Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Úzkostná - panická porucha u 8 ročného dieťaťa

libela
19. máj 2016

Mám skoro 8 ročnú dcérku. Chodí do prvého ročníka, je veľmi šikovná, ale už dlhšiu dobu (asi 3 mesiace) má poruchy pri zaspávaní a všeobecne so spánkom. Skoro každú noc príde spať ku mne. :( Pri zaspávaní si vynucuje moju prítomnosť, prítomnosť svetla a a musím odísť tak sa stále vypytujem kedy k nej prídem... Často má sucho v ústach, tvrdí, že má rozmazané videnie, bolesť hlavy, búšenie srdca. Už sme boli u očného, krčného, neurológa. Pred nami je už len detský psychológ. Dúfam, že to pomôže. Lieky by som jej nerada dávať. Teraz berieme od neurológa Novo-Passit. Neviem či nejak na to reaguje, berieme to len 2 dni. Ako som vyššie písala, je veľmi šikovná, v škole problémy nemá. Začala byť len dosť negatívna. Okrem nej mám ešte mladšie deti, ktoré ma tiež potrebujú. Ona mi s nimi aj pomáha... Preto vás chcem poprosím o pomoc, prípadne o radu ako s tým bojovať... Prosím píšte len tie, ktoré majú osobnú skúsenosť. Ďakujem

pribinak
19. máj 2016

No ved uvidis ako pochodite u psychologicky, co ona na to povie. Inak psychológ moze maximálne odporučiť nejake voľnopredajne lieky, oni nemoze lieky predpisovať
To az psychiater.

anjelicek26
19. máj 2016

Este skuste endokrinologa, rozhodena stitna zlaza vie narobit vsetky spominane problemy... hormony su potvorstvo...

magimary
19. máj 2016

@libela ja mám priamu skúsenosť s našim 7,5roč.synom a psychológ nám veru nevedel pomôcť,
prejavy jeho úzkosti (žiaľ oveľa horšie a ťažšie, ako opisuješ ty) zmiernili až lieky od psychiatričky.
u vás je možno šanca, ak by malá podstúpila klasickú formu psychoterapie, čo ale neviem, či niekto s takýmito "malými" deťmi skutočne aj robí... možno ak natrafíte na kvalitného psychológa...
a ty sama môžeš doma robiť to, že ju budeš neustále uisťovať o tvojej prítomnosti (hlásiť sa jej, ak zájdeš do inej izby a pod.), že jej umožníš byť v noci pri tebe a až v čase, keď bude ona pripravená, ju budeš postupne "vzďaľovať"...
v izbe spí sama? svieti jej tam svetlo, než sa "presťahuje" k vám do izby?
možno aj otvorené dvere by jej pomohli, možno obľúbené zvieratko, ktoré by bolo s ňou v izbe...
či to bude úspešné, však závisí od miery úzkosti a stresu, ktorú dcéra vnútorne (i navonok) prežíva...
každopádne-určite platí: byť trpezlivý a empatický k jej potrebám, neznevažovať jej pocity a stále ju uisťovať...
akonáhle si tieto potreby nasýti, prestane sa ich tak silne dožadovať...
ale všetko chce čas... trpezlivosť a pochopenie...

libela
autor
19. máj 2016

@anjelicek26 myslíš, že v takom ranom veku???

abbey1
19. máj 2016

@libela Štítna žľaza môže "zblbnúť" kedykoľvek.

anjelicek26
19. máj 2016

@libela Saska tiez berie lieky, proste to je organ, co ked nefunguje spravne, tak je cele telo mimo spravnu kolaj...

libela
autor
19. máj 2016

@magimary v izbe spí s mladšou sestrou, dvere sú otvorené, svetlo hasím až keď idem spať aj ja a skoro každú noc príde ku mne do spálne.... síce sa mi to nepáči, ale nechám ju. občas jej poviem, že by som bola radšej ak by spala vo svojej postieľke. ale vďaka, budem sa musieť obrniť ešte väčšou trpezlivosťou...

libela
autor
19. máj 2016

@anjelicek26 no uvidím ako pochodíme u psychologičky

magimary
19. máj 2016

@libela a sú aj lepšie dni, aj horšie? že napr. niekedy má menej tých prejavov úzkosti (dvojité videnie, bolesť hlavy atd) a niekedy zase viac?
skús si všímať, kedy je to lepšie a kedy horšie, čo sa v ten deň/noc deje, čo predchádza tomu zlepšeniu/zhoršeniu, skús si viesť taký denník jej stresujúcich faktorov, aby sa ti ľahšie podarilo eliminovať ich...
pomôž jej veci prežiť v bezpečnom prostredí-prehrávať si "ťažké chvíľky" v hre s bábikou (myslím bábiky, ktoré znázorňujú rodinu, školu atd), v kresbe, v modelovaní atd, atd...
pomôž jej dostať to vnút. napätie von...
toto sú psychoterap.techniky, ktoré s ňou vieš robiť aj doma...
...
ona je zrejme veľmi vnímavá a citlivá povaha a všetko veľmi citlivo vníma a všetko ju zasahuje (až presahuje, zahlcuje), stačí že doma, v škole, v okolí nie je ničo úplne OK a u nej to už ide do extrémov (úzkosti a strachu)

