icon

Detská depresia

avatar
kubkovamama
7. jún 2018

Mamičky, ktoré máte skúsenosť s depresiou u dieťaťa..okolo 10r..napíšte mi prosím vaše pocity,príhody,fungovanie v rodine..skrátka všetko čo sa tejto diagnózy týka. Syn má 9r,som dlho rozvedená,s druhým mužom mam 1,5r dcéru.Synator bol ukážkové dieťa,chápem konkurenciu v dcérke+predpubertalne stavy+chalansky vzdor..ale posledný polrok je to des,

Strana
z3
avatar
red_cat
7. jún 2018

No a ako sa depresia prejavuje? Prisla zrazu? Aj vies ze je to reakciou na rozvod alebo na to ze dcerke je venovana vacsia pozornost? Alebo netusis pricinu? Ja som nieco podobne zazivala, ale mala som na to rodinne dovody a vazne ochorenie v rodine,co som velmi tazko niesla a sposobovalo mi to depresie. Kazdy den som vedela hodiny preplakat a mala som velmi pesimisticke myslenie.

avatar
kubkovamama
autor
7. jún 2018

@red_cat cca min.rok z veselého bezstarostneho dieťaťa bol smutný nečinný chalan..rozvádzala som sa,keď mal rok a pol, exmanžel bol preč a kontakt minimálny.S partnerom si dobre rozumie,sestru si strašne prial-no dlhšie sa nedarilo,potratila som viackrát,malý musel cítiť to napätie a smútok okolo mňa.Uci sa výborne,v škole má problém iba s pomalostou.Ten min.rok začali vzdoru,jedy,ak nebolo po jeho,tak bol koniec sveta,kamaráti skoro žiadny,nič ho nebaví,,všetko ho otravuje,je veľmi citlivý a uzsvrety
Bezne veci ako umyť sa,obliecť,atď mu začali robiť veľké problémy.Od septembra.chodime k psychologicke.Na nič v podstate neprišla,poslala nás k psychiatrovi a bum,diagnóza depresia a hneď aj dostal lieky,čo som hotová z toho,

avatar
eliska13
7. jún 2018

@kubkovamama keby si nenapísala, že lekárka mu diagnostikovala depresiu napísala by som Ti, že je to bežné správanie chalana čo prišiel do puberty.
Aké dostal lieky?
Tým umývaním, obliekaním si myslela, že nemá silu nevladze či nechce sa mu.Nemozes spraviť nič iné iba ho podporovať nič mu nevyčítaj on fakt nevládze je unavený... V škole mu náhodou nerobia zle?Najlepšie by bolo nájsť mu nejaký zmysel nový príklad lepiť si modely lietadiel, kupovať mi knižky, neviem niečo čo by ho mohlo baviť.stretava sa s bio otcom?je niečo čo ho môže veľmi trápiť?možno aj, keď súrodenca chcel takto si to nepredstavoval a je sklamaný.Doteraz nič neprezradil psychologicke čo môže byť spúšťač?
Ak nemáte v rodine úzkosti depresie možno on je náchylný citlivý vydrž, ak mu lieky zaberu bude to v poriadku

avatar
beton
7. jún 2018

@kubkovamama tak tu diagnozu by som brala s obrovskou rezervou a určite nedala lieky, kym by som to nemala potvrdene z viacerých stran. Dnes sa na hocico povie "depresia", sup lieky a hotovo. Veď je na hranici puberty, toto správanie je úplne normálne v jeho veku. Depresia sú opakované bezdôvodné návaly smútku. Bezdôvodné....to je dosť podstatné slovo v tom celom. Prečo ho všetko otravuje, nemá kamarátov? Skôr by som šla smerom, čo robí vo voľnom čase, ako ho trávi. S kým ho trávi a čo robí... a od toho sa odraziť a prípadne do toho zakomponovať aj nejakú sebareflexiu z tvojej strany....

