Prečo ženy dobrovoľne znášajú rodičovské bremeno?
Donosit, porodit dieta a starat sa on od prveho nadychu az po dospelost, byt zan plne zodpovedny, zabezpecovat komplet vsetko co potrebuje, je samo o sebe narocne. Ten kto nevie do coho ide, ten velmi rychlo precitne a padne na hubu, ak ovsem nema okolo seba personal/babky/tetky/pestunky.. Ja ako matka jedneho (navzdy jedneho!) toddlera, si dovolim tvrdit ze uz tri roky som poriadne nespala, vyzeram ako zebrak, s muzom manzelstvo zazilo vela kriz, domacnost nieje v takom stave na aky som predtym bola zvyknuta, no proste zivot na ruby.
Ani keby mi dali milion €, dalsie dieta mat nebudem. Lubim ho samozrejme, ale zistila som ze je to az prilis velka obeta (hlavne u zeny) nato, aby som sa ulutostila nas nim a dopriala mu vecneho kamosa- surodenca....
Zeny kde beriete odvahu ist do druheho? Alebo odkial mate guraz, na zaklade coho sa rozhodnete, ze este x rokov sre dobrovolne ochotne predlzit svoje utrpenie (ano neklamme si prosim, je to fyz/psycho zahul ako delo), a idete do druheho, alebo nebodaj tretieho dietata?
Viete, ja som nikdy nebola ziadna pipina, ziadne party, ziadne sminky, bola som utiahnuty slabo priemerny spolocensky clovek, vela som studovala ale aj pocestovala po svete. Ale dieta ma dalo totalne na kolena.. Bez ohladu na lasku, a teraz ma fakt neukrizujte tuna, keby viem co ma caka a ako stratim seba, druhy raz ostavam slobodna dievka 😁
Autorka, ja mam deti sice dve, ale absolutne chapem, ak niekto zostane pri jednom, pripadne sa rozhodne deti nemat. Dve deti su moje maximum, co zvladam psychicky aj fyzicky. A teda tie dve deti su tak rozdielne (nastastie), lebo keby boli ako dieta 1 obe, tak uz som ani v blazninci 😂 za to dieta 2, je dieta za odmenu. Presna ukazka toho, ze ak ma niekto taketo dieta prve, chce hned do roka max do dvoch aj druhe.
Záleží aj od toho aké dieťa máš. Ja si pri 2 malých deťoch nepripadám tak ako ty pri 1. Tiež môžem povedať ze nevyspata som bola len pri druhom, zopár mesiacov. A vobec nevyzerám ako žebrak 😄 ale chápem, že nie je pre každú ženu stať sa matkou rovnaké. Podľa mňa by si si to v hlave mala inak uložiť a nebrať to všetko tak tragicky. Samozrejme tým nechcem povedať, že máš mať ďalšie dieťa, skôr by som povedala ze určite nie keď sa na to takto pozeráš, že ťa to zničilo.
Nie každá berie materstvo ako tragédiu pre svoju ženskú osobnosť, práve naopak.
Zhruba od 1,5 roku dietata som sa konecne nadychla. Druhe bolo o 1,5 neskor. Vedela som, ze to bude tazke, ale ze je to len obdobie. Sice narocne, ale obdobie.
Ja Ťa úplne chápem, tiež ma občas chytila takáto mizerná nálada. Vtedy mi najviac pomohlo ďakovať za to, ze mam zdravé a šikovné dieťa - vesmiru, Bohu - komu chces. Keď tu čítam príbehy maminiek, ktorých detičky ostanú mentálne detičkami, ani si samé nesadnú atd....a mnohé tie mamky sú na to samé! To je iný záhul! Tak mi moja nálada vzdy postupne prešla.
My teraz riešime, ze mladý pán večne rozpráva, si s mužom 2 vety nepôjdeme bez jeho komentára a niekedy je to 🙃 ale tešíme sa napriek tomu, že toľko a múdro kváka! Koľko rodičov by za to zlatom platilo...
