Ste dokonalé matky?
Žienky, dnes som už mala cez slzave oči napísanú dlhú správu, potom som si to rozmyslela. Nechala rozldzat v hlave udalosti dňa.
Zaujíma ma váš názor, ako hodnotíte seba. Ste dokonale matky ??? Nikdy na deti nezvysite hlas? Nikdy nebuchnete dvermi? Nikdy pri hádke nezvysite hlas na muža?
Už si pripadám divná. Môj muž sa snaží byť dokonalý, nevraví že je, ale denne na Tom pracuje aby bol stále lepším človekom. Počúva všetko možné, zaujíma sa o všetko (politika, peniaze, výchova, prežitie, cvicenie, šikovný je pritom a zručný, spravil nám celý dom, nábytok atď a x ďalších veci). Všetkému sa venuje už skoro desať rokov, má neskutočný prehľad o všetkom a na všetko má odpoveď, má dar argumentovať, má na to hlavu aj jazyk. Vie konštruktívne rozprávať, uvažovať a premýšľať čo povie, nekoná v afekte ani v hneve.
Je dokonalý otec. Až moc. Nerobí chyby. Vždy ma na dve malinké deti energiu, nehada sa s nimi, iba sa so staršou dohaduje, chodí s ňou na ,,tajné akcie,, do lesa, na prechádzke skúmajú každú dieru a každé zvieratko....minule vyliezli na kopec plný lístia a valali sa dole kopcom, celý zablateny ale šťastní. Vždy ju vie usmerniť, proste ma energiu sa s ňou desať minút dohadovať na spánok či umývanie zubov, vymýšľať jej všetko od výmyslu sveta aby nebol plač.
Je s nimi dostatočne často, minimálne so staršou, robí dva dni či tri dni týždni iba takže často je doma s nami.
A tu začína môj problém.
Pri nom sa necítim byť dobrá matka. S dcérkou sa skoro denne hádam, reve za blbosti a keďže mám malé bábo, nemám čas a chuť ju za všetko prosiť, často sa poobede zobudí s plačom, polhodinu zachraňujem situáciu, nosím ju po byte na chrbte, ponúknem jej obed, to ďalší plač lebo si neprosi čo nukam a mám pocit že na ňu nestačím. Casto začínam byť smutná, študujem o výchove a aj som za posledný rok dosť sa zmenila k lepšiemu, ale stale, nie je to to, čo by manžel chcel. Dnes sme sa pohádali, buchla som dverami a už mi vraví že sa chovam ako asocial, že aký príklad idem deťom a. Pod. Ja ho chápem, ale nedokážem byť nonstop len tá dokonalá a všetko zachraňovať.. Pri deťoch sa snažíme nehadat, nehadame sa ani často ale občas keď už mám toho dosť tak za všetko som zla. Dnes to začalo nevinne, lebo si dcéra nechcela ráno umývať zuby, začal jej krik a plač, ja už vytočena že zuby sa umývajú tak som umyla a už sa schovávala za tatinka lebo ten ju nenúti. Neviem či má muž na mňa iba vysoké podmienky teda na nás ako rodičov, ale neraz som počula že sa chovam ako asocial keď aj zvyšim hlas a to neziapem ako zbavena............
Muž vyhlasuje že nemá rád hádky, ale nejedná sa ani o tu samotnú hádku. Jedná sa o to, ze je síce pekné ako sa vie on kontrolovať a zachovať vždy chladnú hlavu, povedal že ma chápe že nie každý to vie, ale cítim sa pri ňom menejcenna a začína má to vnútri mrzieť, trápiť že mi vezme vzťah s deťmi lebo vždy budem za horšiu.
Pracovať na sebe budem, ale nevychovava sa mi ľahko, keď ja môžem čítať, vzdelávať sa a snažiť sa a on to nejako prirodzene všetko vie. A raz za mesiac u mňa pretečie pohár, na dcéru aj nakricim, ale i keď nedám po zadku, vidím z jej oči že sa ma vtedy bojí.
Nemám dobrý pocit zo seba. Pracujem na sebe už skoro rok, veľmi mi to pomohlo ale od dokonalosti mám strašne ďaleko na kilometre.
Ani neviem čo čakám, som zvedavá či tiež riešite takéto problémy lebo srdce má z toho boli že deti stratím
zmy..............ghjjrhbdndudndhdjdbdud.,..............detský.
