Ťažký deň s dieťaťom - vyrozprávanie sa
Skúsim opísať poslednú situáciu. Strašne ma to frustruje.
Jedla som paradajky,dcérka (2r)chcela tiež povedala som jej počkám dám ti ja,dám ti ja do úst, nechcela takto sme sa naťahovali pár sekúnd a potom mi ukradla ďalšiu z taniera a utekala s ňou na gauč,snažila som sa ju vziať,zápasila so mnou,keď som jej ju vtrhla z rúk začala ma búchať a stipat. Možno to znie komicky ale mne do smiechu isto nie je..
Proste vždy hocičo poviem nech nerobí robí presný opak. Už ma nebaví byť tou psycho mamkou čo vkuse hučí.ved to ani nepomáha..ale čo má pomáhať? V tomto veku by už mala aspoň trocha rozumieť/ pospuchat. Je mi z toho smutno
Neviem ako mám postupovať,manžel už si myslí že mi šibe, robí z domu tak tieto ciskusy počuje. Ja už neviem ako ďalej s ňou
Je to živel ,nechcem jej strihať krídelká áno ju bit ale treba nastaviť hranice ale neviem ako .. hovorím bit nechcem.. ale ani kričať. Všetky stránky čo sledujem hovoria dohodnite sa, vzájomný rešpekt bez strachu..ale ako na to .mám pocit že dcéra je z iného vesmíru a rada by som videla odborníkov pracovať s ňou...hovorím keby boli také situácie raz za deň..ale stane sa že je10 ráno a ja som už 10 x vytočena. Akoby to robila naschvál alebo čo. 😤
Moja je taka ista. Vsetko chce sama a velmi rada zlosti. Just robi naopak ako povieme. A strasne sa na tom smeje. Riesime to po novom tak, ze jej vacsinu veci dovolime robit samej. Niektore veci samozrejme sama nemoze, to chyta zachvaty revu, nepomaha nic ine, len pockat, kym ju prejdu. Odkedy jej vacsinu veci dovolime samej, tak skor posluchne, ked jej vynimocne nieco zakazeme.
Pokial jej nieco zakazujeme, vysvetlime, ze toto je horuce. Obcas sa chce presvedcit, chyti to a uz si to zapamata. Ked chce nieco ostre, chytim to ja a zacnem akoze tak naozajstne aukat, ze to boli a poviem jej, nech to nerobi, lebo aj ju to bude boliet. Pokial ukradne paradajku (co sa tiez stava casto), tak sa snazime zasmiat sa s nou, ze je huncutka a prilis neriesime. Maximalne jej donesiem tanier, nech je nad nim, aby vsetko nezaspinila (uz sa stalo aj to, ze zaspinila a potom strasne plakala, lebo nevedela ako to dat prec, ale tiez si odvtedy dava vacsi pozor). Ked ukradne nieco nebezpecne, tak k nej idem pomaly, s kludnym, ale prisnym vyrazom, vezmem je to a dorazne poviem, ze si mohla ublizit a najblizsie to nesmie brat. Samozrejme, stale to skusa, kym si niecim neublizi, tak si neuvedomuje, ze to moze byt naozaj nebezpecne.
Tie deti este nevedia co je nebezpecne a co nie a nerozumeju zakazom. A ked aj rozumeju, skusaju, lebo na tom sa ucia. Minule chcela dcerka tvrdohlavo sama urobit kolac a 15 minut bol zachvat placu, lebo som trvala na tom, ze jej musim pomoct. Taky tyzden trvali take zachvaty place sialene pri vsetkom, co chcela robit sama a nemohla. No a uz ju to preslo, po 100 opakovaniach toho isteho sa naucila, ze ked poviem, ze jej musim pomoct, tak jej proste musim pomoct. Je to na nervy a je uplne veda udrzat pri tom svoju zlost na uzde, ale tak sa deti zial ucia, neustalym opakovanim a porusovanim zakazov a tak najdu tie hranice. A my rodicia pri tom stratime nervy, ale to je druha vec no.
Preco s nou bojujes, ked chce robit nieco co dokaze sama. Cirkus si urobila ty. Nie ona. Mohla si jej len povedat nech ide papat do jedalne- inak bude musiet upratat vycistit gauc - ona. Niekedy chceme ddtickam vsetko ulahcit a takto to potom buchne, zbytocne to komplikujeme. Nechaj dcerku robit vsetko ci robit dokaze- budes velmi prekvapena aku mas doma sikovnicu.( a aj ti dokaze velmi pomoct)🤗
@luccija v škôlke už sú deti zase trochu staršie. Ale ak som tak pracovala s dcérou keď bola malička v neskoršom veku už vedela aký ton hlasu používam keď niečo myslím vážne. Syn je zas tvrdší oriešok v tomto, ale stále mi to príde lepšie ako keď počujem na ihrisku 100x niekoho kričať meno dieťaťa, že "som ti povedala" a ono si robí čo chce.
