Prečo ženy dobrovoľne znášajú rodičovské bremeno?

@reanda myslím, že teraz to schytáš ty. 💪🏻😂

@galganka hmm, niekedy sa pomôže proste len vyzalovat, dostať to zo seba von. Podľa mňa je unavená a demotivovana. Vysmiať ju nepomôže. Ja mám za to, ze ak neviem pomôcť, tak aspoň nezhorsujem niekoho situáciu.

@haley7897 skús si to čítať ešte raz od začiatku. Dostávala normálne reakcie. Sama to posrala, lebo jej rupli priskoro nervy. A odvtedy už neberiem túto tému inak, ako nočnú zábavku. 🤷🏼‍♀️

@galganka keď berieš niekoho trápenie ako nočnú zábavku tak nemám čo dodať 🤷🏽‍♀️

Ja chápem, že každá z nás to má i v sebe nastavené inak. Ale prečo autorka očakáva, že všetky sme buď senilné ženy s odrastenymi deťmi, alebo vedome popieranie svoju obetu a týranie?
Nebudem tu vypisovať, aké náročné bolo druhé tehotenstvo vzhľadom na diagnózu syna, ale nie, svoje materstvo som nebrala ako obetu. Byť matkou ma napĺňa. A nie, nesedela som so svojimi deťmi doma 9 rokov. Pracovala som v každom tehotenstve a vždy krátko po pôrode. Našťastie je práca mojou radosťou a ventilom.
Nie, nemáme všetky doma mamy, babky a nie, naše deti bohužiaľ nikdy nepoznali svoje babičky.
A áno, nie každá žena chce byť matkou a nie každá si vie materstvo vychutnať. Preto je tu možnosť nemať dieťa žiadne, mať len jedno, nájsť si opatrovateľku. Proste vždy je možnosť si nájsť cestu.

ja neviem ale ja si myslím že dnešné mamy si veľmi komplikujú výchovu a celkov všetko okolo dieťaťa, práve tento typ ako si ty. Ja som viacmenej vychovala 6 detí , nevravím že to bolo že úplne easy, ale týranie a obeta je pre mňa veľmi veľmi silné slovo . Jednoducho deti prichádzali tak ako sme sa s manželom rozhodli , posledné nás mierne zaskočilo ale je na svete . Deti mám od 29 rokov do 6 rokov , nie som matka v domácnosti , pracujem .

Ty prvá si začala autorku diskusie provokovať ... treba rešpektovať aj iný názor, proste má právo na svoje pocity rovnako ako Ty na svoje ... to, že Ty máš viac detí a dávaš to na výbornú neznamená, že ona je "lenivá", keď sa opúšťa pri jednom dieťati.
@galganka

Moj prípad je taký, že nemám vôbec starých rodičov a ani manžela a deti dve a dá sa to v pohode. Netvrdím, že vždy som v nastavení ako na obláčiku, ale väčšie deti sa jrdnak prehrajú spolu a pomáhame si navzájom s kamoškami, mám aj opatrovateľku pre prípad núdze. Ale rozhodne čas s deťmi nevnímam tak tragicky ako ty 🤷 toto nie je o tom, že si klameme, ale ty to naozaj nejak čudne prežívaš...

Ja sa tiez cudujem ale v prvom rade obdivujem tu obrovsku obetu zien ktore maju viac ako jedno dieta . Ja na to nemam povahu, ani si neprosim . Takze, chapem Ta..
A klobuk dole pred vsetkymi matkami

@marianarem ja sa k nim radim😉 Ale je nas celkom dost.

@ivik4 len vieš ivka , my to často nepovažujeme za obetu . Tak akosi to ide samo , bez toho aby sme tu písali aký to je strašný záhul ( píšem o zdravých deťoch ). Možno preto že mnohé z nás neriešia kopec vecí , napr. behanie za dieťaťom keď začína chodiť, štvornožkovať , keď sa gúľa , nevypĺňame mu každú milisekundu času , nevozíme po 100 krúžkoch, donekonečna s ním nelistujeme knižky . Dieťa vyrastá v rodine , pozorovaním sa učí od nás , súrodencov , žije tak nejako poprinás a predsa s nami . Napr. ja som dnes o svojich deťoch posledných dvoch 11 a 6 rokov takmer nevedela . Ráno raňajky , dvor , ulica a ihriská kde je komunita detí . Návrat domov o 11:30 , obed a po 15 hodine von , bicykle , lopty a zas ihriská , zmrzlina v hostinci , o 18 hodine doma , večera, osprchovať a teraz spia u susedov na dvore v spacákoch , zajtra u mňa. Samozrejme že aj mne deti nespali , choré boli , zuby im išli ale ja to beriem ako prechodné obdobie ktoré prejde a nastúpi horšie a to je puberta. Horšie skôr na nervy ako na samotnú starostlivosť.

