Nemám vysnívaného syna
Ahojte dievčatá, mám dve deti, dve dievčatká. Sú užasné, skvelé a moc ich milujem. Ale pri každej z nich som si priala chlapca. Toho nakoniec nemáme a už mať ani nebudeme, vzhľadom k veku. Ja som za dcéry vďačná ale cítim nespravodlivosť od života, že mi skúsenosť mať syna nedoprial. Ako z toho von? Smútok nedržím v sebe. Vyplakala som sa z toho už veľa krát ale vždy keď vidím, že sa niekomu narodil chlapček tak cítim obrovskú nespravodlivosť. Prečo niekomu sa jeho vysnívané pohlavie splní a ja sa musím uspokojiť s tým, že deti su zdravé? Pritom sama vidím tie benefity. Dcéry sú úžasné, skvelé parťáčky, pomáhajú, lúbia nás ako rodičov a napriek tomu sa cez túto vec neviem preniesť... Mna tento moj pristup hnevá. Chcela by som byť vyrovnaná, zmierená.
@anonym_34f264 ja svoje deti milujem najviac ako viem a dala by som za ne zivot. To sa ale nevylucuje s tym, ze tuzbu mat chlapca.
Navyse naozaj robim co mozem aby som tu situaciu vyriesila - priznala som si pred sama sebou svoje pocity, dochadzam na terapie, zalozila som diskusiu kde som cakala, ze mi niekto pomoze alebo poradi.
Mne ani detom nepomozu nadavky a zhadzovanie. Ja potrebujem podporu a pochopenie.
@anonym_autor A ako si čakala, že ti poradíme? Na to neexistuje žiadna rada, len hodiť to za hlavu a tešiť sa z toho, čo máš
@anonym_34f264 ja svoje deti milujem najviac ako viem a dala by som za ne zivot. To sa ale nevylucuje s tym, ze tuzbu mat chlapca.
Navyse naozaj robim co mozem aby som tu situaciu vyriesila - priznala som si pred sama sebou svoje pocity, dochadzam na terapie, zalozila som diskusiu kde som cakala, ze mi niekto pomoze alebo poradi.
Mne ani detom nepomozu nadavky a zhadzovanie. Ja potrebujem podporu a pochopenie.
@anonym_autor mozno by si potrebovala trochu sebazaprenia a chcenia nieco menit aj sama zo seba, lebo si tvrdila, ze terapiu mas ale nepomaha ti. Pri radach o zmene terapeuta si tu spomenula ze ty nemienis hladat xy terapeutov. Ale o tom je praca na sebe samom, ked mi nepomaha toto, skusim ine. Hladas tu jednorozce a upinas sa na ne a nechces prijat iny pohlad na veci. Mozno by ti pomohla aj zmena perspektivy.
@anonym_autor mozno by si potrebovala trochu sebazaprenia a chcenia nieco menit aj sama zo seba, lebo si tvrdila, ze terapiu mas ale nepomaha ti. Pri radach o zmene terapeuta si tu spomenula ze ty nemienis hladat xy terapeutov. Ale o tom je praca na sebe samom, ked mi nepomaha toto, skusim ine. Hladas tu jednorozce a upinas sa na ne a nechces prijat iny pohlad na veci. Mozno by ti pomohla aj zmena perspektivy.
@anonym_34f264 asi si zle citala. Ja mam dvoch psychologov. Nic lepsie uz u nas v meste nenajdem. Zase tak vela ich tu nemame.
To co som pisala bolo o psychiatrovi. Tam som bola tiez ale povedal mi, ze lieky mi neda, ze toto sa riesi so psychologom na terapiach. Preto som pisala, ze nebudem obchadzat 10 psychiatrov aby sa nejaky uracil mi dat lieky. Vraj obcasny smutok je normalny a patri k zivotu. Ja byvam z tohto smutna tak raz za 3-4 mesiace, co zase neni taka tragedia.
A aby to teda nevyzeralo, ze len vyplakavam tak naozaj robim techniky co mi psychologicky radia. Ale cakala som, ze to vymizne uplne. A nevymizlo. Zatial.
@anonym_autor tak si to vezmi tak. dcery statisticky viac inklinuju k svojej rodine cize castejsie s detmi navstevuju prave svoju povodnu rodinu ak su dobre vztahy. chlapci su v tomto trochu slabsi. mozno budes mat vnukov a uzijes si aj toto.
mozno je to v zivote zariadene prave tak aby nas to niekam posunulo. mozno ti tvoje dcery maju do zivota priniest viac jemnosti a trblietok. a ak mate v rodine chlapcov vyuzi potencial a vyblazni sa s nimi v tomto. mozno ti dcery maju prave rozsirit obzory ukazat ti svet z inej strany. takto chces nechces vyjdes zo svojej komfortnej zony a skratka ako si napisala ucis sa.
