Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@kvojtanikova tak to poznám, niekedy mám pocit, že v tom som úplne sama. Ale to asi zažívame všetky:o(
@jakubkoamatusko nám veľmi pomohlo pomenovávanie emócii. Keď vidím, že dcérka začína mať problém, napr. veľa ľudí na ňu pri výťahu, chytím ju za ruku a poviem: "vidím, že sa hanbíš, to je v poriadku aj mne sa to niekedy stáva, budeme tu čakať, alebo ideme radšej peši?" Darí sa nám takto dosť predchádzať afektom, nie vždy samozrejme, ale nám to veľmi pomohlo. Odporučila nám to psychologička ešte pred rokom, že treba dať priestor emóciam, že robíme chybu, keď sa snažíme emócie potlačiť. Veľa ľudí /aj my sme boli/ sme naučení reagovať, nehanbi sa, neboj sa, neplač. Ale prečo? Je v poriadku, že sa hanbí, že plače, že je nahnevaná...Nám v tomto veľmi pomohla aj filiálna terapia, ktorú už vyše roka s dcérou praktizujem.
Čo sa liekov týka, nám psychiater predpísal Zoloft /na zvládanie úzkostí po traume v škôlke/, ale nakoniec som sa rozhodla jej to nedávať a zjavne som sa rozhodla dobre. Keď to videla Jánošíková v papieroch, hneď povedala, že dúfa, že jej to nedávame, že takéto lieky "našim" detičkám vôbec neprospievajú.
ach zeny,
ja vazne uz nerozumiem: mame za sebou krasny predlzeny vikend. Odcestovali sme s detmi (zmena prostredia) k rodine, dlhsie sme sa nevideli, kopu ludi, navstevy, cintorin, behanie po zahradach, hrabanie listia, raz u jednej babicky, raz u druhej babicky, vylety a total ziaden problem, ziaden hysak, ziaden hystericky vystup, krasna spolupraca, respektovanie inych ludi, ja to nechapem, zistujem,ze my mame problem vyslovene len doma - lebo len doma nespolupracuje, nervaci, odmieta, vzdoruje, papuluje, klame... neviem si to vysvetlit, je toto asperger?
@pencil tazko povedat u nas je to tiez tak ze afekty su len doma, no aj u obidvoch starych rodicov. A zmeny prostredia u nas nie su bohvieco teda. Tiez mame za sebou vikend na cestach a mam dost... Ale u cudzich, v skole, na treningoch...jedno ukazkove zlate a rozumne dieta. Mne to vysvetlila psychologicka tak, ze ked citi bezpecie, v domacom prostredi, tak tie emocie uvolni, u cudzich sa dokaze spravat slusne lebo je inteligentny a uvedomuje si, ze jeho spravanie je nestandardne. Doma to vsak musi vyventilovat (tak ako ked si trebars aj dospely doma prdne... chapes na navsteve si neprdnes aj keby sa ti neviem ako chcelo, ale doma to neriesis, si predsa medzi svojimi...)
@kvojtanikova to by slo, len doma je to vzdy rovnaka pesnicka, ja sa chcem hrat a vy vsetci ma nechajte napokoji, inak budem vrestat, nebudem robit ulohy, lebo ja sa chcem hrat, nebudem sa prezliekat do skoly, lebo ja sa chcem hrat, nepojdem na kruzok,lebo ja sa chcem hrat a toto s malymi obmenami dokola.
Ked sme boli na navsteve, tak dokonca bola ochotna s ich detmi aj ulohy robit a este ju to aj bavilo, doma za zivy svet nie!
no tak ja teda neviem, ja mam zase doma pohodu. Doma mame rezim, pravidla, ak je nejaky truc ci zachvat, vieme ho krasne rychlo zvladnut. V skole peklo, u starych rodicov peklo... My sme este do konca tyzdna u babky a syn co tu uz par dni predvadza, asi ma slahne. Papuluje, protestuje, upratovat nechce, jest nechce, hrat sa nechce, ucit sa nechce, neposluchne ani najmensiu sprostost.... On prave naopak ako Vasi, uplne "neinteligentne" zo seba robi psychopata.