Mozno by si nabuduce mala 3x porozmyslat, ci je to co chce robit je naozaj problem alebo to je problem len v tvojej hlave. Preco nemoze sama jest paradajku? Za to, ze to je dieta? Ved ona chce tiez robit veci sama. Trochu sa skus vychillovat a nechat niektore veci na nu. Ved sa nesla pichnut nozom. Cim viac jej budes zakazovat, tym vacsie pnutie tam bude. Deti chcu mat niekedy moc nad situaciou a pokial o nic nejde tak by som ju nechala.
To je take obdobie ja sam, aj u nas zacalo. Musis sa na to dopredu pripravit ked ides cokovek robit. Napr jest paradajky ked tam nie je dieta alebo ich mimo jej dosah pokrajaj na kusky co pasuju rovno do ust , najlepsie ked ta nevidi. A posad ju za stol alebo na zem, gauc sdekou atd a potom jej daj. Alebo prosto davaj jedla co netecu🤣 moj maly vsetko sam, este si aj z chladnicky musi sam vybrat, obleciem stare saty, co zaspini utriem, aj tak vrieskame cely den🤣
Preco riesis banality ako spinavy gauc? U nas cistime a utierame spolu vsetko od rana do vecera.Nema vyznam sa rozculovat. Ved je to dieta. Spinu upracete. Daj jej handricku. Este ju aj zabavis. Urcite by to pre mna nebol dovod na krik.
Ak takto reaguješ pri každom malom nedorozumení, tak sa tej malej nečudujem, že bojuje. Chcela len paradajku a nie nôž na steaky. Ruky umyješ, tričko operieš a rozliatu rajčinu utrie aj ona.
@autorka Asi sa Ti nebude páčiť moja odpoveď, ale za túto situáciu, čo si opísala, si môžeš sama. Podľa mňa si veci zbytočne komplikuješ. Dieťa je práve vo fáze, že sa učí xy nových veci a chce robiť/skúšať veci samo. Do 3 rokov sa mozog dieťaťa vyvíja extrémne rýchlo. Dieťa ešte neuvažuje logicky, ako dospelý človek. Nie preto, že nechce, ale ono to ešte nevie. Jeho mozog nevie spracovať a vyhodnotiť, čo je správne a čo nie. Reakcie dieťaťa sú založené skôr na emóciách. Logiku tu nehľadaj. Dieťa nechápe, že keď je, prečo má sedieť za stolom, nevie odhadnúť, že z paradajky môže tiecť šťava a že si môže zašpiniť oblečenie, že ak paradajku vezme na gauč, tak ho môže zašpiniť a Ty to budeš musieť čistiť, nechápe, prečo ho chceš kŕmiť, keď si vie tú paradajku zobrať a zjesť samo atď. Ty si dospelá, Ty musíš predvídať, dieťaťu 1000x vysvetľovať, kým niečo konečne pochopí, byť príkladom, lebo dieťa kopíruje, čo vidí atď.
Ak máte vo zvyku jesť z jedného taniera, tak dieťa Ti paradajku neukradlo, len si ju zobralo a chcelo zjesť. Predpokladám, že keby si jej ju dovolila zjesť, dieťa s ňou neuteká od stola. No a čo, že z nej tečie, ak dieťa sedí pri stole? Daj jej vlastný tanier a jedzte za stolom spolu. Daj jej podbradník alebo pri jedení obleč niečo, čo Ťa nebude mrzieť, keď sa zašpiní a ostanú na tom fľaky. Tým, že si za ňou bežala, keď si "Tvoju" paradajku "ukradla" z taniera, pre ňu to bola zábava. Neurobila na to naschvál, aby Ťa naštvala. Len jej dvojročný mozog vyhodnotil, že ak rýchlo vezme paradajku z taniera a bude utekať preč, môže si ju dať do úst sama.
Skús mať veci viac "na háku", zbytočne sa nerozčuľuj, lebo Ti to aj tak nepomôže, len škodíš sama sebe - prajem pevné nervy😉
@autorka ...hodila som do googl-u otázku a vyhodilo mi xy info, z toho prikladám 2 linky. Možno Ti dajú odpoveď, kde robíš chybu, pomôžu pri výchove dieťaťa aj pri spracovaní vlastných frustrácií.
https://spuntik.zoznam.sk/cl/1000720/1737523/Dv...
Ja zakazujem veci na kt mi naozaj zalezi, cize ked je moznost ze nieco znici, ked moze realne ublizit sebe alebo niekomu inemu a par dalsich situacii, kedy jej ale vysvetlim preco nie. Cize ked uz dostane dorazny zakaz, vie ze to plati, netreba ale deti karhat za vsetko, lebo potom nevedia vyhodnotit vaznost situacie. Len nevidim dovod, preco nemohla tu paradajku jest tvoja mala sama 🙈 potom jej ju s cirkusom vytrhnes z ruky 🤷🏼♀️ povedala by som jej asi, ze nech si vezme ale papame pri stole, lebo paradajka tecie a bude z toho spinava zem a ci sa chce potom radsej hrat alebo upratovat zem od paradajky.
