Ako zvládajú deti hospitalizáciu bez rodiča?

@abbey1 súhlasím, ja som tiež bola na infekčnom s dcérou hospitalizovaná a úplne bez problémov, doktorka ma rovno zapisovala na hospitalizáciu, bez akýchkoľvek problémov, či naťahovačiek.

Ja k tejto teme len tolko. Normalny rodic je inak velka pomoc pre sestricky. Ja som bola 4x v nemocnici s mojimi detmi. A teda furt som na vsetko dohliadala ja, kontrolovala teploty, davala lieky, krmila a dohliadala na stravu, proste kto by takym detickam 4-5 rocnym pomohol na wecko s infuziou v ruke ? Prezliekal pradlo ked trebalo, sak ja som obklady davala synovi pri horuckach...proste tie matky su tam ako druhe sestricky a vlastne tie sestry tam s tym dietatom nemaju starost, lebo vedia ze ta matka sa o to dieta postara, tak vlastne robia len teda to nutne co musia. Takze normylny rodic (nie nejake konfliktne, premotivovane hysterky) na oddeleni su pre sestricky velkou pomocou. A ako tu bolo spomenute, casto este dohliadaju aj na nejake susedne deti s ktorymi rodic naozaj nemohol byt.

A teda neviem, ale mne ani raz nikto nic nepovedal, ze tam budem s dietatom. Bolo to zakazdym uplne automaticke. Aboslutne ani slovo nepadlo, zeby som nemala byt. Deti mali 4,5r., 6,5r., 6,5r., 4r. Takze ja si ani neviem predstavit, zeby povedali, ze tam nemozem byt.

@abbey1 ty neavadzaj autorku...zakon o pritomnosti rodica v nemocnici pocas hospitalizácie dietata žiaľ nepresiel...cize opora v zakone nie je žiadna...je to len na konkretnej nemocnici ci to umoznia alebo nie...mojho syna caja este niekolko operacii, takže som si to zistovala...

@rachel36a zakon sice nepresiel, ale
@abbey1 pise o Dohovore o právach dieťaťa1

ja by som v ziadnm pripade nenechala dieta same v nemocnici, museli by ma odviezt v putach za asistencie policie.
riesili sme to v rodine uz niekolkratl zvdy to skoncilo pritomnostou rodica v nemocnici.

@rachel36a ty zavádzas, neprešiel zákon, podľa ktorého má doprovod nárok na posteľ pri sprevádzanom.

@silvike asi ste vždy mali šťastie a nebolo to pri plnej nemocnici.. lebo nie len nás sa to dotklo v case keď jednoducho na rodiča nebolo miesto..

Ja inak chápem ako to ľudí rozčúli tá predstava že rodič tam ísť nemôže, ale predstavte si koľko rodičov naozaj nemá možnosť sa tam k dieťaťu dostať - nie len z dôvodu plnosti nemocnice, ale aj z rodinných dôvodov, napríklad že tam nemá kto byť s ním (napríklad ako som už písala osamelá mama s druhým zdr.postijnutym dieťaťom, alebo môže byť aj zdravotny problém u rodičov) .. niekedy sa to proste stáva a nie vždy je to pre dieťa trauma, nemusí byť vždy za každých okolností personál ako z pekla, že dieťa tam bude zabudnute.. je samozrejme že rodic urobí pre dieťa prvé posledné a snaží sa toto všetko vybojovať, ale napriek tomu sa to nemusí podariť.. a takým rodičom čo sa im to nepodarilo, alebo nepodarí sa môže byť z tejto diskusie dosť ťažko akoby sa vzdali alebo to bola ich chyba ak tam nie su.. sú deti, ktoré to zvládnu napriek situácii.. môj syn to zvládol, hoci áno mal 10 ale tiež bez nás nikde ešte nebol a bali sme sa všetci.. ale nakoniec to dobre dopadlo, sestry boli milé a starali sa o neho, aj spolu pacient bol jeho kamarát.. tak prosím myslíte aj na tých čo bohužiaľ neprelomili pravidlá nemocnice a dieťa tam nakoniec muselo ostať samé.. ani to nie je pravidlo že z toho bude mať traumu.. ďakujem
.

