Je to Asperger?
Maminy, viem, že mi tu syna nezdiagnostikujete, ale ktorá dg sa vám k tomu najviac hodí? Syn 3.5 roka. Rozpráva vo vetách, trochu nezrozumiteľne, o sebe niekedy vraví "Peťo spadol. Peťo kričal." Reč napreduje, vety sú čoraz zložitejšie, veľmi sa snaží. Komentuje však každý prd. Vezme si bager a spustí: "Aha, bager. Má oooobrovské kolesá. Mamáá, pozríí. Áá, svetlá. Ujo ide, nastúpi, tu sú schodíky. Naštartuje, dvíha lyžicu. Lyžica má zúbky. Aby dobre bagroval." Množstvo výrazov a viet je odpočúvaných, ale vie ich použiť v správnej chvíli. Reč je skôr taká naučená. Ale dokáže viesť dialóg, odpovedať mi, spomenúť si na niečo. Niektoré situácie si dlho pamätá. Napríklad keď chodíme okolo jedného paneláka, vždy povie, že tam sme sa skryli pred dažďom. Alebo hocikedy začne hovoriť o tom, ako niekedy grcal a že bol potom smädný. Sám od seba niekedy spustí o takých veciach, na ktoré som ja už dávno zabudla. Jeho hlavným záujmom už dlhé mesiace sú dopravné prostriedky. Každý deň si vezme auto, bager a pod, a spustí mi monológ ako napríklad ten čo spomínam vyššie. Hra je jednoduchá, chodí s vlakmi po trati, nabúrava do závor, premiestňuje panáčikov do rôznych vlakov. S autami jazdí po zemi, po gauči, akože ich parkuje, schováva. Keď sme prišli na koncert Smejka a Tanculienky, prvé čo si všimol, boli kužele na ceste, spomaľovače pre autá a svetlá na kolotoči. Keď otvoríme knihu o zvieratách a náhodou je tam niekde na obrázku mini pidi traktor, on si ho všimne ako prvý. Keď ideme po ulici, začne celý natešený kričať auto a ja si až potom všimnem, že aha, tam spoza rohu nejaké vidieť. Keď ideme popri domoch, hneď si všimne klimatizácie. Zložitejšie veci ako puzzle, pexeso, to je nula bodov. Je nervózny, keď sa ho snažím niečo naučiť. Pri hre si nás väčšinou vyžaduje, nerád ostáva sám. Má rád knižky, väčšinou sa na nejakú fixne a potom ju chce každý deň. Jedáva sám, väčšinu vecí si vie ako tak vyzliecť, ale obliecť nie. Má stále plienky (!). Je háklivý na zmeny. Ak odbočím inde, spustí taký výbuch revu, poplače si, opustí sa, ale potom ide. Vždy ho prípravujem na to, čo sa ide diať, potom je spokojnejší. Vravím, že ideme na krst. "Kde? Čo tam budeme robiť? Bude tam aj mama? Nechcem deda. Nechcem babku. Budú koláče? Koláče ľúbim. Aj jahody ľúbim." Z ľudí akceptuje nás najbližších. Je na nás veľmi naviazaný. Dokáže sa spýtať, kde je mama, aj keď sedím vedľa neho. Stále sa na mňa pýta. Odbehnem na záchod a hneď kde je mama. Je to až taká dusivá láska, nenechá mi vydýchnuť. Ale city nám rodičom neprejavuje. Nepríde, že by sa chcel objať, dať pusu. Ale naučili sme ho, že pred spaním si pusy dávame. Bozkáva len sestru, ktorá má 3 mesiace, a to vždy keď je pri nej. Znáša deda, babku, najbližšiu rodinu. Cudzím ľuďom sa neprihovorí, neodpovedá im, nezdraví sa. Ani keď ho vyzveme. Neodpovie na otázky, ako sa voláš, koľko máš rokov, hoci to vie. Má problém poprosiť, poďakovať, z takýchto vecí je nervózny. Nemá rád deti, vyhýba sa im, má z nich strach. Ujde, keď sa niekto blíži. Na druhej strane, pozoruje ich, pýta sa "čo robí chlapček", ale nevie sa k nemu priblížiť. Je neobratný, nevie ešte poriadne skákať, chytiť si farbičku do ruky, vystrieť na seba paplón. Ale takisto sa to zlepšuje, na schodoch si je istejší, strieda nohy, rýchlo jazdí na odrážadle, aj na preliezky sa púšťa. Ale povedzme kopnúť do lopty vyžaduje dosť jeho sústredenia. Vo veľa veciach si je neistý, 1000x na niečo kuká a až potom