Cakas podporu ale v čom?ze ano buď nešťastná ze mas dve dcéry?alebo áno máš pravdu je to tragédia že nemáš syna a je to tak pochopiteľne?si musia uvedomiť že už v ramci ,, normálnosti,, to nieje a ked si povedala ze psychológovi ze si polaces raz za 3-4 mesiace ale vies že tým to nekončí, sama píšeš ze ta to trápi, že stale sa vracias k tým myšlienkam tak isto aj tvoja minulosť z detstva to ovplyvnila takže to je niečo,,viac,, len ako to ze taaaak som ,,chcela,, syna
A vieš co je to obsesia?vtierava myšlienka ktorá sa stale vracia a človek ju nedokáže potlačiť vypnut i ked ju nechce a často sposobuje úzkosť...a ty si v slučke v obsesivnom uvažovaní a to s tým ti my nevieme pomôcť i ked by sme chceli
@anonym_34f264 asi si zle citala. Ja mam dvoch psychologov. Nic lepsie uz u nas v meste nenajdem. Zase tak vela ich tu nemame.
To co som pisala bolo o psychiatrovi. Tam som bola tiez ale povedal mi, ze lieky mi neda, ze toto sa riesi so psychologom na terapiach. Preto som pisala, ze nebudem obchadzat 10 psychiatrov aby sa nejaky uracil mi dat lieky. Vraj obcasny smutok je normalny a patri k zivotu. Ja byvam z tohto smutna tak raz za 3-4 mesiace, co zase neni taka tragedia.
A aby to teda nevyzeralo, ze len vyplakavam tak naozaj robim techniky co mi psychologicky radia. Ale cakala som, ze to vymizne uplne. A nevymizlo. Zatial.
@anonym_autor prečo si neadoptujes?
@anonym_42fd0d ale ja si to nemyslim. Pisem, ze mi to mame v rodine. Moja svokra vzdy ked sa niekomu narodi dieta tak mi hned oznamuje - ale oni maju SYNA. Moja babicka mi pri kazdom dietati, no len nech je to ten chlapcek. Moja mama aj otec chceli len chlapca. Svokor tiez len po vnukovi tuzi aj ked uz ma dvoch...
@anonym_autor a preco svokre nepovies, nech dohovori svojmu synovi? Mala si predsa zaklady biologie a vies hadam, ze o pohlavi dietata rozhoduje muz? Samozrejme, nie vedome. Ale ak chce svokra niekoho vinit, nech vini svojho syna. A inak suhlasim, prefackaj sa, lebo tvoje myslienky nie su normalne.
Ja mam pocit, ze ty autorka riešiš zlu traumu. Ano snívať o chlapcovi je nie uplne správne. Ale preco sa vobec zaoberaš teraz týmto? Ked vy v rodine a teraz uz aj ty si nesieš v sebe ten komplex nedostatočnosti? Ty nemôžeš vyriešiť pocity aké máš k dcéram, kým nevyriesiš samu seba a svoju traumu z toho, ze si bola nechcena a nemilovana ako žena a dievča. Bičuješ sa za vec, ktorú nezmeníš, kým nebudeš zmenená ty vo svojich očiach. Mozno toto je cesta. A druha cesta by mozno bola trošku obmedziť vztahy v rodine, aspon na čas kým sa neuzdravíš.
Prepáč autorka za to, čo teraz napíšem (naozaj nechcem ranit a pokrutit v tebe nôž, ber to ako pomoc a iný pohľad na vec), ale podľa mňa je to úplne absurdné, že s prepáčením takúto blbosť, alebo ake slovo mám použiť, riešia dvaja psychológovia a jeden psychiater..roky.. kol dokola to isté, bez výsledku. Lebo JE to blbosť. Nevieš to ovplyvniť, nebudeš mať, štve ťa to a s týmto - že ťa to štve a štvať bude - to proste treba prijať. Možno to práveže takto spravodlivé JE, len to sa nikdy nedozvies prečo. Ide tu o detinsku závisť, ja nemám, a vy máte, je to nespravodlivé!
Normálne si povedz, že to proste tak cítiš, bohužiaľ, je to tak, je to ľudské, ale je to tak a hotovo. Môžeš sa radiť so všetkými terapeutmi sveta, ono to nezmizne, nevymaze sa, je to proste tvoj pocit, ktorý nevymazeš. Tak, ako tisíce žien, ktoré nemôžu mať deti cítia krivdu a nespravodlivosť, často aj závisť, zlosť voči iným ženám, ktoré k dieťaťu prišli ani netušia ako a kedy. Tak, ako tisíce rodičov, ktorí proste majú jedno zo svojich detí radšej, ako tie ostatné. Tak, ako tisíce rodičov, ktorí sú zo svojho dieťaťa sklamaní. Tak ako tisíce matiek a otcov, ktorych skutočne nebaví hrať so svojimi deťmi. A dalo by sa pokračovať príkladmi do nekonečna.
