Obavy o budúcnosť dcéry s Aspergerovým syndrómom
Ahojte, je tu mnoho tém o tejto diagnóze, ale mňa by zaujímalo, ako ste sa ako rodičia zmierili s tým, že je vaše dieťa iné a ako zvládate obavy o ich budúcnosť. Mojej dcére 15 r. bol včera diagnostikovaný AS, aj keď znaky tohto syndrómu sa u nej prejavovali od útleho detstva. Má nadpriemerný intelekt, chodí do matematickej triedy na gymnáziu, 1.ročník. Najradšej trávi čas učením, medzi knihami, ktorými je doslova posadnutá a jej najobľúbenejšie miesto je jej domáca knižnica. Čo ma ale najviac trápi, je jej nulová sociálna interakcia. Je v novej škole dva mesiace, ale už sa s ňou zo spolužiakov nikto nebaví, doslova ju ignorujú a jej je to vraj jedno, nepotrebuje ich k životu. Aj tých málo kamarátiek, čo mala, všetkých si od seba svojim správaním odohnala. Na jednej strane sa tvári, že ju to nezaujíma, no na druhej strane stále hodí poznámku, že ten jej už ani nezavolá, tá sa jej už ani nezdraví... Dookola opakuje vetu "všetko je negatívne". Mám obavy o jej budúcnosť, ako to takto sama zvládne, ako zvládne prácu, keď sa bojí ku komukoľvek ozvať, opýtať sa. Pritom doma sa ventiluje hádkami, krikom, ja som jej snáď najväčší nepriateľ.
Ako tak čítam, moja býva u Teba😁😁😁
u nás doma si tiež všetci môžeme vysrať oko, ísť do riti, posrať sa, sme debilní, chorí ... proste úžasný slovník ... :-/
No u nás vulgarizmy neletia, zato mimika a gestá, za tie by sa herec nemusel hanbiť 😅😂. A tie niekedy povedia viac, ako to "choď do riti". Najviac problémov mal syn keď ešte chodil na denne do školy, bol schopný sa hádať do krvi s učiteľmi, ak bol presvedčený o svojej pravde. On je citlivý na nespravodlivosť, porušovanie pravidiel a pod. K tomu má genialnu pamäť. Napríklad im jedna učiteľka kázala odovzdať mobily. Syn sa jej opytal, či preberá za jeho mobil zodpovednosť, učiteľka, že nie. Syn na to, že tak on jej ho nedá. Uz v tomto momente učiteľka vo vyvrtke a syn jej odcitoval ešte školský poriadok, v ktorom sa jasne pisalo, že mobil má byť vypnutý v taške a on ho teda vypnutyv taske má, takže nič neporušuje. No a takýchto situacii je denne xy. Našťastie mimo škôl sa pravidlá väčšinou dodrzuju, resp dávajú zmysel a to je pre neho ok a aj pre väčšinu okolia. V škole narážal na nepochopenie častejšie.
áno, na ZŠ sa aj ona bila za spravodlivosť, mala často poznámky kvôli správaniu, dovoľovala si, lebo všetkých poznala 9 rokov ... teraz sa v škole ani neozve ... a chválabohu, vulgarizmy používa iba tieto "miernejšie", tie krčmové v slovníku nemá ...
aj dnes mi volala, že bola na krúžku a všetci ju ignorovali, neviem si predstaviť, čím a ako ich všetkých tak odpudzuje... ona mi to vysvetliť nevie, iba, že sa s nimi nebaví
Vulgarizmy ani u nás, to netolerovateľné by bolo pre mňa (skor take nie vulgarne, ale zranujuce slová). Aj tá socializácia za posledný rok omnoho omnoho lepšia.
Ani diagnostiku ešte nemáme, ale veľmi sa mi uľavilo, že nie sme v tom sami.
Ja som as, mozno ta interakcia pride, ja mam lepsiu soc interakciu ako dospela, ako moj muz v mojom veku. Ten je ako dcera, proste dvaja kamosi, co sa s nimi vidi 3x rocne a sem tam zavolaju, inak je bud v zahrade a tam hotovy micurin alebo astronomia a tam si foti hviezdy s teleskopom. Nemyslim ze mu nieco chyba. Mozno dcera po nicom ako kamosi netuzi. Treba to akceptovat ako jej styl zivota.
