Sepsa u 8 mesačného dieťaťa

@tabitana no takže nič moc stále sa to točí dookola mám pocit že zlyhávam nielen ako matka ale aj ako človek ale nebudem tu písať o mne mali keď to zoberiem od nemocnice sú tam pokroky ale za posledné mesiace mám pocit že sa to zhorsuje keď si myslím že už konečne začne napredovať príde nejaká zmena K horsiemu ja to vzdal a potom sa to trošku zlepší tak zase pokračujeme a stále dookola určite je lepšie ako bolo ale nieje to nič moc

@malamonika tak to mi je luto velmi...ale napriek tomu velmi drzim palce..

@malamonika držte sa....bude lepšie....

@malamonika urcite nezlyhavas, si silna zena, citam prispevok a obdivujem Ta, nevzdavaj to, Tvoj syncek tiez bojuje. Myslim na vas, drzte sa!!! Vela vela vela sil. Drzim palce.

Ďakujem pekne stále verím že bude lepšie môžem byť rada že žije usmieva sa a snaží sa síce to nieje ten môj malý úžasný chlapček ale až teraz som si uvedomila rôzne veci ktoré som predtim brala ako samozrejmosť a možno mi to chcel ukázať tak im to spôsobom aj keď si vybral asi ten najhorší aky mohol ale je to moje zlatíčko mohlo to byť aj horšie takže ...len treba verit a ono to príde verím tomu že to pride

@malamonika Monika,malý dostal tú otravu krvi z kanyly? dúfam,že riešite aj finančné odškodnenie....ja viem,že to nie je najdôležitejšie,ale malý určite potrebuje liečenie,ktoré je aj finančne náročné....takže....Veľmi vám držím palce....a ak sa malý už usmieva ,tak je to super správa 🙂

@malamonika máš môj obdiv za všetko!! Ja by som to nezvládla

@malamonika prajem vsetko dobre, prosi mozem sa opytat to zaviedli aj ihlu s kanylou, lebo mojej maju zaviest kanylu na kra,maroch, ma rok, koli alergickej reakcii aby ju nedostala na dvanast hodin, normalne mam strach z kanyli, mas moj obdiv.

Nemusíš sa báť pokiaľ kanilu dajú správne ne opuch mu miesto kde je zavedená a nemá ju dlhšie ako 3 dní

@red_cat ja to tiež nezvladam ale snažím sa ako viem musím ísť ďalej aj keď niekedy mám pocit že už to nejde a sú na tom deticky horšie ako malý takže nič mi neostáva ako verit že bude dobre

No niekedy am strach veľký strach že sa to ešte zhorší ale obdivovať má to nemusíte myslím že každá matka by urobila to isté a možno niektoré aj viac

teraz sa pytam vsetkych veriacich, co sa modlite - kde je vas pan boh, ked dovoli, aby dieta a matka takto strasne trpeli???? aka je toto spravodlivost, aby malinke nevinne stvorenie takto strasne trpelo? a nechodte tu na nas s bludmi, ze je to bozia vola a pod. je to svinstvo a ziadny vas milujuci pan boh neexistuje. existuje len absolutna nespravodlivost na tomto svete - ked sa rodia tisicky zdravych a nechcenych deti narkomankam a "matkam", ktore sa absolutne o deti nestaraju a dokonca ich zabijaju. a zodpovedne milujuce matky ako malamonika, si musia vystat taketo peklo na zemi. ja sama mam malinke babatko, ale neviem si ani len predstavit tu bolest a utrpenie, ake preziva malamonika. viem ze ti to nepomoze, ale sklanam sa pred tebou. nech sa stane cokolvek a je ti akokolvek tazko, pamataj si, ze tvoj syn je tu len pre teba. ak on ma silu nadalej bojovat so svojim osudom, musis ju mat aj ty a nesmies ho sklamat, nesmies ho v tom nechat sameho. to ze bojuje a je stale s tebou, znamena ze chce zit, bojuje, tuzi po naruci svojej maminky. nesmies sa preto opustat, aj ked je to velmi prevelmi tazke, nesmies svojho anjelika sklamat a musis bojovat aj ty. pamataj si to, ked budes na konci svojich sil a negativne zmyslat o smrti. jedine, co ho na tomto svete drzi, je tvoja laska, drzi ho pri zivote, pomaha mu dychat, neber mu ju prosim, neoslabuj ju svojim tryznenim negativnymi myslienkami, myslienkami o smrti... nic sa neda vratit spat, ale nic v zivote nieje stratene, ani uzdravenie tvojho syna, a ver, ze zazraky sa niekedy deju. velmi, strasne moc vam obom drzim palce a prajem strasne moc zdravicka.

