Popôrodná depresia alebo som zlá matka ?

budem sa opakovať, ale najskôr to bude popôrodná depresia; chápem, že ty si s tým nevieš pomôcť, ale určite to, že si to uvedomuješ a chceš, aby sa to zmenilo, je dobré a dá sa s tým niečo robiť ... píšeš, že manžel je bohový, tak určite by sa s tebou nerozviedol, keby sa mu zdôveríš, skôr by sa asi snažil sa z toho dostať a pomôcť ti; popros svokru, ak s matkou nemáš dobrý vzťah a vyhľadaj odbornú pomoc; a buď len rada, ak majú deti dobrý vzťah so starými rodičmi a čím viac času budú spolu tráviť, tým lepšie aj pre teba, aj pre deti; určite by sa zmenil aj vzťah staršieho syna k tebe, resp. ty by si sa na to pozerala a cítila to inak a aj mladšiemu by to prospelo, bol by pokojnejší a menej "urevaný"; aj keď si matka, musíš byť do určitej miery aj sebecká, nemôžeš sa len "obetovať" pre deti a manžela, hlavne ak ťa to takto ničí; či sa ľutuješ kvôli bolestiam neviem posúdiť, ale celá vaša situácia, že prerábate dom, v ktorom bývate ... si viem predstaviť ako to je vyčerpávajúce; možno aj zmena prostredia by pomohla, keby ste sa presťahovali a neriešili by ste dom ... to tiež neviem veľmi posúdiť, aké máte možnosti; v každom prípade to rieš, kým si schopná s tým ešte niečo urobiť a kým nebude neskoro a kým ti už naozaj nebude všetko jedno, aby si sa jedného dňa nezobrala a neodišla preč ako pred necelým rokom jedna mamina, ktorá odišla od 3 detí a už ju nenašli

Ak by si mala bolesti, co by neprechadzali liekmi, vysoke horucky alebo sa dusila, sla by si k lekarovi. Ty fyzicky chora nie si, ale dusevne ano. Prepac za tie slova, viem, ze to neznie prijemne. Nie je to tvoja chyba. Je to depresia, predpokladam skombinovana s vycerpanim a bolestou. Ale tak, ako na zapal pluc ani na selknute krize nepomozu reci na internete, rovnnako nepomozu na depresiu. Prosim, ries to, kym je cas. Napis odkial si, niekto s a mozno najde, co by ti vedel pomoct, alebo popros muza... ries to, kym je cas. Kvoli sebe, muzovi, vasmu manzelstvu, vasim detom.

Si úžasná matka čo trpí,ty to zvládneš aj keď to máš tazke,zvládneš to lebo si silná a citlivá ,držím ti palce prajem veľa síl a verím že si tá najuzastnejsia mamka Z CELEHO SVETA PRE DETI,KTORE Tá potrebujú a milujú!!!!!!!!!!!!!!

Hlavne baby nepiste, ze ono to prejde same. V drvivej vacsine pripadov sa to cyklicky vracia a s docasneho stavu sa stava problem natrvalo. V anglicku maju dokonca kliniky specializovane na matky s poporodnou depresiou, mozu mat zo sebou babatko, nastavia im liecbu, riesia to. Mam pocit, ze psychicke diagnozy ludia beru ako nejaku "hanbu" a riesia to az ako poslednu moznost, ked je to v stave, ze si chcu nieco urobit, alebo dietatu nieco urobit. Hrozne ako je nasa spolocnost nastavena a aky pocit mamickam davame, ze to beru ako osobne zlyhanie, ze sa tak citia.

pozri, dnes už je možnosť že ti lekár predpíše lieky a ty si ich len cez kartičku vyberieš v lekárni, tak čo keby si skúsila zavolať obvodnej, opísať jej situáciu, že nemáš kde nechať deti ale máš takéto problémy, či by ti nemohla niečo predpísať. Ona ti to cez PC predpíše a ty si to len v lekárni vyberieš, to zvládneš aj s deťmi, či? Samozrejme je to aj na ochote lekárky, ale mohla by mať pochopenie. Podľa mňa bez liekov a poriadneho relaxu sa z tohto teraz nedostaneš, a ak to budeš odkladať tak sa môže stať, že ťa budú musieť jedného dňa hospitalizovať a to nebude dobre ani pre tvojho muža ani deti. Zrejme si mala za sebou teraz veľa ťažkých zážitkov ( ťažký pôrod), problémov, do toho neskutočná únava a bum, popôrodná depresia je na svete. V depresii je typické, že človek nič necíti a dokonca nevládze nič robiť, najradšej by celý deň preležal v posteli. No dnes sa to už dá liečiť, tak zbytočne nenaťahuj svoje trápenie. Držím ti palčeky.