Ach ja by som chcela aby mi len doma ventiloval :( Aby to bolo len medzi nami a susedmi 🙂
u nas tiez vonku ok, bez problemov, no, obcas nieco niekomu odvrkne, ale to az ked sa otuka. doma, ako kedy.
ale vôbec si neprizna chyby, vôbec, aj ked je uplne ocividne, ze na vine je len on.
hovorim mu, ze niekedy si ich priznat musi, ked ich naozaj spravi, ze o nic nejde, ludia chyby mavaju, nie ze cely svet je na vine, ze on sa potkol, ze on spravil do zosita dieru pri gumovani, ze on nieco vylial...
a on sa pozrel a hovori: ale JA chyby nemam 😠
@alenk no tiez sa pridavam, akoze nasi susedia su zlati nikdy neprotestovali, ale myslim si ze ked vidia na schranke ze som Mgr. a vedia ze som ucitelka, tak do nasej skoly kde robim decka v zivote nedaju... urcite su v tom ze som neschopna mrcha co nevie ani svoje deti zvladnut nieto este cudzie 🙂 ked sa od nas pravidelne ozyvaju vreskoty a buchoty...
@pencil u nas to bolo obcas tak, ako pises, a obcas tak, ako to ma @alenk. Tiez si myslim, ze doma je to o tom ventile. Decko je v bezpeci a "moze". Tak pusti vsetko, co sa v nom nahromadilo.. (ako ten prd 😀 ) Moj syn tiez na verejnosti, v skolke, skole, na mavsteve - uplne ukazkove decko, mile, privetive..Ale doma - bomba.. Ale ked bol mensi a bolo toho na neho vela, tak to daval aj na verejnosti..Ale chvalabohu, nebolo to nejak casto, by som povedala, ze tak normalne, ako kazde dieta, co ho obcas chytia nervy.. Mam pocit, ze hlavne dievcata sa akoby dokazu viac ukontrolovat na verejnosti, o to horsie to je potom asi doma.
Ale baby, tak vam poviem, budte rady, ze aspon doma to odventiluju, lebo ak by to nerobili, tak je zle.. To by znamenalo upne zlomene decko.. Ja som normalne rada za kazdu rebeliu a odvravanie a drzost, co syn dava, lebo to znamena, ze je v poriadku 😀 Emocie musia ist von.. A kludne aj na verejnosti.. Ono to vekom sa upravi a decko najde mechanizmus, ako to odventilovat tak, aby sa nemuselo hodit o zem uprostred supermarketu.. 😀 Takze budte rady, ze ventiluju doma.. Je to v poriadku.. A potom - moje oblubene 😀 - toto je prave ta praca pre vas/nas rodicov, zamysliet sa nad sebou, co to s nami robi, ake pocity pri tom mame, ci su to nase pocity a pod..
Inak u nas toto zafungovalo, my sme od regresnej terapie, co som absolvovala, nemali ziaden ranny vystup ohladne skoly.. Takze u mna na 100% toto funguje, to uvedomenie si..
baby, vreskoty su aj u nas 😀
a ake...
@akvi aj mna zaujima regresna terapia, ak by ste mohli poslat IP, dakujem
@kvojtanikova to tak preboha ani neber, práveže ked vieš aké to je , že rodič pomaly aj labutie jazero je ochotný tancovat len aby to dieta fungovalo, práveže vieš pochopit a pomôct týmto detom či už autikom alebo adhd
Ahojte maminky!
Už dlhšie si Vás tu čítam a potrebovala by som poradiť.
Mám už dlhší čas podozrenie, že moja krstná dcérka má AS.
Píšem sem s vedomím jej maminy, mojej sestry 🙂
Aby som to zhrnula:
Od bábätka bola taká "iná". Nepotrebovala spávať, bola veľmi tvrdohlavá, od detstva doteraz jej vadí, keď jej kvapne čo i len kvapka vody na oblečenie, okamžite si to vyzlieka, neznesie to.
Momentálne ňou naplno lomcuje puberta, má 13, a je čím ďalej, tým ťažšie zvládnuteľná.