@jana_eyre_2 ked tam nechcu ostat z rodinnych dovodov, je to rozhodnutie samotneho rodica.
a som si ista, ze nikto z rodicov nepozaduje vlastnu postel a kupelnu, staci im stolicka pri lozku dietata.

tak, ako pise
@silvike, ich pritomnost je praveze pre sestricky OK.
ked moju krstnu dceru priviezli do nemocnice po velmi tazkom sportovom uraze v bezvedomi, tiez sa tam sestricky snazili vypoklonkovat sestru domov.
ona sa zatala a povedala, ze jedine, ked ju eskortuje policia....nakoniec sestricka ustupila, sestra ostala na stolicke v izbe. a nastastie ! ked sa neter v noci prebrala, bola dezorientovana, hned zacala silno vracat...sestra bola pri nej a ona sa nezadusila zvratkami.
nechcem si predstavit, co by sa dialo, nebyt tam sestry.

lebo, vieme dobre, ako to u nas v nemocniciach chodi...sestra rovno dostala do ruky mop a vedro - ze ked uz ste tu, poupratujte grcky po svojom decku...na staznost v tom momente nebol priestor, ani chut...

@jana_eyre_2 Samozrejme, tak to je, vobec nemusi mat dieta ziadnu traumu. Dieta celkovo berie veci inak. A ono ked sa rodic nastavi ze je to takto ok a v poriadku tak aj to dieta tak bude vnimat ze je to ok. Ja som len chcela poukazat na to, ze ked tam ten rodic s dietatom je, tak vlastne odlahcuje vo velkom personal. Ja sama som bola ako dieta, sice uz 12r. po uraze chrbtice v nemocnici takmer 2 mesiace, z toho cely mesiac som len lezala a mohla som sa trosku pretocit na bok, potom postupne sadat a tak. Ale chcem povedat, ze ja na to napr. spominam veeelmi dobre, ja som z toho celeho mala vlastne uplne super zazitok napriek vsetkemu nepohodliu, bolesti, ze som bola na izbe s dalsimi piatimi 50-80 rocnymi tetkami/babkami. Proste co sme sa my osmiali, to bolo neskutocne. Som ich stale zabavala nejakymi forkami a aj oni mna, tak navzajom. A teda mama ma chodila pozriet kezdy den na chvilku v ramci navstevnych hodin. Ale ja si vobec nepamatam, zeby som nejak plakala za nou alebo zeby som nechcela tam byt sama. Proste brala som to ako to je a snazili sme si to na izbe spravit tak aby nam bolo veselo. Fakt, super zazitok nakoniec z toho mam.

moj syn je teraz ma 4,5roka je s babkou lebo ja som vo vysokom stadiu tehotenstva, ja by som ho nevladala zdvihat na postel od vcera je dnes mal operaciu mandli dufam ze zajtra pride uz domov keby ze nie som vo vysokm stadiu tehotenstva som s nim aj keby nemali volne trvala by som na tom spala by som s nim na jednej posteli tak my povedali sestricky ak nemali by volne miesto s nim na posteli

Ani pre mňa nebolo miesto ,keď mi hospitalizovali na jis 4 týždňové bábo .

Vzala som si stoličku a celý štedrý deň a následne Vianoce som sedela pri postieľke a synovi napojenom na monitorovacie prístroje a infúziách .
Doma ostal muž s 6 ročným synom . Boli sami má štedrý večer aj vianočné sviatky . A ja s babom zas sami v nemocnici na stoličke . Aj keby mám byť na zemi ,by som od neho neodišla . Ďalšiu nič sa uvoľnila posteľ vo vedľajšej izbe ,tam som si chodila oddýchnuť .