Prijmi to. A nechaj tak. Nevieš ovplyvniť to, ake pohlavie sa ti narodí. Rovnako nevieš ovplyvniť ani svoje pocity.
Sustred sa na to, čo máš, nie na to, čo nemáš.
PS: moja matka chcela mať len a len dcéry. Aj ich mala. Nikdy sa tým netajila. Keď mi oznámili, že moje prvé dieťa je chlapec, aj mne to prišlo ľúto.. ale vieš najmä prečo? Lebo som presne vedela, čo ma čaká, ak zavolám mame a oznámim jej túto novinu. A ona mi vtedy povedala takým sklamaným a ustipacnym hlasom: no... Tak ja teda nebudem babka. Po tomto telefonáte som už aj revala. Ináč, vnuka by nedala za nič a miluje ho najviac na svete. Ale zbytočná dráma musela byť.. syn mal menší zdravotný problém, ktorý sme odstránili cvičením do jeho prvého roka a vieš čo, aj ja som závidela kamoškam, ktoré ani netušili, ake šikovne a silné deti maju, aké míľniky ma dieťa ovládať do akého času, lebo všetko robili. My sme každú jednu tvrdo vybojovali, či to bolo otáčanie sa, sedenie, stvornozkovanie, aby to robil včas a najmä dobre. Oni si len všimli, že jej aha, babo sa otočilo, aha ide na štyri.. nemuseli riešiť žiadny pohyb stimulovaním hračkami, podložky od výmyslu sveta (farebné, vodné, nesmyklave, dostatočne tvrdé atd. ) a i tak to bola pre nás (pre mňa) menšia makacka. Ich deťom to bolo jedno, či sú na mäkkej posteli, či zemi, robili všetko od seba a tak, ako treba. A mňa to tiež tak trochu štvalo. Moje to prečo nerobí dobre? Ja prečo nemôžem ísť len tak na druhú prechádzku, ale musím do dňa naplánovať aj cvičenia, každú voľnú chvíľu? Ja si prečo nemôžem užiť materskú a tešiť sa z prirodzených pokrokov, ktoré robí od seba? Syn všetko dobehol vcas, je zdravý. Videla som, ako vyzerajú deti, ktoré zdravé naozaj nie sú a nikdy nebudú (keďže sme chodili na kontroly na rehabku a tam chodili rôzne deti) a odvtedy si naozaj hovorím, že mne je to jedna päť, môže mať aj ružové papuče a tepláky s traktorom, len nech je zdravý. Lebo keď máš zdravé dieťa, tak máš všetko! Zdravie nie je "len" taká útecha. Zdravie proste nie je len "LEN".
@guudy Moje dievcata su same trblietky, jednorozce, baletne sukienky, babiky, barbiny, koniky,... Chcu aby som ich cesala, malovala im nechty. Nosit chcu len sukne, saty a vsetko ruzove, fialove. Oni su proste typicke dievčatká.
@anonym_autor a teda ked maju na sebe saty a trblietky, tak sa nemozu hrat s ‘autickom’? To bol len priklad. Deti casto inklinuju k zaujmom rodicov. Velakrat im staci ponuknut dany konicek/oblast zaujmu. Nieco sa ujme, nieco nie. Ty si to ale vzdala s nimi uz dopredu.
Moja mladsia je presne ten typ so satickami, ovesana bizuteriou. A tak v ruzovom oblecena chodila odmalicka AJ do technickych muzei, roznych centier s fyzikalnymi pokusmi, leteckych a automobilovych muzei. A ked z praktickych dovodov nemohla mat saty, tak aspon ruzove leginy museli byt.
Dnes ma 18, pri kazdej prilezitosti ma na sebe saty a zaroven je na sutaziach uspesna programatorka (aj medzinarodne).
Prepáč autorka za to, čo teraz napíšem (naozaj nechcem ranit a pokrutit v tebe nôž, ber to ako pomoc a iný pohľad na vec), ale podľa mňa je to úplne absurdné, že s prepáčením takúto blbosť, alebo ake slovo mám použiť, riešia dvaja psychológovia a jeden psychiater..roky.. kol dokola to isté, bez výsledku. Lebo JE to blbosť. Nevieš to ovplyvniť, nebudeš mať, štve ťa to a s týmto - že ťa to štve a štvať bude - to proste treba prijať. Možno to práveže takto spravodlivé JE, len to sa nikdy nedozvies prečo. Ide tu o detinsku závisť, ja nemám, a vy máte, je to nespravodlivé!