Tak ma pubertu k tomu 😀 ja som ako bonus trieskala dverami. Mama sa bala, ze budeme ci tyzden renovovat 😂
@kiki68 áno, trieskanie dverami je častá záležitosť u nás ...
kedze ma 15, tak si myslim, ze vela este zohrava puberta aj v jej spravani - este by som to nebrala ako definitivne spravanie, bude sa to u nej este menit.
Tak ja som mojej mame vdacna, ze mi vybavovanim vela pomohla a nenechala ma v tom plavat. Ako vy tu davate rady nech si to sama vybavi, ked to chce, ani neviete aky neskutocny stres to bol pre mna nieco si vybavovat zariadovat sama. Da sa povedat, ze este mi velakrat pomohla vybavovanim aj v dospelosti. Ale sranda je, ze pracovne vybavim kadeco, ale sama pre seba je pre mna strea.
Bordel v izbe netreba riesit, to je jej organizovany poriadok. Ona vie presne, kde co ma.
A co sa tyka muza. Ja som si nasla a akceptoval vsetky moje as crty, len tam to bolo trosku o inom z jeho strany a mam aj dve deti a to som cely zivot do 33 rokov hovorila, ze deti nechcem a mat nebudem. Takze ako sa hovori nikdy nehovor nikdy.
Ja by som to skor ponala inak. Pomoct jej, ked pomoc potrebuje, ked o to poziada. To nie je vodenie za rucicky, jednoducho sme trosku odlisni a potrebujeme pomoc v urcitych socialnych interakciach. Keby mala diagnostikovany autizmus aj tam by ste to ponimali, ze jej netreba pomoct?
@autor mam 16-rocnu aspergerku, na bilingvalny gympel z 8. rocnika sme ju dali, lebo na zakladke trpela, okrem ineho aj preto, ze "zanedbala" budovanie socialnych kontaktov. Myslis, ze na tom gympli sa to nejako zasadne zmenilo? Veruze nie, tie nase deti to proste nevedia, hoci by mozno aj chceli, tak sa radsej obrnia tym, ze to vlastne ani nepotrebuju. Nemozem stat pri nej a diktovat jej, ako sa spravat, aby ju rovesnici "brali". Proste sme sa ako rodicia museli zmierit s tym, ze mame jednorozca, sice nadpriemerne inteligentneho, no v realnom zivote tazko pouzitelneho.
Treba tie nase ine decka uistit, ze ich berieme take, ake su, a pomahat im zvladat to, co je pre inych uplne bezne.
Ahoj, vies, tvoja dcera je "ina" nemyslim to v zlom.
Proste nezapada k ostatnym. To neznamena, ze je zla... Ale proste o com by sa tie decka spolu bavili, ked maju uplne ine zaujmy. Ty sa zameraj teraz na to podporovat ju v tom co ju tesi.
A skusit aj nejake kruzky, kde by mohla stretnut sebe podobnych, nadpriemerne inteligentnych.. Proste co by taka baba robila s obycajnymi? 😊Fajcila, pila, nadavala?
Poste treba ju posuvat dalej, a neboj sa, musi sa len stretnut so seberovnymi...
A budu si aj rozumiet... Proste nie je sanca aby zapadla, ak niecim vynika.
Cely moj prispevok je mieneny dobre...
Dcere treba tiez vysvetlit, ze proste kazdy teeneger to ma tazke, aby zapadol, aby sa s nim bavili.. Atd.
Nie je to lahke zit... Tak aby sacitili fajn. A prijaty. Dcere skor, vsvetlil, ze je nadana.. Ze proste ona s nimi nema co riesit.
Oni su uplne inde a ju treba posuvat dopredu... Najde si seberovnych... A bude uplne niekde ine... Neboj sa o nu. Zacni sa modlit, a davat avoju dceru Bohu do ruk... On sa uz o nu postara🙏🙏🙏
Pozri moja dcera je tiez zvlastna..
Napr.poviem jej ked mipcha do vrecka papier, ze nech si to da do svojho vrecka..