Áno je to ťažké, nikto to takto nikde nepovie, ako si to napisala. Obzvlášť bez žiadnej podpory. No naozaj sa to zlepší...uvidíš ❤️
@subartic nie nie nie , na toto konkretne co sa vychovy tyka som nenarazala, keby mam viac ako 1dieta ,bola by som rovnaka ako pri prvom, ako pises ty, tiez som nikdy mlademu za ritou nebehala a uz vobec mu nerobila animatorku, mna tieto detske male casy -hranie na koberceku psychicky uplne ubijali 😃.
Obdivujem hlavne tu ,,zodpovednu" stranku, ked xy rokov musis cakat kym mas dieta samostatnejsie ze mu napr. Netreba ustavicne prisposobovat pracu a prac. Dobu, ze sa nemozes len tak zobrat von kedykolvek chces a ist. Akoby si bola zas ,,dieta" ktore sa musi pytat opät maminy ci moze ist sama alebo s muzom von a dohliadne im na dieta/deti. Pripadne neplanovat vylet xy dni dopredu aby sa nedajboh na nic nezabudlo,striedat sa s muzom kto kedy kam pojde a v neposlednom rade ustavicne OCRky pri malych detoch kedy kopec zien aj o pracu pride. O letnych prazdninach a vsetkych celkovo nehovorim 🙄.
Toto hlavne obdivujem. Minule som sa presne o tomto rozpravala s maminou ktora caka 4te dieta , sama mi rozpravala ze este jedno dieta by jej kto mal postrazit, ale 3 male nehrozi. Ani 2.
( ano opatrovatelka jasne, ale z rodiny myslela). Zatial co to moje jedno dieta je stale väcsie a väcsie a tieto situacie kedy nevies kde co kedy pomaly miznu , jej sa ten cas stale predlzuje dalsim dietatom.
Prepac ze tak obsirne, len som chcela nech vies na co myslim 😃. Na tu ,,zodpovednu" cast rodicovstva kedy si naozaj vo viacerych veciach obmedzovana alebo teda sa musis fakt velmi prisposobovat nech je vsetko ok.
Tusim to tu samotna autorka na zaciatku aj spomenula , matne som presla komenty.
@autorka aj tak si myslím, že klúč Tvojho príspevku je v poslednej vete, že najradšej by si ostala slobodná dievka. Lebo na matky je niekedy práve preto tak naložené, lebo keď to dieťa ,,vyrábajú", tak majú očakávania, že ich otec bude súčasťou výchovy dieťaťa. A keď tomu tak nie je a on nie je dostatočná opora pre tú ženu, tak je to proste ťažké. Žena musí prebrať na seba aj tú otcovskú rolu, lebo muži si veľa krát myslia, že je potrebné len zarobiť peniaze a už je o tú rodinu postarané. Ak máš správneho partnera, tak ten Ti pridáva energiu na to materstvo zvládať v pohode. Ak ten partner nie je opora, tak je len ďalším prvkom, ktorému tú energiu musíš venovať. Prípadne supluješ jeho úlohu v rodine a to Ťa vyčerpáva tiež.
@marianarem čísla a analýzy sú moja celoživotná vášeň, aj napriek tomu, že mám doma tri zboznovane deti a keby existovali čiastočne uvazky (okrem možno BA, inde ja s mojim zameraním čiastočný úväzok nenajdem), tak by boli tie deti štyri. Ale chápem, každý sme iný, ale myslím si, že aj jadrová fyzička môže mať viacdetnu rodinu ako splnený sen .
Presne ako píšeš na začiatku, ja som dobre padla na hubu, mala som pocit že sa mi skončil život 😅 ani osprchovať som sa nemohla poriadne v kľude, stále len bábo na sebe prilepené. Chcela by som ďalšie ale rozum mi to nedovolí, tiež som na všetko sama s mužom.
Mám tri deti a áno, mala som a aj mám zle dni.. ale neberiem to ako utrpenie, vôbec.. je to môj život a moje deti, nie je to žiadna tragédia a nikdy som to tak ani nebrala.. neprikraslujem si minulosť, bola som mamou rada od začiatku a aj keď som mala malé deti, neviem prečo by to mal byť spomienkovy optimizmus len preto že iné ženy to obdobie zvládajú ťažšie ..