skúsi. Dopredu sa vzdáva. Počas dňa máva také náhle výbuchy zlosti. Napríklad, keď idem dať jedlo do mikrovlnky. Vždy povie "neohrievať" a škrekot. Bojí sa vysávača, mixéra, fénu, ohrievačov, niektorých výťahov. Nerád čaká. Všetko musí byť hneď. Nemá rád ani to, keď sa rozprávame s mužom. Začne kričať "nerozprávať". Nemá rád vodu, nevojde do peny. Mnohé veci vieme korigovať a kde sa dá, ponúkame mu dve možnosti - chceš modré alebo zelené tričko? Je spokojnejší. Občas mu robia problém blbosti. Deň čo deň mu ukazujeme, ako si pustiť vodu v umývadle, a vždy spustí škrekot a neurobí to. Povieme, nech si utrie ruky a on si zásadne utrie ústa. Pričom pozná, čo je čo. Najviac ho vie pobaviť, keď niečo spadne, keď mi vypadne lyžica, spadne papier, keď lietajú na jeseň listy. Ale smeje sa aj pri vyhadzovaní a točení vo vzduchu, keď robíme kolo mlynské a pod. Je to taká čistá duša, o nič sa nebije, na ihrisku si dá všetko zobrať, nikdy si nestihne zobrať to čo chce, lebo ho niekto predbehne... Agresívny nie je, stalo sa len, že v rámci hry a veselosti dal tatovi facku. Skôr tie výbuchy zlosti, hádzanie sa o zem. Toľko cca z nášho života. Mnohé veci sa zlepšujú, mnohé sú fakt náročné, možno ste v tom opise spoznali aj svoje dieťa 🙂 Mne sa množstvo toho čo píšem, zdá cez čiaru.
@xsuzannex súhlasím. len problém je v tom, že ak mu dávali na výber od malého bábätka - obrazne povedané - mohli urobiť aj chybu vo výchove. ale asi sa rozumieme, ako to myslím.... je rozdiel už diagnostikované dieťa a výber pre uľahčenie niektorých situácií a chyba vo výchove, čo priznávam, som urobila aj ja v útlom veku dcéry. vďakabohu v mojom prípade za duchaplnú mamu. 😀 mám v práci veľa situácií, kde dám chalanom na výber, či chcú ešte pracovať, alebo sa prejsť po škole, odpočinúť si, trošku si pokecať, "vypnúť", či len tak sa zhodiť na lavicu a na chvíľu zavrieť oči a oddychovať. proste individuálne riešime aktuálne stavy. takže ti rozumiem 🙂
môj syn bol podobný v tomto veku, detí sa bál - ak za ním niekto stál na šmýkačke tak vrešťal a nepustil sa dole... v škôlke sa hrával sám, kolektívne veci nechcel robiť... boli sme s ním na diagnostike keď začal chodiť do školy a vyšlo, že je hraničný Asperger, chodil do triedy pre nadané deti a tu sa postupne zaradil, teraz má 15 a správa sa úplne normálne, proste sa naučil žiť medzi deťmi, medzi ľuďmi, ale chce to veľa veľa trpezlivosti a vysvetľovania, nevyčleňovať ho spomedzi detí, naopak, nech je s nimi čo najviac, nerobiť rituály (zjem len jogurt v ružovom obale a iný nie), proste žiť čo najobyčajnejší život a snažiť sa, aby bol max. samostatný tak ako to v danej situácii je možné
@panelacikova chápem, ako to máš ty, u mňa sú tie pohnútky iné. Pre mňa je ok dávať na výber buď na 100% alebo vôbec. Pretože u mňa je na 1.mieste práve ten faktor skutočnej slobody. Vybrať si z dvoch možností, keď chcem tretiu, nie je výber a to v žiadnom veku. Dať vybrat skutočne slobodne, to nie je naučený asi nik z nás . Deti to dokážu jednoducho, ale my to nedokážeme prijať a to je ten problém v tom. Uvediem príklad - dieťa sa má obliecť, lebo ideme do škôlky. Ale ono nechce žiadne oblečenie, ktoré má na výber, a ja dospelý, sa môžem opýtať, ako teda chce ísť. A ak si vyberie možnosť ísť v pyžame, budem to plne rešpektovať. To je skutočný výber, nie že vyber si zelené alebo červené tričko. Môj syn by v tom momente chytil hysterický záchvat, pretože on chce ísť v pyžame a tato možnosť tam nezaznela. Preto ak