Chapem ta.... Je to niekedy fakt tazke... Tiez nechcem capat a kricat, no niekedy sa inak neda. A som potom z toho smutna a, na nervy. No, deti skusaju nase nervy, hranice. Kaslu na nase city, proste si robia, co sa im chce. Poznam to🙏.
Tak za mna stredna cesta. Su veci v ktorych nepovolim a to nikdy a take, co necham tak. Dieta sa uci, skusa... Je to normalne... Ale ja som tiez len clovek a to, ze si vsetko treba vydiskutovat je riadna blbost. Dieta na tom nie je na rovnakej urovni, ako dospely... A davame mu tym prilisnu kompetenciu na ktoru nema. Proste dieta musi AJ posluchat. Aj za cenu kriku a nasekania na zadok.... Tak aspon za mna. Pravdaze su deti a deti. Na jedno zvysis hlas a stiahne sa a su aj take, na ktore nakricus, vycapes ho a za 10 minut uz aj zabudne. Ale vsetko s mierou. Niekedy staci dat papat nejakej hracke, alebo si vymysliet pribeh a niekedy aj keby sa dospely na hlavu postavil, tak to po dobrom nejde.
Chapem ta a rozumiem🙏... Drz sa, nie si v tom sama🙏
Moja je o kusok mladsia,ale nechavam jesta samu. Z uvodu zvykla natahovat ruky a smatrat inym po tanieroch,ale potom som si povedala,ze on ma zaujem jest sama a je v takom obdobi. Naucila som ju,ze vsetko sa je iba v jej stolicke a z jej taniera/misky. Este aj chrumku ked si vypyta,tak ukazuje na stolicku,ze chce sadnut a ukaze na jedlo. Vsetko bolo zaspinene,lebo neznasala podbradniky,uz si aj na tie zvykla. Pisem to,ako motivaciu,mozno bude dlhsie trvat,kym si bude chciet zvyknut na to pravidlo,ale nech je iba vo svojej stolicke a tam nech je spinava,ufulana,ale je sama,tym sa aj zabavi a za tu chvilu sa v klude najes aj ty. Zo stolicky nezdrhne. A nam ked parkrar “flasla” po tvari,chytila som ruku a uplne vazne povedala,ze nono,toto sa nerobi,mamku boli. To sme urobili asi 3/4krat a od vtedy sa na nas nerozmachla. Aj nasa skusa cokolvek,obcas sa uz citim,ze to je len same “nesmies,nono,nerob zlatko a bla blabla”….
To mi pripomenulo situaciu s mojim dvojrocakom. Nacapal ma, ako som si tajne vzala cokoladovy bombon a pytal ho. Chcela som mu dat kusok, ale rovno do ust, aby nebol od čokolády. On ju chcel do ruky a sam ju chcel zjest. Samozrejme,ze kym by ju zjedol, bolo by vsetko spinave... neskutocny rev pustil. Aj som vysvetlovala, nepomohlo. Skratka - tvoja dcera ma obdobie vzdoru a chce vsetko stoj co stoj robit po svojom. Nechaj ju vyrevat, ked sa upokoji, vysvetli jej to, vtedy dieta vnima viac. No a ak ta capne, zadrz ju a dorazne povedz: nesmies! A po upokojeni vysvetli,ze ta to bolelo a ze nesmue do teba kopat
to je čudné že schvaľujete aby si dieťa presadzovalo svoje za každú cenu a dokonca bilo svojich rodičov. Zdá sa že malú očividne až baví keď kvôli nej strácaš nervy. Musíš podľa mňa len dúfať že z toho vyrastie a viac presadzovať disciplínu (aj keď ľahko sa povie).
Ja paradajky krajam na male casti, aby z toho netieklo. V tomto konkretnom pripade dcerka asi velmi tuzila po nezavislosti, samostatnom jedeni... bit mamu, to je samozrejme cez ciaru... Citala som take heslo "odstrante problem od dietata alebo dieta od problemu" - treba to predvidat ... aj rozlisovat - jedlo-paradajka je jedna vec, keby uchmatla noz, to je vec druha
Nechapem. Preco si jej tu paradajku nedala?
Moj najmensi ma 2r5m. Uz rok je sam. Zo svojho taniera. Zo svojej stolicky pri stole.
Vie ze inde sa nenaje-okej banan moze aj v obyvacke.
Neviem mam pocit ze niekedy si same nakladame polena pod nohy.
Tvoja je jednak este mala. Ale zase teraz je ten cas kedy ju mozes formovat.
V tejto situacii by som jej proste dala tanierik a nech si papa. Ako nahle by ale isla s jedlom od stola tak stopnut. Jedlo ostava tu. Mozes ist. A nech si robi cirkus aky chce-to bude robit tak ci tak. Kedze skusa. A caka ci sa jej to podari alebo nie.
Nečítam komentáre, aké ty nepracuj s ňou, ty začni.pracovať so sebou 😉