Svojho manžela milujem viac ako naše dieťa
Po narodení synčeka som si myslela, že dieťa bude pre mňa všetko a na prvom mieste. Ja to tak však necítim i keď ľúbim svoje dieťa na prvom mieste mam manžela. Je to podľa Vás správne? Aké pocity ste mali vy?
myslím, že rebríčky tu vznikli ako protiklad voči inému rebríčku: dieťa je naj, prvé, vždy, navždy... a až potom partner (samozrejme tu obyčajne muž 🙂 ). Podľa mňa je teraz tento názor príliš rozšírený, berie sa to ako alfa i omega. Niečo, čoho keď sa niekto dotkne, tak beda mu. Súvisí to možno aj s čoraz viac narušenými vzťahmi v manželstvách. Tento pohľad, aj keď je taký populárny, čomu rozumiem, však je rovnako problémový, ako to, čo odsudzujete teraz.
Zakladateľka témy sa tiež pod vplyvom toho rozšíreného názoru bála, či je "normálna", keď cíti akoby to dieťa nebolo pred mužom. Vravím, že je úplne normálna, pretože verím, že to nemyslí tak, že by to dieťa nemilovala naplno.
(PS: Milujem manželku a milujem aj svoje dve deti).
@jaron nemyslim, ze stavat manzela do pozicie nad dietom je nieco mudre.. podla mna - mojho nazoru ak sme rodina tak sa lubime rovnako (iný vztah mam s muzom, iny s dietatom ,ale apriori ich lubim rovnako) ak sa chapeme?
chcela by som fakt vediet, coby na to povedal odbornik - psycholog na medziludske vztahy alebo emocne vztahy v rodine..🙂
@linduska86 preto na diskusie radšej nechodím, lebo rozum by mi asi stále stal turnak z tých vyplodov. A keď sa sem ťahajú ešte tie náboženské dogmy, tak konec
@zarica ja beriem krestanov aj satanistov aj vsetky viery sveta - ale prave tieto dogmy ja nemusim lebo to nieje zdrave.. a kazdy jeden psychiater to dosvedci resp. odbornik. alebo aj farar 🙂
@alaguema Ved nevravim ze to ma co s laskou ako takou. Len reagujem koho prv ratovat, kto je "cennejsi". Nieco ako v tele, svoje vlastne organy mozem milovat vsetky rovnako, ale bez niektorych prezijem, resp. su nahraditelne, bez inych nie. Ked prijde bezprostredne ohrozenie, ktore teraz v tekto dobe nie je patrne, vyvstane to v naturalnej nahote. Nikde to nedavam to do meritka lasky ako takej, je to cisto prispevok tykajuci sa tohto aspektu. Vtedy to vychadzalo z istych podmienok, aj teraz zase z inych. Oboje je rovnako "spravne", resp. "nespravne". To je vsetko co som chcela povedat.
Dieta nas vie zaiste obohatit, nevinnostou, stupnom novosti a jednoduchosti pohladu, jeho miesto nie je nizsie same o sebe. S dospelym sme zase schopni zlozitejsej interkacie, blizsie nasmu stupnu zrelosti vnimania. Kazde ma co do seba. Iste ze aj deti nas obohacuju, su nasimi ucitelmi nielen my ich, dokonca sa nazdavam ze oni aj viac nasimi, nez my ich 🙂. Osobne vsak byt zavreta medzi detmi bez dospelych dlhsi cas, chyba mi isty stupen rovnocennosti, zacnem zakrnievat. Ale to chyba aj detom ktorym nie je dopriate byt s rovesnikmi. Myslim si ze dokonca rovesnici deti rozvijaju viac nez dospeli, ktori im len ukazuju vzorce chovania ktore su efektivne a zaopatruju ich. Kazdy potrebuje na vyvoj aj seberovnu zlozku, aj iny stupen v prude zivota. Cez to vsetko ze deti lubim a obdivujem, stotoznujem sa s tym slavnym clankom "O detoch" od Ch. Dzibrana (mozno si vygooglit, nechce sa mi to sem lepit), ako aj on hovori ze ich duse prebyvaju v domove zajtrajska a ten nemozme navstivit, poukazuje na istu generacnu priepast, my dospeli sme v zasade nieco ine nez oni, mame kazdy svoje svety. Mozeme sa milovat a inspirovat, dokonca s urcitym dietatom/detmi si mozem vo svojej podstate rozumiet viac nez s urcitymi dospelymi, lebo vedomie ako take a stupen jeho vysky nezalezi vzdy hlavne od veku, ale ked je dospeleho rozvinuta psychika v sulade s mojou vzdy si s nou budem uz na zaklade principu rovnorodosti rozumiet viac nez s dietatom. To si neskor najde zivotneho partnera seberovneho, nezostane s rodicom, prave preto ze aj jeho bude inspirovat prave ta jeho generacia, s tou si vytvori ten najdolezitejsi zvazok v zivote. Rodicov miluje, ale to su len opatrovnici. Deti su plody lasky, jej zosobnenim, ale plody lasky partnerskej. Dokonca kvalita deti nezriedka odzrkadluje stav tejto prvotnejsej lasky. Neviem ci je to jasne ten aspekt ktory sa snazim popisat.