viem, že skutočný výber mať nebude, tak pri malých deťoch len oznamujem, teraz chcem, aby si si obliekol tričko. Je dôležité to formulovať presne takto, aby dieťa vnimalo, že je to moja vôľa a s jeho vôľou to nemá nič spoločné. Tu prichádza samozrejme ďalšia vec - naše zažité stereotypy, ktoré sú často fakt len stereotypmi a ja som sa naučila ich prehodnocovať. Napríklad s tým oblečením, no čo akože sa stane, ak dieťa pôjde v pyžame? Nič hrozné. Chce tuto skúsenosť? Prečo mu ju nedopriať? Čiže zahodiť stereotyp, že "sa to nemá" a pod.
@akvi myslis ze je to spravne? Dieta treba naucit aby malo nejake vzorce spravania a malo hranice co je vhodne/nevhodne.. takto mu das pocitit ze v zivote moze vsetko, nema hranice, ved sa predsa moze rozhodnut.. toto je velmi tenky lad lebo cim bude vcsi, bude chciet cim viac vyuzivat tuto svoju moc.. ty tiez nechodis do prace v pyzame.. co ak sa rozhodne jedno januarove rano ze chce ist v plavkach? Jednoducho len preto ze moze.. deti jednoducho musia mat hranice..
@akvi každý z nich je individualita. hoci isté vzory správania by malo mať opakované každé a jedno z nich, jednoducho sa to musia naučiť. no neviem, ja by som dieťa nepustila v pyžame, ale donekonečna mu prízvukovala, že nech si pokojne vyberie zo skrinky tričko aké sa mu páči a nohavice, aké sa mu páčia. v skrinke by mal to, čo považujem za normálne oblečenie do škôlky či školy. to dieťa sa to musí naučiť tak ako bežné deti sa učia napríklad jesť za stolom alebo chodiť na wc alebo odložiť si špinavý riad do drezu apod. deti s AS to majú o to ťažšie že tých vecí, ktoré sa musia naučiť a potom ich praktizovať, je omnoho viac, pretože mnohé vzorce chovania jednoducho nechápu, musia sa ich učiť. fakt nie som zástanca toho, aby si vybral, či tričko alebo pyžamo. absolútne nie. a to "vidím" do života matiek detí s AS syndrómom, ktoré to majú odkonzultované aj so psychológmi a praktizujú takúto výchovu aj doma. aj deti s AS musia mať hranice. bohužiaľ.
čo sa týka témy, autorka má len nejaké podozrenie, a to len na základe zatiaľ viac-menej úplne bežného chovania dieťaťa vo veku 3,5 roka, ktorému sa dáva na výber už od malička. preto tieto moje reakcie. ja osobne si vážim rodičov skutočných AS detí, avšak u niektorých ďalších poznamenám nie raz, že každý z nás by mohol byť na základe istých odlišností diagnostikovaný 😀 jednoducho povedané, mnohí rodičia by radi zvalili, a aj sa im to podarí, svoj neúspech vo výchove na diagnostiku AS syndrómu 😉
@oneinamillion veď práve,.liečiť sa to nedá a nechápem prečo už mnohé pomaly v 6 mesiacoch dieťaťa chcú mať papier s diagnózou, nepomôže to ničomu. Treba čo najviac viesť k samostatnosti, normálnemu fungovaniu, nájsť mu detské kontakty l, ktoré mu budú vyhovovať povahovo a diagnózu by som riešila ak budú napríklad v škole nejaké vážne problémy s ním
@marsmykkok teraz je to tak ze uz ked ide do skoly, treba mat papier, ak treba odklad riesit napr. Diagnostika ako taka v 4-5r., aby sa do nastupu do skoly stihla pripadna rediagnostika
@xsuzannex to nie je tak úplne pravda. pokiaľ by dieťa aj malo AS, ale je to v pohode udržateľné, zvláda bežné veci, vie sa prispôsobiť, nepotrebuje nevyhnutne asistenta, tak nie je potrebný ten papier pri nástupe do školy. len v prípade, ak má vážnejšie problémy zo socializáciou či iného charakteru a potrebuje asistenta na vyučovaní, vtedy je dobré mať už diagnostikované dieťa a žiadať o asistenta. ak ho nepotrebuje, nepotrebuje ani papier.