Normálne si povedz, že to proste tak cítiš, bohužiaľ, je to tak, je to ľudské, ale je to tak a hotovo. Môžeš sa radiť so všetkými terapeutmi sveta, ono to nezmizne, nevymaze sa, je to proste tvoj pocit, ktorý nevymazeš. Tak, ako tisíce žien, ktoré nemôžu mať deti cítia krivdu a nespravodlivosť, často aj závisť, zlosť voči iným ženám, ktoré k dieťaťu prišli ani netušia ako a kedy. Tak, ako tisíce rodičov, ktorí proste majú jedno zo svojich detí radšej, ako tie ostatné. Tak, ako tisíce rodičov, ktorí sú zo svojho dieťaťa sklamaní. Tak ako tisíce matiek a otcov, ktorych skutočne nebaví hrať so svojimi deťmi. A dalo by sa pokračovať príkladmi do nekonečna.
Prijmi to. A nechaj tak. Nevieš ovplyvniť to, ake pohlavie sa ti narodí. Rovnako nevieš ovplyvniť ani svoje pocity.
Sustred sa na to, čo máš, nie na to, čo nemáš.
PS: moja matka chcela mať len a len dcéry. Aj ich mala. Nikdy sa tým netajila. Keď mi oznámili, že moje prvé dieťa je chlapec, aj mne to prišlo ľúto.. ale vieš najmä prečo? Lebo som presne vedela, čo ma čaká, ak zavolám mame a oznámim jej túto novinu. A ona mi vtedy povedala takým sklamaným a ustipacnym hlasom: no... Tak ja teda nebudem babka. Po tomto telefonáte som už aj revala. Ináč, vnuka by nedala za nič a miluje ho najviac na svete. Ale zbytočná dráma musela byť.. syn mal menší zdravotný problém, ktorý sme odstránili cvičením do jeho prvého roka a vieš čo, aj ja som závidela kamoškam, ktoré ani netušili, ake šikovne a silné deti maju, aké míľniky ma dieťa ovládať do akého času, lebo všetko robili. My sme každú jednu tvrdo vybojovali, či to bolo otáčanie sa, sedenie, stvornozkovanie, aby to robil včas a najmä dobre. Oni si len všimli, že jej aha, babo sa otočilo, aha ide na štyri.. nemuseli riešiť žiadny pohyb stimulovaním hračkami, podložky od výmyslu sveta (farebné, vodné, nesmyklave, dostatočne tvrdé atd. ) a i tak to bola pre nás (pre mňa) menšia makacka. Ich deťom to bolo jedno, či sú na mäkkej posteli, či zemi, robili všetko od seba a tak, ako treba. A mňa to tiež tak trochu štvalo. Moje to prečo nerobí dobre? Ja prečo nemôžem ísť len tak na druhú prechádzku, ale musím do dňa naplánovať aj cvičenia, každú voľnú chvíľu? Ja si prečo nemôžem užiť materskú a tešiť sa z prirodzených pokrokov, ktoré robí od seba? Syn všetko dobehol vcas, je zdravý. Videla som, ako vyzerajú deti, ktoré zdravé naozaj nie sú a nikdy nebudú (keďže sme chodili na kontroly na rehabku a tam chodili rôzne deti) a odvtedy si naozaj hovorím, že mne je to jedna päť, môže mať aj ružové papuče a tepláky s traktorom, len nech je zdravý. Lebo keď máš zdravé dieťa, tak máš všetko! Zdravie nie je "len" taká útecha. Zdravie proste nie je len "LEN".
@oblecenie99 dakujem, za pekny komentar. Vezmem si to k srdcu.
@anonym_autor a teda ked maju na sebe saty a trblietky, tak sa nemozu hrat s ‘autickom’? To bol len priklad. Deti casto inklinuju k zaujmom rodicov. Velakrat im staci ponuknut dany konicek/oblast zaujmu. Nieco sa ujme, nieco nie. Ty si to ale vzdala s nimi uz dopredu.
Moja mladsia je presne ten typ so satickami, ovesana bizuteriou. A tak v ruzovom oblecena chodila odmalicka AJ do technickych muzei, roznych centier s fyzikalnymi pokusmi, leteckych a automobilovych muzei. A ked z praktickych dovodov nemohla mat saty, tak aspon ruzove leginy museli byt.
Dnes ma 18, pri kazdej prilezitosti ma na sebe saty a zaroven je na sutaziach uspesna programatorka (aj medzinarodne).
