Nezvládam materstvo
Ahoj maminy. Ja uz nejako nevladzem, staci mi ked sa ,,vykecam,, ale mozno dostanem aj nejaku fajn radu. Mam dcerku,vcera mala 10mesiacov no som z nej uz hotova...cele dni a to fakt neprehanam len mrnci,pisti,reve...hlavu mam jak melon,ide mi prasknut,je to strasne frustrujuce a je jedno ci sa jej venujem ci nie,nic nezabera...aj doteraz bola dost umrncana ale boli finty ktore zaberali,no co stvara posledny mesiac je neunosne pre mna aj pre manzela. Ja mam pocit,ze mala zle spy,resp. ze ma ten spanok nekvalitny,budi sa nevyspata a z toho to vsetko prameni,inak uz neviem...tyka sa to aj denneho spanku,aj nocneho a je jedno ci spim s nou,ci spi sama,jednoducho sa s revom uz budi,za hodinu uz vyzera ze chce spat znova,dam ju-reve a nezaspi,nedam ju zas len reve..neviem,ale uz som z toho psychicky aj fyzicky hrozne vycerpana aj ked sa fakt snazim jej vyhoviet,za 5minut ticha som ochotna urobit vazne cokolvek. Kazdy den sa utesujem,ze to je len obdobie,ze to je kvoli zubom,ze to je kvoli hentomu,tamtomu...no uz mi dochadza vola,chut...
..Skusala som uz aj ,,lieky,, a to espumisan,lebo som si najprv myslela ci ju brusko netrapi,skusala som kasu na noc,ci neni hladna,skusala som v noci ked precitne dat napit caj,mlieko, nurofen ci nema nejake bolesti, homeo-najprv chamomila vulgaris,teraz skusam camiliu...no zeby sa nieco zlepsilo nemozem tvrdit...uz mam ale vazne dost!
...sem-tam ju dam k mame aby sme si oddychli no ta mi vzdy tvrdi, ze u nej bola mala dobra,dobre spala a bola dobra aj cez den. a verim jej, nema dovod ma klamat, ked jej mala zle spala a bola nervozna (stalo sa raz), tak mi to povedala,nema dovod ma klamat...a zeby bola mala zo mna nervozna,ano je to mozne,lebo posledne dni som vazne troska a tazko sa mi zachovava pokoj ale predtym som nebola a aj tak taka bola...no uz mi dosla trpezlivost,ved komu by nedosla...
@zuzikak lenže nam nepovedali,že to je tak extra rodinný hotel,bolo to príšerne ,práve kvoli detom,čo nestvárali a ake vreskoty,tak radšej pojdem niekam,kde nebudu nabuduce
@marietuska karma je svina a na buduce si riadne pozri ci je to rodinny hotel alebo nie odporucam hladat adults only hotely - ked uz ta tak stvu tie deti.
Veru aj ja viem svoje o vyhoreni nervov na dieta bohuzial...keby som bola vedela skor ake je to tazke frustrujuce a vycerpavajuce...tiez mam pochybnosti ci by som este chcela deti :( hlavne ja ako clovek momentalne neexistujem som len stroj co doma beha s plienkou v ruke varechou ci handrou alebo kosom pradla...zamknuta akoby v cele v nejakom ustave..a nieje az taky problem dieta ale to ze ma to psychicky vycerpalo az do zachvatov hnevu.