@janapeterjana podľa môjho názoru ty sama cítiš a vidíš,či tvoje synček reaguje prehnane alebo nie. Jeho momentálne správanie môže súvisieť aj s narodením sestričky,že je to pre neho nové a nevie ako sa vyrovnať s pocitmi.
Môže to ale aj znamenať,že jeho nervový systém je preťažený,nevie sa správať podľa noriem spoločnosti kôli tomu,že sa môže jednať o spektrum autizmu. Odpoveď ti dá len odborník. Sú vypracované súbory testov,pomocou ktorých to zistia.
Mám synčeka aspergera a staršiu dcérku-rozdiel v správaní,reakciách a prejavoch bol obrovský a cítila som od začiatku,že niečo je “iné”.
Asi najviac čo ma upozorňovalo,že treba jednať je doslova zúfalstvo synčeka z obyčajných drobností,ktoré si iné dieťa ani nevšimne.
Iné topánočky,zips na oblečení,farba,materiál,jedlo v inom tanieriku,iná lyžička,nesedel na “svojom mieste”,zmena sezónneho oblečenia,hračky uložené v inom poradí,blikajúce svetlo v obchode,hluk,viac ľudí v skupinke,neznáme prostredie,niekto pristúpil k nám do výťahu…..
Milión vecí ktoré bežné deti neriešia,ale aspergera dokážu doslova dohnať do zúfalstva.
Jediná “terapia” je zahrnúť dieťa pochopením,láskou,prispôsobiť sa tak aby bol možný bežný život no dopriať mu istotu,že má podporu a pomoc akú potrebuje.
Preťaženie kompenzovať časom na regeneráciu,podľa jeho potrieb.
Väčšinou asperger je skoro nespoznateľný,lebo časom sa naučí prispôsobiť-ale on sám trpí ak nemá vhodné podmienky.
Nikto tu ti nepovie či tvoj synček je alebo nie je asperger,no ak pociťuješ neistotu-určite choď na diagnostiku. Odborníci ti dajú odpoveď.
Mne diagnostika len potvrdila moje pocity,takže v tomto smere mi pomohla. Inak ale “liečbu” nečakaj-to sa nedá. Dá sa len s rešpektom k jeho potrebám vychovávať milované dieťa.