@modrykoniicek Myslim, ze to trochu prehanas. Nie kazda matka na materskej je sluzka, ubolena, nevyspata a neviem, co este... A hlavne, tymito recami jej nepomozes, lebo ona uz tie deti ma, uz sa nemoze rozhodnut, ze ich nechce...

Autorke otazky: Skus si v okoli najst kamosku, susedu alebo niekoho, kto by ti deti postrazil a urcite chod k doktorovi. Nie su vsetci zli, aj ked doteraz mas s nimi zle skusenosti.

Tie katastrofické scenáre sú fakt od veci...kočík by padol do priekopy....dieťa by vletelo pod auto....a ty by si sa rozčapila na zemi....už nevymýšľaj a nevyhováraj sa na hlúposti, máš depresiu ako z učebnice a musíš sa liečiť pod psychiatrickým dohľadom. Na všetko máš odpoveď, len ako to nepôjde...ako sa to nedá.....Moje druhé dieťa na narodilo , ked prvý nemal ešte ani rok a zvládla som to....sama, lebo manžel stále v práci, víkendy zápasy, takže skutočne skoro nikdy nebol doma....len ty sa sústavne ľutuješ a pokiaľ to nebudeš riešiť, môžeš ublížiť vlastným deťom, alebo sebe 😢

Tvoje deti potrebujú mamu! Strapatu, unavenú, spotenu, teplakovu, im je to jedno, ale potrebujú maminku. Lebo takýmto neriesenim problému sa môže ľahko stať, že o svoju maminku prídu. Ja nemám skúsenosť s popôrodnou depresiou, ale všetky príznaky na teba sedia... A pritom stačí správne lieky a všetko sa začne obracať na lepšie. Ako tu veľa báb písalo - napíš, odkial si a určite ti niektorá pomôžeme. Ja by som si aj dovolenku zobrala, keď by si potrebovala vybaviť toho lekára, postrážiť deti. Neber svojim deťom maminku 😉

@andrea_82 Ja nepíšem, že každá.Ale po väčšine to tak je.No zmeniť to už nemôže.Ale môže sa nastaviť na to, že je to len ťažké obdobie.Nikto nikdy nepovedal, že mať deti je jednoduché alebo len krásne.Ja sa riadim realitou a presne viem do čoho pôjdem.A nebudem z toho 2 krát nadšená.Ale prežijem to.Prežila som aj horšie veci.A tiež som trpela psychickým problémom v určitých častiach života.Len ja som vedela, že nie som labilná a zbavím sa toho.Nechci vedieť nad čím som rozmýšľala.Ale vedela som, že problém vyriešim len tak, že ho začnem riešiť.
A podarilo sa.Namiesto sebaľútosti som zdvihla zadok a povedala som si, že sa nenechám likvidovať vlastnou hlavou.Časom som prišla na to, že som bola nešťastná a preto som skončila zrevaná na posteli so záchvatom strachu neosprchovaná a vyklepaná.Nechodila som nikam.Nejedla som.Ale vedela som jedno.To čo sa mne odohrávalo v hlave by lieky a doktor nevyriešili.Neviem o tom žeby lieky dokázali meniť myšlienky.

Ešte dodatok, s tými deťmi to je ťažké, keby som sama nemala dve, povedala by som že si hnusna mrcha a nevážiš si, čo máš. Ale poznám to, deti škriekajú, babatka nevedia, čo chcú, zrazu nieje nič ako kedysi. Si vyčerpaná. Vieš čo mňa sere? Že nemám koľkokrát upratane ako ja chcem v tu dobu ako ja chcem, ako som bola zvyknutá. Akonáhle to je, som ok. Proste mám svoj poriadok rada. Ale fakt ťa chápem. Teraz myslím, že to ani depresia možno nebude, ale také nepochopenie, zrútenie tvojich predstáv. Čo by si chcela aby bolo iné ako je?

Potrebujes okamzite lieky od psychiatra. Zatial skus aspon zavolať na linku dovery Ligy za dusevne zdravie, poradia ti. Urcite sa zdover manzelovi. Nech jeden den postrazi deti a ty zbehni k lekarovi. Ak byvas blizko Ba, rada za tebou pridem a pomôžem ti s detmi. Naozaj.

Ja som zas na druhej strane rada že som z generácie žien kde sa neriešili nejak extra myšlienkové pochody, mať deti bolo prirodzené a normálne a nikto to nepitval a nerozmýšľa som pripravená , nie som pripravená ... chcem byť slúžka , otrokom , obetujem moje telo inkubátor . Jednoducho deti sa mali a majú , vychovávajú. A ženy sa aj realizujú , cvičia , žijú , majú sa radi s partnermi , behajú pracujú 🙂
Baby moc riešite .
No a k autorke , treba ísť k psychiatrovi , lebo u teba to presiahlo zdravú hranicu .