Každý to proste zvláda inak a ja nemam pocit že by som sa kedy dobrovoľne týrala..
@vienala Ano, to nikde nehovorim, ze sa to vylucuje. Ja mam tych vasni tiez viac, nemusi mat kazdy len jednu. To bol skor priklad pre autorku, ktora si mysli (aspon to tak vyzera), ze ked sa ona v materstve nenasla, tak urcite ani ziadna ina zena a len si nahovaraju, ze ano. Chcela som tym povedat, ze ja som sa nasla v oɓlasti, o ktorej si tiez mnohi takto myslia, ze to nemoze nikoho naozaj bavit a asi teda existuje aj niekto, kto sa nasiel v jej neoblubenej oblasti.
Deti mám 2, žiaden personál okolo seba a materstvo za obetu nepovažujem. Za seba týranie už vôbec nie!
Áno, času je málo, mám náročnú prácu, ale tak, nezbláznim sa z toho... Občas som unavená, občas nemám ideálny poriadok, občas sa pochytim s mužom, občas s deťmi. A? Aj toto je život, stačí nájsť rovnováhu... A ja mám ten môj - dokonale nedokonaly naozaj rada. 😊
Inak, staršie dieťa bolo mega náročné, proste som sa mentálne nastavila, že je to také aké je a hotovo, veď večne to tak nebude...
Mam 1 a pol ročného syna a čakám druhé 😂 nevravím občas ma berú nervy ale teda mne sa zdá život väčšia sranda keď sme traja 😊 malý je taký smejo ja som sa popravde pri ňom až na pár výnimiek vyspala. V noci vstával na kojenie asi dva maximálne tri krát a toľko krát som bývala hore aj pred dieťaťom čiže to nebola nejaká tragédia. Posledné mesiace prespí celú noc čiže v noci aa vyspím.. vieš nie je dieťa ako dieťa a nie je mama ako mama... Nie vždy vychytáš vo všetkom pohodové dieťa a môžeš zistiť že ti jedno stačí . Je to v poriadku, ale nie je nič divné na tom, že sa v tom iné ženy našli.. mňa to tiež doma s drobcom baví..
Ja mám teda tiež len jedno dieťa, cítim to podobne ako ty a viem že materstvo a viac detí nie je moja cesta, nie je to to čo mňa napĺňa a robí šťastnou. Ale zakladať takéto diskusie mi príde divné. Veď normálne existujú aj ženy ktoré to napĺňa šťastím, ja osobne poznám niekoľko takých okolo seba čo majú aj 3+ detí a väčšiu hrôzu majú z toho že by sa malo vrátiť do práce. Ich to baví, napĺňa a nasli sa v tom. Ani vsetky tie starosti okolo deti im nepridu take hrozne ako napriklad mne. Každá z nás je predsa iná.
Mam dve deti a nazor podobny tvojmu. Posledne tyzdne rozmyslam, ze co tak tie zeny na tom tak naplna, kde citia tu obrovsku lasku, ktora im dodava silu. Ja ich milujem najviac na svete, ale zatial mam skor pocit, ze deti mi viac zobrali ako dali. Neustaly krik, vzdor, bordel, furt ich mat pod dohladom, nic neurobit v klude, nemat cas na seba, niekedy mi je az do placu, kolko zaujimavejsich a zabavnejsich veci by som mohla robit ako riesit starostlivost o deti. Chcela by som byt taka obetava a brat to s nadhladom, velmi. Ale zasa ked uz budu samostatni vo wc, jedeni, spani, chodeni von, vtedy to bude aj pre mna urcite lepsie. Ale tieto prve roky….des. Fakt funguje bud spomienkovy optimizmus, alebo su to masochistky alebo im robi dobre byt niekoho otrokom. Lebo tych krasnych momentov je tak 10% z celych dni. Mne to zatial teda nedodava silu a chut do materstva.