Aj môj muž vie s deťmi viac ako ja,ale neboj sa, x-krát som ich nechala doma ráno samých,odišla som do roboty a keď začal malý cirkusovať,aj dostal od neho..vôbec neriešim čo si kto myslí o mne,to by som sa aj zblázniť mohla..nahnevajú ma,zoberiem aj kartu z TV a tvrdý zákaz dostanú..a že nepustím, tomu ver.. ja sa neprosíkam, snažím sa s nimi dohodnúť ale nedám sa ohýbať..aj zakričím,aj zarevem a aj varechu chytím...a stoja v pozore... milujem ich,ale môj dom,moje pravidlá
Tak s tym revom a slnkom mi pripomenula nasho synovca...tiez som sa musela od svagriny naucit a vysvetlovala mi aky je...aj na navsteve u nas vymyslal od mala s jedlom...ale to uz su take jeho "ritualy" ktore som sa aj ja naucila, ze netreba mu ustupovat, lebo nic u neho nedosiahnem...dovod si stale najde, ma 8r a tazka tvrdohlava povaha.
Este aj to, ze Ty mas male babo a dcera ako dievca je v takom veku nalepena na ockovi, mozno aj preto mu to ide lahsie.
Nas prvy mal rok aj nieco a nezabudnem aka som bola smutna, ze ked prisiel manzel domov, tak maly tancoval od radosti. Lebo mna bral ako samozrejmost a manzel bol menej s nim...ale to mi tiez vysvetloval manzel preco to tak je.
Ja mam tiez takého skoro dokonalého. Niekedy mi to ide na nervy, lebo on stihne popri práci z domu zabaviť deti, navariť, k tomu povysavat, umyť dlazky po práci, skočí na nákup a večer športuje a číta. Pritom je stále v kľude. Ja mam nervy, som prudko normálna, žiadna dokonalosť. Lebo ja vesam prádlo tip top, došlo mi, že môj problém je, že sa so všetkým ser.m....on to tam nakvaka za tretinu času, oproti mne. On vari a všetko nejak slahne na panvicu. A je to super. Opäť, ja sa s tým ser...m, vykrajujeme čierne ocka zo zeleniny, krájam ma drobno, pridávam postupne a pod a potom ze nemám čas.... Beriem to tak, že každý máme svoj systém a som mu vďačná, že mi nehovorí, že som asocial, keď nahucim na deti. Keď poviem x krát, nesermuj s tým, obedujeme, odlož to a o chvíľu s tým dostanem zásah do porezaneho prsta, kvôli ktorému knucim už pár dní, tak áno, hucim. A každý drží zobák a nič mi na to nepovie, vďaka Bohu.
Lenže ja mam synov. Mladší je absolútny maznak, ucebnicovy miláčik, mamička je preňho stred vesmíru aj všetkého co by mohlo byt za ním. Takže máš tam dve veci, jednak pan skoro dokonalý a k tomu dievčatko, čo je tatkova princezná. Asi by to bolo iné, keby si mala chlapčeka, ktory sa na teba tak upne. Možno. Proste princeznicka je tatova a bola by aj keby to bolo u vás opačne. On normál a ty óda na supermodel. Dokonaly nie je nikto. Ale chápem co myslíš, keďže mam doma kus z podobnej série
Vieš čím to je dcéra bude viacej poslúchať tatinka ako maminu a čím predsa viacej inklinuje tatovi a ona sa naučila ako na teba a preto sa s tebou hada verím že si skvelá mama ale deti sú často potvorky vlastná skúsenosť moje dcéry tiež idú radšej k tatovi pretože ten je milší a ja som ťa prísnejšia ale aj tak ma miluje
tak my sme vcelku normalni si mysalim,aj sa pohadame,aj zvysime hlas,dverami nebuchame ale ked je nieco co treba povedat v dany moment tak sa to povie,ci su tam deti alebo nie...neni u nas casto,ze by sme zvysovali hlas..despektive au obdobia,kedy sa hadame ciac a kedy menej...ale taktiez ti mozem povedat,nikto nie je dokonaly, a som si ista,ze by prisiel cas,ze by aj jemu rupli nervy...praveze aom raz citala,ze ked dieta citi absolutny pocit bezpecia,vtedy si dovoli najviac neposlúchat...tak neviem...ja sama mam dve male deti a teda aj kricim hlavne na starsieho je vo veku tbojej dcery..je to normalne,je v obdobi vzdoru a skusa,dovoluje si pokial.moze zajst....tiez som.mala.trosku problem,ze aom.sa.porovnavala ale to by som sa zblaznila,keby som chcela.niwkoho naposobnovat ..nepozeraj sa na nikoho ineho,rob tak ako citis aj s krikom,lebo ty vychovavas....to zE muz je "dokonaly"tak snaz sa.mat z toho radostze maju pwkny vztah s dcerou...aj moj starsi je vyzera teraz,ze viac navaizany na otca ako na.mna....nwviwm.z akeho dovodu...