@sosanna88 ahoj. úplne viem ako sa cítiš. Ja mám skoro 2 ročného synčeka a od narodenia až do dnes je to katastrofa. Mala som dosť komplikované tehotenstvo. Celých 9 mesiacov som len tŕpla či nepotratím a potom či neporodím predčasne. Keď som uvidela naše vytúžené dieťatko živé a zdravé myslela som že to najhoršie mám za sebou, no mýlila som sa. To prišlo až po príchode z pôrodnice. Nekojila som, lebo som pri sekcii stratila veľmi veľa krvi a mlieko sa mi jednoducho ani nespustilo z čoho som bola dlho veľmi frustrovaná. Synček takmer vôbec nespával, stále plakal. A keď píšem stále, tak to bolo naozaj stále. Boli sme z toho zúfalí. Spal 30 minút a 3 hodiny plakal a takto dookola celé dni. Skúšali sme všetko: nosili sme ho v nosiči, hojdali v kresielku, vozili v kočíku, nosili na rukách, vozili v aute, všetko len aby aspoň trošku spal a ukľudnil sa. Myslím si, že mohol byť nervózny z nedostatku spánku. Zúbky to neboli. Prvý mu vyšiel keď mal skoro rok. Potom keď mal 2 mesiace mu zistili reflux. Utešovala som samú seba, že to prejde, keď mu prejde reflux. Neprešlo. Neprešlo to ani keď začal chodiť. Prvú noc bez zobudenia sme prežili pred 3 mesiacmi. No i teraz sa zvykne niekedy budiť. Poobede spí sotva hodinu a je jedno či sme doma alebo ho vonku na ihrisku unavím, on akoby sa ani nevedel unaviť. Nevie sa sám hrať, stále je na mne nalepený. Stále sa chce obíjmať, pusinkovať. On je schopný aby upútal moju pozornosť sa "akože" podknúť a udrieť, len aby som si ho všimla. Stále sa mu venujem, keď varím je pri mne. Vysvetľujem mu čo robí ... Stále veľmi veľa plače. Teraz pre zmenu lebo mu niečo nedám alebo nedovolím. Vždy mu vysvetľujem, že musí poslúchať on mňa, nie ja jeho. Z prechádzok sa vraciame domov s revom, váľa sa po zemi, lebo ho nechcem vziať na ruky. Bývam na dedine, čiže reči typu "to je ale nevychované a zlé dieťa" si musím žiaľ od ľudí vypočuť denne. So závisťou (v dobrom) sa dívam na iné mamičky, ktoré sa pekne prechádzajú s deťmi vo veku môjho syna a ja domov vlečiem moje plačúce a vrieskajúce dieťa. Je mi z toho ťažko. Koľko krát som plakala s ním aj ja. Na všetko som sama a som z neho unavená. Proste synček je úplný nervák a vytrvalý vo svojom plači. Nechápem ako dokázal ako také malé bábo revať toľký čas a to mu zostalo do dnes. Boli sme s ním u neurologičky a aj detskej psychologičky. Zistili mu, že jeho mentálny vek je vyšší ako fyzický a v dôsledku kritického pôrodu má znaky hyperkinetického syndrómu, ktorý zrením mozgu podľa lekárov sám odoznie do 6 roku života. Tak sa utešujem že už len 4 roky vydržať a snáď to prejde. Teraz čakáme druhé dieťatko a verím, že to nebude také isté. Ale kamarátky sa mi smejú, že ma nič už nevyvedie z miery iba ak to, že to druhé dieťatko by bolo kľudné 😉 . Držím nám palce. Verím, že to nejako prežijeme.
@salome51 moja viem, ze tvoj prispevok nepatril mne a na rozdiel od teba mam teda ozaj kludne deti, i ked mne sa to veru niekedy nezda. Obdivujem ta ako to vsetko zvladas, ze riesis psychologicku a kolko trpezlivosti musis vynalozit do jeho vychovy. Reci ostatnych si nevsimaj, i ked verim tomu, ze to velakrat padne tazko. Ale oni tvoju situaciu nepoznaju.... si skvela mamina a uzasne silna zena. Prajem vela sil aby ste to s drobcom zvladli.
@zuzikak ďakujem za povzbudenie. Riešili sme aj lekárov, lebo sme chceli v prvom rade pomôcť nášmu synovi. Veď to bolo neúnosné stále plakať. Bála som sa o neho, robila a robím všetko pre jeho pohodlie aby bol spokojný, ale aj tak plakával a plače. Priznám sa, že denne mám minimálne 3 x chuť ho zavrieť niekde do izby aby som ho nepočula plakať, ale vždy sa snažím premôcť a riešiť jeho plač a zúrivosť s úsmevom aj keď veru aj po zadku dostane vždy keď treba. Nech vie kto je tu šéf 😀
@sosanna88 nie nehovor si to....nehovor si ze mala je nervozna z teba...to ta len vystresuje...ak je jej u mamy dobre...skus ju nechat dlhsie, mozno jej zacnes chybat😀 podla mna mala len nevie co od radosti..a ked place, nemaj pocit ze jej to ublizuje...spravaj sa rovnako ako keby neplakala, pokial vies ze neplace od nejakej bolesti, chladu , hladu a t.d.--- hraj sa s nou aj ked place, hladkaj ju aj ked lace...usmev na tvari..akoby sa nic nedialo...pochopi aj ona ze jednoduchsie pre nu bude ked nebude plaat, leb tym nic nedosiahne, a neunavi sa
Ahoj, po prečítaní Tvojeho príbehu som vďačná, že moje 3 deti boli a sú aké sú 🙂 Ale čo ma napadlo, ak máš možnosť dať malú k svojej mame ako píšeš, naplno využívaj túto možnosť a ODDÝCHNI SI, sprav si deň len pre seba, prípadne len vo dvojici, mne vždy pomohol takýto reštart keď mi dochádzal dych. Niekedy nevieme prečo deti plačú (a toto ma tiež najviac vedelo rozhodiť) ale snáď nebude plakať do 18. Uvidíš, časom sa to zlepší, len hlavne to neber na seba, že je to kvôli Tebe. A ešte možno malá potrebuje spoločnosť, skús navštevovať kamošky s deťmi alebo choď s ňou do materského centra, každá zmena je dobrá. Aspoň vám ľahšie prejde čas. Držím palce!