To, ako odpovedáš na rady, je tiež dôkazom toho, že ide o popôrodnú depresiu. Nič sa nedá, nič nefunguje, všetko je zložité, namáhavé, priam nemožné. Poznám to. K lekárovi Ťa musí niekto "dotrepať". Povedz manželovi presne to, čo si nám sem napísala a povedz mu, že s tým sama jednoducho nevieš pohnúť, potrebuješ jeho pomoc. Najťažšie je poprosiť o pomoc, ale bez toho to jednoducho nepôjde. To, že Tvoje rozpoloženie má silný vplyv aj na psychiku detí, je jasné. Bude vám všetkým lepšie, ak dostaneš potrebnú odbornú pomoc. Silno držím palce <3

Neviem,ci je to mozne,ale nemoze ist starsi do skolky?pripadne o par mesiacov.by to mohlo naozaj pomoct.

@nefertiti5843 áno,všetko negatívne to je tiež jeden zo znakov.Podla tohto si myslím, že je len vo vnútri zatvorená bez akejkoľvek pomoci nechodí s deťmi von a to je deprimujuce okrem tých iných starosti, ktoré ma.anonymka tu nedávno písala toto už dlhšie trvá, že nevedia dom dokončiť, nikto nepomôže verím, že sa rozhodne ísť k lekárovi a uľaví sa jej

@modrykoniicek vidíš a nás mala mama 4 za 5 rokov a nikdy som nevidela plač ani otroka. Napĺňalo ju to. Mala kopec záujmov aj známych, von išla vždy namaľovaná a nahodená. Ma 60 a vyzerá mlado, už jej tipovali aj 45 rokov🙂. Teraz sa teší z vnúčat, miluje ten čas s nimi. Ja až taká nie som, uznávam, preto mám len dve so 6 ročným rozdielom. Nikdy som nechápala, že niekto kto si dokončuje dom, muž je v keli, má náročné dieťa si ďalšie spraví po roku alebo dvoch, lebo sa to patrí mať dve a s čo najmenším rozdielom. A potom to skončí takto. Ale pani ma zjavne depresiu. Ale riešiť to nechce, radšej bude písať na net ako si predstavuje, že svoje deti bije do krvi a zomrú jej od hladu. Čo z tých detí bude vyrastať v takejto atmosfére?

@nosalinda presne vďaka takýmto komentárom, ako tento Váš, si ženy s popôrodnou depresiou myslia, že niekde zlyhali. Nezlyhali. Netreba im robiť výčitky.

@annadobsonyova ak jej niečo vyčítam tak iba to, že nevie povedať manželovi ako sa cíti a potrebuje pomoc a odmieta ju. Ale keď sa už raz liečila a vie aké má limity, prečo si túto situáciu nezvážila predtým ako mala druhé dieťa a ešte nebola v takomto stave. Ja sama som mala problémy po prvom pôrode, nakopilo sa veľa problémov, spadli mi ružové okuliare a bola som nútená vyhľadať pomoc presne vo chvíli keď som do svojho 10 mesačného dieťaťa vrešťala ako zmyslov zbavená,revala som, zatvorila sa do izby a už nikdy
nechcela vyjsť. Dlho som si vyčítala iba to, že som to neriešila skôr. A bola to skrumáž hormónov, zlej finančnej situácie,takisto starý dom, gamatky funkčné v 2 izbách, pokazená elektrina, pokazené auto, zastrčená v obci, kde som nikoho nepoznala a bola som ďaleko od rodiny. Tak som si povedala,že to druhé príde na svet až keď budeme mať finančné rezervy, opravený dom, budem vedieť šoférovať a budem sa na to cítiť pripravená. A ten čas prišiel po 6 rokoch. Neriešila som svoj vek, či sa deti budú spolu hrať a neviem čo, deti hlavne potrebujú spokojnú mamu, nemusí plávať na ružovom obláčiku a tváriť sa ako všetko zvláda, ako sa nikdy nenazlostí, nepomyslí si, že radšej by bola v práci ako doma. Normálna mama, ktorá má niekedy na konci dňa dosť a aj to povie. Ja vždy hovorím, že moje deti chodia spať o siedmej, lebo keby boli ešte o hodinu dlhšie hore asi by som sa zbláznila. A nemyslím si, že som zlá mama kvôli tomu. Plus tu zjavne zlyháva aj otec, pretože ja môjmu mužovi zverím deti do opatery hocikedy a urobím si program. Skôr to bolo menej časté, keďže som kojila ale teraz je to pravidelne, mňa môj muž po skúsenostiach so mnou sám posiela plávať, s kamoškami a tak, aby som sa trošku dostala z toho kolotoču okolo detí.