🙂 kwd sa ho opytam,kto je najlepsi (v ramci hry,nie nejako cielene,aby som sa vyvysovala) tak mi povie,ze papi...🙂 neriesim to vobec...tiez si ku.mne ovela viac dovoli.ako.k.otcovi...tiez na neho ovela viac lticim,lebo denne je mnozstvo situácii,ktore chcw on rieait inka ako ja....ale musi vediet, ja som rodic...ked je niwco,kde mu mozem dat na vyber alebo necham nech urobi ako on cvce,tak mu to dovolim ale postupne sa lepsime,ze ked mu vysvetlujem,ze co preco ako tak aj ked niwkwdy place dlho predlho nakoniec pohopi ..ale tiez place vela vela vela....🙂) len trpezlivost ti prajem aj sebe..🙂))ale som mama a ked ho nieco boli,vzdy pride za.mnou...necit sa menejcenna,lebo nie si a ked su oni dvaja spolu,uzivaj a buduj si vztah s tym.malym.babatkom....:) kolko ma?
Sú štyri typy osobností a každý človek je kombináciou niektorých z nich. Tvoj muž je očividne sangvinik a nič ho nerozhodí. Ty budeš asi skôr cholerik, to som čiastočne aj ja. Dá sa s tým pracovať, ale svoju osobnosť nezmeníš. Ľudia, ktorí sú pokojnej povahy ako tvoj muž, ťažko chápu, že niekto je emotívnejší a ťažšie sa ovláda. Dokonalá matka neexistuje, tak isto ako dokonalý otec. Určite aj ten tvoj má nejaké chyby. Z môjho pohľadu je to práve to, že ti stále niečo vyčíta. Zobral si ťa takú aká si a mal by to rešpektovať. Každý má právo na to že mu raz za čas rupnú nervy a vypení. Nemala by si mať pre to výčitky svedomia. Proste to dcérke normálne vysvetli, že si už z toho unavená a preto si kričala. Moja má 13 a nemá ziadnu traumu z toho, že niekedy kričím. Tiež sa snažím, aby to nebolo často, ale sem tam sa stane. Si len človek a nie stroj.
A ešte jedna vec. Čítala som článok od jednej psychologičky, kde písala, že deti sa najhoršie správajú pri matke. Je to preto, lebo vedia, že pri nej si to môžu dovoliť a aj tak ich ľúbi. V mojom okolí to platí.
Nechce sa mi citat čvsetky príspevky v diskusii, ale skúsim poradiť aby si sa nesustredila na manžela (moj je tiež pokojnejši a ja viac vznetliva, ale samozrejme mám toho doma na starosti viac než on).. ale to je jedno..ide o to, že mám síce staršiu dcérku, ale vždy keď takto prehnane reagujem - zakričím, buchnem dverami, zanadávam.. snažím sa jej vysvetlit že ma emócia jednoducho prevalcovala.. že som unavená, hladná, alebo sa mi niečo nepodarilo a ona koľkokrát skúša moju trpezlivosť 🙄 jednoducho ja to priznám tej mojej dcére a aj jej potom poviem že ma to mrzí že som kričala. A ona veľakrát keď vidi na mne že už reagujem horšie tak aj sama prestane vymýšľať alebo sa mi prihovorí, spýta sa čo ma nahnevalo.. jednoducho ani my rodičia nie sme stroje. Tak za mna nehľadat dokonalosť, ale priznať si nedokonalosť, neporovnavat sa..Povedať si že nabudúce to skúsim inak, lepšie.. skusit na tom pracovat 👍
A prečo si myslíš, že tvoj muž je dokonalý? Ani náhodou nie je. Keby mal k tomu aspoň blízko, tak sa voči tebe bude správať inak - nebude podkopávať tvoju autoritu u detí ale naopak - podporí ťa. Nebude ti nadávať do asociálov (mimochodom, vie on vôbec, čo to slovo znamená? Nevyzerá to tak…), ale objíme ťa, upokojí a spoločne s tebou vysvetlí dcére, že musí spraviť čo treba.