@ivana919 už sa ti uľavilo? si si ponadávala a je ti lepšie?o všetkom sa dá diskutovať na úrovni,ale nie s každým...

@ivana919 Ty nechceš počuť odpoveď - Ty si zhrozená,sklamaná, ....- presne to je normálna reakcia na toto utrpenie, ale snáď by prislúchala viac mamke - zakladateľke tejto témy.
My veriaci - Ti môžme dať x odpovedí, ani jedna Ťa neuspokojí.
Bolo by to ako hádzať hrach na stenu.
Nesúď nás, ani Boha, to Ti neprináleží, na svete je strašne veľa utrpenia, ale aj strašne veľa trpiacich,ktorí by Ti povedali, že tam na tom svojom osobnom kríži im bol Boh najbližšie.

@malamonika Prajem Ti silu a pokoj do srdca, nie si sama, žehnám Ti aj synčekovi, nech Vás naplní Božia láska a pomôže prekonať toto ťažké obdobie.

@ivana919 na všetko sa dá pozerať z mnohých strán...
môže to byť (a aj JE) často práve Boh, ktorý tejto mamičke a jej synčekovi dáva silu, aby žili v rámci možností spokojne a bez fyzických bolestí, ktorý ich napĺňa a pomáha im zvládať každý deň...
Boh ako Láska nespôsobuje toto utrpenie, on ho lieči a tíši...
Zdroj utrpenia a zla vo svete skús hľadať niekde inde...

táto mamička robí čo môže a svojmu dieťatku sa dáva, ako vie,
výčitky na Boha z Tvojej strany jej asi moc nepomôžu v jej snahách...
skôr to povzbudenie, ktoré si na konci svojho príspevku napísala...
úplne inak by vyznelo bez toho útočného úvodu 😉

Sme priliz malí na to, aby sme svojim obmedzenym ludskym chapanim pochopili pre nas tak tazke a emocionalne silne veci...sme ludia a tak taketo prudke zlostne reakcie prichadzaju prirodzene, no nic neriesia...ako pisala @zuzana1404 , ziadna odpoved by nebola dost dobra, ale pre mnohych veriacich...no hoci to znie nelogicky a kruto, kazdy kriz ma svoj vyznam, no nie kazdy ma dar, silu a vieru na to, aby to pochopil, nie to este prijal... ale prianie dobreho (zehnanie) ma väcsiu moc, ako hladanie vinnika vsetkeho utrpenia na svete...

@ivana919 Nečetla jsem všechny příspěvky, ale tady bych ráda reagovala. Já to totiž vnímám úplně jinak... Mám kolem sebe spousty rodin, které se musely srovnat s vážnou nemocí či dokonce se smrtí svého dítěte a myslím, že ani jedna nezůstala zahořklá. Samozřejmě jim nikdo nemůže upřít ty hrozně těžké chvíle, kdy si určitě sahali na dno. Ale možná právě od toho dna se právě mohli odrazit. Ale můžu s klidným svědomím říct, že Ti lidé jsou šťastní, protože v sobě mají pokoj. A jakou roli v tom hraje Bůh? On je nese, aby to všechno mohli snést. Nikdy by nedopustil takové zlo, které by nemohl obrátit v dobro...

@murinka2305 Krásne si to napísala, respektíve Boh aj to zlé a ťažké v našom živote vie,môže a chce požiť pre naše dobro - predpokladá to ale mať otvorené srdce na Jeho milosť, lebo tú on "nasilu" nikomu nevnucuje 🙂.

Stopy v piesku
Jednej noci sa mi prisnil sen.
So svojím Pánom som po pobreží kráčala.
Na temnom nebi sa premietali obrazy z môjho života.
Životný príbeh sprevádzalo dvoje stôp v piesku,
Jedny šľapaje moje, tie druhé patrili môjmu Pánovi.
Keď sa mi zjavil posledný obraz,
pozrela som za seba na tie vyšliapané stopy,
a aké bolo moje prekvapenie!
Vidím, že nejeden raz
sa v piesku črtajú len jedny stupaje.
A bývalo to práve v tých najťažších
a najsmutnejších obdobiach môjho života.
Dlho mi to nedávalo pokoj,
až som sa v rozpakoch
k Pánovi obrátila:
„Pánovi, keď som sa rozhodla nasledovať Ťa, sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.
Ale videla som,
že v tých najbolestnejších chvíľach môjho života
sa v piesku črtali len jedny šľapaje.
Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať samotnú,
keď som Ťa najväčšmi potrebovala.“
On zašepkal: „Dieťa moje drahé,
mám ťa rád a nikdy ťa samotnú nenechám,
nikdy, ani keď doľahne ťarcha života
a osud ťa bude skúšať.
Tie jedny stopy, ktoré si videla,
zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.