Prajem ti veľa síl a lásky 🍀
@xsuzannex @panelacikova praveze tym, ze nechas dieta niest prirodzene dosledky cinov, tym dieta zistuje, kto kde ma ake hranice a nauci sa niest zodpovednost za svoje ciny. Nie tym, ze mu nedovolis robit chyby a vkuse nieco zakazujes a prikazujes. Vidno to na mladych ludoch, ked od nich zrazu chceme zodpovedne rozhodnutia a oni su uplne strateni. Vacsina z nich absolvovala presnu tu istu vychovu, ako my, kde sa dospely snazi nastavit hranicu dietatu a vkuse nieco nariaduje a zakazuje, ze dieta uz uplne strati sameho seba a len vykonava prikaz a tym vlastne aj spohodlnie, lebo ma nalinkovau kazdu minutut zivota. Hranicu si ma kazdy nastavaovat sam sebe, nie druhym. Priklad s pyzamom - ak dieta pojde do skolky v pyzame, co sa moze stat? Moze sa stat, ze nic, mozno si to ani nik nevsimne, mozno si to niekto vsimne a bude sa mu smiat. Mozno mu bude vonku zima, lebo je januar. Mozno ho niekde nebudu chciet pustit, lebo je nevhodne ist tam v pyzame. A stane sa presne, co pisem - dieta zbada dosledok svojho rozhodnutia. bude mu zima, bude znasat posmech, nepustia ho napriklad do divadla a pod. Samozrejme, vsetko s nim treba odkomunikovat. Zaroven si treba dat otazku, kto ma problem s pyzamom? Nie dieta, ale ja, dospely. A ak je tvoja hranica to, ze dieta v ziadnom pripade vonku v pyzame nepojde, tak ano, je na mieste si strazit tvoju hranicu, ale zaroven to komunikovat presne takto. Vela veci som vyskusala pustit, napriklad aj to pyzamo, moje dieta do tej skolky v pyzame slo. Ked sme prisli do satne, deti sa ho zacali vypytovat a aj smiat. Vtedy mi posepol do ucha, ze sa chce prezliect. Nikdy viac uz nikam v pyzame nesiel, okrem postele. Nebolo treba nic viac vysvetlovat. Moja uloha bola prijat ho v tom, opustit moj stereotyp a byt pripravena (to znamenalo, mat so sebou veci na prezlecenie). A potom nevycitat samozrejme, nehovorit kecy, ako vidis, ja som ti to hovorila a pod.. naco aj, dieta pochopilo. Takze mysliet si, ze vychovavat v slobode, je vychovavat bez hranic, je ozaj omyl. Sloboda znamena obrovsku zodpovednost. Preto vacina ludi vlastne slobodu nechce. Pretoze je vycerpavajuce preberat zodpovednost. Je ovela jednoduchsie podriadit sa.
@panelacikova a este AS dieta ti to ukazuje v plnej parade v tom, ze je velmi tazke ho prinutit cokolvek, ma svoj svet a ide velmi tvrdo za tym, co chce. Moj AS je este aj nadpiremerne inteligentny a zasadne nerobi veci, ktore mu nedavaju zmysel. Castokrat samozrejme narazi, castejsie, ako ostatne deti, pretoze on sa nenecha lamat a manipulovat. 100x som s nim mala debatu, ze niekedy je jednoduchsie prijat aj nezmyselne pravidla, alebo urobit nezmyslenu ulohu, ako vecne bojovat so systemom, s hlupymi pravidlami a pod.. Ale on ma tvrdu hlavu a svoj rozum a paradoxne, on castokrat "vybojoval" nieco, co by druhi uz davno vzdali. To sa mozem fakt ja ucit od neho, on je neskutocne cielavedomy a vytrvaly clovek. A opat, uz vidim, ako niekto zacne argumentovat, ze niekedy treba robit aj to, co nechcem, alebo na prvy pohlad nedava zmysel- toto napriklad nema vobec problem, ked vidi, ze to niekam vedie, ze ho to priblizuje k cielu. Praveze on dokaze 100x spadnut a 100x vstat. Co som si ja napriklad uplne ista je, ze on v zivote nebude robit ziadnu pracu, v ktorej by trpel, nebol stastny, nedavala zmysel. A to je podla mna len dobre. Pretoze o to v zivote ide, robit nieco, co cloveka naplna. A je jedno, co to bude, ja ho v tom prijmem, aj ked vidim, ze by "mal na viac". Lebo zase, co je viac, ako byt stastny a spokojny.
@akvi len problem nastane ked sa dostane medzi rovesnikov, ktori tiez nemaju nastavene hranice.. budu sa navzajom podporovat v nevhodnom spravani a ako vieme, skupina je silnejsia ako jednotlivec.. a tu moze zacat sikana, nasilie, alkohol,drogy.. lebo uz nema kde niest tie nasledky elbo v tej jeho skupine to bide v poriadku..
