Vyrovnajte sa s vyčerpaním z náročnej povahy dcéry
Toto bude asi len výlev, ale rada si prečítam vaše rady.
Som už absolútne zúfalá z mojej čoskoro 8 ročnej dcéry. Od narodenia čakám, že príde lepšie obdobie a ono je len horšie... Za posledné dni to u nás už tak vyeskalovalo, že som na ňu nahučala, že je fakt hrozný človek a keby môžem, tak ju strčím kamsi do domova a že nikto s ňou nedokáže žiť...za čo by mali seriózne zavrieť mňa. Natrvdo.
Ale ja sa cítim, ako psychicky týraná vlastným deckom. Každá vec, každá činnosť je neskutočný boj. Od narodenia sa odmieta čomukoľvek prispôsobiť. Už od 1.5 roku so mnou diskutovala do úmoru a protirečila mi. Očakáva, že celý vesmír bude robiť to, čo chce ona a keď nie, robí scény ako rozmaznaný spratek. Lenže tie jej scény sú originálne psychické zrútenia, plač pre čokoľvek.
Manipuluje so súrodencom, kamarátmi alebo deťmi (kým sa nechajú) tak, aby dosiahla svoje. Ak nespolupracujú, alebo nechcú, zrúti sa. Nedá sa s ňou dohodnúť, neuspokojí sa s ničím, čo nie je úplne tak, ako chce ona. Nie je schopná a ani ochotná počúvnuť nejakú radu. Ešte aj na krúžku nie je ochotná spolupracovať, ak niečo nechce, urazí sa, že veci nie sú podľa nej a odíde... Nefungujú kompromisy (napr.áno, môžeš si sama vyberať oblečenie, ale toto máš kôpku na doma a toto do školy - ona bude robiť scény a psycho výstupy, pretože chce si vyberať z celej skrine a ideálne aj z letného oblečenia). Prisahám, že každá minúta života s ňou ma vyčerpáva. Odjakživa.
Riešenie? Terapia, samozrejme. Prežila si rozvod, cíti sa odmietnutá svojim otcom, ja nie som dokonalý rodič...už som dala do terapii veľa peňazí a energie ale ona to má jednoducho v povahe! Po posledných dňoch je síce celá terapia v háji, za týždeň, čo sme všetci chorí doma, ma.dokazala psychicky zničiť. Akoby ju chcem zabiť a nie liečiť. Som už na prášky, najradšej by som na nej dolámala varechu, ako na mne moja mama... Možno to malo nejaký zmysel...
❤
Pripomenulo mi to túto nedávnu tému:
https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/ako-zvladnut-dcerin-odpor-k-jedlu/?scrollto=first
mne to príde že dieťa má niečo z autizmu...
deti autisti takto vyvádzajú.... určite navštív psychoĺoga ktorý sa zaoberá autistami...
inak aj na nete je test pre rôzne vekové kategórie ľudí či nemajú autizmus... robila som a je celkom spoľahlivý - ale jasné, to nie je odborník s pečiatkou...
dcére musíš dať jasné pravidlá - sú hranice ktoré už nesmie prekročiť...
necitam uplne vsetko, ale co robis, ked ona si neda povedat, ked neposluchne, ked ma amok a vydiera zduva sa? ako jej ukazes ze ona nie je ten pupcek sveta?
a presne to co si opisala sedi na deti bud s adhd alebo aspergera a s tymi detmi sa robia specialne terapie nie len na zvladanie problemoveho spravania... treba pochopit dieta a az potom s nim pracovat
@simca06022011 ja mám na to už také nervy, že na ňu nahučím ako na sirotu. Ale keď sa tak nad tým zamýšľam, niekedy sa môže stať, že nahučím a poviem niečo ako "rob si čo chces" a ona je vlastne spokojná.
@kacena4 ďakujem, ja sa tým zaoberám už odjakživa, že mi to vŕta v hlave. Jednoznačne by to bolo nejaké líznutie niečím takým... Skúsim si to dať potvrdiť/vyvrátiť len tak pre seba, nie, ze by som potrebovala na ňu nalepiť diagnózu... A keď nie, budem vedieť, že má len otrasnu povahu a ja som príliš premotivovana matka.
