Najlepšie rady pre čoskoro dvojmatku

Za mna najlepsie co sme mohli urobit - zrusit skolku starsiemu na niekolko dni a byt prvy tyzden doma vsetci 4ia, iba rodicia a deti, nikto iny. Navstevy az dalsi vikend. Pripravovat starsie dietatko na prichod mladsieho - cele tehotenstvo a velmi dokladne. Davat mu na javo, aky je dolezity a lubeny. Po narodeni babatka mat kazdy jeden den cas vyhradne iba na starsie, neodsuvat ho. Pripravit ho na to, ze sa bude hrat sam, kym nakrmim, ulozim. Nedala by som sama sebe ziadnu inu radu, vsetko nam velmi krasne zapadlo do seba a islo podla planu. Dolezite je aj po porode mat cas na starsie, ist s nim osamote von kym je babatko doma s manzelom, alebo manzel kocikovat von a vy doma mat hodinku iba pre seba. Pytat sa starsieho na pocity. Vela a casto. Take doverne rozhovory, len vy dvaja, alebo s manzelom.

Hlavne nikdy ziadne poporodne odkladanie dietata po starych rodicoch.

Mám medzi deťmi 3 roky a 2 mesiace. Náš mladší je ale nejaké môj karmicky trest, druhé také decko som ešte nevidela 🤭 takže skúsenosti iných sú pravdepodobne dosť odlišné. Sama sebe by som spätne dala radu nesnažiť sa ho "napraviť" a prijať ho takého, aký je. A sústrediť sa na to, že naozaj sa to raz zlepší (teda všetci mi to tak hovoria) 😅 a z praktického života - posilňovať, posilňovať, posilňovať! Hlavne ruky a chrbát 😜

Ahoj ja mám medzi deťmi rozdiel cca 3 roky a úplne v pohode 😀mladšie je zlatíčko ,aj zo staršou sa dá fungovať .
Takže veľa záleží na deťoch ,aké majú povahy .
Určite to zvládneš ,moja rada veľa trpezlivosti 👌

Velmi záleží na deťoch, ake su a akú majú povahu. Ja mam rozdiel 2,5 roka a u mna bol starsi veľmi náročné babatko a mladsi zas úplne kludne, spave. Aj starostlivosť o oboch bola trosku rozdielna. Jediná moja rada by bola kedykolvek a komukolvek - nikdy nestavať starsieho do pozície: ty si starsi, musis sa prisposobit, musis pockat, musis toto a tamto. Nevenovať všetko čas bábätku s tým, že staršie musí cakat stále so všetkým. neporovnavat ich s tým, že aha, ake je babatko krásne, ako lezi, ty prečo vymyslas? (Len príklad). Neodkladať starsieho kade tade, lebo zrazu je babatko. Proste nech je staršie plnohodnotnou súčasťou novej situácie, hoci je to pre maminu narocnejsie. Ale oplati sa investovať energiu do toho. Mne sa to veľmi osvedčilo - keď spal menší, venovala som sa výlučne staršiemu. Aj sme sa pohrali, aj sme napr spolu varili atd. Veľa sme sa rozprávali a trávili čas “spolu” - napr čítaním rozprávky, hraním sa, kým babo spalo. Nemali sme absolútne žiadne žiarlivostne scény a robenie si napriek.

Aha a ešte jedna rada v porovnani a jedným dieťatkom: ziskat inú optiku na poriadok, povinnosti a tak 😀 proste treba mat viac veci na saláme a pojde to 🤪☺️

Mam 3 s trojrocnym rozdielom. Rozdiel vidim v tom, ze si viem lepsie rozdelit denne ulohy. Stiham ovela viac ako pri jednom. Bez nosiča by to však také ľahké nebolo.

Rada neexistuje, len prežiť, určiť si priority, neísť za hranice svojich schopností, lebo sa zosypeš, nájsť si nejak čas aj na svoje potreby a uvedomiť si že nemusíš byt dokonalá. Neskôr to bude už lepšie, staršie bude vedieť počkať, bude rozumieť. Na začiatku je to šok trocha, ale ten čas rýchlo prejde a postupne už budeš vedieť čo a ako.

Ja mam 4m mimčo a rozdiel 3 roky tiež. Mladsi je úžasný, presne ako ti písali baby uz som zabehnuta matka takže viac toho stiham a lepsie si naplanujem pri dvoch ako pri prvom samom. Ale urcite pevne nervy, u nas prvy mesiac starší ostal taky protivnejsi, hadzal sa o zem a tak ale maleho miluje maximalne, neubližuje. Uz to našťastie prestalo. Ale rady urcite byt otvorená noseniu v šatke, nosici, ulahcuje to život pri dvoch a starsieho zapájať do aktivít okolo bábätka a venovat sa mu ked sa dá, pohrať sa podla neho a tak 😊 a brat zivot s nadhladom 😊

Starostlivost o deti prerozdelit na oboch rodicov. Tym myslim to, ze nech sa aj manzel venuje novorodencovi a ty starsiemu. My sme urobili chybu, manzel sa staral o starsieho a ja o mladsieho a az teraz, ked ma mladsi 16mes. sa vlastne manzel s nim zacal akoby spoznavat. A mladsi syn je neuveritelne na mna naviazany a pri nikom inom dlho nevydrzi lebo nie je na to zvyknuty.