Prečo ženy dobrovoľne znášajú rodičovské bremeno?

@jaass a idete do druheho?

Ja zatiaľ mám veľký rešpekt, manžel povedal, že to necha na mňa 🙂 možno keď maly bude väčší, uvidíme

Tak nie každého to da nejak dole 👀 a to píšem ako žena čo rodila prvé po 30tke a mala po pôrode kvôli úrazu zdravotne problémy a druhého sa dočkala až po 40tke. Začiatky boli ťažké, prvé dieťa extrémne náročné, ale ta sloboda na materskej, neriešiť aký je deň, robiť si program aký chceme kedy chceme…. Nádhera. A hlavne, že starší je už drzý puberťák a ja mám doma ešte jedno malé milované zlatko, ktoré sa chce stále pusinkovat a nekonečne ma miluje ( a často mi to aj hovorí ) to da človeku nekonečne veľa energie

Nikdy som sa necítila sebavedomejšia a silnejšia ako od chvíle,čo som mama.
Do druhého dieťaťa som išla,lebo som vedela,že môj syn si zaslúži súrodenca a že my si zaslúžime ešte jeden taký nádherný dar.
Myslím ,si,že keď si toto po sebe prečítaš o pár rokov,tak sa budeš chytať za hlavu,čo si napísala.Hovori z teba a únava a frustracia

Ja len, že rodičia sú dvaja. A tuná žalospev jedného. 🤷🏼‍♀️

V prvom rade, prvé dieťa je pokus-omyl vo všetkom. Pri druhom už máš akú takú predstavu o tom co robíš. Ja osobne by som v pohode išla aj do tretieho, štvrtého alebo skôr zvažujem adopciu, asi je to o nastavení. Nezúfaj, prvých 18 rokov je vraj vždy najťažších, potom sa to ako tak poddá☺️

A veď.mat dieťa je dobrovoľné,pokial viem

Ono, naozaj to nie je také ružové, ako každý tvrdí ... sú ženy, ktoré sa v tom našli, chcú mať veľa detí (aj majú) a je to OK ... a potom sú také ako Ty a to je tiež OK ... tiež som druhé dieťa nechcela, mne v období, keď sa narodila, otec zomieral na rakovinu, bola som psychicky (z jeho choroby), fyzicky (zo starostlivosti o dcéru) na kolenách, nemal kto pomôcť, muž robil dvanástky, mama sa starala o otca, svokra nemala záujem pomôcť atď. ... áno, dcéra mi v podstate zobrala všetko - postavu, zdravie atď., ale za mňa je to to najkrajšie, najsilnejšie v živote - byť mamou ... dýchala by som za ňu ... no keby som nezažila ten pocit (byť mamou) a mohla sa ešte raz rozhodnúť, zostala by som stará dievka ...

ja som zapajala aj manzela, ak som potrebovala spat sla som do spalne , zamkla sa a spala. Nemam pocit, ze som sa nejako extra obetovala. Mozno pri planovani vyletov sme vyberali hoteli pre deti a pod . Aj na kavu s kamoskami som zasla, aj do kina s manzelom dokonca aj do prace som sa vratila velmi zavcasu a tiez nemam pri sebe starkych na strazenie, sme len my dvaja

@minenkak ano, sak to mam aj v nadpise temy... 🤷

Obeta a utrpenie? Fuha. Nikdy som to takto necítila.
Nič v živote nie je zadarmo, ale utrpenie a obeta sú pri silné slová. Ono, ako sa to hovorí? Aké si to urobíš, také to máš. Mňa rodičovstvo napĺňa, napriek všetkým náročným veciam, ktoré so sebou prináša.

@klementinka58 do kina s manzelom, cize dieta ste asi nenechalu doma vecer same?... Ja som to pisala, ze moj pripad je ten, kedy nemame babky za zadkami, aby takto vecer prisli strazit, ani inu rodinu, ani pestunky. Tak ked nemate starkych na strazenie, s kym bolo dieta kym ste boli v kine? 🤷

Však áno,tak potom nechápem prečo máš dieťa a ani ďalšie nie je povinnosť

ved strazenie na dve, tri hodinky si vie zabezpecit hadam kazdy a ked uz nie tak jeden strazi druhy ide s kamoskami do kina s kamosmi na pivo a pod
Existuju au pair co pride na par hodin ved to uz pomaly aj v malej dedine funguje

Nemali sme ziadnu babku, ani nikoho, kto by nam pomahal, mame dve (uz velke) deti a nikdy som to takto hrozivo neprezivala. Zrejme niektori ludia toho vela nevydrzia a podla toho by si mali zariadit zivot😉

@minenkak mam dieta lebo som si myslela, ze to budem zvladat lepsie. Inak povedane- nevedela som co ma presne caka.