avatar
eliska13
7. jún 2018

@beton Môže byť introvert a preto má málo kamarátov
myslím, že keď to zhodnotila psychologička aj psychiater tak to nebude omyl

avatar
montemotherone
7. jún 2018

@kubkovamama deti do puberty (cca 15 rokov) "zrkadlia" svojich rodičov. Psychologička pracuje len s ním, alebo aj s tebou, s partnerom?

avatar
beton
7. jún 2018

@eliska13 presne tak, môže byť introvert. Na to mu netreba antidepresíva :o)) veď to sú návykové látky s vedľajšími účinkami, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska stav ešte zhoršiť. Veď je to dieťa, tak ho treba riešiť ako dieťa.

avatar
anjelicek26
7. jún 2018

Skus aj testovat stitnu zlazu...to vie tak zamavat s psychikou, ked to nie je v poriadku, ze az...

avatar
maminecka2
7. jún 2018

@kubkovamama Musi to byt ozaj tazke, poradit velmi neviem, len prosim Ta nepocuvaj rady tu na konovi ze mu nemas davat lieky, ze to je zla diagnoza apod. Urcite psychiater ktory dieta aj vysetril vie viac ako konikovske zeny... Ak mas pochybnosti skus ineho lekara ale podla mna toto nie je normalne spravanie 9-rocneho dietata, obzvlast chlapca.
Takisto nie je pravda ze depresia musi byt bezdovodna- moze aj nemusi, moze tam byt vyvolavajuci faktor- treba skusit patrat ci nieco take nie je- sikana, ucitel co na nom sedi,... Moze to byt aj zdanlivo "banalita". Ale tazko radit.
Mozno sa este spytat psychologicky ci by nebolo vhodne mat sedenia castejsie- mozno aj u niekoho sukromneho, lebo vieme ako je to u statnych...
Potom uz len vela trpezlivosti a lasky. Drzim palce.

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

@montemotherone chodíme spolu

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

no vznik-príčinu nenašla psychologicka za tie mesiace v podstate žiadnu,teda nič vážne,pramení to z jeho precitlivenosti na bežné veci.Vytoci a zneistia ho normálne denne situácie, ako že treba sa obliecť,vyjsť von atď.Je aj dosť placko..na druhej strane si agresívne vie presadzovať svoje,ak nie je všetko po jeho urazí sa,ofuci..ale to robí aj v škole,s kamarátmi.

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

Psychiatrovi dôverujem,je to slovenska kapacita,synovi sa páči a komunikuje s ním,takže nechcem ho meniť a dieťa si zas bude pracne tvoriť vzťah k lekárovi..psychologicke nechce veľmi hovoriť,tento lekár proste vie ako naňho.Sama mám z neho dobrý pocit a syn povedal,že chce k nemu chodiť.Sportuje od mala,hral futbal,prestalo ho to baviť,3r mal zápasenie,s tým skončil kvoli úrazu,teraz má športové strieľanie a plavanie 3x do týždňa,chcel tam chodiť sám,nikto ho nenúti,aj keď keby nič nerobil,isto by som sa snažila k niečomu ho priviesť.Bohuzial,je veľmi pomaly a lenivý a kým ho dostanem na tréning je to boj.Mame rolu,s tým samozrejme pomáhať nechce, najradšej tablet,ktorý má dovoleny 2hod denne od psychiatra.Tie lieky sú na nespavosť a mali by tlmiť hysterické a agresívne reakcie,lenže je to oblbovak

avatar
pininka
8. jún 2018

Ja si nemyslim,ze by si to mala brat len tak. Skor akceptovat ze aj taketo diagnozy su a zial ich mozu mat aj nase deti. Ak nastala u syna takato zmena a ma problem s beznymi cinnostami s ktorymi doteraz nemal, je smutny, co doteraz nebol, tak to nema nic a tym ci je introvert. Kolko rodicov by to malo doma lahsie keby si priznalo problem a riesilo ho. Lebo u nas su tieto problemy este stale hamba. Zazila som to v skolke. Ked ma dieta anginu, ideme k doktorovi,da nam lieky, a ked ma neprestavajuci smutok tak ho nechame doma a tvarime sa ze je introvert? Treba sa pohnut trocha dalej. Drzim vam velmi palce,myslim ze ste urobili spravne ze to riesite.