Ja som zasa extrem pipina a nikdy v živote by som do žiadneho dieťaťa nešla. Jednak som neskutočne sebecky a utlocitny človek a jednak, pre žiadneho muža sa neoplatí prísť o svoju slobodu, nezávislosť a krásu. Lebo to je častokrát to jedine, co my ženy mame.
Este stale zijeme v spoločnosti, v ktorej vládnu muzi, este stale zarabame menej ako muzi, este stále aj sme menej ako muzi. Tak ja do takejto spoločnosťi nebudem rodit, aby sa na tri roky stal zo mna otrok eventuálne vyhoreta troska na liekoch. Nie. Takze za mna nielenze nie druhé ale nepripadá v uvahu ani to prvé. Načo. Mam krásny život a užívam si ho a lutujem kazdu zenu ktorá sice deti ma, ale šťastná nie je. Pritom dnes ma kazdy možnosť volby. Ale ja som sa rozhodla tak ako malokto a som v pohode. A preto nesudim ak nechce druhe = tvoja volba tvoj zivot.

Autorka, sice zatial deti nemam, ale uplne ta chapem. Dieta chcem jedneho dna, ale uz teraz viem, ze to budem sakra tazko zvladat a bude jedno jedine. Su zeny, co pomaly uz v 15-tke tuzili po detoch a cely zivot sa na ne tesia, po prvom chcu druhe, potom dalsie a keby neboli obmedzene financiami a vekom, tak by snad mali aj 10.
Ja sa uz teraz psychicky pripravujem na to, ze budeme na dieta sami dvaja, rodina daleko od nas, buduci stari rodicia z oboch stran este mnoho rokov budu pracovat. Neviem si zatial uplne predstavit vypadnut z prace a 2-3 roky byt zavreta doma, obmedzit svoj zivot na plienky, kojenie, prikrmy, pocitanie minut spanku a pistiace hracky vsade navokol. Napriek tomu 1 dieta tuzim mat, ale uz teraz viem, ze to budem podobne psychicky a fyzicky (ne)zvladat tak ako ty 🙂

Necitala som cele styri strany, ale prve dieta je najnarocnejsie... lebo to vsetko robis prvy krat, nevies, do coho ides, nevies, ako niektore situacie riesit, dieta je navyse doma "samo" teda ma len mamu ako animatora... je to najnarocnejsia verzia pre rodica, co si budeme hovorit... My sme sa odhodlali na piate, takze sme par levelov (a rokov) za vami, prva dcera je uz dospela... manzel stale ten isty 😅 Kazdopadne ja si to neskutocne uzivam, deti mi 8 mesacne napriek kojeniu spali celu noc, nevyzerala som ako zombie a ani nevyzeram, poporodne kila a postava bola raz dva dole, kojenie fungovalo, domacnost si s muzom delime, deti zboznujem, proste to asi vnimam inak, ako ty, vyhoreta nie som, ale to si chranim vlastne JA velmi silno, mam sa rada, neprisla som o kamosky, o hobby a po 1,5 roku som vzdy sla do prace, pretoze potrebujem aj psychohygienu a robit aj nieco ineho, len deti... na skrateny uväzok, ale isla... chodime na dovolenky, venujeme sa jeden druhemu ako par, zivot nam prichodom deti "neskoncil"... co je pointa, asi len to, ze kazdy si to musi rozhodnut sam... my sme chceli, tak mame, bolo nam aj dopriate, nema kazdy tolko stastie, ze sa vobec docka...