ofinka
19. máj 2016

@libela ja som to mala ako dieta, ale nikde so mnou u lekarov neboli a mama sa niekedy aj hnevala, ked som prisla, aby si ku mne isla lahnut. dodnes netusim, z coho to bolo, neskor mi pomahalo, ze ma za ruku drzala starsia sestra, ked sme mali zaspavat, co u vas asi nie je mozne, ak je najstarsia. preslo mi to asi az v puberte, ked som mala ine zaujmy a drzat sa za ruku s mamou pri zaspavani mi uz asi zacalo vadit. 🙂
ja len ze tie stavy, co som mala, boli fakt dost hrozne, takze ine sa mi neda poradit, len jej byt v tych chvilach co najviac nablizku.

libela
autor
19. máj 2016

@ofinka 🙂

libela
autor
19. máj 2016

@magimary ona sa ani veľmi nehraje, vždy sa sa hraje na niekoho iného, raz je to učiteľka, potom lekárka, teda to čo je aktuálne... slovník si už vediem
Čo som hore ešte zabudla uviesť je, že nevie oddychovať. Žiaden relax, akurát pohybový krúžkok, ktorý zbožňuje.... Práve som premýšľala nad nejakou spoločnou činnosťou, pri ktorej by bola viac v kľude....., ideme si založiť herbár... Tak pevne verím, že nám to trochu pomôže....

magimary
19. máj 2016

@libela nu, ťažko sa človeku relaxuje, keď je plný stresu a úzkosti (hoc aj na to-z nášho pohľadu- nemá dôvod)...každopádne, i napriek tomu, že sa nehrá, treba ju cielene naviesť k tým "kreatívnym" (abreaktívnym) technikám... dokonca práve preto, že sa tak "nehrá"... to, že si prehráva rolové hry - je tiež fajn, aj v tom si veľa odventiluje, ale zrejme to nie je dosť...

ofinka
19. máj 2016

@libela ja som mala velku predstavivost a fantaziu a v kazdom tieni, ktory v izbe predmety vrhali, som videla nejaky tvar, nejakeho strasiaka, alebo zo svetra preveseneho cez stolicku, hned mi to prislo ako nieco zive. tikot hodin sa mi akoby zosilnoval a zrychloval, tak som to vnimala, asi odvtedy nemozem spat v miestnosti s tikajucimi hodinami. srdce mi slo strasne rychlo a tazko sa mi dychalo, akoby ma nieco tlacilo na hrudi. stale rozmyslam, ako vasej malej pomoct, ale raz to urcite prejde.

libela
autor
19. máj 2016

@ofinka presne kvôli tomu nemám ani ja
spálni hodiny, ktoré týkajú...

libela
autor
19. máj 2016

Ospravedlňujem sa za gramatiku....mobil rozhoduje za mňa...

pribinak
19. máj 2016

A kedy pri akých situáciách ju chytá panika? Vecer ked ma ist spat? Rano ked ide do skoly? Ci ked. Odchádzam s menšími detmi do inej casti domu? Ma kamarátky? Opisuje nejake pozitivne zážitky s nimi?

libela
autor
19. máj 2016

@pribinak len pred spánkom..

pribinak
19. máj 2016

@libela nežiarli napr na to najmenšie dieta? Nemyslím, ze tak otvorene, ale, ze takto si vynucuje viac pozornosti?

mily7
19. máj 2016

@libela ahoj nemám skúsenosť,ale chcem povzbudiť. Psycholog super nápad len nájsť toho dobrého. Inak ja som ako ofinka. Ťažké sny,veľká fantázia, presne rolove hry za mala ako tvoja dcérka. Tiež som chodila k rodičom, potom má mladšia sestra musela veľa x budiť zo spanku,keď som kričala. Boli sme dohovorene,že budiť😄Veľa x aj zostala so mnou spat. Neviem kedy sa to ukludnilo,bývalá som aj sama dlhu dobu a pohoda,ale aj teraz sa sem tam stane,ze manzel ma musí budiť zo sna. Určite skúste formy relaxu, najdite si niečo čo ju bude baviť. Prechádzky v prirode,bicykel je super,knihy citanie, aj ten herbar. Pozri si techniky dychania, aj vizualizaciu, predstavit si slnko,more a pod. Nauc dcérku relaxovať,myslieť pozitívne. BUď jej psychologickou, myslím tym, skús jej pomôcť takto. Viem že je ťažké nájsť dobrého odborníka. Držím prsty.