@sosanna88 prepac, nemam cas citat celu diskusiu, mozno to uz niekto spomenul, ale neskusala si vysadit mlieko? moja mala laktozovu intoleranciu, trvalo 8 mesiacov, kym som na to prisla, lebo lekari bli ako vzdy mimo :P Bolelo ju brusku, revala, nemohla spat, vkuse sa budila s revom, myslela som, ze umrem...
Mozno to nepomoze, ale za skusku nic nedas.
Este place ????? Daj vediet, ci nieco pomohlo 🙂 A kolko uz ma ?
@123maminka tersz vidim aka stara tema:'))))
@salome51 ahoj, v prvom rade ti chcem vyjadrit velky obdiv a uznanie za to ako to zvladas a snazis sa byt vztahovou maminou aj ked je tvoje dietatko narocne. zial v dnesnej sialenej dobe je takychto narocnych deti stale viac. a faktorov to ma mnoho, jednym zo zasadnym je porod a prenatalny vyvin takze v tomto pripadde si myslim ze priciny su jasne... skvele ale je ze naozaj sa to bude zlepsovat az to celkom odoznie... kym vsak ste vtomto narocnom obdobi je spravne ze sa snazis zistit co potrebuje, venovat sa mu a davat mu mnoho mnoho lasky. pretoze to ze to nie je o rozmaznani ani o vymyslani vedia naozaj len maminy ktore nieco taketo maju za sebou... myslim ze toto par na zadok nevyriesi... taketo deti si skratka vyzaduju nesmierne vela pozornosti lasky a trpezlivosti a ver mi ze o par rockov sa ti to plnym priehrštim vrati... toto neiste vyrovnavacie obdobie prekleniete a bude z neho citlive smele a rozumne dietatko. drzim silno palce 🙂
No tak dievcata, neviem ako sa zrazu obnovila tato diskusia, je uz dost stara, ale pise vas celkom dost tak zareagujem 🙂
Moja ma uz 3roky a stale je to na odstrel. Zistila som, ze za prve nie som ten typ obetavej a plne oddanej, tzv. opicej matky a mozno preto to vsetko tak na prd zvladam.
Nieco sa zlepsilo, ine zhorsilo, v zasade je to tak, ze jedneho ,,problemu,, sa zbavis a pride dalsi.
Uz som stratila nadej, ze niekedy bude moje dieta kludne a poslusne.
Vo vsetkom sa jej treba prosikat, dohovarat, nepomahaju vyhrazky, proste nic, ani nemam energiu to uz vypisovat. Jednoducho je to rebel.
Jedine co ma tesi, ze dobre spi. Po roku a pol spi pekne. V podstate. Stava sa jedine to, ze sa k nam v noci prestahuje a spim potom na centimetry, ale SPIM 🙂
Je to pre mna stale vsetko velmi tazke a vzdy aj bude lebo hoci malu lubim a skutocne mi dava zmysel zivota ako sa o tom hovori ale zaroven ma strasne zatazuje a vycerpava. K tomu uz chodim do prace, robim na zmeny, tazke povolanie a som ale ze vystavena na totalku.
Neviem co poradit, prajem vam vsetkym len silne nervy a vela zdravia. Co sme chceli, to mame 🙂
Veď prave veď prave všetci hovoria ako bude lepsie a pod ze treba vydržať apod. Lenze dokedy. Z nejakých problémov deti vyrastú ale prídu iné problemy patrične veku takze stále čosi sa točí len kolo tých deti. Samozrejme ze ich lubime ale stále aj jedujete a skúšajú naše nervy a obávam sa ze aj moje nervy su už trochu pošramotené ( po zdravotnej stránke sa necítim OK ale možno len psychika ) moje dieta ma štyri roky a stále nieco nové pride čím skúša naše nervy ale nebudem rozpisovať.
@lanugo Vedela by so mi dat blizsie info?