Nejde o to ze ked nahodou vztah dvoch dospelych krachne, ze potom trebars zene miesto manzela (konecne) zastane dieta. Nezastane, nema sancu, a ani by to nemalo byt od neho ziadane, je to chore, ked musi suplovat chybajuceho dospeleho a samemu dietatu berie z jeho slobody. Potom podla okolnosti by mal miesto chybajuceho dospeleho zastat iny dospely, alebo ten jeden pokusit zastat obe role, ale syncek by nemal byt stavany do role otca, ze sa tak neraz deje je smutnou realitou zien, ktore nie su schopne rozvinuteho zreleho vztahu s dospelym muzom a tak si to supluju dietatom.
@linduska86 tu je trochu hra so slovami (ich význam, čo si pod tým kto myslí atď.), z čoho vznikajú niektoré nedorozumenia, pretože ak píšeš, že sa ľúbime rovnako, len iným spôsobom sa to prejavuje, tak s tým môžem len súhlasiť.
Čo by povedal odborník? Obávam sa, že to nie je oblasť, ktorá sa dá celkom, dokonale rozriešiť akýmsi pohľadom odborníka, ktorý bude aj tak skôr len názor. Do istej miery áno, ale nie definitívne.
Napr. pre lepšie pochopenie:
- ja mám v pozadí svojich príspevkov častý model: vzťah s manželom nič moc, a tak sa snaha o svoje naplnenie (hlavne matiek) prenáša na deti. Nevravím, že to tak máte vy tu, ale že tento model naozaj v živote funguje a je dosť rozšírený. A nejde mi ani o to, že by som nejako odsunul lásku k deťom na vedľajšiu, druhú koľaj. Myslím, že to bolo v mojich príspevkoch jasné. Ale že tu je aj nesmierne rovnako dôležitý vzájomný vzťah partnerov, a dokonca pre deti je tento vzťah pozitívny.
@jaron zakladateľka témy jasne popísala svoju situáciu už v názve témy. Svojho manžela miluje viac ako dieťa. To je pre mňa rovnako nepochopiteľné ako opačné garde. Opakujem - láska sa nedá merať, nedá sa hovoriť o tom, kto je na prvom mieste. Ty si to napokon napísal tiež, že partner je ten, s ktorým ostávaš do konca, tak by mal mať privilegované miesto (nechcem písať rovno prvé, lebo mne to znie fakt strašne hlúpo), takže rebríček de facto máš tiež..a zrejme z presvedčenia a nie ako odpoveď na iné rebríčky. Alebo dokonca, že je to privilegované miesto vyhradené pre boha....to už ozaj ide úplne mimo moje chápanie. Nehlásim sa síce k žiadnej cirkvi, ale mám k duchovným veciam veľmi blízko a práve preto mi je úplne cudzie, čo sem píšete. Ak milujem, tak bez podmienok, bez nejakých zvýhodnených pozícií, milujem muža, deti, rodinu, boha, les za mojim domom...Rôznymi dielmi dávam len starostlivosť a to úmerne k tomu, koľko jej kto potrebuje. Ale pozor - to je len prejav lásky, nie láska samotná. Tá je omnoho väčšia, než tento samotný prejav. Dá sa ešte hovoriť o rôznej miere blízkosti. Deti a muž si mi, samozrejme, najbližší, je to moja rodina, zhmotnenie lásky, ako celok je to moja priorita v bežnom živote...ak už tam nie je do poslednej bunky prítomný boh, tak kde potom je? Na nejakom zvláštnom prvom mieste? Ja ho vnímam všade, vo mne, v nás, v mojich deťoch, v každej sekunde. Nemá prvé miesto, on je všetkým a všetko je ním. Nedá sa to podeliť na drobné a teraz on je na prvom, Jožko na druhom, detičky na treťom (lebo odídu z domu, chúdence...tak majú až tretie miesto)...divné, až prapodivné.