Moju dcerku hospitalizovali ako 8-rocnu uplne akutne. Den predtym sme boli na MR a na druhy den nam volali, ze mame okamzite s nou prist, zistili jej nador na mozgu. Mne nechceli dovolit zostat, lebo som mala este 4-mesacne vylucne kojene babatko, ze s nim ani ani na nadstarte (co ciastocne aj chapem) v ziadnom pripade a manzelovi nedovolili, lebo ostatnym mamam "by to vadilo". (Lebo muz, ktory sa prave dozvie, ze jeho dietatu ide o zivot, sa urcite tlaci do nemocnice preto, aby zvadzal mamicky ostatnych deti 🤦). V soku z toho vsetkeho sme boli neschopni sa branit a tak sme ju tam nechali. To bolo nase najhorsie rozhodnutie, ked sme ju na druhy den prisli pozriet, bola v tak strasnom psychickom stave, nereagovala, skleny nepritomny pohlad a vela ineho... Ako stary clovek, ktory uz caka len na smrt a nic uz prenho nema vyznam... Ked sme ju videli v takomto stave, manzel tam taky poriadok narobil s hlavnou sestrou, ze hned nasli moznost, ako ho tam ubytovat... No skody uz boli spachane a este aj po dvoch tyzdnoch (pocas ktorych absolvovala operaciu a liecbu) bola v stave, ze na nu chceli poslat psychiatra... Trvalo nam tri mesiace, kym bola psychicky opat v pohode a stalo to hlavne mna priam nadludske usilie, zvazovanie kazdeho sliva, gesta...

Takze za mna toto v takom veku naozaj nie, aj keby som na zemi mala spat pod jej postelou.

V sucasnosti dcera chodi 2x rocne na 3-dnove pobyty v nemocnici, ale jednak he to vzdy planovana hospitalizacia a tiez uz ma 13 rokov, takze to zvlada v pohode.

@nyusika nepochopila si ako to myslím, ani to nie je celkom rozhodnutie rodiča len to často jednoducho inak nejde a nie je nutné aby to dieťa preživalo ťažko ako to vyznieva v tejto diskusii..

žiaden rodič dieťa nenechá v nemocnici s ľahkosťou akoby o nič nešlo a absolútne nevravím o lôžku či stoličke, ale predstav si ak sa autorke napríklad nepodarí prelomiť pravidlá a nepustia ju tam ako sa bude cítiť ak si tu číta aké náročné to musí byť pre to dieťa.. samozrejme že to náročné byť môže, ale nie je to nutné a je stále možnosť že to dopadne dobre aj keď tam nakoniec dieťa ostane samé.. autorka určite urobí prvé posledné čo sa bude dať, ale ak sa dať nebude tak napriek tomu to bude dobré a treba sa tak nastaviť..

@silvike ale veď to ja všetko viem, tiež sme toto riešili.. len som chcela podporiť autorku, že to nemusí nutne zle dopadnúť ak sa jej nepodarí tam ist.. jednoducho ona je práve v tej situácii aktuálne a viem že robí všetko preto aby tam bola, ale môže sa stať že tam nebude môcť byť a ani v Tom pripade to nemusí zle dopadnúť..

@jana_eyre_2 rozumiem, co pises.
ja pisem, ze ja by som nikdy dieta same v nemocnici nenechala - toto viem stopercentne, aj ked vlastne deti nemam.
mam osobnu skusenost s pobytom v nemocnici (ako dieta - bez rodica), v bezprostredne blizkom okoli mame skusenost s hospitalizaciou deti...a naozaj neriesim, ako sa bude cititi ina zena, ktora necha dieta v nemocnici same.

samozrejme, nepisem o specifickych pripadoch, kedy je nemozne byt pri dietati - JISka a podobne...ale aj to by som si to zariadila tak, aby som bola dostupna prist tam kedykolvek to bude potrebne.