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

Ďakujem vám všetkým za názory...keby sa tu našla mamina,ktorá má doma takéto dieťatko,osobnú skúsenosť s celým procesom,liečbou,terapiou
prosím ozvite sa mi aj do spravy

avatar
montemotherone
8. jún 2018

@kubkovamama píšeš že "je lenivý, pomalý..." Nechcem to celé zľahčovať, ale tiež by som nešla do oblbovákov. Ak by som sa zaoberala fyzickou stránkou, asi by som sa venovala prečisteniu pečene (agresivita), a obličiek (pomalosť, únava). Z psychického hľadiska... Ten tablet na 2 hodiny je podľa mňa veľa. Ak berieme do úvahy, že keď príde zo školy, toho voľného času má možno 5 hodín? Hodina je úplne dosť a postupne by som to eliminovala a zamenila za zmysluplnejšie činnosti. Nejaké skladačky, konštruovanie... Tie krúžky... možno ich chcel robiť (aj my dospelí často niečo chceme a prídeme na to, že sme prestrelili, nemáme na to, nebaví nás to...) Asi by bolo treba zvážiť aktivity, ktoré budú vhodné pre jeho povahu. Ak je flegmatik, či cholerik (čo súvisí so stavbou tela, telesnými tekutinami) nič to nezmení. Vy mu môžete pomôcť jedine tým, že jeho tempo budete akceptovať. Ak ho neprijmete aký je, vyvoláva to v ňom ešte väčšie napätie a možno tie podráždené reakcie. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Vždy som bola citlivé, tiché, opatrné dieťa. Moja staršia sestra hyperaktívna, neurotická, všetko riadiaca... Vždy som mala pocit, (a ona ma v ňom svojim tlakom na mňa len utvrdzovala), že musím byť rýchlejšia, "prebrať sa konečne".... Tlačila som sa do pozície, že stále niečo musím, že mám svetu niečo dokazovať... Namiesto toho, som v sebe potlačila môj prirodzený talent- trpezlivosť, rozvážnosť a dopracovala sa jedine k neurózam a úzkosti...
Prijmite ho takého aký je. UPOKOJTE svet okolo neho, skúste mu urobiť prísny, dôsledný ale NEPREPLNENÝ režim (možno aj v grafickej forme, spolu, ako spoločnú aktivitu. Tak aby tam mal priestor aj na oddych, leňošenie, ale aby sa dokázal na nastávajúcu zmenu, povinnosť vopred pripraviť. Tak eliminujete stres a napätie.) Rovnako VY upokojte svoj ubehaný život. Ako som spomenula vyššie. Reakcie detí sú často len zrkadlom nášho života. Ak treba, zrušte krúžky. On to prežije aj bez nich. (Otázne je, či to prežijete vy)
Z nich v živote čerpať nebude. Ale z pocitu, že rodičia ho prijímajú aj s jeho povahou, že ONI z neho nie sú sklamaní a nechcú stále aby sa menil a bol iný... S tým bude žiť celý život. A to, že doteraz sa javil inak?... Ide do puberty. Teraz už bude všetko iné 🙂

avatar
lenko
8. jún 2018

@kubkovamama mám doma (10r PAS, silné úzkostné stavy) . Ale u nás bol taký od mala, tiež berie AD a je to omnoho lepšie než bolo.

avatar
lenko
8. jún 2018

@montemotherone súhlas,
@kubkovamama
to je základ, prijať ho takého aký je. 🙂

avatar
patka_673
8. jún 2018

ono je fajn, ze si s doktorom rozumie, no ja by som tie lieky vysadila. nemozes sa cudovat, ze sa do nicoho nema ked je pod liekmi

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

@patka_673 lieky sa nesmú vysadzovat len tak zo dňa na deň,ale postupne pod dohľadom lekára..a zatiaľ ich neberie,čakáme až bude mať pohodu v škole,po pisomkach atď. On je taký menej rýchli odmala.