Ona mi povie, ze ona vrecka nepouziva🤦♀️🤦♀️takze staci ze ona odpovedie pre seba normalnu odpoved, ale oni nechapu a uz sa snou proste bavit nebudu.. Hrozne. Ale neviem pomoct akl dalej
Treba si veľa veľa prečítať o aspergerovom syndróme. Nemám také dieťa, ale máme známych, ktorí majú také dieťa, naše deti sa s ním kamarátia od malička. Napíšem pár vecí, ale neviem, či sa to týka všetkých aspergerov, alebo len toho "nášho". Veci som buď odpozorovala, alebo sme to komunikovali spolu s jeho maminou. Ten náš veľmi ľahko vykrikuje radikálne názory - typu nepotrebujem kamošov, obľúbené slovo je aj NIKDY. Stačí, že nejaká drobnosť nie je podľa neho a už je kamoš ten prvok, ktorý za to môže (alebo hodí asperger vinu na seba a potom sa začína samobičovanie typu - som sprostý, nikdy sa to nenaučím a podobne). Tým pádom, áno, kamošov môže raz dva stratiť - hlavne tých, ktorí ho ešte poriadne nepoznajú. To však neznamená, že ich naozaj nepotrebuje (stačí jeden kamarát...). U nás ten náš asperger tiež "nepotrebuje" nikoho, keď ho naštvú moje deti (a sú to naozaj drobnosti, napríklad on sa potkne a nejaké dieťa povie, že potkol si sa). Ale ver mi, že za 5 minút ho moje deti zas volajú do hry a on má svojich "10 minút", kedy nikoho nepotrebuje, a ten kameň sprostý tam bol na chodníku a on už nikdy nepôjde touto cestou a vlastne my za to môžeme, že sme takú blbú cestu vymysleli. My všetci dospelí sa tvárime, že nevnímame tieto jeho frfloty. Niekedy on potom sa zas nenápadko ide hrať s deckami, keď ho ôsmy krát zavolajú a tvári sa, že sa nič nestalo. Niekedy však jeho frfloty gradujú, až ho potom stopuje matka, lebo potom už celý vesmír sa spikol proti nemu a dal tam ten kameň, na ktorom sa potkol 😄. Niekedy jednoducho ten jeho vnútorný hnev trvá oveľa dlhšie, závisí od toho, ako rýchlo to spracuje - ako sa ho tá ktorá situácia dotkne a to je - podľa mňa - absolútne nevyspytateľné. On jednoducho spracováva vonkajšie podnety úplne ináč, on musí byť perfektný. Čokoľvek, čo sa javí ako zlyhanie (aj keď len potknutie, či iná - pre nás úplne nepodstatná hlúposť), ho dokáže totálne nasr*ť a rozhodiť. No a ku kamarátom. Je to ťažké. Ten náš je momentálne štvrták a až v tretej triede konečne sa začal s jedným chlapcom kamarátiť. A bol to presne taký chlapec, ktorý mávol rukou nad jeho vývrtkami a volal ho aj napriek tomu do hry. Ako to riešiť a kde nájsť takúto kamarátku, naozaj neviem 😟. My tohto nášho poznáme od narodenia, takže deti vedia, že keď sa "zduje" a všetci za to môžu, tak to všetci akceptujeme a neriešime (teda okrem jeho matky, a tá reaguje dobre podľa mňa). Možno tiež v nejakej skupine nájsť inú aspergerku? A na začiatku si trebárs len písať, virtuálne...? Možno iná mamina tiež rieši podobný problém a takéto písanie by mohlo byť obojstranne prospešné 🤷. Lebo ináč naozaj neviem... Potom jedine cez nejaké krúžky, ak by si ju dokázala pre niečo nadchnúť, ja neviem, možno šach by ju bavil a tam by sa s niekým zoznámila... Držím ti veľmi palce a aj dcérke, aby si našla aspoň jednu dobrú kamarátku, ktorá bude mať pochopenie pre jej správanie.
@mikadooo oni su taki mantinelisti a nevedia spracovat ani naznak kritiky.
Napr. nasej dcere povies priklad, nech nemina vela vody pri kupani... a nasledne ju najdeme ako sedi v suchej vani a na suche vlasy si leje sampon...
alebo na karton nakreslila napis "som krava" a chodila to kazdemu ukazovat. Bola aj verzia s papierikom nalepenym na celo.
@mikadooo 2 aspergeri si pôjdu na nervy😉 Oni tým, že sa nevedia tak vcítiť do pocitov druhého, vidia len tú "svoju krivdu" Skôr by som povedala, že potrebujú takého človeka, co ich bude brat akí sú, nevšímať si frflosiny, a brat ich nápady ak sú dobré.