@guudy ja som im to samozrejme ponukala. Ale oni su proste uuuuplne dievcata so vsetkym. Ja by som tak rada sa s nimi strielala s pistolami alebo hrala s autom na ovladanie. Ale ich toto vobec nezaujima. Nezlomila som hul ale jednoducho robim s nimi to, co bavi ich a prijmam ich tak ako su. Ja som ako decko dostala prak a dreveny mec od otca vyrobeny a nemohla som byt stastnejsia. Ked mi mama dala saty tak som plakala. A moje deti uplne naopak 😁
A samozrejme dievca moze byt programatorka - ja sama som to vystudovala 😁
@anonym_8b6aec no tak Ta vyvediem z omylu, nic si si nenaplanovala. Len Ti nahodou takto vyslo a tiez len v autorke potvrdzujes pocit, ze je daka neschopna (lebo si nenaplanovala) a tiez bud rada, ze si si mohla akoze planovat, kedy otehotnies, ved zeny dnes maju tolko problemov, aj muzi, ze toto absolutne nemozu riesit, sexovat len v plodnych dnoch v auguste daneho roku! Mohla si kludne porodit predcasne ako manzelka mojho bratranca v 26.tyzdni a Tvoje plany by boli v haji! Sa zobudte uz! A vtedy naozaj boli radi, ze dieta prezilo a ze ho vypiplali.
Ja inak velmi dobre viem, co je to tuzit po danom pohlavi, u mna to bolo dievca a este som bola aj taka, ze ved som mala parik a cakali sme tretie a bola som riadne sklamana, ze cakame chlapceka. Aj preto, ze sesternica cakala v rovnakom termine dievca a preberali sme veci po mojich detoch a bolo mi luto tych peknych dievcenskych veci a tie chlapcenske mi nic nehovorili. A este aj dcerka plakala, lebo chcela sestricku. To bolo najtazsie zvladnut. No a potom sme mali este predsa dievcatko, vymodlene dcerkou, sestricku. Akoze pocitom nerozkazes, ale ja som sa s tym zmierila skoro hned, ako sa mi chlapcek narodil, bolo to uzasne zlate babatko, taky drobcek a na dievcatko som zabudla. Az kym som neuvidela na teste 2 ciarky a vtedy mi preblesklo hlavou, ze ked uz stvrte, tak si prajem dievcatko, to bola sekunda, hoci uz v tom case bolo davno jasne, co to bude. Ano, su to take nepopularne pocity, niekedy nepomaha ani ich racionalizovat, ale poradim, skus si to takto rozumovo. Ja som veriaca, takze ja som si robila cez modlitbu terapie s Bohom, rozpravala som sa o tom s Nim a prosila ho o uzdravenie mojej duse a pocitov a aby som mala srdce plne lasky rovnako...skus, hoci aj nie si veriaca. Alebo naozaj nejakeho terapeuta.
PS: Vek je len cislo, rodila som poslednykrat ako takmer 40 rocna a mala som aj diagnozu, tak ak si zdrava, skuste este, len musis ratat s tym, ze zase to bude dievca. Alebo potom skusit adopciu.
V manzelovej rodine boli samy chlapci, u nas zase viac dievcat, tak som automaticky bola nastavena na dievca, hoci mi kazdy tvrdil, ze budem len chlapcov mat a to prve som len tajne dufala, ze dievca, ale bol to samozrejme chlapcek. Tak akoby som podvedome aj citila ten tlak, ze keby bolo dievca, tak by sa kazdy pototo z nej, lebo vsak by to bola vzacnost v rodine. Chlapcek sa bral tak automaticky. Nie ze by ho nemali radi, to vobec, ale asi chapeme, co tym myslim.
No a nakoniec to maju starki vyrovnane, maju 3 vnukov a 3 vnucky. A v zasade nam je to vsetkym jedno, len aby boli zdrave. Ja viem, ze nechces mat tie pocity, ake mas, a ak to sama zvladnut nevies, tak naozaj yreba nejakeho terapeuta na to. Drzim palce.
@nevenka nemusíš ma vyvádzať z omylu - ja viem ako to bolo. Ak niekto pozná svoj cyklus tak ako ja a má vedomosti ako ja tak je možné to pohlavie aspoň do určitej miery ovplyvniť. Samozrejme, že do toho vstupujú aj vonkajšie vplyvy - ja som ale človek, ktorý vždy zo svojej strany urobí maximu.
A zase ja vyvediem z omylu teba - vek nie je len číslo. Vieš aká je kvalita oocytov u 40 ročnej ženy? Vieš aké komplikácie môžu vzniknúť v tehotenstve a pri pôrode?
@beronsche to je dobre, ze si ferova. Ja som videla vela rodin kde to tak nebolo.
Vies co ja nebudem obchadzat 10 psychiatrov a hladat takeho co mi lieky napise. Bola som u dobreho odbornika, bavili sme sa dlho a povedal, ze toto na lieky neni. Ze to sa riesi na terapiach. Tam dochadzam 2x mesacne k dvom roznym psychologom. Vraj ked si clovek raz za 3-4 mesiace poplace kvoli nejakej zivotnej nespravedlnosti neni to mimo normal. Tak mi to bolo povedane.
A ty mas aj aj, takze tazko pochopis co prezivam ja. Len tolko.
@anonym_autor až na to, že ty neprežívas žiadnu životnú nespravodlivosť. Ty trpis utkvelou predstavou, že mať syna je nevyhnutné. Nie je.
