Nevládzem, mám náročné dieťa
Ahojte maminky. Môj syn 1,5r je akýsi svojský. Neustále bojujeme spolu. Obliekam ho - vresci ako by ho z kože drali. Vyzliekam ho - detto. Nikam sa s ním nedá ísť. Dávam ho do auta či kočíka napína sa, kričí a nemôžem ho posadiť a zapnúť. Kam prídeme sadá a laha na zem (aj vo výťahu, v obchode...) Chcem ho zdvihnúť tak nedá sa, opäť vrieska, skladá ruky aby som ho nemohla dvihnúť. V obchode bude kričať, vrieskať a vyskakovať z vozíka kým mu niečo nedam. Ráno pekne povie že chce papať, sadne si, chytí lyžičku a zrazu neviem čo sa stane, odhodí jogurt, vrieska, plače... Zoberiem mu jogurt tak plače ešte viac. To trvá asi polhodinu kým ho presviedčam a potom sa pekne napapa. Ja mám ešte 3r dcéru nemôžem len okolo neho skákať. A to sú všetky také drobnosti ktoré ma fyzicky aj psychicky vyčerpávajú. Snažím sa ho zahovorit s hračkami alebo príbehmi ale to nič - 0 bodov. Akoby mal nejaký amok. Asi mi veľmi neporadite ale ak by ste ma mohli aspoň slovne podporiť. Už si dávam magnézium lebo som na prášky z neho. To nehovorím o nonstop robení zle. So sestrou sa len trepu, skube, ťahá všetko , stipe nás, ťahá ... No celé zle.
@lara81 mozmoze sa ti to nezda ale urcite to bude aj ziarlivostou na starsie dieta. Po druhe dieta skusa kde ma hranice. Vychovavala som takto dve deti s rocnym rozdielom. Sice nie vlastne ale bola som s nimi cez volno 24 hod denne a byvala som s nimi. Zvykli si na pravidla...odhodis jedlo? Dostanes po ruke alebo po zadku a ostanes hladny. Vala sa po zemi v obchode? Na rit a ideme domov. V ziadnom pripade som nerobila ustupky joj moj zlatulinky tu mas do rucky nieco len aby si bol ticho.. skrabali kusali ma? Skrabla som ich a kusla tiez ( samozrejme slabo) aby videli ze to boli...do tyzdna ich to preslo. Robite si zle so surodencom? Kazdy do inej izby kym sa neupokoja. Chytil amok? Pevne v objati a nepustit dokial sa neupokoji a potom do izby kym sa nepride ospravedlnit. Nechces jest co je navarene? Sedeli v kuchyni na stolicke aj 3 hodiny kym nezjedli. Nechces upratat hracky? Najprv spolu a po case ked nechceli... kos a vsetko do kosa.samozrejme malickosti riesit dohovorom. Po case ked si zvykli ze neupustim z pravidiel a vedeli co ich caka zacali vrieskat na vylete? Otocka a ideme domov? Stacila uz iba otazka nato aby sa upokojili a tak isto v obchode. Vychovala som z nich deti ktore rano vstali prezliekli sa, naranajkovali, poskladali veci, upratali hracky, umyli sa a pokial bola sarvatka so surodencom tak sa prestali mlatit prisiel mi povedat sadli sme si na 15 min spolu a slovne doriesili kde je problem.
Este doplnim, kamoska ma tiez podla jej slov "nezvladnutelneho" syna...kope vrieska bije rozhadze vsetko poskladane pradlo a nevie si s nim dat rady. Samozrejme chyba vo vychove lebo on je maly a nevie to a to a stale ho ospravedlnuje a potom nadava jak s nim nevladze. Rozhadzal pradlo kym som bola na navsteve? Ukazala som mu ako ho poskladat a zas len upozornenie ze kym tak neurobi tak nevijde z izby..a uz len reci on je maly on to nevie ja to urobim...zobrala som ju z izby zatvorila som dvere..samozrejme plac krik uz uz ju trhalo ze ho ide obijmat ze on je tam sam a neviem co...tak som jej povedala nech pocka chvilku...za 15 min sa doplakalo v izbe ticho a ked sme vosli pradlo poskladane a maly sedel a cakal na posteli. Len mala ukazka toho ze niektore mamicky bez toho aby to videli robia obrovske chyby vo vychove svojich rozmaznanych ratolesti bez hranic.