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

@montemotherone všetko toto čo píšeš,všetkým sme už prešli za ten necelý rok. Krúžky si vybral sám,že veľmi chce,zas nechcem mu kázať prestať s tým,keď je to asi to jediné z čoho má ešte radosť a trošku sa hýbe. Aj veľmi rád číta,4-5hodin vydrží. Ten tablet mal s psychologickou dohodnuty na hodinku,s tým,že iné už nie-ani telka,ani mobil a tiež nie neskoro pred spanim,psychiater mu min.tyzden dal 2 hodinky,s tým,že mu s humorom vysvetľoval,že nič sa nestane,ak ten tablet pár dní vynechá alebo odloží skôr ako za 2 hodiny. Lenže je problém mu ho vôbec vziať. Skúšali sme aby nemal pocit,že ho komandujem,že sám si to odsleduj,jasné mami a jasné mami samozrejme nefunguje.Budik tiež nič,prídem za 15min končíš,on jasne...prídem za 10min,pripravujem ho na to ako mimino na odchod z ihriska...nakoniec ho má aj tak o pol hodinu aj viac dlhšie..tak je to s akoukoľvek činnosťou(ak ho baví ovšem). Keď už stojím nad ním,prosím ťa,fakt to už vypni príde výbuch a jedy.Nekricim naňho,nenutim ho,vždy ma možnosti vyber si,rozhodni sa,kedy chces,ako to chces.. napriek depresií mám pocit,že celkom slušne so mnou máva a nemyslím si,že je o.k.vsetko mu dovoliť len aby nezuril a neplakal.Akceptujem ho,chápem ho,viem,že to má ťažké sám so sebou,viem,že ma potrebuje,aj keď plače ako ma neznáša,chválim ho za každú maličkosť,lebo viem koľko námahy musí vynaložiť či už si to uvedomuje alebo nie.

avatar
eliska13
8. jún 2018

@kubkovamama má taký temperament aj ja mám takého syna... to nezmenis.ver lekárovi nechce sa mi zase vypisovať to isté.Preco dostal aj na spanie?ale celkovo sa vie smiať z niečoho radovať nie?Sú ľudia deti, ktorí sú na takéto veci náchylní viac ja tiež som taká povaha od detstva citlivá, hlava a u mňa prišiel ten moment, že beriem lieky až v dospelosti po veľa zlých veciach, ktoré sa udiali.Moj syn je tiež citlivý a všíma a prežíva si veci, ktoré si ostatní ani nevšimnú.Montemotherone to pekne napísala, ale ja by som mu to plávanie nezrušila, keď ma krúžok rád.Ale ja stále nevidím ten dôvod, že prečo si myslia, že má depresiu?zúri, obviňuje Vás z niečoho, cíti sa ukrivdeny, nikto mu podľa jeho slov nerozumie, nemá chuť do jedla, zle spí, píšeš, že sa učí dobre...to, že má menej kamošov to je bežné sú také povahy, vzdor zúrivosť patrí k puberte odtiaľ potiaľ, celé roky bol jedináčik musí to byť veľká zmena, hlavne mu dávaj pozornosť lásku viem, že teraz sa všetko točí okolo súrodenca, ale aj, keď je "veľký" ešte sa určite chce objať, aby si sa o neho zaujímala.

avatar
eliska13
8. jún 2018

@kubkovamama tak trocha mi to pripomína to čo je u nás, asi Tá nepoteším, ale táto tabletmania je všade čo sledujem.vzdy sa tam niečo deje, hra hry, jasné, že vyjednáva ešte dohram ešte toto....deti sa nevedia normálne spolu hrať futbal, hry, karty, ja som kazdy deň ako drab sprav si úlohy, ....dohraj to....keby boli aspoň nejaká partia, že 2,3 si zahrajú niečo spolu vonku choré to je.AKONAHLE sa vymyslí program grilovačka bicykel tak je všetko ok je to blbý vek viem, že si nebude stavať Lego, ci kreslit...lepil si modely min rok či z papiera či lietadlá to ho už nebaví vlastne človek nevie čo deti tohto veku baví:(