Dokonca by tvoja kvalita života nebola do synom lepšia..
Jediné, teda, že žijes v nejakej primitívnej, izolovanej komunite a mužského potomka potrebujete na zachovanie rodu. Čo pochybujem.
Predstav si, že sú ženy, ktoré dieťa mať nemôžu. Áno, tam sú tie negatívne pocity pochopiteľne.
A nie, nechápem ťa, moja túžba bola mať zdravé dieťa. Dieťa. Nie syna, nie dcéru.
Už sa opakujem, ale áno súrne potrebuješ nájsť iného odborníka, pretože to, čo prežívas nie je normálne. A ak ten tvoj psychológ tvrdí, že je a že tvoj stav je následok prežitej nespravedlnosti, tak je to nejaký šuflikant čo z teba len mámi peniaze. Hľadaj súrne ďalej.
@nevenka nemusíš ma vyvádzať z omylu - ja viem ako to bolo. Ak niekto pozná svoj cyklus tak ako ja a má vedomosti ako ja tak je možné to pohlavie aspoň do určitej miery ovplyvniť. Samozrejme, že do toho vstupujú aj vonkajšie vplyvy - ja som ale človek, ktorý vždy zo svojej strany urobí maximu.
A zase ja vyvediem z omylu teba - vek nie je len číslo. Vieš aká je kvalita oocytov u 40 ročnej ženy? Vieš aké komplikácie môžu vzniknúť v tehotenstve a pri pôrode?
@extempore "niekto pozná svoj cyklus tak ako ja a má vedomosti ako ja tak je možné to pohlavie aspoň do určitej miery ovplyvniť."
Waw...
Nuž, ľudia tejto hluposti veria a potom to tak vyzerá.. že nevedia prijať realitu.
Neexistuje žiadna evidencia, že je možné vedome ovplyvniť pohlavie.
Ale, možno sa mýlim a tvoje vedomosti sú založené na vedeckých faktoch. V tom prípade ma budeš vedieť odkázať na relevantné vedecke štúdie, dakujem.
@nevenka nemusíš ma vyvádzať z omylu - ja viem ako to bolo. Ak niekto pozná svoj cyklus tak ako ja a má vedomosti ako ja tak je možné to pohlavie aspoň do určitej miery ovplyvniť. Samozrejme, že do toho vstupujú aj vonkajšie vplyvy - ja som ale človek, ktorý vždy zo svojej strany urobí maximu.
A zase ja vyvediem z omylu teba - vek nie je len číslo. Vieš aká je kvalita oocytov u 40 ročnej ženy? Vieš aké komplikácie môžu vzniknúť v tehotenstve a pri pôrode?
@extempore ozaj a zabudla si pri druhej odpovedi zapnúť "odošli anomymne" 🙂
@anonym_autor až na to, že ty neprežívas žiadnu životnú nespravodlivosť. Ty trpis utkvelou predstavou, že mať syna je nevyhnutné. Nie je.
Dokonca by tvoja kvalita života nebola do synom lepšia..
Jediné, teda, že žijes v nejakej primitívnej, izolovanej komunite a mužského potomka potrebujete na zachovanie rodu. Čo pochybujem.
Predstav si, že sú ženy, ktoré dieťa mať nemôžu. Áno, tam sú tie negatívne pocity pochopiteľne.
A nie, nechápem ťa, moja túžba bola mať zdravé dieťa. Dieťa. Nie syna, nie dcéru.
Už sa opakujem, ale áno súrne potrebuješ nájsť iného odborníka, pretože to, čo prežívas nie je normálne. A ak ten tvoj psychológ tvrdí, že je a že tvoj stav je následok prežitej nespravedlnosti, tak je to nejaký šuflikant čo z teba len mámi peniaze. Hľadaj súrne ďalej.
@beronsche ale ja netvrdim, ze mat syna je nevyhnutne. Ja ho mat nebudem a tisice inych zien tiez nie. Ja pisem, ze mi je to luto, to je cele.
Ale nie, nelezim cele dni slzach kvoli svojmu neexistujuceku synovi. Ale raz za par mesiacov (vacinov ked vidim, ze sa niekomu syn narodi) mi pride smutno, ze ho tiez nemame . Vacinu casu to neriesim a tesim sa zo svojich dievcatiek a tieto myslenky nemam. Ale rada by som ich nemala vobec...
A nikde nepisem o tom co preberam s psychologickou a co mi ona hovori. To si si ty vymyslela sama 🤷🏿♀️
@nevenka nemusíš ma vyvádzať z omylu - ja viem ako to bolo. Ak niekto pozná svoj cyklus tak ako ja a má vedomosti ako ja tak je možné to pohlavie aspoň do určitej miery ovplyvniť. Samozrejme, že do toho vstupujú aj vonkajšie vplyvy - ja som ale človek, ktorý vždy zo svojej strany urobí maximu.