Tak ti poviem, ze rozhodnutie mat druhe dieta u nas bolo ako bungee jumping, zavries oci a skocis😂fakt zle som znasala nevyspatie, ale som velmi vdacna, ze mam dvoch, chcela som 2 lebo ja som sama a mne surodenec chyba cely moj zivot, ale kazdy jedinacik je iny, druhy ti napise, ze je vdacny sam, ja nie

mna by len zaujimalo co nezvladas? Si nevyspata, alebo nemas socialny zivot alebo co? Lebo vela veci sa da zariadit
V sobotu som bola na celodennej turistike so starsim synom, maleho strazil manzel napriklad...treba hladat moznosti ako sa to da

A to dieťa má teda už cez tri roky, keď ignorujem fakt, že nejako nespomínaš otca pri výchove, spánku, povinnostiach? Lebo, teda, pridám do zoznamu teda aj škôlku. 🤷🏼‍♀️🤷🏼‍♀️

Čo lepsie zvládať,máš asi len zbytočne očakávania

To co si tu napisala je akoby si mi citala myslienky 🤭

prve dieta asi vacsinu zien zaskoci, ale pri druhom je to uz o dost lahsie, uz vsetko vies, uz nemas taky strach z neznameho, ako pri prvom, a hlavne zaklad je neodkladat druhe dieta na x rokov, to je jasne, ze sa ti nechce vracat na zaciatok, ja mam rozdiel nieco vyse 2 roky, a je to super, ocenujem to aj teraz, ked su uz davno na ZS

Asi je to otazka pohladu, mne to ako utrpenie nepride. Ako je to sem tam o nervy, ale nejako tak cierne to nevidim. Dve deti su urcite vacsia starost, zalezi aj vekovy odstup a tiez ake tie deti su.

Je to o nastavení mysle. Nechápem toto.

Ja si inak aj tak nejak na pozadi myslim, ze vacsina z vas ktore tu pisete optimosticky, mate uz deti odrastene a postihol vas tzv. Spomienkovy optimizmus. Prirodzeny proces v mozgu ktory po case potlaci negativne spomienky a zanecha len to pozitivne. Alebo druha moznost- vedome trosku priklaslujete a robite sa za hrdinky, ale verim ze nejedna z vas plakala aspon raz od zufalstva ci unavy, a neprijali ste vsetky materske strasti s usmevom na perach a podakovanim. Preco sa ani len tu na konovi nepise pravda nechapem. Preco my zeny niesme voci sebe uprimne?
A ano, co sa tuka manzela, mam manzela, chvalabohu niesom slobodna matka, to si ani nechcem predstavovat tie ubohe zeny same s dietatom..ALE manzel chodi do prace, aby pre nas zarobil, na seky, na stravu, na hypoteku, to ze sa nam narodilo dieta neznamena ze mame platobne okno ci co... A on je tiez len clovek. Jasne nezazil to co ja, a pomaha ako moze, ale fakedy viete co? Ked uz obaja sme k.o. Vecer pi celom dni, pri premotivovanom a neposednom toddlerovi, tak od cierneho humoru a unavy si niekedy strihneme ze kto ho okupe.. Alebo ze dam ti 10€ ked ho okupes a uspis 😂

@galganka ide do skolky az v septembri..

Pre nas bolo tiez prve dieta riadny zaberak. Boli sme na to len my dvaja, zijeme v zahranici. Do toho manzel caste sluzobky ale inak nastastie HO. Prvy rok bol utrpenie. Mala plakala, nespala, furt nespokojna a ja stale sama doma. Hovorila som si, ze druhe dieta nikdy. Od toho roku sa to zacalo postupne lamat. Zacala som mat viac slobody. Od jej 2 rokov som bola v praci. A tam som si zrazu nejako uvedomila, ze ta materska nebola az taka zla a este jedno by som zvladla. S rozdielom 3r 3m sa nam narodila dalsia dcera. Druhe dieta bol anjelik za odmenu. Naozaj, lepsie dieta som si ani nemohla priat. Do toho starsia sa s prichodom druheho dietata nejak ukludnila, zrazu mala partaka. Vsetko si pekne sadlo. Pre mna su dnes dve ovela lepsie ako jedno. Hlavne sa spolu prehraju. Ja fungujem ako podavac jedla, pitia a rozhodovac sporov. Ale je to samozrejme na kazdom. Kazdy ma ine dieta, ine moznosti, ine priority. Mat dve deti neni povinnost.

no neviem ja som flegmos od kosti takze neplakala som od unavy, ale prvy mesiac som napriklad nevarila, dieta bolo extra narocne, spala som ked spalo dieta a max vychadzka s kocikom, domacnost som ignorovala, prezili. Bud navaril manzel alebo donaska.... Moje dieta je upistane od mala takze bolo to niekedy narocne ale mala som aj svoj zivot, kamosky, kino, joga, svoje hobby a vtedy som dieta nechavala s manzelom cim som predisla vyhoreniu

No, tak to ťa prvý rok soplikov totálne odrovná s týmto tvojim nastavením mysle. 🫣 Že spomienkový optimizmus. Lebo máš doma zvedavé a zdravé dieťa. A potom sú matky, čo riešia, kam dať dieťa č. 2, kým sú s č. 1 v nemocnici, po operácii a pod. Skús kúsok ubrať z nárokov a očakávaní. Užite si posledné leto pred návratom to práce. Bordel netečie, spať sa dá aj v rozhádzanej izbe, do kaderníctva tiež dokážeš ísť napr. cez víkend. 🤷🏼‍♀️ Menej hľadať prečo to nejde a svet bude krajší.