Aby som zhrnula tie jej prejavy, čo mi evokujú aspergera, a čo som si tu všimla, že si spomínate:
Je mimoriadne nadaná (potvrdené psychológom), momentálne robí 2 ročníky ZŠ naraz.
Chodí na klasickú ZŠ, s tým, že má už roky individuálny študijný plán.
Je výnimočne inteligentná, sama programuje, najviac jej ide asi matematika a informatika, ale celkovo pôsobí, že je taká "iná".
Nič ju nebaví, nemotivuje, v noci nevie spávať, zaspí úplne neskoro v noci, potom sa jej samozrejme nechce vstávať.
Ona to má ale úplne na háku, vôbec by jej nevadilo, keby vymeškala aj prvé dve vyučovacie hodiny, akoby nechápala, že sa má podriadiť nejakým pravidlám.
Emočne sa mi niekedy zdá vyslovene na úrovni malého 4-5 ročného dieťaťa.
Za hocičo reve, plače, vrieska, nevie sa vcítiť do pocitov druhých.
Ďalej veľa vecí neznesie, ako napríklad tú kvapku vody na oblečení, všetko oblečenie a obuv nosí tak o 2-3 čísla väčšie, lebo neznesie, keď ju niečo tlačí.
Nechce a odmieta sa napríklad aj česať (ale ostrihať sa nechce dať), teraz má takú poriadne aknóznu pleť, majú aj prípravky od kožnej na to, ale ona si to ani nechce dávať, nemá potrebu sa páčiť chlapcom, pri hygiene a takýchto veciach s ňou musí sestra poriadne bojovať.
Autority odmieta rešpektovať, je schopná do krvi argumentovať a bojovať za svoju pravdu, ak je presvedčená, že ju má. (to ale môže byť aj geneticky ovplyvnené, má to po kom mať... - nie z našej strany 😀 )
Ďalej jej napríklad hrozne vadí cigaretový dym (čo je normálne a pochopiteľné, vieme, že cigarety škodia zdraviu), ale u nej to ide do extrému - máme napríklad problém dosiahnuť, aby vôbec pozdravila deduška, lebo fajčí. Odmieta ísť do pivnice, "lebo tam on fajčil".
Keď spomínam tie pozdravy, tak ona má celkovo problém kohokoľvek pozdraviť, nechápe, prečo by mala a nedá sa jej to vysvetliť už 13 rokov.
Odmieta povedať prosím a ďakujem (keď som raz trvala na tom, aby poprosila, povedala mi, ze "nie je na
tom tak zle, aby musela prosiť").
V triede nemá žiadnych kamarátov.
Ak sa aj s niekým kamaráti, tak väčšinou s malými deťmi, ktorým rozkazuje a ony ju poslúchajú.
Takmer nič nezje, má svoje obľúbené jedlá (2-3) a tie je s malými obmenami pomaly tých 13 rokov.
Ďalej je napríklad schopná celý víkend preležať v posteli v pyžame a čítať si (áno, ešte to som zabudla spomenúť, že čítanie ju veľmi baví).
Ale trebárs keby sestra od nej niečo chcela (pomoc v domácnosti napr.) alebo keby hneď vedľa nej spadla a zlomila si nohu, ona si to vôbec nevšíma, nerieši, ďalej si číta
Inak takto keď si to tak po sebe čítam, znie to hrôzostrašne 😒
Zdá sa Vám, že by mohla mať AS?
Treba to niekde ďalej riešiť, ísť k psychológovi?
Hlavný problém je teraz asi v tom, ako k nej pristupovať, ako ju motivovať, ako docieliť, aby sa o niečo zaujímala, pomáhala v domácnosti, skrátka, fungovala.
Lebo bežné tresty (dohováranie, vysvetľovanie, krik, bitka) sa u nej ale že absolútne míňajú účinkom.
Ďakujem všetkým maminkám, ak ste to vydržali čítať až doteraz 🙂
A prosím Vás o vyjadrenie, čo si o tom myslíte.
