Psychologička spôsobila viac škody než úžitku?
Prišli sme o muža, manžela, otca. Dcéra (17r) sa z toho nevie dostať a tak som ju zobrala k psychologičke.
Ja nie som odborníčka ale ona by jej mala pomôcť cítiť sa lepšie, nie? Vysvetliť jej, že jej otec je už šťastný na inom mieste a ani ona nemá byť prečo smutná, život ide ďalej a podobne.
Po rozhovore s dcérou však rozmýšľam,či už každý môže byť psychológ?
Ordinácia disponuje i terasou a akurát bolo sychravé počasie, pršalo. Spravila jej čaj, zobrala deku a išli si sadnúť von pod terasu. Najprv sa začala sa vypytovať na manžela. Aký bol, aké mali zážitky, čo najradšej spolu robili. Dcéru samozrejme spomienky rozplakali a ona jej ešte zapla smutné pesničky. Nechala ju tam plakať a len sedela vedľa nej. Toto bolo celé posedenie u psychológa!! Nejde o peniaze, nepýta si veľa ale za toto vôbec platiť?! Toto sa nazýva terapiou? Toto mohla spraviť aj somnou, s kamarátkou alebo sama! Toto sa študuje neviem koľko rokov? Spraviť čaj, zapnúť smutnú pesničku a nechať plakať? Ona by jej mala pomôcť aby konečne nebola smutná, nie rozplakať ju! A nabudúce vraj budú písať list manželovi. Tak ja sa snažím aby sa posunula ďalej aby konečne žila život ako pred smrťou manžela a ona toto? Žiadne ďalšie posedenie nebude.
Ospravedlňujem sa ale tak som sa nasrala. Naozaj už stačí ak má niekto peniaze a má zaručený titul. Potom spôsobuje viac škody!!
Jednak uprimnu sustrast tebe aj dcerke.
Co sa tyka psychologa, su rozni, pracuju rozne, podla roznych skol. Mozno, ked si tam bola, videla to, mala si sa pytat, byt sucastou procesu smutnenia, vedela by si ake kroky si stanovili a co je vlastne ciel, nie pre teba ale pre dcerku.
Ako to popisovala ona? Bola rovnako v soku ako ty? Citi sa aktualne horsie?
Podla mna nie je nic prirodzenejsie ako svoje kroky dvaja dospeli komunikovat - teda zavolat, ist na sedenie, vysvetlit aj svoje ocakavania ako rodica a dozvediet sa viac.
Ja myslim, ze jak dcera, aj ty si dost dospela na to, aby si vedela, ze to, ze dcera bude fungovat, ze sa pojde niekam zabavat, neznamena, ze nebude smutnit.
A nie, veci nefunguju casto ako my chceme. Na jednej strane chapem, ze chces mat dceru zastabilizovanu a vpohode, na druhej strane preco si len z opisu aky si tu poskytla, ze si dali caj, zapli smutnu pesnicku a bol priestor na sychravo vonku aj v dusi myslis, ze to dceru viac rozhodilo?
Obcas pouzivam termin, ktory som zistila, ze uz v CR funguje ako ''znacka'', ale ano, aj tu sa mi ziada napisat ti, aj dcera ako dieta je len clovek a ako taka ma pravo na vlastne emocie, a na cas, ktory na smutnenie potrebuje.
Mozno skor ako obrat dceru o podporu by bolo fajn najst si niekoho aj pre seba. Mozno okrem toho, ze dcera nejde v tvojom tempe ti to nastavuje nejake zrkadlo - mozno ty si tym presla rychlejsie a mas teraz pocity viny, ze by si mala byt na tom rovnako ako dcera a nie si? Vedz, ze je to uplne ok. Pretoze kazdy mame svoje emocie, skusenosti, svoje vlastne prezivanie a kazdy potrebujeme svoj vlastny cas.
Teda je uplne ok, ak ty uz nesmutnis a je uplne ok ak dcera este potrebuje chvilu, dopraj jej ju. Pisanie listu je inak velmi oslobodzujuca technika - kolkym nazlostenym na kadeco by aj tu pomohla. Ventilujes a dopovies to, co uz nestihne s otcom, s niekym o koho si prisla, nic co by jej ublizilo. Zvaz vase moznosti, najma ak pises, ze terapia je cenovo pristupna a mas terapeutku pre dceru, ktora ma na nu cas - dopraj jej to, je to na nezaplatenie.