libela
autor
19. máj 2016

@pribinak vôbec neziarli.

ofinka
19. máj 2016

inak dodnes som uzkostna povaha a neviem relaxovat a mam zvysene svalove napatie, som stale akoby v strese, tak mi len napadlo, co so mnou nikto nerobil, nejake uvolnovacie techniky a mozno aj masaze a fakt stale mile slovo a nejake rozpravky bez vazneho konfliktu a bez negativneho hrdinu pred spanim.

papricka33
19. máj 2016

Uff. Skus zacat tym, ze eliminuj negativne informacie okolo nej. Spravy, televizia, nevhodne filmy... Vsetko vypnut. Tiez sleduj co cita. Uzkosti a depresie su casto spajane s vyssim intelektom. A "strasti z rozumu" uz mozu zazit aj male deti. Moja dcerka mala podobne obdobie. Ma doma kopec knih, encyklopedie. Raz som ju nasla uplne zrutenu v placi, pretoze v jednej detskej encyklopedii sa docitala o slnku. O tom, ze ako kazda hviezda, ma svoju zivotnost. Cize raz zhasne... ☹ V DETSKEJ ENCYKLOPEDII. Mala som chut ju vysmarit. Nevedela som jej vysvetlit priestor a cas, to, ze vsetko raz konci... Videla som, ze tu klucovu informaciu si prave uvedomila. Mudre, premyslave deticky to maju tazsie. Ak ju upokoji tvoja pritomnost, poskytni jej ju, ak potrebuje svetlo, o.k. Je vzdy lepsie ak nieco funguje. Skus prist na koren veci, co ju vydesilo Nejake reci spoluziakov, nieco traumatizujuce s cim sa mohla stretnut.. Samozrejme treba brat do uvahy aj endogenne priciny, dedicnost. Ak to mate v rodine, je vysoka pravdepodobnost, ze sa jej to dotkne. Tiez si poloz otazku, ci sa s manzelom nespravate sami velmi uzkostlivo (pozor to nerob, tam nechod, lebo sa moze stat to a to...) To je vychova k uzkostlivost. Co sa tyka liekov, mozes vyuzit bylinky. Mozes skusit varit jej medovku. Aj do skoly, aj na vecer. Ma fakt blahodarne ucinky na nervovu sustavu. Skus pamajoran (hlavne vecer), levandulu. Lubovnik bodkovany este nesmie, do 15 rokov sa neodporuca, moze sposobit halucinacie. Inak sa uz realne, aj lekarmi pouziva pri liecbe uzkosti, hysterie, depresie... Dbaj na to, aby bola casto na cerstvom vzduchu a SLNKU !!! Slnecne ziarenie podporuje tvorbu serotoninu (hormonu stastia), existuju aj specialne ziarice, ktore imituju skalu denneho svetla a pouzivaju sa pri liecbe spomenutych ochoreni. Ak by mala zachvat (busenie srdca, zrychlene dychanie...) Nauc ju dychat do papieroveho vrecka. Spatne vdychovanie oxidu uhliciteho pomaha mozgu trochu sa spacifikovat. Tak ako to vidis v americkych filmoch 🙂 chyti si jednou rukou sacok, nafukuje ho a hned spat vdychuje. Staci par krat zopakovat a upokojit, spomalit dychanie. Tiez pomaha autogenny trening (to by vas mohol naucit psychoterapeut 😉 (lezis, postupne si vsugerujes ako ti otazievaju prsty, ruka.... az uvolnis cele telo).... No, drzim palce 😉

mummy01
20. máj 2016

@libela a ma aj ine problemy? Ja mam dceru z socialno-uzkostnou poruchou,treba sa naucit s tym zit,ja som tiez taka. Aku ma tvoja dcera povahu? Moja je proste introvert,velka fantazia a ma svoj vnutorny svet a problemy ma v skole hlavne alebo mimo domu. Mala tvoja dcera problem aj pred nastupom do skoly? Lebo u nas su prave problemy spete so skolou,dcera berie skolu velmi vazne,byva pretazena z toho tlaku a vyhrotilo sa to az v tretom rocniku ale az spetne vidim ze problem bol od zaciatku v skole. Mozno by si mala sama zistit v com je najvecsi problem a na tom pracovat. Mne sa osvedcilo vela sa s dcerou rozpravat,uistovat ju ze chapem jej strach a je v poriadku ze ho citi a spolu sa ho snazime prekonat. Ide to pomaly ale da sa s tym pracovat,hlavne ja musim neustale vyvijat snahu o komunikaciu s nou lebo keby som to nechavala iba na nu tak by mi nikdy nic nepovedala a tym sa aj problemy len prehlbuju. Takze hlavne komunikacia.