P.S: Ja som "len" sestra a krstná mama, a žijeme 100 km od seba, tak nemám ja veľmi možnosť zasahovať do výchovy....
@elenita ach jo, inak potom klobuk dole ze sestra to s nou doteraz zvladla 😀
a ked boli u psychologicky na inteligencne testy, psychologicka to neriesila? lebo to je divne, lebo ved ked sa tie testy robia, tak to si musela vsimnut! divne ze ich uz niekam neodporucila!
moj ked robil inteligencne testy, tak to namiesto dvoch sedeni trvalo styri s obrovskymi motivacnymi narokmi :D a psychologicka si zapisovala jeho komentare k jednotlivym uloham (boli ma z toho mozog, je to blbost, chces aby som sa namahal, nebavi ma to, je to o nicom, naco to je dobre....), dost ju to bavilo 🙂
a teda ten klobuk dole za tu obycajnu ZS za ustretovost, nasa ZS sa vyhraza vylucenim zo skoly, zo SKD, pozaduje stale dokladovanie diagnozy a pod.....
kazdopadne, co popisujes by mozno aj sedelo, je tam vela priznakov aspika. najlepsie bude ked sa objednaju do nejakeho specializovaneho centra. Cim skor tym lepsie asi, vsetci tvrdia ze z Aspikov vyrastu zivotaschopni ludia, tak treba zahajit spravny pristup. Drzim palce
@elenita ja mám doma takú istú 11-ročnú dcéru. Myslím, že by mala ísť minimálne na diagnostiku. Podľa mňa to bude AS.
@elenita tiez si myslim, ze moze byt AS, podla tych priznakov, vela sedi aj na moje decko.. Vobec sa necudujem, ze teraz v puberte je to takto, ze ma totalne na haku, lebo to ani AS nemusi byt tieto pubertalne prejavy su uplne ok.. Ja viem, ze dospelaci s tym maju problem, ale toto ozaj je uplne normalne spravanie pubertaka..
Neviem, co vlastne chces, co sa tyka motivacie a zaujmu - pises, ze sa zaujima o programovanie a ze vela cita.. Ved to je prave to, co ju zaujima, vsetko ostatne je pre nu v tejto chvili zbytocne a je uplne kontraproduktivne ju "motivovat" do niecoho ineho... Ona ma dostatocnu motivaciu - na to, co ju bavi.. Treba ju podporit v tom.. V tomto veku je uz uplne zbytocna namaha aj nejake dohovaranie, nedajboze tresty..Tymto nic dobre nedosiahnete.. Treba v prvom rade zmenit pristup, rozpravat sa s nou, uznat jej pocity, nevycitat jej, ze nesplna nejake nase "normy".. Posledne, co potrebuje, su vycitky.. Lebo taketo deti koncia utekom z domu, ked je to na nich prilis a rodicia to pokaslu.
Robenie poriadku a pozdravy - vyzadovala by som len to, aby nerobila neporiadok mimo svojej izby..Vo svojej izbe moze mat co chce. Ked rodicia chcu, aby spravila nejaku pracu v domacnosti, tak poziadat. ak odmietne, nevycitat, ale oznamit dosledok.Nevyhrazat, len oznamit.. Napr. ja chcem po synovi, aby vylozil umyvacku a ked sa mu nechce, tak mu poviem, ze ok, ale vecera bude o pol hodinu neskor.. A on v 80% urobi, co od neho chcem.. Pozdravy - napr. pred stretnutim s niekym ju upozornit, ze chces, aby sa pozdravila. Opat - nie vyhrazat, nutit, len oznamit, ze TY chce, aby sa pozdravila.. Ak nepozdravi, ok.. Nechat tak.. Pre nu je zaujimavy prave ten moment, ze co ty dospely urobis, ked ona nepozdravi - to je zase pubertacky pristup..chce vyvolat konflikt, je to pre nu zaujimave.. Niekedy by som mozno aj sputila debatu, ze preco vlastne nezdravi.. Mozno prides na dovod..