@galganka Súhlasím s autorkou, ze v minulosti sa žilo vacgeneračne a kým mladý(rodičia deti), zabezpečovali chod domaci, gazdovstvo, pracu, stredna a staršia generaia opatrovala deti varila, piekla atď. Uplne súhlasim aj s názorom, že veĺa záleži od povahy dieťaťa, zdravotneho stavu a mnohych okolností, lebo je rozdieĺ dieťa a dieťa. Autorka viem ťa pochopiť , moja dcéra bola refluxova, koliková, superdráždivé dieťa, ktoré reagovalo na každý podnet zvuķ. Nehrozilo, ju len tak položiť, lebo buď zvracala prúdom, alebo revala až ofialovela a záchadzala sa z toho.Spavala, len v kociku počas jazdy a to v úplnom tichu, takže ja som bola, ako asociaĺ a vyhýbala sa znamim ludom, aby sa pri mne nepristavili, nerozprávali, lebo by sa zobudila.Kto, nezažil taketo hypersenzitivne dieťa, nepochopí.Nelozila mi ani nestvorkovala išla priamo do noh a bez mojej opory, odmietala urobiť, čo len krok.Ako, začala chodiť do školky , neskutočný kolobeh chorob. V skolke vydržala tri dni a zvyšok mesiaca doma. V deviatych rokoch , jej bola potvrdena na moju vlastnú žiadosť intolerancia na mlieko, takže speciálna dieta. Podotýkam, že opatrujem ešte svoju 75 ročnu tažsko chorú invalidnú maminku, ktorá je silná diabetička , takže áj pre nu varim špecialnu diétu. Dcerá má už jedenasť rokov, je to jedno úžastné dievčatko, ktoré ĺubim najviac na svete a ji oromnou parťáčko oporou. Je úplne samostatna, ide mi na nakup, od prvej triedy, čisté jednotky na vysvedčení. Chodí, zus na zborovy aj sólový spev . Preto, ťa chcem povzbudit autorka vydrž, tieto náročne detičky sú nadpriemer inteligentné , emočne vyzrievaju omnoho skor, len do tych šiestych, siedmich rokov, je to neskutočný záber, ako na psychiku, tak na fyzičku. Mojá dcéra sa do piatych rokov vobec nedokázala zahrat s ničim sama a vyžadovala, len moju pozornosť alebo jontakt inych detí, takže sme váčšinu času strávili na ihriskach. Neboj, sa je to len obdobie, sice extremne tažške, ale pominuteĺné. A vóbec by som nerozmýšlala nad druhým dieťatkom , je to len mytus, že to najlepšie pre dieťa je súrodenec. Moja, dcerá, je natolko extrovertná, spoločenská, že sa biju kamaratky, kto sa s ňou bude kamarátiť. Nemam obavy, že v živote ostane sama bez spoločnisti blízskeho človeka. Posielam, ti veĺa povzbudenia a dobrej energie na zvladnutie, tohto ťažškeho obdobia, ktoré keď prekonáš, budeš sama seba obdivovať ako super si to dala a budeš mocť byť na seba hrdá...❤
@hederamonstera ale to dieťa Ti nemá niečo za odplatu davať. Z toho dieťaťa nemáš nič. Nie preto máme deti, alebo nás materstvo napĺňa, že od tých detí niečo očakávame. Ja neočakávam nič. Beriem to ako poslanie urobiť z nich dobrých ľudí. Nezištne ich ľúbim. Je smutné ak ľudia nevedia nezištne pristupovať ešte ani k vlastnému dieťaťu s láskou. To mi príde ako najväčšie utrpenie, keď človek nevie milovať sám seba a aspoň svoje deti bezpodmienečne. Veľa krát dieťa ublíži, v staršom veku ešte aj zámerne. Ale aj tak ich proste ľúbim. Pre niekoho choré, ale aj keby ma niekedy vlastné dieťa zabilo, aj tak ho ľúbim a nepovažujem čas a energiu za obetu, ktorú mu venujem.