A zase ja vyvediem z omylu teba - vek nie je len číslo. Vieš aká je kvalita oocytov u 40 ročnej ženy? Vieš aké komplikácie môžu vzniknúť v tehotenstve a pri pôrode?
@extempore ty by si mala dostat nobelovku ked sa ti podarilo vymyslet ako splodit dievca/chlapca 👏👏 My vsetci idioti sme uplne blby a nechavame to na nahodu. Spis prosim ten zoznam ako zvysit sancu na 80% a vsetky zeny budu konecne uchrane od pripadneho sklamania!! Hura!
@anonym_autor aj ja mám dve dcéry a som za ne vďačná..nemenila by som
Hlavne že sú zdravé,viac mi netreba
@extempore ty by si mala dostat nobelovku ked sa ti podarilo vymyslet ako splodit dievca/chlapca 👏👏 My vsetci idioti sme uplne blby a nechavame to na nahodu. Spis prosim ten zoznam ako zvysit sancu na 80% a vsetky zeny budu konecne uchrane od pripadneho sklamania!! Hura!
@anonym_autor bože, moja milá, najprv sa douč gramatiku a potom tu poučuj. Ja som napísala, že za ideálnych podmienok,aké mám ja, sa to dá ovplyvniť. Ale ako tak pozerám okolo seba tak väčšina ľudí tu sexuje hlava-nehlava a potom sa sťažujú.. Hurá!
Keď som sa sem v r. 2012 registrovala ako snažilka, chcela som mať chlapčeka. Tiez som nikdy nebola na nechtiky, ružové trblietavé jednorožce a hranie sa na kaderníčku.
Trvalo 12 rokov plných procedúr, trápenia, neistoty, vyhodených peňazí, zničených vzťahov, pocitov nespravodlivosti a emocionálnej tortúry, kým konečne objavila pozitívny tehotenský test.
Konečne som čakala bábo. A bolo mi úplne jedno aké je pohlavie plodu. Neskôr, keď ma na Triple testoch strašili Down syndrómom 1:60, zistila som, že vlastne ani nemusí byť 100% zdravé, aby som plným srdcom prijala toto vymodlenom bábätko. Chlapec ci dievča, s Downom či nie. Nakoniec prišlo ku mne a nič nebolo dôležitejšie.
V marci sa mi narodilo krásne, šikovné a chvalabohu zdravé dievčatko. Nevymenila by som ju ani za milión chlapcov. A aj môj vkus sa preprogramoval na ružové vecičky. 😆
Vždy keď vidím na internete nejaké krátke video z gender reveal party a ako tam ľudia vystrájajú, keď vidia balóniky ružovej a nie modrej farby, tak mi na chvíľu primrzne mozog. Som si istá, že taká dekáda bolestivého boja s neplodnostou by vyliečila každého nevďačníka, ktorý čaká "len dievčatko" alebo "len chlapca".
"Prečo niekomu sa jeho vysnívané pohlavie splní a ja sa musím uspokojiť s tým, že deti su zdravé?" - zamysli sa nad touto myšlienkou poriadne, oľutuj ju a už ju nikdy viac nenapíš, nepovedz, ani nepomysli.
A to, že dcéram priamo nepovieš, ze si chcela syna, neznamená, ze to nevedia/nevycítia.
@anonym_autor bože, moja milá, najprv sa douč gramatiku a potom tu poučuj. Ja som napísala, že za ideálnych podmienok,aké mám ja, sa to dá ovplyvniť. Ale ako tak pozerám okolo seba tak väčšina ľudí tu sexuje hlava-nehlava a potom sa sťažujú.. Hurá!
@extempore ja mam tiez pravidelny cyklus. My sme to vzdy robili do ovulky - poznam ju na sebe, predtym pauza viac dni, moj muz otuzilec (co pisu, ze studena voda je zabijak dievcenskych spermii) a 2x dievca.
Kamoska ma dvoch chlapcov splodenych cez menstruaciu!
Takze ja neverim na ziadne babske rady ani omylom.
@anonym_autor bože, moja milá, najprv sa douč gramatiku a potom tu poučuj. Ja som napísala, že za ideálnych podmienok,aké mám ja, sa to dá ovplyvniť. Ale ako tak pozerám okolo seba tak väčšina ľudí tu sexuje hlava-nehlava a potom sa sťažujú.. Hurá!
@extempore ake su tie idealne podmienky, ktore mas ty a vieme ich dosiahnut aj my?
Lebo tusim ty si tu pisala, ze si nebrala HAK a zdravo sa stravovala a pod? Co este sa da viac robit?
@anonym_autor bože, moja milá, najprv sa douč gramatiku a potom tu poučuj. Ja som napísala, že za ideálnych podmienok,aké mám ja, sa to dá ovplyvniť. Ale ako tak pozerám okolo seba tak väčšina ľudí tu sexuje hlava-nehlava a potom sa sťažujú.. Hurá!