To, ze jej vadia cigarety, spina a pod.. toto je typicky priklad AS, alebo autistu.. Tuto crtu mam aj ja - mne neuveritelne vadia pachy, silne svetla, vela zvukov, vnemov.. Idem sa zblaznit.. Ja nemozm ist na koncert, ani po rusnej ulici.. Pre mna ist do hypermarketu je za trest.. Takze ja ju plne chapem, tiez som schopna odist v polke nakupu, ked je toho na mna vela.. Moj muz by ti porozpraval 😀 Cigaety detto - ja som bola schopna odist od partie, ak vacsina vybrala fajciarsky podnik..napriek tomu, ze vsetci sa na mna divali, ze ci mi sibe, ze ved trochu dymu raz za cas mi snad nemoze vadit..No moze..a vadi..
Baby bralo/berie niektorej z vas dieta lieky? Moja mesiac Concertu a nechapem. Ucitelka ku chváli, doma ulohy, cvicenie v pohode, o 70%menej odmietania, hádok.... Sadne si, vyfarbuje, cita si o rybickach, co by chcela chovat... Aj ked metvrfim ze nejake extra vedomosti o tom ma ale aspon zaujem a snaha konecne. Dokonca vie, co ma za domacu, zreferuje, co sa v skole stalo...mate podobnu skusenost? Ozaj tie lieky az tskto funguju samozrejme s ohladom na nasu snahu o lepsi pristup?
@alenk Ďakujem Ti za odpoveď. No, pravdou je, že je to s ňou veľmi náročné, a sestra proste už veľa vecí vypustila a nerieši, ale mne to pripadá tak, že proste rezignovala.
Čo sa ZŠ týka, snažia sa vychádzať v ústrety, ale pravdou je, že im povyhrávala mnohé ceny, mnohé celoslovenské súťaže, takže je to aj ich "reklama".
A potom, má aj mladšieho brata, ktorý je tiež takto nadaný a tiež funguje v tej istej ZŠ ako integrovaný a napr. matiku robí o ročník vyššie. Ten je zasa mimoriadne živý a v kolektíve obľúbený (u neho mám ale zasa podozrenie na ADHD 😅 , ale to už je o inom).
Inak u koho ste Vy boli na diagnostike?
@martinka05 Ďakujem Ti za reakciu. Takže už sme dve, čo si to myslia 🙂
@akvi Ďakujem Ti. No pravdou je, že hľadám(e) hlavne spôsob, ako k nej pristupovať, ako s ňou fungovať, lebo je to fakt ťažké. Asi hlavne o tom to celé je. K tej motivácii, napríklad sa dohodli, že keď bude pekne pracovať, robiť si úlohy a prípravu do školy (lebo aj to odmieta a proste rebeluje), dostane na Vianoce nový mobil. Napriek tomu ona sa vôbec nesnaží, úlohy si robiť nechce (a že ich je dosť, keďže robí 2 ročníky naraz), hodiny narieka, že to robiť nebude a potom ak sa k tomu dokope, robí to do 23-tej napríklad. Pomoc v domácnosti a tak prakticky nulová (alebo len výnimočne po hysterických scénach). Na to jej napríklad sestra minule povedala, že keď je taká lenivá, prečo by mala no Vianoce dostať nový mobil, keď sa nesnaží? Ja si myslím, že každé "normálne" teda bežné, alebo štandardné dieťa, by sa sa začalo snažiť, makať, alebo aspoň chvíľkový efekt by to malo.... Nie, ona nie. Začne vrieskať a pomedzi hystériu zo seba dostane, že ona vedela, že nový mobil nebude, tak, že ona sa nebude snažiť ani toľko čo doteraz (čo je podľa jej rodičov takmer vôbec) a kašle na všetko.
Čiže to bežne funguje, u nej sa všetko ukazuje ako kontraproduktívne.
