Spánok bábätka pri rodičoch: rozmaznávanie alebo prirodzená potreba?
Výskumy zamerané na raný vývin ukazujú, že fyzická blízkosť v prvých rokoch života zohráva zásadnú úlohu v tom, ako sa dieťa učí zvládať stres a vytvárať si pocit bezpečia. Deti, ktoré trávia viac času v tesnom kontakte s opatrovateľskou osobou, získavajú počas prvých troch rokov tisíce hodín dotyku navyše… a práve tento kontakt ovplyvňuje procesy v mozgu aj telesné reakcie dieťaťa.
Blízkosť podporuje upokojenie, stabilnejšie reakcie organizmu a postupné učenie sa návratu do rovnováhy. Nejde o vytváranie závislosti alebo „zlých návykov“, ale o prirodzený spôsob, akým sa nervová sústava malého dieťaťa učí reagovať na svet okolo seba.
Vy ste pre svoje dieťa prvým vzorom pokoja. Prvým modelom toho, ako zvládať emócie. To, čo niekedy pôsobí ako „prílišná pripútanosť“, je často len prirodzená snaha dieťaťa zostať pri človeku, pri ktorom sa cíti najbezpečnejšie.
A tým človekom ste vy.
Táto téma dnes medzi rodičmi vyvoláva rôzne pohľady a skúsenosti.
Ako to máte nastavené vy?
Čo vám fungovalo a čo naopak nie?
objavili teplu vodu 😂😂
Je prirodzene ze dieta chce byt pri rodicoch. Nerozumiem tym, ktori chcu od maleho babatka aby spavalo idealne same v izbe a celu noc 🙄
Úžasné, že my potrebujeme vedcov na to, čo aj zvieratá vedia prirodzene…
Studený odchov v minulom storočí tu rozmohol neštvár nespať spolu.
Spanie "blízko" je široký pojem, neodporúča sa to najmä pre riziko udusenia, zaľahnutia, SIDS a pod. Ale dnes už máme možnosti ako detská posteľ na ktorej sa dajú znížiť bariéry a dať na výšku rodičovskej postele, a iné. Plus ergonomické nosiče, šatky, tých možností ako mať dieťa pri sebe a stále mať voľné ruky je viac a už sa dostávajú späť do mainstreamu.
Tak ja sa pri babatku absolutne nevyspim, pri kazdom zamrveni prdnuti ci mrnknuti som hore 😂 spal v pristelnej postielke pri mojej posteli, teraz spi v postielke u mna v spalni... ale nalepeny na mne byt doslova nemusi, meta sa ako ryba celu noc, vyzerala by som v praci ako matoha.... Ma monitor na nozicke pri spani dodnes... Kazdemu to vyhovuje inac, najhorsi su ludia, co maju potrebu do toho inym ludom kecat ako je to "spravne" pritom kazdy ma ine "spravne" a ine potreby...
Presne tak, to nema absolutne nic spolocne s rozmaznavanim dietata. Deti jednoducho potrebuju citit matku ♥ To je cele. A pre zeny, ktore nechavaju deti vyplakat nemam pochopenie.
@zupka33 nikto ta nekaze chapat cudzich ludi, tak ako ja nechapem, ako niekto moze byt s dietatom nalepeny cely den. Aj zvierata po case svoje mlade odohanaju od seba prec, dokonca som videla kravu, kde sa mlada chcela dojcit a mat krava ju poslala kadelahsie, lebo chcela mat asi uz klud
@modrykonik vôbec si nemyslím, že je to rozmaznavanie, dieta ma dostať toľko lásky, koľko potrebuje. Ale u nás to nefungovalo, kým sme spali spolu, nevyspal sa nikto. Potom som odstránila bocnicu na postieľke a postielku presunula k mojej posteli. Mohla som dieta držať za ruku, hladkať, podať vypadnuty cumel, ale každý mal svoj priestor na spanie a dieta prespalo od mesiaca celú noc. Plne kojenie. Véd počas dňa sme mali kopu hodín na to, aby sme sa mojkali a dieta si to uvedomovalo po celý čas, nie len v polospanku. Je dospelé, nevšimla som si, že by niekedy malo problém so zvládanim stresových situácii. A chápem aj to, ak dieta spi v inej izbe, ak to ma pomôcť k jeho lepšiemu spánku, lebo sú deti, ktoré zobudí kazde suchnutie periny. Ja by som nechcela, chcela som citit jeho vôňu, počuj jeho dych, môcť sa ho dotknúť. Ale keby spalo lepšie, ktovie.. a zamýšľam sa nad tým, ako to ma robiť mamina troch deti, jeden a pol ročne dvojčatá a parmesacne. To zrebuje? Alebo jedno utrpí nejakú ujmu? A ako je na tom dieta, ktoré wie s matkou spi, ale preto, aby sa v noci samo obslúžiť a matka nemusela vstávať na kojenie, ale celý deň ho len okrikuje, nehrá sa s ním, nevenuje sa mu. Takže dá sa na to pozerať z rôznych uhlov.
Krásna predstava. Ako z amerického filmu. Mama, otec, detičky, spiaci v jednom veľkom objatí. A teraz naspäť do reality. 😂
U nás sa s dieťaťom v posteli nevyspal nikto. Ani samotné dieťa. A ako isto všetci vieme, pre mozog a jeho správny vývin je spánok rozhodujúci faktor. Každý z nás sa potreboval dobre vyspať,aby mohol cez deň fungovať.
Takže sorry not sorry, naše deti spali od narodenia vo vlastnej posteli a dokonca vo vlastnej izbe. Normálne stenami oddelenej izbe. Dnes su to už veľké deti a vyrástli z nich taki istí empatickí a citliví jedinci, ako z deciek,co spali s rodičmi.
U nas je to aj o mojom pohodli. Ako dojciaca matka si neviem predstavit vstavat 20 krat za noc z postele. Spime spolu s mladsou, iba my dve na manzelskej posteli, v noci sa idealne nedotykame, ja nemam rada, ked sa na mna niekto lepi. Ale spanie s babatkom v jednej izbe mi pride absolutne prirodzene
Spava pri nas uz druhe dieta, prve je vedla nas na svojej posteli, druhe medzi nami. Ja kojim v noci, mala nereve, iba cucne a hotovo. Moj muz by nedal babatko nikde mimo nasej izby, on je strasne opatrny na deti a stacilo, ze raz zamrauci a hned kolise na rukach. Keby jemu niekto povie ze daj vyplakat dieta, tak neviem vi by sa nesiel vyplakat dotycny poradca 😂
Presne tak, to nema absolutne nic spolocne s rozmaznavanim dietata. Deti jednoducho potrebuju citit matku ♥ To je cele. A pre zeny, ktore nechavaju deti vyplakat nemam pochopenie.