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

@eliska13 veď to,že vymyslieť aktivitu aby spolu! s nami,so mnou niečo chcel robiť,niekam ísť,o tom ani počuť. Opýtam sa čo chces,kam by si chcel ísť,pozrieť sa atď,on že nič. Že chce byť doma. Chcel nový bicykel..má teraz dva,starý aj nový. Tak max 5x bol sa voziť. A to bývame tak fajn,že má kam ísť von. Spolužiaci a kamoši(ak ich vezme na milosť) vedľajšie ulice. Ako asi tvoj,veľmi je citlivý,zároveň panovacny a agresívny..také hnusne veci mi vie povedat až žasnem. Nedávno mi povedal,že celkovo nechce nič robiť..ani chodiť do školy,ani von,pracovať že nebude až bude dospelý..že sa mu páči ako žijú bezdomovci v parku..☺bolo mi aj do smiechu aj do placu

avatar
beton
8. jún 2018

@kubkovamama k tomu som smerovala. keď dieťa trávi čas s tabletom, tak ho to blokuje natoľko, že nie je schopné komunikovať, robiť všetky bežné veci, je agresívny a pod. riešila by som túto závislosť a myslím, že to by veľa vyriešilo. 2hodiny denne? Tak to sa mi zdá fakt veľa na také dieťa. Pravdepodobne je prestimulovaný virtuálnym neexistujúcim svetom, preto ho tento dostatočne nenapĺňa a nechce sa mu na ňom zúčastňovať. Jasné, že budú absťáky a agresivita....je to normálna závislosť. tablet nie je hobby, tablet je nebezpečný zlozvyk, od ktorého je ľahké sa stať závislý a tým pádom človek stráca schopnosť normálne vo svete fungovať. Ja to vidím takto. Len na zamyslenie.

avatar
eliska13
8. jún 2018

@kubkovamama pozri môj má 10 r, super sa učí má 2 krúžky za týždeň dosť skoro je z nich doma a každý deň riešim čo ďalej?som doma z roboty tak, že ešte máme dosť času.kruzky má pomaly každý rok iné raz pingpong potom hip-hop teraz sme pri športovom, ktorý ho baví už 2 rok.V okoli má spolužiakov, ktorý buď čakajú na msmu do 17-18 a nemôžu ísť von pokým ulohy....takže cez týždeň ani nechodia von, alebo je zima, alebo príliš teplo...Max idú jeden k druhému a to sa zase hrajú na počítači max si chvíľu zakopu, či sa naháňajú a strieľajú s nerfkami.my sme ho viedli od mala k bicyklu, takže cez víkend chodíme niekam kúpili sme stojan na auto a chodíme aj mimo.Obcas nejaký výlet kolotoče, zoo dosť veľa chodíme na turistiku na nejaké zrúcaniny, hrady.. ale sama to vidím, že ten detský svet skončil a asi sa nevieme s tým zmieriť, ze majú svoj názor, vieš ono to bude už iba horšie vekom:(on ešte chce chodiť a celkom rád, ale s tými nejdem ten mi ide na nervy, prečo zase ideme na grilovačku jednoducho ten chlapček čo všetko chcel a bavilo ho to je prec.on rád číta, upečie so mnou koláč jasné, že ho musím psychologicky oblbovat typom tebe sa to vždy lepšie podarí ako mne a pod🙂)
Tie 2 hod na tablete sa mi nezdá veľa,chápem, že Ťa to trápi mňa tiež, lebo neviem čo spraviť vymyslieť, aby ho niečo bavilo a robil to rád nielen preto, že mama chce.Este v lete ako tak hrozim za zimy.Zase, keď sa rozprávam s ostatnými všetci majú ten istý problém gulaju očami, nič sa im nechce, vzdorujú, nechcú ísť s nami k babke a pod...
Je to puberta len u nás to bolo v 14,15 r u nich skôr.mne povie kamarátka buď rada, že chodíš skoro domov ja prídem o 18 a decko je doma od 14 a hra sa na mobile.
Tak Ti držím palce, keď si nájdu frajerky bude to zase o inom🙂už som to musela zlahcit, lebo tiež mám z toho hlavu ako melón.