@elenita vies, ja odmeny a tresty vobec neuznavam. Skor pricinu a dosledok. Pre mna podmienovat to, ze dostane vytuzeny darcek tym, ze bude taka, ci onaka a urobi to, ci ono, to je v podstate vydieranie. Darcek bud chcem dat, alebo nechcem. Vies si predstavit, pod akym nehoraznym tlakom ona je, ked ten darcek je takto podmieneny? Obzvlast, ked to, co ste jej vlastne zadali, ako podmienku, je nemeratelne. "pekne pracovat" a "pripravovat sa do skoly".. to ako sa da zmerat, ci to je splnene, alebo nie? A ona, kedze je velmi inteligentna, tak si uvedomuje to, ze vlastne ste jej dali podmienku, ktora stoji na vasej dobrej voli a momentalnom naladeni, nie na tom, ci ona sa snazit bude, alebo nie..lebo to sa zmerat neda.. Vidno, ze je velmi inteligentna a ta reakcia z jej strany je uplne pochopitelna a vobec ma to neprekvapuje..
Predstav si, ze tebe sef v praci povie, ze dostanes vyplatu, ked sa budes spravat pekne a snazit sa.. No co by si robila?? Teda ja by som bola maximalne frustrovana z toho.. Takze ak mas od nej nejake ocakavania, musia byt presne definovane.
A teda, este raz, ja darcek bud chcem dat, alebo nechcem.. Nikdy nicim by som vianocny, ci narodeninovy darcek nepodmienovala..
K tym domacim pracam - opat, pricina dosledok.. Napr. moj syn si nechava porozhadzovane saty po izbe. Vie, ze ked ich neodnesie do kosa na pradlo, tak mu ich neoperiem a nebude si mat co obliect. Kludne to dodrzim.. Toto je uz vek, ked mu bude vadit, ze si nema co obliect..A vsetko toto prebehne bez vyhrazania, kriku, trestov a pod.. A tak sa to da na vsetko aplikovat.. A opat - ja osobne si nemyslim, ze deti sa ucia robit domace prace tak, ze su do nich nutene. Myslim si, ze sa ich naucia len a len nasim prikladom.. A ja ked pomoc realne potrebujem, tak o nu poziadam a teda, moje decko aspon nieco urobi ochotne a bez reptania, lebo vidi, ze to nie je sekirovanie, ale nutnost.
Ale neboj, u nas to tiez nie je idealne, ako to vyzera, ked to tu pisem..Len ja uz mam vo vela veciach jasno a vela veci mi funguje.. Nic nie je horsie, ako nerozhodny, ci nerozhodnuty rodic.. Napr. s tym mobilom - date jej ho, ci nie? Mate v tom vy jasno? Ozaj to chcete podmienovat niecim? Alebo je to len take to dokazovanie si, ze ved pockaj, ja ta donutim robit to, co ja chcem.. Proste treba nazriet do svojho srdca a opytat sa sam seba, ci toto naozaj chcem, alebo ako to vlastne mam.. Ujasnit si to.. Potom sa veci zacnu diat..
@elenita podľa mňa to nie je o tom, že rezignovala, keby som sa na to pozerala tak, tak tiež si niekto môže myslieť, že aj ja som rezignovala, ale nie je to tak.
Len som vypustila určité veci a neriešim, lebo to by sme sa skoro stále hádali a dcéra bola v afekte a to nechcem, čiže pokiaľ nejde o život tak určité veci neriešim.
Druhým sa môže zdať, že som rezignovala, ale ja som sa len prispôsobila okolnostiam a učím sa s tým žiť aj keď nie vždy je to ľahké. Tie deti za to aj tak nemôžu.
@akvi Ďakujem Ti, poskytuješ mi úplne iný pohľad na vec, takéto niečo sme potrebovali 😉
No ja s nimi nežijem a mobil som nesľúbila ja, ale rodičia, takže k tomuto všetkému sa ja neviem adekvátne vyjadriť.
Len s myšlienkou na AS som v podstate prišla ja a keďže som tu na MK aktívnejšia, dohodli sme sa so sestrou, že sem prispejem ja 😉 A zmena prístupu a podobne je už samozrejme na nich...
@alenk ďakujem, zaznamenali ste zhoršenie správania po očkovaní? Ja som tiež bola za očkovanie, dcéra má dokonca aj nejaké nepovinné, no ale teraz sa situácia zásadne zmenila.