@korytnacka7 ked potrebujes tak jasne, len sa mi to nechce cele popisovat.Posli mi do IP cislo a poslem ti cez viber video.Skusim ti vecer nahrat.Bo kym to vysvetlim.....
@sosanna88
@katulienkax baby hlavne sa neobviňujte, deti sú rôzne, niektorému stačí povedať, iné zisťuje 48 krát, či to platí. To nie je vaša chyba, to je skrátka v dieťati. Najmä sa obrňte voči hlúpym poznámkam okolia, rečiam (väčšinou nie celkom pravdivých) kamarátiek, ktoré opisujú, aké úžasné deti majú....Ja mám v triede 19,majú okolo troch rokov a ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, pomaly nenájdem jedno, ktoré by neskúšalo našu trpezlivosť, v ich veku je to normálne. Nebolo by ani zdravé, keby slepo počúvalo naše príkazy. Ja vždy tvrdím, že ak dieťa ticho sedí v kúte a hrá sa dlhšiu dobu, tak mu idem zmerať teplotu. 😀 Skončite s prosením, vyhrážkami, stanovte jasné pravidlá, ktoré ak nebudú vaše ratolesti dodržiavať, nasleduje trest. Ak robia niečo, neprípustné, tak im povedzte, že sa vám nepáči, čo robia (nepáči sa vám činnosť, nikdy nehovorte dieťaťu, že je zlé), ak neprestanú, tak to zopakujte s tým, aký trest bude nasledovať, ak budú v danej činnosti pokračovať, ako tretí krok nasleduje trest, vždy a bez milosti, bez ohľadu na to, či ste doma, na návšteve, vonku. Tu nesmiete nikdy mávnuť rukou, lebo oni si to veľmi dobre zapamätajú. Je zbytočné do nemoty vysvetľovať, dohovárať, oni dobre vedia, čo a ako. Tiež nie som typ oddanej a obetavej maminy, som toho názoru, že moje dieťa ma potrebuje oddýchnutú a v pohode, preto som nikdy nerobila dieťaťu otroka. Nikdy som neuspávala na prsníku, na fitlopte, hojdaním na rukách, ale v postieľke, dieťaťu som sa venovala najviac, ako som mohla, ale rada som aj vypadla na pár hodín, nechala som aby si ho užil aj otec. Vôbec sa nerozpakujte požiadať o pomoc, ak nevládzete. Muža, mamu, svokru, kamarátku a oddýchnuť si. Ak je človek v pohode, aj jeho reakcie sú iné, ako keď melie z posledného. Je mi fuk, že ma tu nejaké supermatky zase roznesú na kopytách, držte sa a nepíšte, že nezvládate materstvo. To nie je osemhodinová šichta, kde je padla, neexistuje ani dovolenka, nie je žiadna škola, ktorá by nám pomohla, aby sme vedeli aspoň ako na to a každý sa to učí za pochodu.
@katulienkax nuz tomu sa hovori rodiscovstvo 🙂
@salome51 Fuh to je dosť silné kafe... 😕 Obdivujem ťa, že si sa ešte nezbláznila a do toho ďalšie dieťa. Zaujímalo by ma, ako funguješ ty a tvoj manžel / partner? Predpokladám, že minimálne on chodí do práce. Vyspí sa pri malom, ako zvládate víkendy a chvíle voľna, oddýchnete si vôbec? Veď 2 roky to je už neuveriteľne dlhá doba... A čo susedia, nevadí im, že malý reve stále? Ja keď som bola mladšia, tak sme mali susedov, čo mali dosť urevané dieťa a teda poviem ti, že to bol dôvod na sťahovanie. Aj sme sa presťahovali kvôli tomu... ☹ Je to nepríjemné, ale každý si snaží chrániť hlavne svoje zdravie si myslím.
@sandra551 manžel je učiteľ na ZŠ tak ako ja. V noci mu nikdy nevadil plač nášho malého. Nechápem ako môže tak tvrdo spať. Ja sa zobudím aj keď sa Alexejko otočí v postielke. Som poriadne vyčerpaná najmä duševne. Dávame malého občas mojej mame a my s manželom minimálne raz či dva krát do mesiaca niekam spolu ideme. A susedia? Nad nami býva starý pán a ten je hluchý ako peň a vedľa nás susedia ktorí majú 5 ročnú dcéru ktorá si tiež toho dosť odplakala a stále je plačlivá. Takže susedia ok. V noci je to už celkom dobré al
@marietuska - s detmi nemozes ani ticho a ani klud ocakavat 🙂