Ja vnimam ako utrpenie skor ked sa zene narodi postihnute dieta, alebo jej v 3 rokoch povedia ze dieta ma leukemiu a umiera, alebo zene diagnostikuju rakovinu s dvoma malickymi detmi a poslu ju domov ze uz jej nedokazu pomoct. To su tragedie a nie to byt zdrava, mat doma zdrave aj ked mozno hyperaktivne/nespave/jedovite (dosat si tam co chces) dieta ktore z toho za par rokov vyrastie. Ja som nikdy nebola z deti paf a aj tak mam dve deti ktore nadovsetko milujem a zvladam to super, pretoze v podstate nemam ziadny problem aj napriek tomu ze obe su velmi zive, neosedia(starsia uz nie samozrejme) tak oproti vyssie spomenutemu je to ze absolutne nic. Ale asi to tak ma byt ze kazdy nech si na seba nalozi tolko, kolko je schopny zvladnut v pokojnom a stastnom stave mysle. Takze je uplne v poriadku ked sa zena rozhodne mat len jedno dieta aj ked slova o strate samej seba a podobne uplne nechapem, tam by som to materstvo skor uplne vynechala.

Strasne prehanas a lutujes sa. Mam 2 deti do 2 rokov (babky byvaju v inom state). Je to narocne. Ano aj som si poplakala do vankusa ale aj som sa zasmiala jak snad nikdy. napr ten starsi (ma rok a pol) mi uz momentalne viac dava ako berie.
Inak je to batola, dieta, syn/dcera. Netreba byt strasne originalny a pouzivat pojem toddler. Nie je to cool.

Je okej cítiť sa takto. Materstvo a ani celý život nie je súťaž a nedostaneš žiadnu medailu za to, koľko si toho zvládala. Každý človek má rôzne kapacity v rôznych oblastiach a je úplne okej nezvládať materstvo bez ohľadu na to, čo a ako zvláda Jožka, Božka alebo Miška.

Uf, tak to mi je luto ze to takto citis, ze v podstate lutujes ze si dieta mala. Lebo to je na cely zivot. To uz akoby si si spackala velku cast svojho zivota, lebo budes teraz 20 rokov robit nieco co ta tyra a trapi. Pri predstave ze by som to takto citila, by ma asi svohlo. Aj pre mna je to hrozne narocne uz 4 roky ale zatial som to nikdy neolutovala a keby som stala pred tym rozhodnutim ci mat dieta, urcite by som ho znovu mala. Mne tie svetle momenty kedy mi ide puknut srdce od lasky vyvazia tu drinu. Ja som 10 rokov nemohla mat dieta a to bolo pre mna utrpenie a tyranie.

Inac, asi ta nepotesim, ale nastupom do prace to budes mat vsetko 2x take tazke, lebo budes to dieta a domacnost musiet stihnut za 5 hodin namiesto 12.

@autorka nezdá sa ti, že si svoju frustráciu vybíjaš na iných? ja chápem, že ti materstvo asi fakt nesadlo, ale to ako reaguješ na komentáre je dosť drzé a arogantné… nemusiš byť hneď nepríjemná, sama si si zvolila to, že chceš mať dieťa, predpokladám, že si dospelá, tak sa k tomu tak aj postav 😊 áno máš právo na názor, ale k čomu ti pomôže fňukanie a hodnotenie iných žien, matiek a navyše takýmto tónom?

Tak ja som mala prvé dieťa dobrucke. Áno bola som nevyspata ale len preto lebo som ho kontrolovala, zakrývala a pod. Druhý je tiež krásny spinka pekne no taktiež mám potrebu do v noci kontrolovať. Áno je to zahul. Ja ešte popri tom robím doma.
Pre druhé sme sa rozhodli aby mal prvý parťáka, súrodenca nech neostane sám keď mi tu už nebudeme. Snažíme sa ich tak aj vychovávať že by mali spolu čo najlepšie vychádzať a byt si odporou.