Ked je clovek v beznadeji a bezmocny voci prirode, tak zacne verit aj v nadprirodzenost, ano. Nic to nemeni na skutocnosti zej, ze tejto mamicke je tak "nalozene", ze az. Ohanat sa Bohom je len pspravedlnenie za nas osud, ktory niekedy nemozeme, nevieme zmenit.

@charlie1980 Oháňať sa Bohom je to najlepšie 🙂 - zvlášť v takejto situácii.
Ale samozrejme, ako pre koho.
Nie všetci máme vieru, ale boli sme "vyzvané" @ivana919, aby sme "obhájili" nášho Boha, tak sme to urobili.
Síce On to nepotrebuje, naše slová nepridajú ani milimeter k Jeho veľkosti a dobrote, ale je pre nás prirodzené takto reagovať, lebo je to Niekto, koho milujeme.
Píšeš, že človek, keď je bezmocný, tak začne veriť v nadprirodzenosť, Boh nie je nadprirodzený, neprirodzený, nadradený, zakúsil všetko v osobe Ježiša Krista sklamanie,opustenosť,potupenie,bolesť, strach, smrť.
Preto je tak blízky človeku, lebo si tým všetkým prešiel On sám.
Takého Boha máme, tomu veríme a milujeme ho.

@malamonika presne ako si napísala.. ,,treba veriť,,. Pred rokom by som sa nad touto frázou zasmiala lebo nie som príliš veriaca a čo nemám podložené vedecky a čierne na bielom, nemá pre mňa moc cenu.. Ak môžem, podelím sa so svojou skúsenosťou, aj keď viem, že Ti to nijako neuľahčí ten smútok.
Je to presne rok čo som takmer prišla o ocka. Je strašne ťažký pacient, lebo má mnoho chorôb s ktorými bojuje už roky- cukrovka, leukémia, vaskulitída (odumieranie svalstva)...a mnohé ďalšie (berie 16liekov ráno a 16večer...uff). Mám ocka strašne rada, som naňho naviazaná od detstva a trvá to dodnes..
Pred rokom ocko dostal kašel. Pridali sa horúčky.. nechcem sa moc rozpisovať, lebo v podstate ten kolotoč zimníc, horúčok, kašla a striedania antibiotík trval dva týždne, kedy nič nepomáhalo.. sanitka ho vzala vo velmi zlom stave do nemocnice kde mu diagnostikovali zápal plúc, nasadili este silnejsie atb a cakali ci zaberú. Behom 2 dní sa dostal na jis .. tam mu zlyhali plúca a museli ho resuscitovať a zostal v umelom spánku..Antibiotiká nezaberali-dostal sepsu. Nič nezaberalo, lekári nám nedávali nádej, vraveli že každú hodinu môže prísť najhoršie..mali sme sa pripraviť (aj teraz revem ako malá). Poddala som sa tomu..aj ked som sa snažila veriť, lekári predsa povedali ako to je a nedokázala som veriť proti krutej realite. Vtedy sa nám do cesty priplietla sestrina kamarátka, ktorá sa venuje už 20 rokov liečeniu reiki a sestra ju poprosila či vie niečo pre ocka spraviť. Neviem čo sestrina kamarátka spravila..nerozumiem tomu a ani nechcem.. no oznámila nám že ocko do dvoch týždňov bude pri vedomí a do mesiaca doma. a dala nám úlohu- Ďakovať bohu za jeho uzdravenie a VERIŤ že ocko sa proste lieči a čoskoro bude fit...Zakázala nám pripustiť akúkolvek inú možnosť- vraj toto je pri jeho liečbe najdôležitejší aspekt- vedieť že bude ok a byť o tom presvedčený.
Nebudem Ti klamať, bolo to pre mňa ťažké, ale bola som tak na dne a ona bola jediná ktorá nám dala nádej, tak som sa jej slov chytila ako taká ovečka a poslúchla som ju na slovo, uverila som jej..
Ešte pár dní sa nič nelepšilo no po cca týždni začala sepsa ustupovať, zápal na plucach zmizol a horučka klesla..po dvoch týždnoch sa ocko začal pomalinky preberať, bojoval s dýchacími prístrojmi a nakoniec ho mohli úplne odpojiť. Práve vtedy bol zákaz návštev kvôli chrípkovej epidémii, tak nám s mamou za ním nechceli už niekolko dní pustiť.. no keď ho preložili na JIS, našli sme si s mamou na Antolskej chodbičku cez ktorú bolo vidno do okien na prízemí a podarilo sa nám vyčíhať ockovu postel🙂 Bol nádherný pocit vidieť ako roztrasenými rukami drží hrnček s polievkou ktorú sme mu po lekárke poslali a snaží sa napiť🙂)) po mesiaci v umelom spánku.... plakali sme tam s mamou na chodbe od šťastia a ludia na nás pozerali ako na bláznov. Ocko je dnes viac fit ako kedykolvek predtým.. Lekári ho označili za zázrak a najsilnejsieho bojovníka akého za roky praxe videli🙂)
Čo som Ti tým chcela povedať? Že to najviac čo môžeš spraviť je presvedčiť sa o tom je tvoj drobček bude v poriadku.. nič nie je silnejšie ako sila myšlienky a viery..a ty si jeho matka- o to viac je s tebou prepojený a o to viac to vníma. Len hlavne ver a ďakuj už teraz za jeho uzdravenie.
v novembri o nás vyšiel článok a liečitelka použila peknú vetu: ,, Keď chorý balansuje na hrane života a smrti, práve viera najbližších rozhodne o tom, ktorá miska váh preváži,, 🙂 držím ti silno palčeky, myslím na Vás a aj keď som ešte pred rokom bola ,,neveriaci Tomáš,, dnes verím z celeho srdca že tvoj drobček bude o pár rokov zdravé dieťa! Uf.. ale som sa rozpísala..