Toto často je medzi ľuďmi venujúcich sa určitej forme umenia. Tam je vyššia akceptácia inakosti ako v bežnej populácii.
Slečna ešte je v škole krátko, vzťahy musí budovať od seba a udržiavať.
Fajn je aj veta, nemyslím, že nerobíš dobre, ale akceptujem tvoje rozhodnutie.
A dokolecka vysvetľovať, že dôležitý je aj spôsob akým sa informácia podá, ponúknuté alternatívy, ak sa mi niečo nepáči atď
Ono zas ja to beriem tak, že aj Asperger je pomenovanie pre pomerne širokú škálu. Nie sú samozrejme rovnakí.
@janage tiez si myslim, ze by potrebovali pri sebe skor flegmatika ako ineho aspergera.
@prasiatko30 dolezitejsia je empatia a vysoka miera tolerancie. Moja dcera /su styria surodcenci/ napr. zo surodencov najlepsie vychadza s dvomi, ktori su velmi socialni, empaticki a prisposobivi, aj ked temperamentni a teda ziadni flegmosi.
Najhorisie si rozumie s najmladsim synom ktory je egocentrika a nervak. Dve ega vedla seba, padne kosa na kamen.
😂 takych samozvanych poradcov mudrlantov zboznujem. Ze autizmus je nezvladnuta vychova. To aby som zbystrila a zacala poriadne vychovavat, hlavne ked su na to predyspozicie. Tych chytrakov by som vsetkych pozvala na kavu a psychologa tiez. Nech im tu blbost z hlavy vymlati svojim vysvetlenim. Ale co iz, blbemu nevysvetlis 🙂
Netrap sa, moj muz ma crty aspergera, s kamaratmi si raz za rok napise mail. Za sedem tokov som ho raz pocula telefonovat s kamaratom. Minule som sa tedila ako mala, ked si zacal rozumiet s jednym kolegom. Alebani on karatovbk zivotu nepotrebuje. Ak ma dcera taujem, nech to rusi s psychologom, veci o pocitoch a podobne. Neboj bude mudra, najde si pracu mimo ludi a bude dobre. Len s tymi vztahmi to bude ine.
Ber to tak, ze nie je mentalne postihnuta a nemusis sa velmi strachovat. Ona si poradi a problemy v praci vztahoch bude mat rovnako ako aj ludia bez aspergera. Zvladbe to casom.
@canany je v poriadku pomoct, ked vidim, ze situaciu nezvlada. Tak isto je pre mna v poriadku nechat to na neho, ak je to len o tom, ze nieco "neriesi", lebo nevidi zmysel. Tiez musim vela pomahat mojmu, ale dnes to uz je skor o korigovani. Napr. pisal mail, poprosil ma, nech mu ho "doplnim" o tie "zdvorilostne kecy". S tym nemam problem. Alebo moj nedava telefonovanie, No tak ho nebudem nutit vybavovat nieco telefonicky, to uz aj sam pochopil, ze nie je hanba napisat , ze nerad telefonujem a radsej by som veci riesil mailom.. Cize treba fakt rozlisovat, kde je problem a kde len mvpc-izmus..
No ja neviem ženy, keď to tu tak čítam...nachádzam v tom aj svoju dcéru 🙈.
Na základe čoho a kedy sa dáva diagnostikovať AS?
Ked uz viete diagnozu - kde je problem, tak skuste dalej riesit nejake cielene terapie. Ona pravdepodobne vela beznych veci nevie a ani nevie, ze ich nevie - citat emocie z tvare a pod. No da sa to naucit a nasledne zlepsit i kvalitu zivota. Zostite vo svojom okoli, co je nejaka psychologicka alebo liecebna pedagogicka, co sa tomu venuje a vedela by pomoct. Ak si nesadla s (novymi?) Spoluziakmi v triede, skusit najst mejaky kruzok/ aktivitu mino vyucovania. Ci uz v skole alebo niekde inde. Zvazit mozno i doma nejaku narodeninovu / meninovu party, kde by sa mohli viac spoznat, pokecat, je to ine ako v triede.