Ja som bola vždy skôr introvert, s cudzími malými deťmi som to nikdy nevedela tak, ako napríklad moja kamoška. Mať dieťa nejak prirodzene vyplynulo z nášho vzťahu s manželom. Prvá dcéra bola náročnejšie bábätko, nenaspala toho veľa, tak logicky aj ja som spala pomenej a často som bola nervózna, aj som si niekedy poplakala. Ale časom sa to utriaslo, išla som do práce , dieťa do škôlky a neskôr sme sa rozhodli mať druhej dieťa. A naozaj som druhé dieťa zvládala o dosť lepšie. Ja na rozdiel od iných som mala nablízku aj moju mamu, ktorá mi bola takou oporou. Manžel sa deťom síce venoval ale v domácnosti mi nejak sám od seba nepomáhal. Spätne to hodnotím ako chybu, mala som ho zapájať viac a ja som sa mala viac realizovať mimo deti pre takú vlastnú psychohygienu.
Ale čo by som chcela napísať na záver, nikdy ma ani v najvypätejšich životných situáciách nenapadlo, že nemala som mať deti, že by mi bolo lepšie bez detí alebo iba s jedným.. Lebo oni dvaja sú to najlepšie, čo má v živote stretlo. Od mala sú parťáci, čo sa majú radi, je medzi nimi prirodzené puto bez závisti, žiarlivosti,tešia sa vzájomnej prítomnosti, doprajú si. A platí to aj teraz, keď sú už dávno dospelí. Je to fajn pocit, keď viem, že aj keď som nebola ideálny rodič, vychovala som fajn detí, ktorí ma ako ľudia nikdy nesklamali. Moje blbšie vlastnosti vyvažoval môj manžel, aj keď už veľa rokov bývalý.

Možno si len s dieťaťom dlho čakala a už si bola zvyknutá na svoj komfort . A niektorá to v sebe nemá , aby bola ochotná všetko podriadiť dieťaťu.

Ano, je to ista forma masochizmu. Sice si mnohe z tehotenstva ireverzibilne znicime postavy, niekolko rokov nespime poriadne, decka nam poriadne otestuju a vysaju nervy, ale po rokoch zistis, ze to bola ta najlepsia zivotna investicia.

tiez si nepamatam, ze by som plakala od unavy 🤷‍♀️ ani nemam spomienkovy optimizmus ..bolo to fajn, aj s vekovym rozdielom medzi detmi rok a osem mesiacov… ale moji zas spavali, netvrdim, ze celu noc, ale prespali.Nakojila som 1-2x za noc a bolo.Poobede som si tiez pospala s nimi..jooj vratila by som sa v case hned 😂

Autorka
Veľmi ťa chápem. Je to mega ťažké. Naozaj veľmi. Ale už len vydržať. Bude lepšie. A možno sa dáš nahovoriť po niekoľkých rokoch aj na druhé. Ak nie, nič sa nedeje. A máš môj obdiv za odvahu to tu takto bez servítky napísať. Väčšinovú podporu tu ale nečakaj. Len hejty, poníženie, urážky. Tu sa materstvo prežíva na obláčiku s jednorožcom a dúhou.

Mám 3 deti, posledné dvojročné (to k tomu spomienkovému optimizmu). Prečo sa ti nepáči, že sú tu ženy, ktoré nepadajú na hubu a neberú materstvo ako obetu a trápenie. Je to tvoj pocit. Za mňa, áno, boli dni, keď sa veľa vecí zosypalo naraz a človek sa cítil stiesnene, pod tlakom. Ale, aby som sa tak cítila stále, to teda nie. Nemám okolo seba babky, sú ďaleko. Ale život mám stále. Jasné, že prispôsobený deťom, ale nie obetovaný. Ak u vás nefunguje otec, neviete si zariadiť čas pre seba, na oddych, koníčky pri 1 dieťati, tak jasné, že nechoďte do druhého. Ja akceptujem tvoj pocit vyhorenia a ty akceptuj, že to nie je norma pre každú matku.

Necitala som celu diskusiu a ozaj nechcem sudit nikoho, nech sa dobrovolne alebo nedobrovolne rozhodol akokolvek, ale vcera a predvcerom som videla maminy/rodiny s jednym dietatom a boli naozaj vystresovane a ustarostene... zatial co tie s 2+ detmi posobili sebaistejsie a uvolnenejsie...

Mam 3 deti a musim povedat, ze starostlivost o kazde jedno dalsie je lahsia. Nemam armadu pomocnikov a ani ju mat nechcem! Menej problemov s kojenim, uspavanim, s jedenim (ludove prislovie 2 prasiatka lepsie zeru), s disciplinou, pohraju sa... davno ma presla snaha beyt perfektnou a chrumkavou... neni o com.