A neber nijak v zlom, ale su ludia, ktori prejdu cez vsetko take aj rychlo a potom ochoreju, somatizuju, asi je lepsie zdrava a smutna dcera ako chora, ci? A nie, nechcela som ti nijako pridat, len si to premysli a porad sa, terapeutka, ak aj pre teba ''zvlastna pristupom'' vyzera byt citliva a cas doprajuca, teda isto aj tebe vysvetli vsetko, co tu davas do otazok a zlosti.
Drzte sa! Obe!
Tak tu máš kontakt na odborníkov s niekolkoročnými skúsenosťami. Konzult tam
https://www.plamienok.sk/blog/centrum-smutkovej...
Mne to skôr príde, že ty si vo fáze, keď popieraš, že sa niečo strašné stalo. A ono sa stalo.
Sorry autorka ale tie keci ako je otec na lepšom mieste a je mu dobre sú fajn tak pre ozaj male deti, pre začiatok. Ale aj oni môžu smútiť, hnevať sa a byt nešťastne. Dcéra už nie je v škôlke aby si rozhodovala za ňu. Nechaj jej priestor aj psychologycke. Každý spracuje smútok inak.
A skus sa k nej chovat podľa veku, ale nechci od nej aby mala ruko ze otcovi je fajn a všetko je super.
Predatav si, že by ti zomrela dcéra, nie manžel. Mne keby niekto šplechol, že veď život ide ďalej, je na lepšom mieste, a ze nemam byt prečo smutná, treba žiť s radosťou.... By som ho asi oplula a povedala nech okamzite vypadne. Prepáč za úprimnosť.
Ak dcéra otca milovala potrebuje si odsmútiť a potom sa môže pohnúť ďalej.
Či on vás týral, bol o ničom človek, či prečo nemá byť smutná?
Na Tvojom mieste zájdem za psychologičkou, či nie je trocha mimo nútiť dcéru k psychologičke, aby nesmútila. To už jej chceš nakazovať to, čo má ako a do kedy cítiť? Nepoviem, keby to bolo nejak dlho. Ale to si nenapísala. Takže predpokladám, že to nie je dlhý čas, len Ty jej chceš ,,takto pomôcť". Ale ona sa možno po návšteve psychologičky cítila lepšie, lebo si mohla dovoliť plakať. Máte to po strate ťažké, ale každý potrebuje nejaký svoj čas a priestor na svoje city.
Myslim ze aj ty potrebujes psychologa…
Necitala som komentare len prispevok a zarazilo ma: nema byt preco smutna… to fakt???? Zomre jej otec a nema byt preco smutna.no tebe treba tiez odbornu pomoc pri tomto zmyslani.
A psychologicka je v pohode jej.
mne by sa takýto prístup páčil… rozprávat o otcovi, spmínať na neho, plakať keď potrebujem, a na terase, to je sen… a viem že postupne by to prešlo, lebo to nemusím držať v sebe…
autorka, úprimnú sústrasť,ale prosím ťa, do terapie dcéry nezasahuj. Ak by boli správne tvoje "metódy", tak by už dcéra bola so stratou vyrovnaná. Vykladať takmer dospelej dcére, že otec je na lepšom mieste a nemá byť smutná je úplne povrchná hlúposť. Strata sa musí odsmútiť aj odplakať, bolesť musí z hlavy aj zo srdca von, až potom môže prísť zlepšenie. A hlavne to chce čas. Nemyslela si si hádam, že psychologička po jednom sedení spôsobí zázrak?
Tiež si myslím, že nevyzvedaj čo robia na terapii. A za mňa super prístup
Autorka, ale ona ma byt prečo smutná. Zomrel jej otec, má dôvod smútiť, odplakať si to, to je prirodzené po strate blízkeho človeka. Nemôžeš to odrazu len tak racionálne vysvetliť, ze "nebuď smutná, lebo...".
Práve týmto procesom jej ma pomôcť prejsť odborník a podla mňa na to ide veľmi dobre.