@letfenixa ja som sa radsej ani nespytala 😂😂.. ked som mala 25r, tiez som robila opatrovatelku mojej neteri a synovcovi s dvojrocnym rozdielom.. a aka som bola mudra 😂😂😂 kym sa mi vlastne deti nenarodili.. cudzie deti budu vzdy inak posluchat cudzich a inak vlastnych rodicov a to hovorim ako striktny clovek.. ale to uz sa opakujem..
@letfenixa joj to zboznujem..vlastne deti, nevlastne deti. To ze som neporodila neznamena ze neviem ako deti vychovat..Je rozdiel podla teba ked porodis a hovori ti mama alebo ked sa staras 24 hodin denne a hovori ti mama? A tie mamicky co deti mat nemozu a adoptuju si to pre vas tiez znamena ze to je teoria?
@amelia000 nebolo to raz za cas, byvala som s nimi u nich doma a ked som mala volno, tak som s nimi bola, pretoze sestra chodievala do prace.. defacto si to napisala podobne - ze si s nimi bola, ked si mala volno.. 😉 ak ich mas adoptovane, tak je to samozrejme ine, ale nevrav ze si to vo svojom prvom prispevku dostatocne vysvetlila 😉
@amelia000 urcite je rozdiel mat vlastne a cudzie dieta, ja som robila aupair a ver, ze ked revali ti, tak mi to aniiii zdaleka tak netrhalo srdce, ako pri vlastnom. Dalej som strazila deti svojich sestier, tam samozrejme som uz mala blizsi vztah, ale stale nie tak ako k svojmu synovi. Ale doteraz, ked pocujem plakat cudzie dietatko a ma pri sebe mamu, tak mi je to uplne sumafuk. Ale az ked som zacula plakat to svoje, tak az potom som pochopila, ako trha srdce detsky plač. Prisaham, ze dovtedy som mala plne reci, ako ja svoje dieta vychovam a plačom ma vydierat nebude, a ked uz ho mam, tak s velkou pokorou pripustam, ze teoria je jedna vec, ale prax s vlastným dietatom uplne ina.
presne tak to je, kolko reci bolo pred detmi. moje dieta take nebudem, ja nebudem taka, to mu nedovolim, a hla, ked ten cloviecik pride automaticky sa v nas nieco zlomi a uz sme v tych kolajach, v ktorych sme nechceli byt
@janka0509 toto mi pripomenulo moju mladšiu sestru. Keď videla cudzie škriekajúce deti alebo deti nalepené na matkách ako malé opice, vždy tvrdila, že ona bude mať pevnú výchovu a bude vychovávať deti tak, aby sa deti samé zahrali a neboli nalepené na mame. Teraz má dvojročného a novorodenca, tak ich naťahuje oboch a silné reči sú už zabudnuté 🙂
@amelia000 az teraz som precitala tvoj dalsi prispevok.... Neviem, nebola som v takej situacii, nemala som deticky v pestunskej starostlivosti, a ked uz mam vlastneho syna, tak sa priznam, ze asi by som ho vždy uprednostňovala a mala k nemu predsa len hlbsi vztah a viac prístup srdcom, ako racionalny pristup. Ale keby ho nemam, tak neviem... A keby mam napriklad vzdy odist z obchodu ked sa hodi o zem, tak ja nikdy nic nenakupim, a mlademu panovi by to bolo uplne jedno.. Nakupene, nenakúpené, co on ma s tym.
@amelia000 kazde dieta je hlavne uplne ine, takze zovseobecnovat to nemusis.. ak su tie deti uz dospele, samostane a s dobrym zivotom a vychovavala si ich stale ty, tak ti gratulujem a uznavam tvoje zasluhy k vychovaniu 😉
ja mam tri deti, prve dve maju 6 a 5r, su to dobre deti, ktore kazdy chvali.. ale nedovolim si povedat ako som ich vychovala, pretoze po prve viem, ze velmi ale velmi vela robi povaha a po druhe ukoncenie mojej vychovy bude az ked budu dospele.. a o svojom tretom a svojej povahe som tu uz pisala dost, nerada sa opakujem, kto chce precita si.. nic nie je take jednoznacne ako si ludia myslia..
cim viac deti mam, tym viac si myslim, ze zasluhy si mozem pripisovat maximalne 20%, ostatnych 80% tvori povaha, ktorou sa velmi tazko ohyba..
jednoducho, cim viac deti mam, tym viac viem, ze nikomu, ale naozaj nikomu netreba mudrovat ako sa to ma robit, pretoze nikto nezije zivot druheho, nema jeho povahu, nepozna povahu dietata, nezaziva rovnake okolnosti..
