé si ešte aj dnes myslia, že žena bez detí je akási "vadná". Ten spoločenský tlak je veľký, ale nepodľahni tomu. Keď píšeš, že ich aj tak prirodzene mať nemôžeš, vykašli sa na to a ži spokojne svoj život. Ver mi, ušetríš si kopu starostí, problémov a zachováš si zdravie.
@anonym_a04d8b tvoje rozhodnutie je samozrejme tvojím rozhodnutím, no vo všeobecnosti platí, že deti sú radosť. Ja teda na deti veľmi nie som a mala som ich len preto, že som sa o tú skúsenosť rozhodla neprísť a jedináčika som nechcela, ale ani na mili sekundu som neoľutovala, že som ich mala (2) a doteraz sa z nich a s nimi vážne teším, hoci sú to už dospelí chlapi.
Ja Keby som deti nemala povedala by som ze som spokojna aj sama bezdetna ( prve som mala v 33 tak viem ake to je nemat deti) ze je to o Mne ze asi to Nebolo nic pre mna a vsetko je tak ako ma byt. Neriesila by som ine zeny matky ze su to vlastne len chudere co ich spolocnost nuti mat deti a maju ich len aby udrzali chlapa . To je tak naivne tvrdenie a pripomyna Ezopovu bajku p liške co nedociahla na hrozno tak si povedala ze aj tak je kysele . Ja som si obe deti uzila do 4r kym sli do skolky . ( u nas od 4r) a neodsudzujem tie co museli alebo chceli ist hnet spet do prace. Kazdy sa zariadi podla seba . Pre mna je materstvo fantasticke dobrodruzstvo . A to som ich ako single zazila dost. Pobehala 35 krajin sveta . Nic sa tomu pocitu nevyrovna . Pochopis Len ked zazijes. ( ale aj to kazda preziva individualne) a ked to zazit nemozes ci nechces nevadi. Zivot ma xxx roznych radosti aj pre teba.
@anonym_autor Toto kazdy vníma inak a neexistuje univerzálna odpoveď, keďže každá žena je iná.
Pre mňa je moje dieťa malý zázrak a radosť. Aj keď samozrejme je to aj nepredstaviteľná zodpovednosť a strach, ktorý už asi nikdy nezmizne. Ale zároveň ja stále žasnem nad tým, aké je fascinujúce, že z dvochalych buniek vznikne jeden nový život, ktorý je úplne originálny. A obohacuje svet. Pre mňa sú deti budúcnosť a nádej. - nielen tie moje, ale celkovo deti. A zároveň dieťa je to, ktoré extrémne dokáže okresať povahu človeka a ukázať vlastne nedostatky a nastaviť zrkadlo.
@anonym_autor a je super žiť len tak koľko ťa bude baviť cestovať alebo robiť kariéru alebo hoc čo iné ?
Ja mám deti 5 kusov . Jedno mám adoptované to už má 18 rokov mám ho od 9 mesiacov v prvom manželstve potom prišlo drahé manželstvo máme spolu 3 biologické deti dve najmenšie majú 4,5 dakedy mám pocit že vyskočil z okna alebo utečiem 😂 ale to sú také len chvíľkové stavy. Ďalšie dieťa máme v pestúnskej má 16 rokov. Áno dakedy je všetko o držku ale nemenila by som keď viem pokecať už stroma úplne v pohode viem že svoj život nežijem márne a že tu čosi poľné ostane
@anonym_autor je to peklo, ale som v ňom šťastná.
Ako ja som vždy chcela dieťa, veľmi dlho sme sa snažili. Cielene 4 roky a nedarilo sa. Bolo to hrozné, hlavne, keď som videla, ako každý okolo už má dieťa a ja už pomaly 34 a nemám. Napokon sa to cez IVF podarilo hneď na prvýkrát a teraz má mesiac. A čo ti poviem, je to veľmi náročné 🙂 Nevyspím sa, ani sa nenajem... kávu teplú nevypijem... záľubám sa venovať už nemôžem a ani sa realizovať v práci. Možno neskôr sa to zlepší, ale tie začiatky sú ťažké. Toto je veľmi zložitá téma, aj tak sa nerozhodneš podľa toho, čo ti tu napíšu 🙂 U mňa napríklad ani ten materinský pocit veľkej lásky neprišiel hneď 🙂 Pre mňa najkrajší moment z pôrodu je, keď malú dali na mňa a manžel sa rozplakal od dojatia, šťastia. Malú som ja v tom psychickom a fyzickom rozpoložení ani tak nevnímala. Samozrejme, že malú ľúbim, ale nie je to ani také, ako som si myslela, že bude 🙂 Potrebujem aj tú sebarealizáciu, voľnosť, slobodu a nevidím hlavný zmysel života v tom byť matkou. Samozrejme, malej dám všetko čo potrebuje a venujem sa jej a aj budem, možno aj preto na nič nemám čas 🙂 No poviem ti úprimne, že ani tehotenstvo a ani MD nie je obdobie, ktoré by si si mohla "užívať", ako sa hovorí a hlavne je šťastie, ak je všetko v poriadku, že nemáš zdravotné problémy. Uvidíš neskôr, je to tvoja vec a môžeš sa rozhodnúť, ako chceš 🙂 Mne sa nepáči ani tlak na ženy, že musia mať deti. Ale teda ja by som nemenila, mám 1 dieťa, možno o chvíľku pôjdem aj do druhého, ale keď to bude možné, dám ich do jaslí, resp. škôlky a ja sa vrátim do práce :D Teda neodsudzujem ani tie, čo majú 4-5 detí a vidia v tom zmysel života. Každá žena je iná a každý sa môže rozhodnúť podľa seba 🙂
@anonym_96d39b mam to uplne rovnako ako vy
Ja som mala deti (2) len a len preto, že som proste nemohla o tú skúsenosť prísť a vedela som, že nechcem jedináčka. Vo svojej naivite som vôbec neriešila, či mám alebo nemám deti rada (nie som žiadnym ich nadšencom). Keď mi priniesli syna na kŕmenie, tak mi až divné bolo, začať ho kojiť, a keď som si ho priniesla domov, rozplakala som sa, pretože som si uvedomila, že sa to nedá vrátiť. A potom ešte v ten istý deň sa niečo stalo a ostatný svet, okrem manžela, prestal akosi pre mňa existovať. Tak žiadna sranda. Čo ak by sa ten zázrak, ktorý som ja nijako neregulovala, nestal? Nie je zákon, že musí mať matka rada svoje deti, a príroda je nespoľahlivá. Prináša množstvo hendikepov. No deti sú rozhodne radosť!!!
@stvorenie boze je super, ked niekto je ochotny napisat/popisat aj taketo svoje pocity. Ja som tiez nepocitila hned bezhranicnu lasku, skor som mala pocity uzkosti, ze sa to neda vratit.. Lenze ked toto niekto povie nahlas, to okolie reaguje hrozne. Nedokazu to akceptovat/pochopit..
Je to super pocit...aj keď je to náročné časovo,finančné...občas aj s nervami...ale teraz po rokoch sú moji dospeláci a nie je nič krajšie,ako pociťovať lásku a hrdosť ..hoci nikto nie je dokonalý,ale ja som na oboch hrda
@anonym_autor nie je to super pocit mať dieťa. Zo začiatku nie sú uspokojené ani tvoje základné potreby a to spánku, jedla, hygieny. Iste sú rôzne deti a rôzne matky. Ale moje dieťa sa budilo zhruba po 15 minútach a bolo V KUSE na prsníku, keď som odložila, bol strašný plač. A časom sa to upravilo, ale teda vždy to bolo zle. V 3 rokoch sme vstávali zhruba každé 2 hodiny. Máme diagnózy ... takže je to šialené a môj život sa vo všetkých smeroch ubral ku horšiemu. Vzťah s mužom, financie, o kariére, ktorú som mala pred dieťaťom, môžem len snívať, žiaden voľný čas. Svoje dieťa milujem a robím pre neho všetko čo dokážem, ale bez neho by bol život omnoho jednoduchší.
Mam 2 deti, jedno náročnejšie ako druhé, a každý deň sa pýtam seba prečo som si myslela ze to zvládnem...ako som mohla byť taká naivná...neznášam ze sa môžem aj roztrhať, čo sa aj každý deň snažím a aj tak stále od rána niekto reve, mrnci, je nespokojný,zúrivý, proste peklo...je par chvíľ keď sú zlatí a pochyti ma také ze wau ďakujem ze ich mám, ale to je minúta do dňa a zvyšok len trpím a proste už nevládzem...a závidím slobodným ženám ze sa môžu vyspať, venovať sa čomu chcú kedy chcú, ísť kam chcú bez stresu...pre mňa negatíva prevyšujú pozitíva a to som matka už skoro 11 rokov...
To je zase jednou téma, samozřejmě, ze ti každá žena řekne něco jiného, pro jednu jsou decka vsechno, pro jinou zase nic.
Vite co? My zenske si to samy navzajem delame tezke. Ja bych zalozila nejake hnuti- neco jako feminismus- ale v tom smeru, ze bych bojovala za prava zen vuci zenam. Za pravo delat si veci, jak chci, za rozhodnuti byt ci nebyt matkou, za to, venovat se jen sobe a kariere, s nebo za to byt jen matkou, i za to, byt matkou i kariéristkou zaroven, bojovals bych za matky takove, jake jsou, aniz by se na ne nekdo dival podle sveho meritka jako na matky prilis pečlive, nebo naopak prilis benevolentní, prilis mateřske a nebo prilis krkavci, prilis obětave nebo prilis sebestředne. Sakra prace, my bychom si mohly navzajem ze svych pozic dat tolik dobreho. Ale ne, radsi se budeme predhanet, kdo je vic, a jak je to spravne.
To je zase jednou téma, samozřejmě, ze ti každá žena řekne něco jiného, pro jednu jsou decka vsechno, pro jinou zase nic.
Vite co? My zenske si to samy navzajem delame tezke. Ja bych zalozila nejake hnuti- neco jako feminismus- ale v tom smeru, ze bych bojovala za prava zen vuci zenam. Za pravo delat si veci, jak chci, za rozhodnuti byt ci nebyt matkou, za to, venovat se jen sobe a kariere, s nebo za to byt jen matkou, i za to, byt matkou i kariéristkou zaroven, bojovals bych za matky takove, jake jsou, aniz by se na ne nekdo dival podle sveho meritka jako na matky prilis pečlive, nebo naopak prilis benevolentní, prilis mateřske a nebo prilis krkavci, prilis obětave nebo prilis sebestředne. Sakra prace, my bychom si mohly navzajem ze svych pozic dat tolik dobreho. Ale ne, radsi se budeme predhanet, kdo je vic, a jak je to spravne.
@elzu ono je to asi preto, že každé dieťa je iné a niekedy kombinácia génov, okolností a zdravotných problémov spôsobí, že niektoré deti sa prejavujú naozaj ťažkozvládnuteľné. Ja keď vidím tie deti v škôlkach, tak sa stále pýtam seba prečo ja? Prečo ja mám tak náročné, neposlušné deti. Viem, že sú za tým diagnózy, ale proste rodičovská dovolenka a rodičovská dovolenka neznamenajú to isté pre všetky ženy, lebo zatiaľčo z jednej tečie pot a slzy, tak druhá s kávičkou v ruke kľudne posedí oddýchne hodí debatu popri kľudne hrajúcom sa dieťati.
@anonym_faae52 prečo si si ich potom robila viac? A nerypem, fakt ma to zaujima, lebo ja by som si tiež extra náročné a uplakané dieťa neuzivala a na druhé by som ani nepomyslela.. syn bol tiež prvé dva roky uplakany kvôli zubom, to som si tiež hovorila že druhé už určite nie.
@13uzivatelka11 lebo sme si mysleli, že už take “zle” dieťa mať nemôžeme😅 všetci nám hovorili, že určite druhé bude za odmenu a mýlili sme sa…všetci… ale ako boli sme nastavení mať dve deti, aby dieťa nezostalo same a ukazuje sa, že sme veľmi dobre spravili, síce sa veľa hádajú, ale jeden za druhého by položili život. Ako majú od mala veľmi emotivne prežívanie pocitov, tak aj tu lasku a puto k sebe majú nadštandardne.
@anonym_autor je náročné mať dieťa, ale je to najúžasnejšie vec na svete , láska nad lásku.
Nikdy som nechcela deti. Nie som moc materský typ. Ale deti mám a je to to najkrajšie čo môže byť. Milujem najviac na svete aj keď ma často se...
@elzu ono je to asi preto, že každé dieťa je iné a niekedy kombinácia génov, okolností a zdravotných problémov spôsobí, že niektoré deti sa prejavujú naozaj ťažkozvládnuteľné. Ja keď vidím tie deti v škôlkach, tak sa stále pýtam seba prečo ja? Prečo ja mám tak náročné, neposlušné deti. Viem, že sú za tým diagnózy, ale proste rodičovská dovolenka a rodičovská dovolenka neznamenajú to isté pre všetky ženy, lebo zatiaľčo z jednej tečie pot a slzy, tak druhá s kávičkou v ruke kľudne posedí oddýchne hodí debatu popri kľudne hrajúcom sa dieťati.
@anonym_902751 vzdyt to je jasne, vzdycky to tak bylo…a k tomu jeste vladly silene zivotni ci politicke podminky.
Kazda mame jine deti, ale bylo by to vsechno snazsi, kdyby jedna skupina matek podporila druhou, navzajem si nezáviděly a nemudrovaly si do věcí, do kterych nemaji co mudrovat. Tento smutny vecny souboj o to, kdo to dela lepe nebo kdo to ma tezsi…
Ja mám 10-ročného syna,milujem ho najviac na svete,život by som za neho položila,ale keď mám byť úprimná,keby som sa mala znovu rozhodnúť,už do toho nejdem..Dvakrát som potratila,moje tehotenstvo bolo peklo,porodila som predčasne o 7 týždňov skôr,syn deň po pôrode skoro zomrel,dokopy bol mesiac v nemocnici..Akože našťastie to nezanechalo na ňom žiadne následky,ale mňa zabíja ten nekonečný strach o to,aby bol zdravý a v poriadku,nehovoriac o tom,že bol a stále je náročné dieťa,nezahrá sa sám,nonstop ho mám pri zadku,v škole je to čisté peklo,od prvej triedy má problémy s učením, má potvrdenú dysgrafiu a dyskalkúliu,takže mne je fyzicky zle už teraz keď si pomyslím,že o chvíľu nás čaká znovu škola..Jeho otec nás opustil,keď mal syn 2,5 roka,takže som na to všetko sama a poviem ti,že je to na guľku..Už by som do toho naozaj znovu nešla,keby som vedela,čo ma bude čakať..
Napíšem za seba. Materstvo a rodičovstvo vnímam veľmi pragmaticky a zodpovedne. Deti mám dve, s manželom sme ich chceli, plánovali, tešili sa na ne. Ale neprežívala som tehotenstvo v štýle, že sme robili gender reveal, baby shower, tie trápne fotenia, kde muž bozkáva brucho a pod. Deti ľúbime, snažíme sa im dať všetko - po materiálnej aj mentálnej stránke. Dôsledne ich vychovávame, snažíme sa byť s manželom konzistentní a vštepiť im hodnoty. Ale nie sme na ne nacicnutí a ani ony na nás. Od útleho veku sú zvyknuté aj na iných ľudí - najmä na moju sestru, na babku, starkú, deda.. šla som do práce keď mali 4 mesiace.. Rodičovstvo je ten najdôležitejší životný projekt. Ak by som deti nemala, asi by som sa necítila naplnená a v starobe by som to ľutovala. Howgh.
Vela zien sa stazuje lebo nema ani potuchy co sa tyka vyvoja dietata.maju velky prd nastudovany - vid prispevky 2r „neposlucha“
Ked vies do coho ides ,je to radost mat dieta 😊
Tolko ód na deti, ja ti napisem ze ak mozem este raz tak sa rozhodnem ostat bezdetna.. Deti same o sebe nevadia, ale to okolo toho je masaker, uprimne, deti sú krásne, ale realita je, ze to znamená 24/7 zodpovednost, minimum osobného casu, neustále riešenie ich potrieb, zdravia, výchovy, školy a financií. Stres, únava a obmedzenie slobody sú každodenne. Ak človek nie je pripravený obetovať väčšinu svojho času, energie a aj peňazí, je fér si to priznať. Rodina nie je len o roztomilých momentoch, ale hlavne o práci a zodpovednosti, ktorá nikdy nekončí. Pekne fotecky a objatia je nic oproti tomu co ta caka na najblizsich 20-25rokov.
Milujem 🐎
Fakt 😃😃😃😃😃