Podľa mňa je správne, že deti vidia u rodičov rôzne emócie, aj hnev (opodstatnený), aj slzy… prečo sa pred deťmi tváriť, že je všetko ružové a len sa usmievať? Tvoj muž podľa mňa nie je úplne ok, neverím tomu, že ho nikdy nič nenahnevá, nerozčúli, atď - len to v sebe potláča a vyventiluje sa niekde inde. Zrejme na tebe 🤷♀️
Mne sa zdá, že on si dcéru postavil na piedestál ako svoju princezničku a nejako pozabudol, že je tu aj kráľovná, ktorá mu tú princezničku porodila a tá by mala byť na prvom mieste…
A vieš čo? Ja som dokonalá matka 😃 lebo nemám vedľa seba blbca, ktorý by mi podkopával sebavedomie a neprimerane ma kritizoval. Vychovala som úžasnú dcéru, a hoci som občas aj nakričala, aj po zadku capla, nie raz navarila z polotovarov a niekedy z čistej lenivosti zobrala obed v McDonald’s ani nemám sterilne čistú domácnosť, tak ma dcéra miluje a máme skvelý vzťah. Čo je vlastne merítkom dokonalosti? A čo je vlastne tá dokonalosť? 😃
Ja mam zatial len jedno dieta a aj na neho zvysim hlas, aj na zadok uz dostal, aj tresty nejake (vziat oblubenu hracku).. obcas mi rupnu nervy a musim odist do vedlajsej izby naratat do 10, aby som predisla katastrofe, pripadne sa skryt na zachod, ked po 10000x krat pocujem "mamiiiii". A aj tak som asi dokonala matka, pretoze takmer kazdy den mi syn hovori, ako ma lubi a ze som najlepsia maminka na svete 🤷♀️
Nepodcenuj sa, neprepadaj depke z toho, ze nie si dokonala. Nikto predsa nie je dokonaly. Urcite ani tvoj muz nie. Mas dve male deti, je jasne, ze si vycerpana a nervozna. Ak si uz dlhsie doma s detmi, pocity menejcennosti a toho, ze to mas v hlave vygumovane, pretoze nechodis do prace, su normalne. Normalne je aj to, ze deti sa zvycajne spravaju pri matke horsie ako pri otcovi... ale si ich mama, vzdy budes pre deti dokonala a vzdy ta budu lubit.
Možno by som to otočila,píšeš že trávi čas so staršou, tak si to prehoďte..nech je on s malou a Vy dve choďte do cukrárne , plávať, kúpiť si niečo ženské.. strav s ňou deň Ty.alebo ju odvez ty do školy ako často to pôjde.
A áno aj ja zakričim,aj cirkus urobím keď je toho veľa a vidím že nikto ma neberie vážne,ale skôr sa snažím zdržať sa a už len odfukujem ,a nádych výdych..už keď toto vidia ,, utekajú,, 😀😀😀.. potrebuješ teraz počuť áno sme len ľudia áno vybuchujeme ,nie každý je flegmatik čo ho nič nerozhádže, každý sme iný,keby sme boli rovnakí tak niesme výnimoční, netreba z toho hneď robiť terapiu pre psychicky labilnych ľudí a nech sa manžel vzdelava ale teba nech berie takú aká si..nech ťa podporí, pochváli,Ty aj sama bez neho chápeš čo je pre deti dobré..
muž môže odísť do práce a zmeniť prostredie, rozpráva sa s dospelými ľuďmi, žije normálny život... ty si už s druhým maličkým bábätkom doma, nespíš, v noci kŕmiš, máš rozhojdané hormóny (čo on nikdy nemôže pochopiť, nakoľko to nezažil)
si skvelá mama, a so staršou dcérkou máte zrejme rovnaké povahy a preto to je ako to je, u nás je to so synom - on a jeho otec rovnaké povahy, ako dva kohúty na smetisku, každý chce byť alfa samec, so mnou je syn v absolútnej pohodičke
dieťa mám už dospelé, ale aj keď bolo malé, tak som si nikdy o sebe nemyslela, že som dokonalá matka, ale na rozdiel od teba ma to ani netrápilo. Vieš prečo? Lebo som nemala po svojom boku partnera, ktorý by si potreboval zvyšovať ego tým, že by nenápadne poukazoval na moju nedokonalosť. A sme zrejme aj úplne iné povahy, lebo keby to aj robil, bolo by mi to fuk. Potrebuješ trochu vypnúť, nechaj mu obe deti na celý deň, ak nekojíš aj na celý víkend a choď si niekde oddýchnuť, usporiadať myšlienky a pohľadať stratené sebavedomie. A uvedom si, že sú okolo teba aj matky, ktoré kým deti pozerajú TV, uvaria vrecúškovú polievku, objednajú pizzu, potom si uvaria kávičku, zapália cigaretku, porevú na deti, ak príliš besnia a sú so sebou maximálne spokojné a majú na háku, čo si o tom myslí ich partner. Skús netrieskať dverami a trošku krotiť svoj temperament, deti vyrastú a všetko bude ok
Ja som milionkrat buchla dvermi. Raz som zo zufalstva odisla bez vsetkeho do lesa a mala som chut sa obesit na konar stromu 😭 mam len jednu dceru v puberte a je to sakra tazke.
