Kedy ste si uvedomili, že ďalšie deti už nechcete?

Mam jedno a stačí. A uvedomujem si to práve vtedy, keď jaci bez príčiny, neviem si s nim rady. Vždy si spomeniem na švagrinu, ktorá ma 3 deti a furt po nich jaci , krici, dáva deťom po riti. Ze radšej jedno ako takto .

Už počas druhého tehotenstva, proste som to uzavrela a cítim ze sme komplet (dcéra má teraz 1 mesiac takže je to dosť cerstve) Ale na 100% viem ze ďalšie dieťa nechcem.
Pri synovi som niekde v kútiku duše vedela ze bude ešte druhé dieťatko, no dlho som bola v tom ze syn bude jedináčik. Nakoniec sme sa pre druhé dieťa rozhodli, neľutujem..
A ty ak uvažujes, tak to asi uzavreté nemáš, tak si to nechaj otvorené, a skus sa sama seba opýtať o rok (ja som to tak spravila)

Ked manzel povedal nie😊 ale stale mi bude smutno, ze mame len 2 (aj ked som casto z nich na nervy)

Keď som porodila svoje druhé dieťa,dcéru a stala som s ňou pri okne nemocnice,pozerala som von.A vtedy som doslova cítila,ako sa kruh uzavrel.Vedela som,že týmto je môj počet detí definitívny a že už mám všetko.Odvtedy prešlo 9 rokov a vôbec ani raz ani na sekundu som netuzila po ďalšom dietati

Vzdy som chcela dve. Dokonca som dufala, ze budem mat dvojcky. Po prvom roku som povedala, ze aka skoda, ze som si nedala rovno podviazať vaječníky pri porode. Uz nikdy viac… nie len preto, ze narocne dieta ale nejako som sa v tom materstve ani nenasla….ja uz iba hotove od 4 rokov 🤣🤣🤣

@betulinka1 presne😀 tie prve roky su mordor

Jedna vec je čo mi hovoria hormony - áno malé voňavé babatko. Druhé čo rozum a pamäť 😃 - koliky, roky bez spanku, vzdory, neustale hysaky. No a do tretice sú financie a čo chceme do života deťom dať a ake mame financne možnosti.

Nikdy, menopauza.bola rýchlejšia

Ja som hneď po pôrode vedela, že druhé nechcem a tak je tomu doteraz (4r.) 😀

Relativne skoro po narodeni prvej dcery 😂 Bola nesmierne narocna cca do 3. rokov, doteraz ma strasie, ked si na to obdobie spomeniem. Ale... clovek mieni, pan Boh meni.

Chcela som 3 deti, máme 2. Zaúradoval rozum a zdravotné komplikácie, city museli ísť bokom.

Keď som sa cítila kompletná s jednym dieťatom. Nie je vo mne žiadna túžba po druhom, neviem si seba predstaviť ako matku dvoch detí. Možno sa to zmení, stále som mlada a mam čas plodit deti, no neviem, necítim to tak.

Ja každú noc, keď kojím a syn mi druhou rukou stíska bradavku ako keby si šteloval rádio 😄😄😄 vtipkujem, viem ze asi jedno ešte dáme, ale to je už asi fakt maximum

Ja som tuzila po 3 detoch, po narodeni druhej dcerky ni bolo nesmierne luto, ze uz sa niektore veci v mojom zivote nezopakuju - pocit kopkania v brusku, prisatie dietatka a pod. Ked som mala cca 36 rokov, este som muzovi hovorila, ci by sme so este jedno dieta nespravili, citila som to tak. On sa citil na dieta stary. Pravda bola taka, ze v tom case mal pomer s mladou koelgynou 😃😅. Za mma teraz fajn tak, ako to je. Ostat na 3 deti sama by bolo na maslu. Ale mam ccs 2 roky psika a ten moju tuzbu po materstve ciastocne saturuje 😅

Mame 4 a vnimame, ze casom by sme este chceli dalsie. Momentalne ma najmladsia mesiac, a aj ked je toto obdobie narocne tak vieme, ze o chvilu to bude zas inak, aj strasi budu o kusok starsi a tie situacie doma budu zas ine. Deti daju zabrat, ale verim, ze ked sa o desiatky rokov obzrieme spat budeme mat radost z velkej rodiny (uz teraz mame), vztahov a povieme si, ze to stalo za tu namahu.

Je to ten pocit, kedy vies, že tvoja rodina je už úplná. Ak zvazuješ ďalšie, tak to preto, ze podvedome ho naozaj chces. My, ktore uz viac deti nechceme v tom mame jasno. Ziadne otazky, pochybnosti.