elenajezova
20. máj 2016

U mojej dcérky to bolo podobné v tom, že vyžadovala zaspávať pri malom svetielko, hoci spí v izbe so starším bratom. To sa mi dlho nedarilo zmeniť, až raz náhle pri neviem koľko pokuse mi to vyšlo, že sme zhasli svetlo a dcerka zaspala aj bez neho. A zaujímavé je, že to tak aj uz zostalo. A tiež si vyžadovala, abysom leležala pri nej, kým nezašli. Ak som chcela odísť, že veď je s nou v izbe starší brat a nie je tam sama, tak nasledoval chaos a panika a plač. A keďže dcerka má sklon k tímom (také odrhanie, odkasliavanie) tak som jej to nechcela ešte viac zhoršovať. Ale ona to má len občas. Ako sa to objaví, tak to aj po čase samé zmizne. Boli sme aj pár krát u psychologický, ale myslím si, že to moc nepomohlo. Nevidela som nejaký zvláštny efekt. Ale ja som začala chodiť asi pred pol rokom do roboty a už sa koľkokrát stalo, že ja som chcela ísť spať skôr ako deti. A zaujímavé je, že som to dcerke vysvetlila, ona to vlastne vzala na vedomie a odvtedy ma už nevyžaduje pri sebe, kým nezašli. Ale je pravda, že nerada zaspáva sama. Vzdy počká radšej na brata, kým pojde späť on. Nepôjde späť skôr ako on. Nastastie sú celkom dobre zladení😉 Môj názor na to je ten aj z mojej osobnej skúsenosti že dieťatko nasilu do niečoho tlačiť, na čo sa ešte necíti byť pripravené nedopadne dobre. Ja som neriešila, že už má 9 rokov a ešte pri nej zaspávam. Manžel mi to vyčítal, ja som si vždy tvrdila svoje. A čas všetko vyriešil, respektíve vyriešila si to aj dcerka vo svojej hlavičke. Ale je pravda, že ona nemala až nejaké problémy so zrakom alebo také prejavy úzkosti. U nás bolí tie tiky. Ale našťastie nie stále. Teraz máme už dlho kľud. Moja Stanka je už tretiačka a dúfam, že čím bude staršia, tak sa nám nejaké problémy už ani nevrátia.🙂

elenajezova
20. máj 2016

Teraz si to po sebe čítam a vidím, že tablet si tam hádže svoje slová ako sa mu zapáči. Miesto nezašli malo byť nezaspinka a miesto tímom mali byť tiky.😉

anne_mary2
20. máj 2016

neurologia -- eeg, test na neurogennu tetaniu -- teda zvysene svalove napatie. Aj ked pozitivny este nic nepotvrdzuje, a vobec, je to taka " choroba".... u dietata to ale urcite je horsie, a vobec, v 8 rokoch by nemali byt extra dovody na uzkostlivost, napatie atd.... Ale ak ma na to niekto predispoziciu a ten nervovy system ma aky ma, s tym nic nespravi clovek -- le to brat do uvahy, naucit sa s tym fungovat.
Nie je zle vediet okrem stitnej zlazy aj hladinu magnezia, pri takom stave prudko klesa....
Skor ale je potrebne najst pricinu, tiez sa radim k panikarom ale presne viem co kedy mi to sposobuje, 8 rocne dieta by to rozhodne zazivat nemalo. Nemuselo no 🙂

libela
autor
20. máj 2016

Tak som premýšlala, ž čo to vyvolalo a došla som k záveru, že asi pre mesiacmi jej bolo večer, keď už zaľahla do postele veľmi zle. Mali sme návštevu a zjedla plátok salámky. Nezvykneme pred spaním nič jesť. Nesadlo jej to a dosť silno panikárila, kričala, mala smäd, vracala, zle dýchala, potila sa, no hotový horor...... A vlastne od vtedy sa to ťahá... Už to nieje také silné, ale predsa sa občas objaví. Tak pravdepodobne toto bolo spúšťačom.

anne_mary2
31. máj 2016

@libela spravne si to pomenovala- panikar. Od salamky to nebude, tam sa uz len prejavila panika.. Ako sama pises, je taka povaha.... Presne tie pocity poznam, akurat ze mam o par rokov viac a myslim zd J o par x stresov a kadecoho viac, s tym sa iba treba naucit fungovat -- sa to zmierni a vobec, Ale je to asi ine ked ide o dieta, nejdě to tu predsa porovnavat 🙂
Skor asi ty ako mama vies uz o co ide a teda vies reagovat - ze o co ide :/
Vela stastia.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli