Manžel nás opúšťa 3 mesiace po pôrode

@marion09 nemá práveže. Naozaj nemá.

@marion09 notebook tu leží pokazený a ďalší mobil nemá určite.

@lubicaaaemmka Ked ti na nom zalezi,tak si myslim ze by si to mohla este zachranit.Poznas ho,tak nieco vymysi.Dobre by bolo vtiahnut ho do chodu domacnosti.Dietatko ma rad,venuje sa mu?Chce to vymysliet taktiku na neho aby bol "rodinnejsi".

@lubicaaaemmka a hypo je na koho?

@lubicaaaemmka spytam sa na rovinu, kedy ste mali naposledy sex?

@maciatkolulu našťastie na nás oboch. Platí teraz on a aj bude musiet.

@tenerifka nie túto, ale minulu sobotu, normálne sme fungovali v tejto oblasti. 3 krát za týždeň cca.

@lubicaaaemmka a nebadala si nejaku zmenu? Alebo vsetko tak ako vzdy? Mozno este nic nie je stratene, mate len krizu, co je pri prichode babetka dost caste

@tenerifka bol taky bez nálady, ale myslela som si, že je unavený, keďže robí 7 dní v týždni a chodi domov o pol 9

@lubicaaaemmka no ani sa mu nedivim, musi byt unaveny aj frustrovany zaroveñ....daj na svoju intuiciu, urcite tusis, co za tym je

@lubicaaaemmka a vies co podla mma ini nema, len chce mat klud. Cela ta situacia s babom, rezim, strata zavislosti ho prekvapila a zneistila. Skor by som sa ppzrela na to akych ma kamaratov, ci nie su slobodny a neuzivaju si slobodu a jeho netahaju na ine chodnicky.

A je vyštudovaný fyzioterapeut? Na takú to prácu treba vš? Zas mi to príde ako nejaká blamáž

ja si skor myslim ze to trochu prehnal s pracovnym nasadenim a doma to asi tiez momentalne nie je rozpravka s malym dietatom. Najskor mu to prerastlo cez hlavu a ako vyhodisko videl rozchod. Nechaj ho tak par dni, nech si uvedomi co chce. Potom sa s nim porozpravaj co a ako si predstavuje ked nechce odsit. Nevtieraj sa, bud nad vecou a chovaj sa normalne.

@lubicaaaemmka tak v tom prípade by som sa snažila zachrániť vzťah😉mate spolu bábätko a pre deti sú kompletná rodina základ😉Keby sa vám podarilo porozprávať, priamo,otvorene bolo by to super🙂 bolo by fajn zistiť čo mu je čo ho trápi..ak to milenka nieje tak možno ho trápi niečo v práci,alebo zdravotný problém? ale ak by sa "otvoriť" nechcel tak by som naňho netlačila..poznáš si ho určite vieš ako naň🙂

@lubicaaaemmka povedz mu, ze nikam nejde. Mate po svadbe a mate dieta, a ak si mysli, ze ty sa nudis lebo nevies co od radosti so sebou, tak to mu asi pacient padol na hlavu. Povedz mu, ze si zasluzite mat rodinu, on moze mat zenu a zdrave dieta, a kam sa asi tak hrabe? Navrhli, ze moze ist na 14 dni na dovolenku - kym ty budes bud u rodicov, alebo niekde kde budes mat pomoc. A ked sa vrati tak to budete riesit spolu. Nejake 3 mesiace po porode a 4 mesiace po svadbe odchod - tak jedine oknom z 4 poschodia 😠 A spytaj sa ho, ze ci si mysli, ze ty nemas chut odist 3x do tyzdna pretoze si unavena, zo vsetkeho vycerpana nova mama.

@ledgerka presne tak
Absolútne si to vystihla.

@larisalarisa áno, má VŠ. Bakalára a robí si externe magistra

@ledgerka on to takto hovorí tiež.

@kittykat22 na dovolenku na 2 tyzdne? Cooooo? On bol tehotny, rodil,koji a teda potrebuje si oddychnut? Nech zvolni pracovne tempo(ak teda naozaj je v praci a nie na bokovke), dovolenku nech riesia spolu

@tenerifka zaručene je v praci, viem to

@lubicaaaemmka tak ked babo vecer zaspi, sadnite si, dajte poharik vina(ten neuskodi, ani ked kojis), a uprimne a v klude sa porozpravajte. Ozajstne problemy vyzeraju uplne inak

@tenerifka ja si tiež myslím

@lubicaaaemmka to fakt dali hypo na oboch keď ste neboli manželia a mladý mal 19?

@maciatkolulu hypo sme brali v maji

@lubicaaaemmka dufam, ze to nebude pridlhe na teba, ale skusim:
zacal si s tebou, ked mal 18 rokov. postupne dorobil (doraba si) skolu, zaraba.
Mne sa zda, ze ma akurat vek, ked si zacal uvedomovat svoje moznosti. su pred nim ako otvoreny svet. ze ked ich nevyuzije teraz, tak potom sa budu uz len zužovať (lebo rodina, jedno dieta, druhe dieta, zena na MD, kedy nezaraba, ... proste len coraz vacsia zodpovednost, zavazky a bremeno).
do toho vyhorenie z pracovneho tempa a doma, kde si predstavoval oazu pokoja a kludu, je nervozita, napatie a problemy.

k tomu ste spolu uz dlho - 7 rokov. sice by som to za plnohodnotny vztah oznacila az na posledne 3-4 roky (lebo dovtedy bol on este skor dieta, ako dospely clovek - emocionalne).

tak si mozno hovori, ze kurnik, ma skolu, ma pracu, vie si zarobit peniaze, ma v zivote viac moznosti, nez len toto teraz. s tebou stravil uz dlhy cas (aktualne je to pre neho tretina zivota a v podstate cely dospely zivot, takze sa mu to moze zdat naozaj vela), z milovanej zeny si sa stala urevanou, pozadovacnou harpiou, ani ten vztah uz nie je to co byval.
do toho moze este zasahovat aj to, ze mozno aktualne nejak skvele po porode nevyzeras (neviem, mozno vyzeras dobre). je to sice povrchne, ale kazdopadne vsetci mame v sebe aj kusok povrchnosti a hoci rozum hovori, ze predsa nemozeme ziadat, aby zena z porodneho stola zliezla ako modelka zo sport illustrated, ocakavania zas hovoria, ze proste toto sa nam nepaci a strhavame jej za to body. zena ma proste smolu, nase pocity su nase pocity a s tym sa tazko bojuje.
k tomu druha povrchnost - ekonomicka - zena na MD proste peniaze konzumuje a nevyraba. logicky, kedze vykonava neplatenu pracu. sice okolo vlastneho dietata (ich spolocneho dietata), ale poznam X chlapov, inak rozumnych chlapov, ktorym proste na nejaky cas preskocilo a vazne svoju zenu vnimali v tomto obdobi z povyseneho hladiska, ze on zaraba, on je Niekoho, zatial co ona konzumuje, ona je prizivnik. a vydelovali jej peniaze s nechutou, alebo nechut aspon pred nou dobre tajili, ale citili sa zneuzivani a vyuzivani. ze ona si hovie doma, nic riadne nerobi a on aby ju zivil. alebo ju dokonca naozaj ekonomicky tyrali. so skoncenim MD a RD a nastupom do prace sa sily zas vyrovnali a chlap sa vratil do normalu (akoby mu tie tri roky nepreskakovalo).

a ked sa toto vsetko zmiesa do jedneho mixu, tak si povie preco toto znasat dalej? preco ostat takto zit este dalsich X rokov, uviazany k jednej zene? nebolo by krajsie, keby mohol peniaze investovat do budovania niecoho lepsieho a pre seba? moze byt slobodny, mat volnost rozhodovania, neohliadat sa stale na to, ze je tu niekto, koho by sa mal tiez spytat, ked nieco chce rozhodnut, znasat kompromisy. ma moznosti, tak preco ich nevyuzit inak?
(na dieta by si myslim prispel, myslim, ze neuvazuje tak, ze za vami urobi hrubu ciaru a zabudne, ze ma potomka.)

je dost mozne, ze taketo a podobne myslienky mu vrtaju hlavou.
a pocitom frustracie sa tak lahko podlieha.
plus tam mozu byt kamarati, ktory pustia slovko-dve o tom, ze si ho nevazis (ked sa im postazuje, co ma doma) a on si zasluzi nieco lepsie...
teoreticky tam moze byt vo vyhlade aj nejaka zena (este nic vazne, len take otukavanie, usmevy pri stretnuti a pod.), ktora sa mu paci a ktora celu situaciou zhorsuje, lebo tym viac by si zelal byt volny a s cistym stitom. ale nemusi.

ty si zase teraz po tehotenstve a porode emocionalna - to je u zien uplne prirodzene.
ale zial, presne ako s tym povrchnym hodnotenim jej vzhladu, aj tu je to tak, ze vsetci to rozumom vedia, ale pocitmi to neakceptuju. a sudia ju, ak reaguje prehnane, emotivne a sebestredne (vsetko vztahuje na seba). maju jej to za zle, za jej chybu a lutuju jej muza (alebo jej okolie).

vo vztahu je to vsak tak, ze ten, kto si vsimol nesulad, chybu, tak ten by to mal riesit, nemal by cakat ani ocakavat, ze sa uvedomi partner (alebo ze partner ma povinnost sa uvedomit prvy).
a vztah je ako spojene nadoby. jeden reaguje na chovanie druheho.
ty reagujes na jeho chovanie - zda sa ti chladne, odtazite, nie dost milujuce, bez zaujmu o teba a tvoje pocity. tak si nervozna, znepokojena, nahnevana a hadava.
on zas rovnako reaguje na tvoje nervozne hadave chovanie.
ibaze v smere, v ktorom ste, je to ako s tou vojnou, co vznikla pre kvapku medu (na ktoru sadla mucha, zobol ju vtacik, skocila po nom macka, ktoru za to zabil pes, za to nahnevany pan macky zabil psa, zato nahnevany pan psa zabil suseda, a tak to slo, az sa vyvrazdili navzajom v dedine dve rodiny,...). proste ste na spirale smerom dole.

musis sa zamysliet a vyuzit tento fakt, aby si vztah skusila dostat zas na spiralu smerom hore.
jasne, je jednoduchsie precitovat svoje sklamanie a bolest a vinit partnera. je jednoduchsie napriklad povedat, vsak som ho skusila objat, no on sa odtiahol, tak dost, toto si ja nenecham robit, takto sa ponizovat (a hnevat sa, alebo sa lutovat). je jednoduchsie si povedat, ze vsak som sa snazila, ako si priznat, ze som to rychlo vzdala po par pokusoch.
je to psychicky jednoduchsie, lebo do napravy vztahu clovek vraza naozaj vela svojich citlivych pocitov, kedze musi vedome potlacat svoje ego (a to jasne diktuje, ze toto by som si nemala nechat robit, tamto a hento tiez nie, ponizujem sa tu, on si ma nevazi, robim zo seba rohozku, vysmieva sa mi, a vobec - co z toho budem mat? ak sa na mna vykasle aj tak, budem iba za hlupanu, ze som sa mu podkladala. nemam zaruku, kaslem na to, radsej budem aspon hrda.).

preto k tomu hadat sa, ziadat zmenu od partnera (hovorit si: az prejavi snahu on, tak az potom aj ja), urazit sa, uzavriet sa a cakat, kedy sa raci dostavit partner s ospravedlnenim -- k tomuto mame vacsie sklony, ako k snahe ist do neisteho boja a riskovat svoje pocity. je to jednoduchsie.
ale na vysledok potom netreba ani vestecke karty - na 90% vztah stroskota. iba ak by sa stali nejake necakane veci.

je to na tebe. ty citis nespokojnost, ty si uvedomujes ohrozenie a ty by si bola rada, keby si mala moc to zvratit.
garantovany uspech nemas, ale mas aku-taku moc to zmenit. aspon skusit.
zmenit svoje chovanie. nie uplne o 180 stupnov zo dna na den, zas naozaj netreba naviest partnera na mylny pocit, ze si sa zlakla rozvodu. ty chces, aby si uvedomil, ze sa to medzi vami da aj inak, nie aby mal pocit, ze si servilna.
ide o to, najst spravnu rovnovahu medzi vlastnou hodnotou a upenlivym klacanim pred partnerom alebo urazenym chovanim a odchodom.

skus sa nejaku dobu chovat tak, ze nebudes riesit, ze ta neobjime. len ho sama objimes (a nebudes riest, ze ti to neopatoval, alebo sa odtiahol. to zatial nechaj bokom.).
nebudes riesit, ze sa nezaujima o tvoje pocity, naopak ty sa len tak nezavazne pytaj, ako bolo v praci, atd. ak sa rozkeca, dobre si pamataj, co hovoril a nabuduce na to nadviaz (napr. ak hovoril o nejakom svojom klientovi, tak sa na neho spytaj, a tak - udrzuj medzi vami pocit, ze mate spolocne zaujmy).
navrhni spolocne akcie - ze si niekam vyjdete, hoci iba na kratsiu prechadzku s babatkom. aj to je viac, ako nic. aj keby ste popri sebe len mlcky kracali. a do buducna sa moze na tom dat teroeticky stavat. sama budes citit ci ano.
daj najavo par jednoduchymi neprehnanymi slovami, ako si ho vazis, jeho pracu, jeho prinos do vztahu, jeho vztah k dietatu. nie len tak, z nicoho nic. to vyznieva vzdy cudne a umelo. ale vzdy, ked urobi nieco, co k tomu da prilezitost. staci jedna mala poznamka utrusena len tak v danej situacii (napr. "si dobry otec"). ver, ze ju bude pocut, lebo take veci potesia kazdeho z nas, aj ked ich nekomentujeme, ale si ich pamatame. (buduje to pocit dovery voci niekomu, ked mame pocit, ze si nas vazi.)
kusni si kazdy raz do jazyka, ked budes chciet povedat nieco stiplave. hoci by si zasluzil.
nehovorim znasat urazky.
ale aj pri tych sa vzdy najprv parkrat zhlboka nadychni a pokial nemas povedat nieco rozumne, co ho ukazni a da mu pocitit, ze sa chova hlupo, radsej povedz iba: "zamysli sa, co si teraz vyslovil" a odid do inej miestnosti. neoplacaj to urazkami, ci inymi podobnymi vecami. nedaj sa vyprovokovat. kludne si radsej potom poplac (emocie treba uvolnit, nie sme roboti).
podla toho, co pises, on nevyzera, ze je ten typ sebeckeho hulvata, takze myslim, ze aj ked nic neda najavo, v duchu to bude citit ako facku. niekedy ho naopak prave toto moze vyprovokovat ku snahe byt este vysmesnejsi, ci tresnut dverami - vtedy si mozes byt ista, ze ho to zasiahlo, kam malo.

mozno sa niekomu zda, ze toto znamena drzat usi sklopene a suchat nohami, ze toto by nedal, ze to je ponizovanie sa.
hrdost sa da mat aj bez toho, aby si nosila hlavu vysoko hore a jasne ju niekomu ukazovala tym, ze mu oplatis urazku este stiplavejsou urazkou, ci inak sa snazila zabezpecit, ze toto a hento nebudes trpiet.
toto je dlhsia cesta, ale ak mas rozumneho partnera, tak uspesna.
lebo tym olamujes osten jeho zlych pocitov voci tebe (zatial co oplacanim spravania, ci ofucanim sa ho pribrusujes).
a samozrejme, ze je velmi velmi nutne, aby si sa cim skor zacala starat o svoju sebestacnost. co v dnesnej dobe znamena byvanie a financie. porozmyslaj, ako by sa to postupne dalo.
pocit samostatnosti u partnerky velmi jasne chlapa vie drzat na uzde, alebo on potom vie, ze ona ma aj ine moznosti ako iba trpiet jeho chovanie. a ma mensiu chut napinat hranice vztahu.

nie je to cesta pre kazdy par. isto nie tam, kde chlap je drsnejsej povahy.
ale u vas by to mohlo fungovat.

@moonlight1210 Velmi vystizne.

Na tutovku ma bokovku.100%