A čo sa týka písania listu, ja som takisto písala po smrti oboch rodičov list pre nich a to iste som urobila, keď som prišla o prvé dieťatko (spontánny potrat). Je to forma rozlúčky, čiže psychologička postupuje veľmi správne
Jaj a este jedna podstatna vec pre neznalych ako si ty. Terapia nie je o jednej navsteve psychologa. Zvacsa tych sedeni treba viac, ak ma niekto nieco nezavazne, potommmu mozno jedno sedenie staci a “otvori oci”. Ale tym urcite nie je smrt blizkeho cloveka. Ludia si to predstavuju ako mavnutim carovneho prutika. Ale tak to nefunguje
Autorka, neozveš sa nám? Úprimne by ma zaujímalo (v dobrom) či táto diskusia nejak zmenila tvoj postoj k terapii...
A prepáč, nemyslím to v zlom ani nechcem podsúvať zlé myšlienky.. ale pozor na reči že otec je na lepšom mieste a nemá prečo byť smutná.
Aby si to nevzala na seba. Že po smrti je to lepšie miesto a blízke okolie z toho nebude smutné
Má jej pomôcť aby KONEČNE nebola smutná, aby KONEČNE žila život ako predtým? Kedy zomrel?
17 ročné dieťa nie je 5 ročné dieťa a keď jej povieš, že je na lepšom mieste tak sa všetko vymaže?
Myslím si, že aj tebe by prospela terapia.
Tak dcera sa mozno z toho nevie dostat aj preto, ze od nej ocakavas, ze uz konecne nebude smutna a presviedcas ju, ze nema byt preco smutna. Podla mna sa najlepsie z toho dostane, ked bude smutna bez nejakej cenzury a tolko, kolko bude potrebovat. Ak ma zaujem o to dalsie sedenie a pisanie toho listu, tak ju tam prosim zober. O otca prisla, potrebuje teraz o to viac teba. Je to inak velmi tazka strata, urcite pre vas obidve, tak drzim palce, aby ste to zvladli.
Mňa len zaujíma prečo sa autorka doteraz nevyjadrila k odpovediam🤷♀️
@di1234 ano predstavte si bola, som zbytočne vyhodené peniaze, mozno niekomu pomôže ale za mna nie
Ahojte, prepáčte nechodím sem. Dcéra pokračuje s terapiou, vyzerá to tak, že jej to pomáha. Má rada svoju psychologičku a aj keď stále nechápem tie posedenia, hlavne, že je šťastná
Je mi velmi luto, ze ste prisli o muza a otca. Pride mi, ze mozno ty sa s tym z nejakeho dovodu lahsie vyrovnavas ako dcera, zrejme vsetko standardne si uz skusila jej povedat, ak ste hladali pomoc u psychologicky.
Psycholog hlada cesty, aby clovek odsmutil stratu. Aby si smutok a plac dovolil. Kludne to moze byt tak, ze ty svojim pristupom chces, aby sa dcera pohla dalej, ale ona nedokaze, nedokaze to vziat tak racionalne. Mozno si uz, pre tvoj pristup, pred tebou nedovoli plakat. A psychologicka jej to umoznila. Nevytvrala na nu tlak, ale vytvorila jej bezpecne prostredie, kde mohla plakat.
Je mi to velmi luto, co prezivate. Je mi to luto, ze si z pristupu sklamana, ja by som dala tomu sancu, pretoze straty sa zbavujes praveze vyplakanim. A to ze chcu otcovi pisat list, je tiez velmi dolezite, aby si dcera upratala myslienky a rozlucila sa s nim, aby nasla cestu ako mu povedat, co mozno nestihla - neviem ci ich vztahy boli dobre, ci zle, v oboch pripadoch to moze clovek citit ako velmi potrebne s tym mrtvym sa porozpravat, pustit ho zo svojej mysle.
Cize zase velmi velmi uzitocnu vec robi ta psychologicka.
Je mi luto, ze jej praci nedavas sancu a nerozumies jej. Mozno by si mohla skusit, nech ti to vysvetli sama, preco kona, ako kona.
Ak by si chcela nieco vediet o smutku, tak velmi uzitocny clanok: https://www.preventivne.sk/dusevne-zdravie/na-c...
Zvycajne jedno stretnutia u psychoga nevyriesi nic, ak si cakala taky zazrak. Psycholog ukaze coping strategie a clovek ich potom moze prevziat aj do svojho zivota. Ona vlastne ukazala tvojej dcere, ze ak treba, ma si uvarit cajik, zaballit sa do deky, najst si tiche miesto, spominat na ocka a plakat. Ten plac je ulavny. Nezakazuj ho dcere. Mnozstvo slz ktore potrebuje odplakat nechaj na nej. Inak sa bude citit nepochopena a uzavrie sa pred tebou.