@nosalinda Myslím, že sa zhodneme aspoň na tom, že veta: ,,nás mala mama 4 za 5 rokov a nikdy som nevidela plač ani otroka." nebola povzbudivého, ani empatického charakteru 🙂 hlavne ak ste si prešli niečím podobným, tak by ste mali vedieť, že podobné porovnávania len prehlbujú frustráciu. Nehádajme sa, prosím 🙂

@annadobsonyova ak ste si neuvedomili odpovedala som inej diskutujúcej, ktorá tak vnímala svoju mamu a ktorá sa na deti pripravuje ako na nejaké nutné zlo a toto obdobie zovšeobecňuje ako nejaké galeje. Len som jej napísala, že sú aj ľudia, ktorí si toto obdobie užívajú a radujú sa z neho. A hneď som aj ďalej podotkla, že ja taká ako moja mama nie som, preto som si trúfla "až" na dve deti a na to druhé až po 6 rokoch. A tým som chcela povedať, že každá to materstvo prežívame inak, ale to neznamená, že sme zlé mamy. Aj zakladateľka nie je zlá matka, lebo vie, že to čo robí a cíti je pre jej deti zlé, inak by to neriešila. Ale keď tu čítam od nej ako sa všetko nedá je mi smutno. Kvôli nej a deťom. Len je to ťažké, tu by mal zasiahnuť niekto zvonka, naložiť, zobrať k doktorke a začať ju liečiť. A muž to asi nebude, lebo neverím, že pri depresii na nej nič nevidí. Asi si tiež myslí, že ju to prejde.

Si povedala ze keď si bola v nemocnici že tam bola babka tak popros ju aby ti na chvíľu po strážila deti

Cítila ses takhle i před porodem? Chtěla jsi mít deti? Před tím, než jsi měla druhé, jak jsi to měla se synem? S manželem Vám to funguje? Pokud se tenhle stav dostavil až po porodu, tak je to určitě poporodní deprese a pak je potřeba to okamžitě řešit s doktorem. Určitě si potřebuješ odpočinout a potřebuješ odbornou pomoc!

@nosalinda jasne, rozumiem 🙂 v širšom kontexte to nevyzerá tak, ako mimo kontextu, uznávam 🙂 snáď to s autorkou dobre dopadne, veľmi si prajem, aby tieto ženy dostali včas pomocnú ruku. Pekný adventný víkend želám 🙂

@nosalinda Je iné mať peniaze a čas a iné žiť z 500€ a byť non stop v robote :D Predstava mať dieťa dnes je pre mňa asi nepredstaviteľná.Vlastné bývanie je nepredstaviteľné :D aspoň zatiaľ.
Keď človek nemá čas ani peniaze tak sa z detí ani tešiť nevie.Lebo to vníma ako ďalšiu povinnosť.Nie sú problém deti... Ale to, že polovica chlapov nepomáha a ľudia sú non stop v práci.
Dieťa ako také nie je problém.Len okolnosti.
Ja som bezdetná a už teraz mám čo robiť.Na výlety po vyplatení všetkého môžem zabudnúť už teraz.Mne muž určite bude pomáhať ale čo to bude za život... Práca, domácnosť, práca.To prepne každému.
Takýto kolotoč časom omrzí každého.Už teraz mi z toho šibe.

@nosalinda Ale viem a chápem tvoje príspevky.Niekedy to veľmi záleží aj od povahy človeka.Ja sa cítim byť obmedzená finančne už teraz a popravde žiadne šetrenie na dovolenku nehrozí.Možno o rok bude z čoho šetriť.Ale mať dieťa :D Ja by som bola frustrovaná momentálne.

Poporodna depka ako vysita a urcite chod k doktorovy aby sme jeden necitala ze tak si nalozila detom ze uz sa nezobudili.Fakt to neni sranda.Ty sa to nemozes to hormony.Nie si zla ale psychicky na tom nie si moc fajn....

Totalna vycerpanost. Nema ti kto pomoct uplne ta chapem. Na vsetko si sama cele dni len s detmi. Kiezby sa dalo s muzom dohodnut delba prace alebo nech ich zoberie na prechadzku a ty si oddychnes. Taktiez ti chyba spanok.

Urcite si dopln magnezium 500mg, B vitaminy forte, omega mastne kyseliny. Toto je nevyhnutne. Drzim palce. Cim su starsie bude lepsie. Ked chces kludne napis

@modrykoniicek presne tak dobre si napisala