@alaguema uplne spravne si to vystihla - Boha nedávame na miesto je vsade v nas okolo nas a tak dalej.. takze tie vsetky co ho dali na rebricek - maju velmi daleko od pravých veriach, ba od krestanov.
@jaron aj farár je odborník - moze ti poradiť. odporucam za nim pri najblizsej spovedi zajst a opytat sa ho nato., som zvedava co ti povie ;)
@alaguema áno, partner je pre mňa ten, s ktorým by som chcel zostarnúť, nie so svojimi deťmi, tie by som chcel, aby šťastne zostarli so svojim partnermi (preto že ich milujem a budem stále milovať).
To, že by mal partner mať privilegované miesto som už asi nenapísal a ak aj áno, môže to vyjadrenie byť aj dobré aj zlé, pretože znova je to o tom, čo si kto predstavuje za tými slovami, čo to znamená.
K slovám, ktoré vyjadrila zakladateľka, pristupujem tak, že ju beriem ako normálnu ženu, že skôr sa zľakla svojich momentálnych pocitov, ktoré boli v protiklade k tomu trendu, čo som práve písal, že láska k dieťaťu (obzvlášť materinská) je až tak vyzdvihovaná, že partnerský vzťah sa zdá v porovnaní s tým je len život s protivným chlapom 🙂 . Nemyslím si, že by menej milovala svoje dieťa, len vyjadrila momentálny pocit a som rád, že to vyjadrila. Môžem sa mýliť, sú to len moje dojmy o nej. Znova je to o tom, čo je za slovami, čo si ona pod tým predstavuje. To vie síce iba ona, ale ja som sa nesnažil vkladať do tých slov ten zlý význam a posielať ju k psychiatrovi...
prve Bozie prikazanie hovori jasne, ze nebudes mat inych bohov okrem mna. To znaci, ze to co mas na prvom mieste, sa stava pre teba "bohom" a pre krestanov tam ma byt Boh, realna persona, Boh, ktory dal za nas svojho Syna, Boh, ktory prichadza k nam, ale nie v podobe roznych energii a podobnych vymyslov new age... ale ako realna a dokonala osoba, ktora stvorila tento svet.
Nebudes mat inych bohov okrem mna znamena, ze nebudes nadomna stavat nieco/niekoho ineho a budes podriadovat svoj zivot, svoje skutky Bohu. Priklad.. dietatu mozes pomoct nejakym sposobom kniecomu... dajme tomu k urcitemu zvyhodneniu, ale musis trosku veci "prifarbit"... vela rodicov to tak robi...veci zvelicuje, ci ututlava...teda klame... ale nespravis to, lebo vies, ze klamstvo aj s cielom ziskat prospech pre blizkeho je klamstvo, tot hriech...
@linduska86 ďakujem za radu, nie som katolík, nechodím na spoveď a okrem toho, síce si vážim farárov aj duchovných z iných cirkví, veľa krát sú pre mňa užitoční, ale mám aj svoj rozum a svoj vzťah k Bohu a jeho poznanie
@alaguema @linduska86a @ena70 posledná vec baby odo mňa, jedno anglické príslovie som si osvojila a to "never argue with an idiot, because he will drag you down to his level and beat you with experience" ... @mima4 je prototyp
@zarica táto diskusia už nejaký čas bola ticho, až včera sa znova prebudila
priznám sa, že možno ešte viac ako samotná téma, má trochu nahnevalo a priviedlo k diskutovaniu spôsob niektorých diskutujúcich štýlom: "si si hrkla" "čo si picháš" "mala by si navštíviť psychiatra" atď., išla mi z toho neúcta voči diskutujúcemu, arogancia, až drzosť.
@mima4 my sme ludia, ktorí mame aj iné nazory , ale tieto dogmatické "sračky" nevieme pochopiť a ty mi ich ani nevies zdovodnit lebo je to tvoja dogma - to nieje viera to je blud u mna pokial to nevies postavit do pozicie argumentov.. aj prikazania a sväté pismo, či evanjelium sa dá vysvetlit
@jaron
@zarica asi tak!!