@jana_eyre_2
ja by som autorku radsej podporovala v tom, aby si akymkolvek sposobom zariadila svoju pritomnost pri dietati.

Dnes som bola syna objednať na zákrok, sestrička mi podávala informácie ohľadom predoperačnych vyšetrení atď, a jeden človek s ním je pocitany automaticky, prípadného druhého treba nahlásiť kvôli nadštandardu.

@jana_eyre_2 Jasne rozumiem.

@nyusika autorka to určite urobí aj bez nabadania žien na modrom koníku.. ja vlastne deti mám bola som v takej situácii a museli sme sa s tým len zmieriť..
keď sa miesto uvoľnilo, tak tam už mohol rodič ísť, našťastie v ten deň ho už pustili do domácej liečby.. tieto reči ako kto "nikdy by" jednoducho nemusia vždy dopadnúť podľa predstáv..

Syn 11r. minulý rok na infekčnom, nemali tiež lôžko ale povolili mi tam byť od 7:00 do 21:00 a domov. Malý to zvládol, aj tak chodil spávať. Sestričky boli aj radi, lebo za deň hnackoval 47 x .

@gelifil ver mi, že sestry ani lekári na detskom neoddychujú. Praxovala som na detskom, videla som, že sa nezastavili. Či deti boli niečim omámené neviem, ale nik sa im nevenoval lebo jednoducho nebolo kedy. Tie menšie detičky - dojčatá a batoľatá boli väčšinou samé v postieľkach. Aj nám, praktikantkám, zakazovali hrať sa s nimi, lebo potom im bolo smutno, keď ostali samé a znova prežívali stres z opustenia. Bol to však veľmi smutný pohľad na tie detičky, boli úplne apatické, nemal si ich kto pritúliť, pomojkať ich. Vtedy som si povedala, že až raz budem mať dieťa, nikdy v živote nebude v nemocnici bezo mňa.

@17alexis mne je do placu, ked taketo citam...

@nyusika ver, že aj mne vtedy bolo, a to som bola stredoškoláčka. Niektoré deti si ešte aj dnes pamätám a aj som rozplakala malého chlapčeka, keď som si ho mojkala a potom som odišla na obednú pauzu. Strašne plakal na celé oddelenie a keď som sa vrátila, sestrička ma vyhrešila a chlapček bol zas úplne apatický. Teraz, ako som mamou dcérky v jeho veku, mi je z toho na grc. A je mi zle na grc aj z našej vlády, ktorú zaujímajú životy detí len do 12.tt, potom na ne s**u.

@slavomira236 Ja som bol tiež so žltačkou celý mesiac sám v nemocnici asi ako 9-ročný. Žiadne návštevy, keďže to bolo infekčné oddelenie. Ale to bolo ešte pred 89. rokom.

Zenske kruhy dnes.... https://www.facebook.com/share/FtNKMrCVZMpKHkBz/

Toto so mnou chceli urobiť pred rokom,dcéra mala 6 rok....zobrala som si stoličku a sadla k posteli ...povedala som že to mi úplne stačí žiadne lôžko nepotrebujem ...nakoniec mi dali rozkladací gauč . Veď keby tam ostala sama až tamade by išla na psychiatriu jak ju poznám.

@nmld perfektne zhrnute❤

Milá @autorka máš to tu zhrnuté, nedaj sa odbiť! Držím vám palce na skoré uzdravenie!

@17alexis Nic v zlom, ale na tie deti s** ú hlavne rodicia. Ked som bola ja so svojimi v nemocniciach tak drviva vacsina takychto osamelych dojciat a batoliat boli romskeho povodu. Ked som to tam videla samé revajúce dnom nocou v tych postielkach, no bolo mi veru vselijako. Oni to maju ako rekreacny pobyt pre decka. Vedia ze je tam o nich postarane a oni si idu po svojom. Za to vlada nemoze, ze tu mame takto nastavene etnikum. Ktore len rodi a ine ho nezaujima.