Mate to velmi narocne, treba zajst do CPP na zakladnu doagnostiku oni vas uz nasmeruju. Skuste precitat nieco o aspergerovom syndrome u dievcat. Je to pomerne caste, ale ovela nenapadnejsie a tazsie diagnostikovatelne ako u chlapcov. Problem s hranicami, socialnym spravanim, manipulacia, neschopnost chapat socialne situacie, obliekanie vsetko sedi podla toho co popisujete. Ked budete mat stanovenu diagnozu mate sa od coho odrazit a pracovat na spravani jej aj vasom v spolupraci s odbornikmi. To ze navstevujete terapie je skvele,ale budete ju vediet lepsie cielene zamerat. Nie vsetky totizto vyhovuju rovnako pre rozne diagnozy a problemy.
presne tak, treba to potvrdit, už len preto aby človek vedel pracovať s dietatom, nie kvoli onalepkovaniu. odporucam specializovane zariadenie kde dg. autizmus alebo dobreho psychiatra na adhd, ale pozor aj deti s autizmom maju casto adhd. drzim palceky
Veľmi sa brániš vyšetreniu, ale o chvíľu budeš potrebovať stanoviť diagnózu aj pre seba. Nie je jednoduchšie to potvrdiť a nastaviť liečbu, usmernenie, ako sa takto týrať?
Nieco tu nedava zmysel. Uzasna, skvela matka, ktora sa dietatu maximalne venuje a chodi s nim na terapie a na druhej strane "nepodarene" a "tyranske" dieta, ktore matku odmieta a nerespektuje. V inych prostrediach ale relativne ok, kamaratky ma, skola jej ide. Takto ale vztahy nefunguju, ze jeden je ten "dobry" a druhy je ten "zly". Dieta nikty neodmieta dobru matku, ale matku jemu ublizujucu a zranujucu
kedy ste sa rozviedli? Mozno skusa hranice a potrebuje uistit, ze ju neopustis aj Ty.
Mam podobne dieta, podobneho veku. Ten pocit s tou varechou poznam doverne. Je nesmierne inteligentne a o to viac vytaca, pretoze si hovoris, ze to nemoze nepochopit.
Momentalne riesim diagnostiku, AD HD sa nepotrvdilo oppositional disorder with provocation, opozicna porucha caka na potvrdenie ale priznam, ze ked sa to konecne "naslo" tak sa mi trochu ulavilo.
@modra_kolobezka To je len tvoja teoria ako by to malo fungovat. Ale nie, nefunguje to tak jednoducho. Laskava matka=laskave dieta. Zrejme si take dieta este nestretla.
Buď je rozmaznaná alebo má nejakú diagnózu. Prvé sa dá riešiť ľahšie je to len o tebe. Nechce jesť? Nech neje koho to zaujíma, ona bude hladná. Nechce sa obliecť? Koho to trápi jej bude zima nie tebe. Nechce poslúchať na krúžku? Výborne nemusí tam chodiť. A tak ďalej. Ak má diagnózu tak potrebuješ odborné rady na to si netrúfam.
@modra_kolobezka ja som nikde nenapísala, že som úžasná matka. To, že chodím na terapie vyplýva z toho, že máme problém vlastne "odjakživa" a ja sa to snažím riešiť. Aj prácou sama so sebou. A má určite špecifické problémy vyplývajúce z jej povahy úplne všade. Veľa osôb ju nemá rado, lebo je tak neopísateľne niekde inde. To povedala aj učiteľka, že ona tak nejak "tlačí na pílu" a tým odrádza okolie.
Ale ďakujem aj za tento názor, myslím, že keby som taká zranujuca matka, tak asi je zranené aj druhé dieťa a tá problémové prejavy nemá.
@cookie29 strach z opustenia bude mať dlho, áno. Peklo sme mali asi od jej troch rokov a narodenia druhého dieťaťa. Rozviedli sme sa pred cca 2 rokmi. Problémy, ktoré som spomínala, tu boli vždy, jasné, že rozvod urobil svoje (ale stále viac veci zachránil).