@lara81 necitala som vsetky prispevky,takze sa mozno budem opakovat . Obdobie od 1-2 rokov je narocne tym, ze dieta uz takmer vsetkemu rozumie, ale nevie sa vyjadrit a to sposobuje jeho frustraciu. V tomto obdobi nam velmi pomohlo zmenit sposob komunikacie. Uvediem priklad: dieta chce niekam vyliezt lebo je na policke nejaka hracka/alebo vec, ktora ho zaujala. Miesto priameho zakazu, teda nelez tam a pod, treba dat dietatu jasne najavo, ze rozumieme jeho umyslom a az potom mu vec zakazat. Cize Viem, ze sa ti paci ta vec a chcel by si si ju pozriet a preto tam lezies, ale nemozes to robit, lebo mozes spadnut, rozbit tu vec a pod. Rovnako postupovat pri vsetkych veciach (viem, ze si chces obliect tricko lebo ma pekny obrazok, ale uz je zima a pod...) Zlepsenie nenastane zo dna na den, ale postupne dieta pochopi, ze ak ked sa este nedokaze dobre vyjadrit, niekto v jeho okoli ma snahu mu porozumiet.
Este mi tak napadlo, ze ci ho nechavas o nieco rozhodovat, o drobnostiach. Nech si vyberie, ktore ponozky si chce obliect, z akeho poharika pit, aku lyzicku a pod. Prosto dat dietatu pocit, ze aj jeho nazory su dolezite (v drobnych veciach samozrejme). Potom bude aj dieta skor akceptovat, ze o nejakych veciach skratka rozhodovat nemoze.
No a nakoniec, co sa hadzania sa o zem tyka. Najucinnejsia vec je nereagovat. Tiez sa mi maly hadzal o zem a radila som sa s lekarkou, co robit; povedala mi, prekrocit a ist bez slova prec. Po par dnoch pochopil, ze tym pozornost neziska a prestal to robit. Vo vseobecnosti pri takych malych detoch plati, ze treba upriamovat pozornost na pozitivne a nie na negativne spravanie.
A na zaver, len aby sa tu do mna neobuli, ja nehovorim, ze dieta nema mat hranice. Hranice su velmi dolezite, ale tiez ide o to ako sa hranice uplatnuju...
@letfenixa vidis mne uz chybal len ten papier a nebolo daleko aby som ho sla vybavit 🙂 jedine co som pre tie deti nespravila tak som ich neporodila ale aj tak si kazdy naokolo myslel ze su moje. To je tak vies ked niekto porodi a ide radsej vonku na diskoteku a babatko necha doma. Takze otec odisiel a mama sa na nich vykaslala. Takze ano mam s nimi prezite absolutne vsetko. Ale po rokoch som naucila byt mamu mamou a aj deti koho by mali volat mama.
@0silvia0 zhodou okolnosti mi najmladsi syn prvy krat historicky zaspal v postielke, sam sa tam vypytal.. v suvislosti s touto diskusiou som si spomenula, ako som svatosvete tvrdila, ze moje deti somnou nikdy spat nebudu, ale pekne v postielkach.. no a treti syn je prve dieta co v tej postielke spi.. 😂😂 postielku mame uz 6r 😂😂 (v tomto pripade ale uznavam, ze tam deti nespavali , kvoli mojej psychickej pohode, takze si za to mozem sama)
@jana_eyre no nehovorim ze mi to nelamalo srdce a sla som ciastocne aj sama proti sebe ked niekoho kto sa na nich vykaslal ako na babatka som ich ucila volat mama a po rokoch piplania a driny a bezspankovych noci ich odovzdat vychovanych..hold deti stale patria bohuzial tomu kto ich porodil..:(
@katrin21 Tento clanok som tiez citala, ked moj 2 rocny syn, dovtedy male usmiate slniecko, zacal mat placlive zachvaty zlosti a "nie!". U nas je to presne, volam to Jekyll&Hyde.