@xsuzannex asi celkom nerozumiem, co tym myslis. Vidim to praveze presne opacne, ak ma dieta svoje hranice pevne uchopene, je velmi nepravdepodobne, ze sa dostane do takejto skupiny, kde sa hranice prekracuju tymto sposobom, ktory opisujes. Pretoze to dieta je citlive na vnimanie toho, co je ok a co je cez. Dostalo totiz sancu sa to naucit.
@akvi ach, ty si ma vôbec nepochopila. hranice musí mať, musia to byť rozumné hranice. napríklad dovoliť mu ísť v pyžame do školy, vôbec nepovažujem za hranice rozumné. čo tým dosiahneme? on si síce vydupe svoje, ale bude na posmech deťom, učitelia budú krútiť hlavami a v konečnom dôsledku sa týmto opäť len odčlení od kolektívu. za rozumné hranice považujem (opäť z praxe), že napríklad považuje za hlúpe a zbytočné počítať 2 strany príkladov, lebo tvrdí, že on to vie. je tam povedzme 20 príkladov. tak ja mu poskytnem návrh: vyberiem mu 2 najťažšie príklady a požiadam ho o výpočet (stačí mi výsledok, ide mi o to, či naozaj učivu rozumie). som pri ňom, vidím, že mu to v hlave "krúti", "hodí" výsledok (a správny) na papier. tým pádom mu poviem, že si môže kresliť (miluje kreslenie) a dám mu pokoj. ale mojou hranicou je, že on dokáže, že tomu rozumie. nie to, že neurobí vôbec nič, lebo práve teraz sa mu nechce. akonáhle vidím, že je to OK, tak nemusí rátať zvyšných 18 ľahších príkladov, nenútim ho. ak má chuť, robí. ak nie, kreslí si.
ale asi by som si (a nielen ja) poklopkala po čele a poslala ho domov, keby prišiel do školy v pyžame alebo inak absolútne nevhodne oblečený.
@akvi uz v skolkach vidime ake zvyknu byt deti voci tym slabsim, resp inym detom.. vysmievaju sa tym co maju okuliare, co nechodia v znackovom atd.. jednoducho uz tu musi ten rodic stanovit hranicu co moze a co nie.. chyba rodicov ze to castokrat nechaju tak lebo ved to je len dieta.. a to hovorim uz o malickych detoch..
@akvi a k tej výchove "zdravých" detí. ako v minulosti, tak i teraz som názoru, že je úplne jedno, či mi mama nachystala žlté tričko a čierne rifle do školy alebo ružové šaty s pripomienkou: "toto si dnes oblečieš". od 20 som absolútne samostatná a to som mala ozaj veľmi starostlivú a úzkostlivú mamu (som rovnaká mama) 😀 ja jediná z jej detí (paradoxne som strávila u nej najdlhší čas) som sa dokázala o seba postarať úplne do bodky sama. dokonca som pomáhala ešte aj súrodencom. takže vôbec to nie je pravda, že ak človek dieťaťu pomáha, alebo niečo nariaďuje, že mu tým vlastne škodí. je to o povahe a temperamente konkrétneho dieťaťa. 😉
@janapeterjana ako mama dieťaťa s aspergerom ti napíšem svoj názor - vyzerá to na aspergera.... Tiež som si dva roky namyslala že je to len obdobie vzdoru, nechcela som si priznať že by to mohlo byť niečo iné... Ale bohužiaľ vzdor to nebol . Určite navstiv špecialistov na potvrdenie tejto dg... Aby si vedela na čom si a aby si to mala aj na papieri... Neurob taku chybu aku som urobila ja...
@akvi dieta uz od mala musi mat fixovane urcite vzorce spravania ktore musi dodrzat a vstepi im ich len rodic.. hovorim o tom napr ze pri jedle sedim za stolom, na ulici sa pozdravim, atd.. tu sa nemoze same rozhodnut ze to nechce robit.. ak by to fungovalo, nebehalo by po uliciach tolko deti co sa nevedia ani slusne pozdravit, prip. poprosit/podakovat.. nemozme im davat slobodu vo vsetkom
@xsuzannex zdieľam tvoj názor.