avatar
eliska13
8. jún 2018

@kubkovamama tak to buď aspoň rada za tých kamošov čo má na blízku my ani tých nemáme.Bud chodia do školy do mesta a tam zostávajú na krúžkoch u babiek, alebo majú tu v dedine krúžky.cez víkendy má každý svoj program.Ta idea, že ideme na dedinu kde bude lietať na skejte bicykli a stavať si bunkre bola iba v mojej hlave🙂ku mne sa správa slušne muzove slová či výčitky povie, že ja počúvam čo povie mama🙂doma pomôže vyloží riad, ošúpe zeleninu, utrie si prach, síce povie, že to robil pred týždňom🙂)ale spraví.Zuby ho musím naháňať si večer umyť je pohodlný, ale taký bol vždy.
Vieš čo niekedy si hovorím nech sedí doma ešte prídu časy, keď bude chcieť chodiť do kina, do mesta na diskotéky, ale on celkovo je dosť introvert odtiaľ potiaľ to skôr ja ho stále niekam ťahám a robím program.Ale vyzerá to podobné ako u vás čo chces robiť cez víkend?ja neviem, ak niečo navrhneme to nie...

avatar
zutera
8. jún 2018

@kubkovamama ahoj, já mám 12ti letou dcérku s depresii na kterou že už lečime asi 4roky.Je na lekach a to bylo pro ni vysvobození.Už byvala tak apatická že odmitala a schovávala jidlo.Dnes je na lekách druhý rok a je ,,uplně" v pohodě.V prvé řadě je že se s tím musiš vyrovnat ty jako mamina.Mě to veľmi dlouho trvalo.Ted si z dcérkou řikame že někdo má nemocné nohy,někdo ruky a dcérka dušičku.Ted kdo nezažil nepochopí 😉

avatar
zutera
8. jún 2018

@lenko jako u nás,byla taková uplně odmala

avatar
kubkovamama
autor
8. jún 2018

@zutera ahoj..vieš..úplne viem o čo ide a ako to prebieha,mám blízkeho cloveka,ktorý s depresiou bojuje už 25r a bohužiaľ žiadne lieky nesadli..ten človek nema partnera,deti,kamarátov,má problem s bežnými činnosťami aj v práci..a desi má,keď si predstavím,že možno to čaká aj moje dieta..preto som chcela hlavne reakcie žien,ktoré tým reálne prechádzajú,pretože si nemusíme vysvetľovať o čom to je..

avatar
zutera
8. jún 2018

@kubkovamama to nemusíme,nejvic mě dojíma ,, dobré rady" ostatných jako jsem na dcérku přisná třeba z režimem, že ju nemám pořád hlidat atď.U nás je problém jaká koliv změna režimu a to má za mesiac 12 roku.Když je třeba nevyspaná,nebo před chorobou je to nejhorší-kolikrat nás vezli do nemocnice když od nervu přestavala dychat-totalně zmodrala,pak i dva dny nechtěla s nikým komunikovať.Ted už druhý rok bere Sertralin aktivis 50mg každý den jednu a je to o 100 procent lepší.Ona nikdy nějako neprojevovala emoce-žadný výskot od radosti,nebo nějaký veľký smutek-ve školce ju přezdivali ,,spící panenka".Dost se mě známy třeba z ulice ptali že či se umí smát.Od 5 let jsme chodili do detského psychiatrického stacionáře na terapie a když ani to nějako nepomohlo po dlouhém zvažovaní jsem povolila dať ty leky a celkem mě mrzí že jsem to neudělala už dřiv,chtěla jsem ale udělat maximum co se dalo bez léku,ale někdy to prostě jinak nejde

Strana
z3