Od mala sa asi naucila zit s pocitom akoby ju mali ludia u prdele preto aj ona ich ma u prdele...venuje sa co ju bavi a spolieha sama na seba ...a co sa tyka v buducnosti no moze to byt aj tak ze ak si najde chlapca po case ju mozno omrzi pri takomto nastaveni proste moze brat ludi ako veci navyse ktore ju doslova nezaujimaju a nudia
Neboj sa dopredu. Ako matke ti absolútne rozumiem, všetci milujeme a bojíme sa o naše deti a ich budúcnosť. Je to prirodzené.
Ako pedagóg ta chcem povzbudiť, to ako sa javí tvoja dcérka nie je tak strasne. V prvom rade si musíš uvedomiť aké špecifiká ma jej dg a ze to dohovorom neovplyvnis a musíš to akceptovať. Ak je šikovná, tak jej bolo tam nadelené a niekde ubrane. Je toľko povolaní, kde nepotrebuješ byt tímový hráč, skus stavať na jej silných stránkach a tie nedostatky akceptuj. Neboj, časom sa niektoré veci eliminujú. Viem, je to ťažké, ale to zvladnete, len ju lub, akceptuj a možno ťa ešte raz prekvapi🍀
AISIC má zľavy do knihkupectiev
Tak jeden dôvod na vybavenie hneď máme.😉
@akvi vidis, ale zistila si, ze jednoducho to telefonovanie ho stresuje a nedava to. Kazdy si pozna svoje dieta. Co uz je lenivost a co fakt stres pre neho. A chapem, ze je tazke pochopit pre niekoho, ze ked to pre mna zmysel nema, tak to proste nema a nedonuti ma do toho nikto. Teraz ked som si citala vase prispevky som vela mojich reakcii pochopila. Aj v praci, preco ja vsetko ofrflem a ostatni nie. Ale kedze ma to zivi, tak musim spravit aj to nezmyselne, ale bezne, ak nejde o zivot nejde o nic, bud sa to vyriesi same alebo to nemalo ani vyznam riesit
ďakujem vám ... áno, je to ťažké pochopiť, že ona si sama nič nevybaví, dookola mi tvrdí, že sa bojí ... ale dobrá správa, včera vraj konečne bola za zástupkyňou školy kvôli ISICku a vraj má doniesť 7 eur ... tak, má ich, uvidíme ...
Aj ja mam obavy o buducnost svojej dcery, ma 16 rokov.
V detstve mala diagnostikovanu poruchu porozumenia receptivnu dysfaziu a vraj to nie je autizmus. Ale vzdy mala tie prvy autizmu a coraz viac vidno ze ten AS ona ma.
Ma hyposenzitivitu, takmer neciti vone a pachy, znizeny prah bolesti, znizena empatia. Je prostoreka az z nasho pohladu drza, nema problem aj dospelej osobe povedat ze je debil alebo nech si vysere oko. 😲 Alebo skritizovat nejaku vec, take to socialne klamstvo je jej cudzie. Ale ucim ju aspon mlcat, ak by mala niekomu ublizit. Je extremne puntickarska vo veciach na ktorych jej zalezi, sije stehy doslova ako strojom, drobne presne. Prezicne kresli, robi mejkap, celkove jej zalezi na vyzore, outfitoch, sleduje to na soc. sietach. /chodi na sos za vizazistku/, v izbe tiez bordel ako v tanku. Rada pracne a pomaly vari, je to chutne - len nesmiem na to pozerat, ako pomaly a dokladne to robi, ja by som uvarila 5 obedov za ten cas.
Co sa tyka soc. vztahov, ma stastie ze ma 3 surodencov, oni sa s nou bavia, s nimi sa smeje, pocuvaju hudbu, su jej najlepsi kamarati , plus 2 sesternice.
v kolektive vzdy tazko hladala kamaratku, na zakladke ledva nejaku nasla, bud ju dali do inej skoly alebo sa prestala s nou bavit, Deti jej nerobili zle ale povacsinou si ju nevsimali. Teraz je prvacka na strednej a ma nejake kamaratky, co sa az cudujem, par x ju pozvali na kavu, minule bola v kine a dokonca ju jedna pozvala aj na navstevu. Mozno aj tym ze ona je tak svojrazna a zaujimava a z pohladu deciek ktore na jej skole sa zaoberaju hlavne tym vyzorom, je ona vnimana ako cool. Takze zatial je to dobre, uvidime.