@extempore Vidíš, a ja som si vždy myslela, že sex je pre radosť.
Keď som sa sem v r. 2012 registrovala ako snažilka, chcela som mať chlapčeka. Tiez som nikdy nebola na nechtiky, ružové trblietavé jednorožce a hranie sa na kaderníčku.
Trvalo 12 rokov plných procedúr, trápenia, neistoty, vyhodených peňazí, zničených vzťahov, pocitov nespravodlivosti a emocionálnej tortúry, kým konečne objavila pozitívny tehotenský test.
Konečne som čakala bábo. A bolo mi úplne jedno aké je pohlavie plodu. Neskôr, keď ma na Triple testoch strašili Down syndrómom 1:60, zistila som, že vlastne ani nemusí byť 100% zdravé, aby som plným srdcom prijala toto vymodlenom bábätko. Chlapec ci dievča, s Downom či nie. Nakoniec prišlo ku mne a nič nebolo dôležitejšie.
V marci sa mi narodilo krásne, šikovné a chvalabohu zdravé dievčatko. Nevymenila by som ju ani za milión chlapcov. A aj môj vkus sa preprogramoval na ružové vecičky. 😆
Vždy keď vidím na internete nejaké krátke video z gender reveal party a ako tam ľudia vystrájajú, keď vidia balóniky ružovej a nie modrej farby, tak mi na chvíľu primrzne mozog. Som si istá, že taká dekáda bolestivého boja s neplodnostou by vyliečila každého nevďačníka, ktorý čaká "len dievčatko" alebo "len chlapca".
"Prečo niekomu sa jeho vysnívané pohlavie splní a ja sa musím uspokojiť s tým, že deti su zdravé?" - zamysli sa nad touto myšlienkou poriadne, oľutuj ju a už ju nikdy viac nenapíš, nepovedz, ani nepomysli.
A to, že dcéram priamo nepovieš, ze si chcela syna, neznamená, ze to nevedia/nevycítia.
@tomiholjubavi
Dve veci mam k tomu:
1. Mozno keby sa ti podarilo otehotniet hned tak tiez by si bola aj ty sklamana. Ano chapem, ze tato skusenost s ivf urcite sklamanie z pohlavia vylieci ale ja ju nastastie nemam.
2. Ano, moze sa to na ne podvedome prenasat. Preto to chcem riesit. Preto som pisala sem. Lebo to tak nechcem...
@tomiholjubavi
Dve veci mam k tomu:
1. Mozno keby sa ti podarilo otehotniet hned tak tiez by si bola aj ty sklamana. Ano chapem, ze tato skusenost s ivf urcite sklamanie z pohlavia vylieci ale ja ju nastastie nemam.
2. Ano, moze sa to na ne podvedome prenasat. Preto to chcem riesit. Preto som pisala sem. Lebo to tak nechcem...
@anonym_autor určite to zanecháva stopu. Predávaš štafetu generačnej traumy. Veľmi zastaralej a prekonanej. Ak ti dvaja psychológovia nepomohli, zbav sa ich a nájdi iného. Pokojne aj online. Je ich dosť.
Inak IVF selekcia podľa plodu je spôsob ako prísť k mužskemu embryu. Či sa to ale na Slovensku robi, to neviem. Nikdy som také neriešila.
@anonym_autor určite to zanecháva stopu. Predávaš štafetu generačnej traumy. Veľmi zastaralej a prekonanej. Ak ti dvaja psychológovia nepomohli, zbav sa ich a nájdi iného. Pokojne aj online. Je ich dosť.
Inak IVF selekcia podľa plodu je spôsob ako prísť k mužskemu embryu. Či sa to ale na Slovensku robi, to neviem. Nikdy som také neriešila.
@tomiholjubavi ja ale toho chlapca nechcem uz. Ja chcem aby som bola na 1000% spokojna so svojim zivotom s dievcatami. Nemoze mat clovek vzdy vsetko na svete ale moze byt spokojny s tym co mu bolo nadelene...
Inak, ak by som ešte raz zostala tehotná, asi by som teraz viac chcela dievčatko. Moja dcérka je dokonalá. 😍
@tomiholjubavi ja ale toho chlapca nechcem uz. Ja chcem aby som bola na 1000% spokojna so svojim zivotom s dievcatami. Nemoze mat clovek vzdy vsetko na svete ale moze byt spokojny s tym co mu bolo nadelene...
@anonym_autor od začiatku si bola tak silno nastavená, že chceš iba synov? Či to prišlo az neskôr?
Vidíš a ja mám 4 dievčatá a nemám času rozmýšľať keby bolo to či ono. Budeš mať potom vnukov a budeš si ich užívať 😉
@majusik1304 drzte sa! Ja velkym rodinam moc fandim ☺️