Nečítala som všetko len som prebehla...
Niesi dokonalá a ani tvoj manžel nieje dokonalý.....
V prvom rade začni krotiť svoje emócie ako buchanie a pod...Ak si nervózna tak radšej chod do prírody ako to robí tvoj manžel, chod s kamoškou na kávu, do kina, kaderníčka atď
...píšeš, že on to tak robí.... Potrebuješ to aj ty aj deti to potrebujú byť chvíľu bez teba ....
Raz jeden psychológa sa vyjadril, že vzťah bez hádok nieje a kto tvrdí opak tak nehovorí pravdu.....
Podľa mňa aj manžel robí chybu ak dcére necháva priestor na to aby počúvala iba jeho, musíš aj ty trvať na tom ( bez kriku a emocii)aby Ta respektovala ...nenechávajte vsetku iniciatívu na manzelovi, deti vedia takéto situácie zneužívať...
Nie som dokonala matka, aj zakricin, aj buchnem po stole, aj dverami viem. Cely repertoar, nie som budhisticky mnich. Muz ma trpezlivost o dost vacsiu, lenze to je aj tym casom stravenym s dietatom. Pre neho je to take na hodku a potom pauza a potom zase hodka. Takze je to ine. Ako ja mozem okaslat to, ze budem levitovat okolo dietata z kazdu cenu. Aspon nebude take, ze ked sa v skolke zakrici, tak sa hned pocika. Vie, ze ked robi fakt sprostost, tak mama zasiahne. Ako nehucim len tak, ale niekedy treba.
Ja som BOLA DOKONALA matka. Fakt regulerne dokonala.
A potom prislo druhe dieta 😭
Som vycerpana, uvrieskana, otrasna. Mozno kazda druha je taka, no povazuje to za bezne - sudim podla mnohych diskusii a nazorov, casto podtrhnute vtipom a ze je to normalne... Ale ja som zo seba velmi sklamana...
Stale si myslim ze som daleko lepsia nez mnohe, len samu seba tryznim prehnanymi narokmi... Prave preto, ze som samu seba zazila aj lepsiu
@elizabet173
@hivanik
Práveže kojim, ale rozhodne sa musím naučiť nechať mu deti obe na 2-3hodky a vyraziť si aj bez nich. Po 3.5roku doma už sa to na mňa sype a to sme chceli aj tretie. Myslím že mám dosť, potrebujem dať staršiu do škôlky, mať čas pre seba a mladšia čím bude väčšia tak tým bude lepšie, nemá ani polroka ešte, potrebuje ma. Asi preto som včera toto riešila v hlave, pretože som polroka zavretá s nimi doma, dobrovoľne veľakrát sama. Niesom človek ktorí chce pomoc od druhých vnútorne. A možno je to aj ponorka s dcérou, keďže okrem pár hodín s mužom nikdy nebola bezomna. Muž to nemyslí v zlom, iba očakáva že pred deťmi sa budeme chovať rozumne. Áno výmena názorov je iná, na Tom nevidíme nič zle veď nežijú deti v bubline ale ako keď sa vezmem a buchnem dverami tak s tým má problém. Musím na Tom popracovať aj ja.