Mám syna s ADHD, hraničný asperger, nevie udržať tajomstvo, od malinka mal veľa kamarátov, vedel sa zobrať preč s hocikým cudzím, pozdraví na ulici aj neznámych ľudí, stále sa tlačí do objímania, nevie kedy dosť, reaguje plačlivo a vzťahovačne, vyjednáva do nepríčetna, no mohla by som pokračovať donekonečna. V lete tiež super, akonáhle začala škola už ide do svojho obranného mechanizmu, že mu je stále nejako ubližované. Porieš diagnostiku, tiež mám pocit, že tam niečo bude. My odkedy vieme diagnózu, je to lepšie lebo vieme čo a ako. Chodili sme na terapie, pomohli, teraz už netreba. Má lepšie a horšie dni. Ale ja som tiež už z neho bola na prášky, toto sa veľmi zmenilo k lepšiemu. Pomôžeš sebe aj jej, držím palce ❤️
aj v ramci jednej rodiny je kazde dieta ine.
Moj najmladsi syn, posledny zo styroch deti, bol takou light verziou tvojej dcery.
Tvrdohlavy, manipulativny, cholericka vybusna povaha, robil hysaky. Bol velmi urazlivy a vztahovacny.
Na zaciatku sa casto ludia nanho nalakali, lebo bol pekny, ziarivy usmev, sikovny, vedel skoro rozpravat, citat a pisal v dvoch jazykoch uz v skolke.
ale ked ho blizsie spoznali, pre tu jeho naturu - ho nikto nechcel. V skolke mal jedneho kamarata, v skole nikoho alebo len take vlazne vztahy, nikdy o nikom nerozpraval, ze to je jeho kamarat.
Bolo take, ze nam ho znami vzali aj s jeho starsim bratom do kina, ci na chatu...a potom povedali, nabuduce uz len toho starsieho, jeho nechceme.
Tie najhorsie hysaky a vystupy nemal casto, mozno 1-2 x do mesiaca, ale pravidelne mi zral nervy takisto s obliekanim a jedenim.
rano...nic nemam, nemam si co obliect, nemam ziadne nohavice"... ked som mu prisla ukazat v skrini, toto a to si mozes vziat, tak nie ...privelke, primale, skarede, tlaci ma bla bla. Casto si natruc provokativne vybral tu najhorsiu odrbanu vec na dvor, ze co ja na to. Zakopaval v privelkych topankach po bratovi, nohavice mu rozgajdane padali. On tak trochu manipuloval s mojim strachom, nech nas ludia neberu ako soc. slabsiu rodinu, ked mame tie 4 deti. Vzdy vedel odhadnut tu slabu stranku cloveka.
Takisto bol pravidelnz kazic nalady, vyletov, oslav.
Pomoze ti, ked ti napisem, ze mam kamosku, ktora je normalne a muzom a ich dcera ich doslova šikanuje. Ma 8 🙈🙈🙈🙈. Tiez si myslim, ze je to v to dievčati a obavám sa jej puberty. To uz kamoska skonci na psychiatrii. A vtedy si poviem, Dakujem za dvoch chalanov co mam doma 🤣🤣🤣
Inak nam sa stav v puberte zlepsil.
syn ma teraz 13 rokov a samozrejme ta zakladna povaha mu ostala...ale napr. hysaky uz nemava, je taky zrelsi, uvazlivejsi. Mame teraz lepsi vztah.
Ked ho aj nieco nastve ci urazi bezdovodne, vieme si to vydebatit.
@kaajuiaatko to si opísala moju dcéru...
@negymama úplne rozumiem. Moja dcéra pokazí každy výlet. Naozaj. Aj keby ideme do Disneylandu a má neobmedzené peniaze na čokoľvek, tak je schopná revať celú cestu domov, lebo chcela vlastne jahodovú a nie vanilkovú zmrzlinu. 💔 Som rada, že sa vám to zlepšilo.
Všetkým, ktoré si našli čas zdieľať so mnou vaše príbehy a skúsenosti ďakujem.