Mame 2, párik a viac nechcem ani keby mi za to platili. Nikdy som netuzila mať veľa detí, nie som ten typ, čo sa chce cely život točiť okolo detí a hrncov. Takže ak aj sa nás niekto spýtal, či bude tretie, vždy ma až striaslo a odpoveď automaticky NIE, nestraš.
Vidím to aj keď k nám príde svagrova mala, pohrám sa s nou ale v duchu si hovorím, chvalabohu ze moji sú už väčší a nemusím riešiť tak malé dieťa.

Osobne som vždy chcela 2 deti a tie aj mám. Nebránila by som sa aj ďalšiemu ale už na to nemám vek (podľa mňa) a pri druhom sme mali obaja na mále. Takže nemienim pokúšať šťastie.

Po pôrode druhej - už som vedela, že do tej bolesti ísť nechcem už nikdy a odstupom času sa mi to potvrdzovalo a moje telo mi dalo jasný signál, že zvládnem po psychickej stránke iba 2.

Pri druhom porode, prave vtedy mi prebleslo myslou, ze to uz nechcem nikdy viac zazit (a to bol extremne rychly a bez komplikacii). Proste som vtedy vedela, ze 2 deti su akurat. Opakujem si to zakazdym, ked su chore, ze esteze vas nie je viac 😂 Paradoxne práve po 1. porode som zase vedela, ze toto chcem zazit este raz (ten porod mi pripadal vzrusujuci ako cesta na husenkovej drahe 🙂 bojis sa, no chces ist znova).

po prvom, nikdy som nemala tuzbu mat viac deti ako jedno

Po dvoch.. keď už ďalšie nemôžem mať

@lasona presne tak. Dve mam a uvedomujem si, že je to na dnešnú dobu a hlavne na mňa až až. Stačilo by mi aj jedno.

Ja som vždy bola nastavená na 1, Max. 2 deti s tým, že sa mi svet nezrúti ani keby nebolo žiadne.
Časom nastala doba, kedy sme sa rozhodli že to jedno chceme a podarilo sa nám ihneď.
Ďalšie sme chceli neskôr, podarilo sa skôr a teda tiež sme sa rozhodli ísť do toho.
Po tomto druhom tehotenskom teste sme ale jednohlasne povedali, že ok, tu naše rozširovanie rodiny konci a týmto je rodina kompletná.
Čoskoro pôrodom druhé a veru nemám ani minimálnu túžbu po treťom. Verím, že to nikdy ani nepríde lebo nikdy som 3 deti nechcela a toto sa nemení ani časom ani spoznávaním rodín,.čo 3 deti majú.
Takže za nás finito, už len sa venovať tým dvom poriadne😊

My sme to brali tak, že už sme všetci ako sa narodil druhý syn. Si pamätám ako som mužovi z nemocnice písala, že som rada, že už mám odrodené a že to už nikdy nezažijem.. No a potom... Potom, o 8 rokov neskôr, sme si povedali, že ešte jedného človiečika by sme chceli. A tak máme 3 deti. Dvaja majú 10 a 8 rokov, sú to veľkí parťáci a potom mesačné bábätko. Keby som nemala za sebou 3 sekcie, tak by som chcela ešte jedno, pretože toto bude taký jedináčik. A mne ako jednináčikovi je ho tak trochu ľúto i keď to nebude jedináčik v pravom slova zmysle, len nebude mať takého skoro rovesníka brata. Ale štvrtá sekcia už rozhodne nie, takže už sme všetci 🙂

stopol ma vek, mám 3 deti a keby som bola mladá ešte by som chcela dalšie. Nikdy som po detoch nejačala, nedávala na riť a n ikdy sa nehádzali o zem, nevedela som čo su koliky, nevedela som čo je ked zuby idú, proste zlatíčka..

Mám len jedno chcela som 3, akosi som nestihla a už som stará koza

Ja mám 3 deti a rovnako sa vo mne striedajú tie pocity. A keby len vo mne, ale aj v mojom mužovi. Zatiaľ sme sa však nestretli obaja v období, keď chceme ďalšie, ale proste ani jeden z nás to tak nejak definitívne neuzavrel.

Po narodení tretieho dieťaťa. Dovtedy som vždy ešte mala pnutie, keď som videla bábo, tehotnú ženu a podobne. Po narodení tretieho dieťaťa som jednak mala pocit, že sme všetci a zároveň keď šla okolo mňa žena s dieťaťom, tehotná, s kočíkom a keď sa neviem aké zlaté bábanko na mňa škerilo, necítila som absolútne NIČ. Manžel to cíti úplne rovnako.