Mne pride dost normalny, z tohto by mohol do roka a pol vyrast. Nas ma cez dva roky, ja som as, muz nt, maly bude hranicny, nie je uz na spektre, nezasahuje to viac oblasti, ma iba specifika, uzkosti a neznasa kontakt s detmi. Je perfekcionista a vyberavy v jedle. Ale inak je ok. Uvidime casom, zatial to neriesim. V skolke zacal a je tam ako nie moc nadseny. Ako musi tam na par hodin a to je cele.
@panelacikova myslim, ze ciastocne to vnimame velmi podobne, len ty mas inde svoje hranice (pyzamo). A pre mna je to ok, smie to tak byt. Ludia mame rozne hranice, ja nevravim, ze ak pre mna bolo pyzamo ok, pre niekoho ineho to tak ma byt tiez. A zaroven to neznamena, ze sa to nemoze znemit. Povedat dietatu, ze dnes si oblecies toto a toto, je uplne ok. Tam nevidim ziaden problem. Ale opat, to je tvoja hranica. Ty potrebujes koli niecomu, aby si dieta oblieklo to, co si povedala. To ale neznamena, ze v inej sitiuacii, si nebude moct obliect to, co si vyberie, aj ked s tym mas mozno problem, ale "ustupis".
@xsuzannex dieta sa vzorce spravania uci v prvom rade pozorovanim. Ak vidi, ze mamka sa do prace oblieka inak, ako do postele, fixuje prave toto. Ak vidi, ze sa doma pekne rozpravame, neblacime po sebe, nenadavame si, tak to fixuje. Ak vidi, ze ked niekam vstupime, tak pozdravime, fixuje to. Ja som tiez hovorila dietatu, ked sme niekam vosli, ze "teraz sa pozdravime." Nie vzdy sa dieta pozdravio, ale pre mna je to ok, vidi, ze sa pozdravim ja, ze sa pozdravila teta, ujo. A fixuje to. Ja si nemyslim, ze ked budem dieta drbat za to, ze sa nepozdravilo, aj ked som mu to kazala, tak to povedie k zmene spravania. Ono musi same pochopit, ze su iste situacie, ktore maju nejake zauzivane pravidla a ak chce fungovat v spolocnosti, tak ich treba dodrziavat. Kolkokrat sa dieta proste len hanbi, viem to podla seba, ked som bola mala, ja som nedokazala niekedy pred cudzim usta otvorit, aj ked ma mama drbala, ze preco som nepozdravila tetu. Ja som dobre vedela, ze to mam spravit, ale nedalo sa mi..A to som mala uz hadam aj 10 rokov. Dodnes si to pamatam, ako som sa citila, nic prijemne to nebolo..
@panelacikova tú mikrovlnku, vysávač, fén a pod. vždy spustím, len som poukazovala na to, že na to reaguje veľmi citlivo. Musí byť vždy v inej miestnosti ako je vysávač, na mixér sa tiež pozerá cez dve izby. No a výber z dvoch vecí sa nám osvedčil, on je rád, že akože o niečom rozhodol a my sme radi, že nekričí a nič nás to pri tom nestojí.
@janapeterjana veď ja som sa len pýtala, od akého veku (mesiaca) mu dávate na výber?
@panelacikova asi 2 mesiace to robíme? Ale robíme to len na skúšku pri výbere pyžamového trička. Lebo sa stávalo, že došiel z vane a spustil krik, že on nejaké tričko nechce. Tak sme skúsili, že mu ponúkneme dve. On na ne kukne, vyberie si a potom sa usmieva.
@janapeterjana tak skúste tú diagnostiku, uvidíte.
@xsuzannex 100% pravda... lepšie by som to nenapísala.. tiež mám autistu..
@sisika vďaka za príspevok. Presne o tie drobnosti ide, kedy mi bliká v hlave kontrolka. Že je nesvoj, keď niekto pristúpi do výťahu, keď si má obuť nové boty, keď mu niekto chce niečo podať, niečo sa mu nedarí, zamiešam mu jogurt, začnem sa s niekým nečakane baviť na ihrisku, apod. Je to milión drobností, pri ktorých si vravím - to fakt toto robia všetky deti?
@akvi nam to poradila psychologicka, nie je to moj vymysel.. ono co dieta, iny pristup, na mojho to fungovalo, on je ale vysokofunkcny..