@red_cat Nie je viera ako viera.
My veríme v Ježiša Krista, nie v silu myšlienky, jedine ak v silu požehnania v Jeho mene, Ježiš uzdravuje, nie my našimi myšlienkami- nech by boli akokoľvek dobré.
Všetko dobro pochádza od Neho - v tom je rozdiel v Tvojej viere a v našej.
Chápem, akú radosť máš z ockovho uzdravenia, ale nie každá cesta,ktorá nám prináša uzdravenie je tá správna.Je na svete veľa bludných ciest,ktoré zdanlivo prinášajú úspech, prinesú telesné uzdravenie, ale duchovné zatratenie.
Viera - áno, ale nie v seba a silu svojich myšlienok,či energie, ale viera v Ježiša Krista, spoľahnutie sa na Jeho Slovo a dôvera v Jeho pomoc.

@zuzana1404 Zuzka no comment :D asi si si pomýlila stránku... toto nie je fanatické náboženské združenie.. Nech je to akokoľvek, nemá zmysel tu o tom polemizovať, lebo ľudia ako Ty majú len svoju pravdu.
Pekný deň

@red_cat Nechcela som Ťa znechutiť, ak to tak dopadlo, je mi to ľúto.
Nepovažujem sa za fanatičku, v konečnom dôsledku neexistuje moja pravda ani Tvoja pravda, je iba jedna Pravda. Píšem ju preto s veľkým "P" , lebo tá Pravda je osoba - Ježiš Kristus.
Akákoľvek iná pravda a cesta je blud a nie je v nej život.
Aj ja Ti prajem pekný deň.

Tazko rozprávať o bohu tiež som veľmi nadávala a nenávidela som ho ako to mohol dopustit ale ako tu bolo povedané on vie čo robí verím že nám pomozu všetky nadlucke Sili či už verím alebo neverim viem že stojí pri malom

@malamonika Boh je Otcom každého dieťaťa, neopustí ho.
Prepáč, ak som prekročila hranice, do fóra nikdy neprispievam, až teraz .
Dôvera v Boha nikdy nie je krok vedľa, aj keď je ťažké Mu dôverovať, keď okolo Teba zúri búrka.
Ale táto dôvera Ti prinesie pokoj.
Pozdravuj synčeka 🙂.

Myslim na Vas i Vase dietatko...musite byt silna kvoli nemu....neviem pismenkami vyjadrit svoje pocity pri citani tohto fora....citam ho stale dokola...je mi velmi naozaj velmi luto co sa stalo....obdivujem Vas....