@jaron samozrejme, každý normálny rodič chce, aby jeho deti našli šťastie po boku partnera a založili si rodiny. Tento tvoj postoj nie je ničím výnimočný. Neviem, či si použil slovo privilegované miesto, ale niečo v tom zmysle z tvojich príspevkov vyplýva. Ja len podotýkam, že ani tvoje želanie, aby sa deti osamostanili a aby si ty mohol zostarnúť po boku manželky, nevyjadruje mieru lásky. Sú to normálne, prirodzené ľudské želania a aj prirodzená ľudská realita. Láska je ale kvalita, ktorá plynie na inej, než praktickej a pragmatickej úrovni. Ak niekto povie/napíše, že miluje muža viac ako dieťa, tak to nepochopím. Ja to tak nemám. Nevedela a nechcela by som to takto vyjadrovať, porovnávať. Niečo s tým pre moje vnímanie nie je v poriadku. Či je materinská láska vyzdvihovaná, neviem. Pravdupovediac, nestretla som sa tým. Kým je vyzdvihovaná? Alebo ako si k tomu záveru došiel? Myslím, že toto je naozaj veľmi indiviuálne a naše postoje vyplývajú z toho, ako to v tých našich konkrétnych životoch prežívame. Napr. môj manžel si vysoko cení to, že deti milujem, že sa o ne starám najlepšie ako viem. Ja si to isté vážim u neho. Jeho rola je rovnako dôležitá ako moja. Náš vzťah je pre deti veľmi dôležitý. Všetko je to prepojené. Deti sú nadšené zakaždým, keď ma objíme, pobozká, tešia sa, že mama a tato sa ľúbia. Nikdy som nepočula otázku, koho ľúbim najviac. Ako tu niekto písal...že deti na tú otázku u nich odpovedia, že mamina najviac ľúbi ocka. U nás by sa také niečo nemohlo stať. Dokonca keď mi deti povedia, že ma ľúbia, vždy dodajú, že aj tatina a sestričku. Vždy. Na otázku koho ľúbi mamina najviac, by odpovedali - nás a tatina 🙂 A takto je to z môjho pohľadu v poriadku. Samozrejme, rešpektujem, ak to má niekto inak, aj keď to nechápem.
@linduska86 vysvetlila som ti to vyssie - 12:44.
A to ze niečo nevies pochopit, to je presa realne...ja tiez neviem pochopit x veci a existuju/funguju.
@linduska86 máš pravdu, že sa dá argumentovať a vysvetľovať, aj prikázania a Biblia, či evanjelium sa dá vysvetliť a ešte ako 🙂
ale to naozaj by musela byť iná téma diskusie, aspoň pre mňa určite (a aj čas). To by bola príliš obsiahla a dlhá diskusia.
@alaguema ano,súhlasím,že láska sa nedá merať. A preto nikto nemôže povedať,že svojho muža ľúbim viac/menej. Ľúbim ho inak. V každom prípade ale môžem mať muža na prvom mieste,čo sa.týka praktickych veci. Prvý dostane jest,keď otvorím fľašku s vodou,prvému mu nalejeme,prvému mu dám pusu,keď prídem domov. A láska existuje bez ohľadu na vieru. Nemyslím si,že svoje dieťa milujem menej ako ty,len preto,že poviem,že môj muž je pre mňa prvoradý. Ak všetko podriadujes deťom,je to síce krásne,no s vlastnej skúsenosti viem,že si na to môžu zvyknúť a budú nesebestacne,rozmaznané a nepriebojne .. Moja mamina robila pri bratovi to isté,lebo bol chorlavy .. skončilo to tak,že brat je rozmaznany ,, otec od nás odišiel,lebo "nebol lubeny a nemal dosť pozornosti" za inou ženou. Ja osobne chcem dat svojim deťom iný štart. Možno mi to vyjde a možno nie. Možno to vyjde tebe a možno tiež nie. Želám všetkým,aby mali spokojne šťastné rodiny bez ohľadu na to,ako si vnútorné vnutorne fungujú. Je to len ich vec.
@alaguema inak tu je strata času s týmito psychoanalitickami.... ja tu obsas z nudy zavitam a ta mima4 je podľa mňa bez života a svoje nízke sebavedomie si chodí kompenzovať sem tým, že sa povysuje nad ostatnými a všimla som si, že sa hlavne angažuje do vzťahových problémov, to je jej sféra... strata času