Neviem no. Možno jej dávate až veľa priestoru, možno sa s ňou zbytočne veľa dohadujete, vyjednávate, púšťate sa do dlhých vysvetľovaní. Dieťa bude argumentovať do ošalenia. Treba to stopnúť.
Teraz prišla taká doba, že s deťmi sa veľa o všetkom rozprávame, vysvetľujeme do úmoru, aby náhodou nejakú traumu nezažili... Ale proste dieťa sa má naučiť rešpektovať rodiča len preto, že to povedal a nepotrebuje mať k tomu žiadne vysvetlenie. Veď azda 8 ročne dieťa ešte nevie, čo je pre ňu dobré, že sa môže rozhodovať sama, čo bude, kedy bude, ako bude. Ťažko to budete mať teraz, lebo dcéra už má 8 rokov, ale občas jej treba dať najavo, že vy ste tá autorita (samozrejme ja nevravím o žiadnom fyzickom trestaní a podobne, to určite nie). Máte to ťažké, lebo ste na ňu sama a určite tam chýba otec.
presne , to pozname. Pokrajas mu jedlo - on chcel v celku. Vyberiem ho zo sedacky ja, on chcel tatu. Vydupal si nejaky tabor, potom mi vecer ziapal do telefonu, nech po neho pridem, ze on chce domov. Ked knucal, ze on je hladny a mal mu nalozit viac, tak presne tu prilozenu porciu nechal, ze uz nevladze dojest.
chcel nejaky kruzok, vodila ho tam sestra a potom mi ona vola , ze maly sedi vonku pred budovou na zemi a nechce ist dnu...
Ja som mala druhu dceru v poradi s poruchou komunikacie a neskor z toho vysiel asperger - myslela som si ze, horsie uz zazit nemozem, ale mylila som sa.
Treti syn bol zlatusik za odmenu a stvrty opat daco, nech sa nenudime.
napadlo mi k tomuto tiez AS, pripadne vyssi intelekt spojeny s niecim... casto tie deti maju vyvojovy nesulad medzi rozumovym a emocionalnym vyvojom, napr. rozumovo su nad svoj vek, ale emocionalne robia sceny ako 2-3r deti. viem si to trocha predstavit, nas 7r ma obcas take chvilky, ale ovela menej casto ako vasa a je to velmi narocne na zvladnutie. pomaha len vela lasky a trpezlivosti. a naucit sa nenaskocit na tu vlnu suboja kto proti komu. spomenut si v tej chvili, ze je to moje male zlate dieta, ktore milujem najviac na svete, a ist za nim s touto emociou.
máte niekedy aj nejaké pekné spoločné chvíle? kedy je milá a nevyvádza? úplne s tebou súcitím, treba zistiť čo na ňu funguje, skúsiť poradňu, psychológa ak je tam nejaká diagnóza. Na každé dieťa platí niečo iné. Ak je to naozaj také neznesiteľné, Ľubochňa znie zaujímavo 😝
@zuzka1117 jaj, tak teda nech si teda radsej z dietata "vyrobim" nejakého aspergerika, než aby radšej priznala, že nezvládla výchovu a skákala ako si dieta piskalo. 👌
@beronsche to "ha, ha, ha" si napísala ty, takže musíš byť veeeelmi empaticka👌
Inak je zaujímavé, že všetky tieto témy s problematických deťmi majú spoločného menovateľa. A to nezvladnutu výchovu. To je všetko. Ale jasne, všetky deti sú vynikajúce, sikovne, a dobre zlatíčka, ale iba dovtedy, pokiaľ je po ich, vsak?Akonáhle sa rodic "vzoprie", tak je problém a z dietata sa stáva malý tyran. Ale rodic samozrejme za to nemôže. Jasne, ze nie! A kto potom? Jaj, vsak decko ma predsa nejakú diagnózu, nie ze zlyhali vo výchove rodicia.🤦♀️
Suseda mala to iste ale opačne pohlavie ,psychologicka jej poradila Ľubochnu zariadenie pre deti ,bol tam 6 mesiacov a čuduj sa svete chlapec ako vymenený samozrejme plakala doma že ho tam dala ale pomohlo to a veľmi lebo ničil a terorizoval rodinu okolie a najmä rodičov a surodencov