Dosť mi pomohli vaše názory, postrehy. Mám nad čím rozmýšľať, mám čo prehodnocovať. Ďakujem za každý komentár 🙏
teba nema co muz tlacit do toho aby si na sebe pracovala...ty aj on mate byt autenticky ludia, nie chodiaci vzor - toto deti nepotrebuju...ak na niecom mozes pracovat, je na vlastnom sebavedomi...a prestan prosim ta z neho robit modlu a dokonaleho otca, ked uz len pre to ako sa k tebe sprava - nie je ani dokonaly muz ani otec
@dkethe presne na toto narážam... Dokým som nemala druhé dieťa, dalo sa to. Snažila som sa vychádzať s dcérou v mieri a láske. Ale potom prišlo ďalšie dieťa, mala nepočúva, budí mi mladšie dieťatko, a len chodím sa ukludnujem ju. Mrzí ma že na staršiu nemám trpezlivosť už a viem že neovláda svoje pocity zámerne, ale keď sa rozreve zas za nic tak len chodím nech neplače a je potichu (buď mi mladšie spí alebo sa rozreve s ňou). Viem že to cochvilku bude lepšie, asi len vydržať a snažiť sa byť a konať denne lepšie. Pokroky vidím na sebe, ale pre mňa nedostatočne.
@mabenn mňa netlačí aby som na sebe pracovala, ale aby som sa chovala a vychovávala slušne bez toho zvyšovaniu hlasu napríklad. Ale nevravim že je pánboh, každý má svoje chyby. Len ako naňho v rodičovstve nemám a len som mala obavu aby ma deti ľúbili tiež aj keď zvyšim hlas na ne. Ale vidím že Niesom jediná, vyspala som sa z toho a už som kludnejsia 🙂 asi mi včera pomohlo že som vypadla von a nechala mi deti..musím častejšie po polroku zavretá doma. Je tam viac faktorov (vonku zima, bábo malinké, všetko zavreté, herné neprípustné). Dnes má počasie nabíja už čoskoro jarou 🙂 ❤️😀 držte sa žienky, papa
Som len clovek, nie robot. Ano.aj zvysim hlas, aj dostala par krat za tych 11r poza uši a ano aj si ponadavam a pokricim. Cize asi nie som dokonala. Ale svet nie je dokonaly. Ziadny mladý clovek, dospely clovek sa nestretava celý život s pokojnými ľuďmi atd. . Beriem to ako niečo úplne prirodzene ☺️
len sa zhadzuj dalej, vyhovaraj a nedopadne to dobre..." cítim sa pri ňom menejcenna a začína má to vnútri mrzieť" a prestan sa vyhovarat aj na jar a podobne veci...mas 2 deti, kazda normalna zena na deti vrieska a idu jej na nervy a capne im aj vychovnu---to je zivot, realita a vychova - a muz ju podpori - toto je normalne...ale chodiaci muz okolo, ktory upozornuje na tvoje autenticke prejavy, namiesto toho aby ti ulavil normalne, ma blbe poznamky a podryva ti sebavedomie, kde ty ho obhajujes, to normalne nie je
ono je to presne o tom, že on môže odísť na celý pracovný deň, tam dokáže získať nadhľad a ukľudniť sa, navyše nedojčí čiže nemá rozhádzané hormóny, vie si urobiť odstup a zhodnotiť to z diaľky, potom vie byť "nad vecou" a pokojný, ale ver tomu, že keby ste si vymenili pozície a on by bol doma 24/7 jeho pokoj a nadhľad by tiež dostával trhliny
tiež som vedela byť nad vecou keď prišla švagrinka s deťmi, kým som nemala vlastné... ale keď sa mi narodil ten môj krikľúň čo neustále reval, spal len v idúcom kočiari a ja som tlačila kočiar a normálne mala mikrospánky, vtedy som si uvedomila, že to nie je mnou, ale vyčerpaním a hormónmi
@mabenn mne zas normálne nie je na deti vrieskať a bit ich...takže každý má normálnosť inde nastavenu
Preto má toľko mrzí keď zvyšim hlas či zakricim
radim vam poradnu a tebe psychologa
Tak ja voobec nie som dokonala, kricim na deti(ch 10,8,6r), aj na zadok dostali ked boli mensie. Buchla som aj dverami...ale to skor robil jeden syn v truci...to som sa bala, ci nieco nerozbije. Moj manzel je kludas a pohodak, ale ani on nema trpezlivost, ked miesto jedenia deti len hucia a treba nam ist do skoly.
...pride mi Tvoj manzel...bud mal super detstvo a ma fakt taku povahu, alebo je az prilis racionalny a nieco tym zakryva.
...ale asocial nie si, proste si vybusnejsia, kazdy sme nejaky a mal by Ta prijat taku aka si a nie Ti diktovat aka mas byt. Toto mi teda nesedi.
Ja sama velmi dobre viem kolko mam chyb a viem, aka by som chcela byt, a nie som, ale moj manzel sa ani nevyvysuje, ani ma neponizuje ze mi nieco nejde, chape ma, podpori ma a uisti ma, ze som dobra mama.