@anketkarka vobec som to takto nemyslela. Jasne, ze nic od nich neocakavam a jasne, ze ich bezpodmienecne lubim. 🙄 skor som to myslela v zmysle, ze inym zenam dali deti zmysel zivota a pod.
Nikdy som to nebrala ako týranie 😃mam troch chlapcov a nemenila by som.najmensi bude mať 5rokov a už sa začínam cítiť celkom slobodne 😁
Myslim, ze je to tak ako pisu meri34 a luccija - zalezi od narocnosti dietata a okolnosti (pomoc manzela, rodiny,atd.). Preto ta zeny, ktore to mali ok nepochopia, lebo to nikdy takto nepocitovali. Nikdy nedosiahli taky level vycerpania a unavy a kazdy ma aj iny prah toho, kolko este zvladne. Vydrz, hladaj male pozitivne radosti, nastav sa na vdacnost za to, co je na tom dobre. Ja som si aj v praci oddychla oproti materskej :/ Zial, manzel tu narocnost nevydrzal a po 3 rokoch od nas odisiel a to sme spolu predtym boli roky a mali pekny vztah a mame zdrave a chcene dieta. Nikdy by som tomu pred materstvom neverila, ze takto to u nas dopadne. Hold, zivot. Proste kazdy ma inu skusenost, lebo ma inu povahu, dieta a moznosti.
To je taky odrb prirody, aby sme mali deti, viac deti,kedze dvaja sa pominu, dvaja pridu na ich miesto- to by sme sa nikde neposunuli, ze a potom sme tu my zeny, trocha chyba v matrixe, ktore mame max 1, pripadne ziadne😄.
@autorka, ja nemám žiaden spomienkový optimizmus a vychovala som (s pracujúcim manželom) dvojčatá. Bez babiek, dedkovi, aupair či akejkoľvek pomoci. Do kina sme nechodili, ale ja som raz nenakŕmila deti kupovaným príkrmom, varila som, piekla, zavárala, 2x denne s deťmi na čerstvom vzduchu. Takže, naozaj je to o nastavení života a mysle. Spala som vždy s deťmi a program sme si robili vždy s deťmi...
@lilinka76 Waaaw
@kofa77 neboj, je stale vela zien ktore maju aj 4+ deti😂
@hederamonstera máš dve deti s malým rozdielom to je len drina a po 6 r možno trocha lepšie.Pamatam si, keď si písala, že s jedným je nuda, tak máš teraz zábavu😂moja prvá bola veľmi dobre kľudne dieťa aj tak som mala väčší vekový rozdiel, ak by bola druhá prvorodena nemám druhé dieťa tá mi ukázala čo je nestíhat, čo je živé zvedavé neposedné nejediacie dieťa.
Prvej viac uškodilo ako pomohlo mať súrodenca
@zuzanockamt Žiadne waaaw nie je potrebné, ja som deti vždy chcela a bola som tak nastavená. Mala som ich ako 32 ročná a keby sme bohatší a nebolo problém s počatím, isto by som ešte jedno mala. Dnes mám pred 50 a tú únavu teraz cítim. Mám ale troch chlapov, ktorí pomáhajú, ako môžu a vedia.
To ,že ste sa do tejto ,,role" nedokázali vžiť vy, neznamená,že sa ostatné ženy dobrovoľne týrajú.
@lilinka76 To je super, že si sa v tom našla. No ten, kto to tak nerobí, ešte neznamená, že je horší a robí to zle. To je tvoj spôsob a ty si myslíš,že je najlepší. Iný si to myslieť nemusí.
@zuzanockamt ja som nikde nepísala, že to robí zle. Ale opusťať sa pri jednom dieťati... Tak nech si zaplatí pomoc.... Tak ako je super, keď mladí pred sobášom spolu skúsia žiť, asi by bolo vhodné, keby si skúsili žiť s dieťaťom so 3 rokov, aby žena zistila, "či to dá"...

Tak ja som sama s dvomi deťmi, ale žeby som bola tak dole ako ty sa nedá povedať... Samozrejme, tretie už nie 🙈