Príliš prítulná 10-ročná dcéra

Bud rada,že dcéra napriek veku vyžaduje lásku,dnešné deti sú iné ako my,moja ma 9 a minule chcela pusu a povedala som,že mám spotenú,lebo naozaj som mala keďže v horúčave pratám a potom som ako zmoknutý pes,že jej nemôžem dať,tak sa normálne rozplakala,nevyžaduje to stále,no mám pocit,že to je tým,že sa jej teraz tak nevenujem,ako počas školy...

Presne , o polrok možno rok, dva môže prísť zlom, bože mama si trápna. A len kamošky chalani 😊.
Užívaj si to, lebo teraz je jej najdôležitejšie obdobie

Ja by som bola skor rada, o rok uz moze byt situacia opacna a uz budes iba trapna matka, co jej stoji v ceste. Deti mozu rychlo zmenit svoje spravanie. Moj syn je mojkaci a prekvapil ma v 3 rokoch tym, ze sa s niecim hral a ja som dosla a objala ho, on ma odsunul ako dospely muz s poznamkou “ teraz nie zlaticko, mam tu nieco dolezitejsie “ , dal mi letmu pusu na lice a mohla som ist vies kde. To som este dobre obisla asi 😂

Ja všetko chápem že by som mala byť rada...ja za ňou v priemere 3x za deň prídem obimem ju a poviem že ju ľúbim no jej je to stále málo ....

Mozno by som skusila ju predbehnut a sama zacat s nejakym prejavom lasky. Moze byt, ze citi tvoju neochotu, vidi, ze sa k tomu nemas a pyta si potom o to viac.

@marianarem môže byť preto prídem za ňou asi 3x denne obimem ju a poviem si moja dcérka ľúbim ťa, alebo som rada že ťa mám, si úžasná...ale furt jej je malo

Ešte dodám že to stále vyžaduje aj na verejnosti, proste nonstop...

Moja dcera do 10 rokoch to isté..nastal zlom v 11tom roku a už prestala s pusami,ktore mi davala kedykoľvek,kdekolvek sme boli..pomojka sa aj teraz ale nie tak aké to bolo predtým

Co s tym? Mysli na to, ze ona tie objatia potrebuje a preto ich chce. Ked ju budes odhanat, tak bude mat pocit, ze ju nemas rada a prestane si po ne chodit. ...ale poznam to...moja mama tiez objatia a city neznamy pojem a ja to tiez na sebe vidim, ze mne to vyzadovanie od mojich tiez uz niekedy prekaza...len mysliet, ze je to pre jej dobro...

ja ta uplne chapem. mam doma nieco podobne okrem tej pusy. ja som nekontaktny clovek. tiez ju lubim ale ... pre mna mat niekoho rad sa nerovna automaticky fyzicky kontakt. tiez viem teoriu ako by som mala byt rada ale pocity proste neovplyvnis.

Zrejme to všetko potrebuje, z nejakého dôvodu je neistá, vyžaduje uistenie, tvoju blízkosť. Nuž ale co je vela, to je vela. Treba akceptovať by i svoje pocity, vlastné hranice.

Deti vycítia, kedy je bozk, objatie vrelé a kedy z donútenia. A možno práve, ak to robíš nasilu, odťahuješ sa, ona sa o to viac snaží, aby sa jej dostalo toho vrelého bozku. Potom to ty menej chceš, ona je frustrovanejsia a vyzaduje ešte viac náklonnosti. Pripadne čaká až konečne narazí na nejakú hranicu, ktorú podvedome u teba niekde tuší.

Tu by som si s nou dohodla nejaké pravidla/zásady-kde, koľko a kam akých prejavov, aby to bolo pre obe prijemne. Ubezpečila ju o svojej láske, náklonnosti, pripadne vymyslela iné spôsoby kontaktu (môže si oprieť hlavu, sadnúť vedľa teba, hladkať po vlasoch, masírovať šiju..).

Si pre dcéru vzorom; nech sa neučí akceptovať veci, ktoré by jej boli neprijemne, len aby mal druhý radost, nenahneval sa, bola vzdy tá podvoľná, ale aby dokázala jemne a citlivo vymedziť druhému priestor.

Skusila by som s nou porozpravat, aky je dovod toho. Ak to teda donedavna az tak nerobila. Trapi ju nieco? Boji sa? Deti casto chcu fyzicky kontakt v situaciach, ked vlastne sa pre nieco trapia, niecoho sa boja a chcu citit rodica a uistovat sa o jeho laske. Musia byt hranice prijemne aj pre rodica. Mozno jej chyba viac casu, ked sa jej aktivne venujes, ze sa s nou aktivne hras alebo robite spolu nejaku zabavnu cinnost. Mozno sa niecoho boji. Mozno zazila u spoluziakov rozvod alebo chorobu rodica a si uvedomila, ze moze o teba prist. Mozno je to len obdobie. Mne napadlo, ze skuste vecer napriklad pri citani knihy sa cely cas objimat, mozno jej to akoby vynahradi ten kontakt na cely den. Ktovie no, deti maju rozne dovody a vacsinou ich nevedia presne pomenovat a prejavuje sa to len takto. Len na to prist.

Dievcata rady typu: uzivaj si to… nie je tu na mieste, lebo proste na dotycnu mamku je to vela. A je to normalne, to sa neda len tak prepnut: aha mam si to uzivat, tak budem, dakujem, ze ste mi povedali.

Som zvedava na rady, mame doma starsiu, ktora tiez lipne na prejavoch a u nas ich pritom dostava dost, ale u mamky sa jej mali. I ked u nej viem dovody.. ale zaujima ma to

A ja si nemyslím,že je až moc prítulná,proste potrebuje kontakt,ja mám takého muža a to sa chce tuľkať častejšie ako 10krat do dňa.

Autorka, moze ist aj o ocd.moze mat neustalu potrebu uistovat sa ze ju milujes, skuste psychologa.

Dnes som sa s ňou o Tom rozprávala a vysvetlila jej že napriek tomu že ju veľmi ľúbim je toho na mňa veľa, ze to nemá brať že ju nemám rada keď sa odtahujem ale že každý človek to má inak....celý rozhovor som ju obimala...vyšli sme z izby a za 2min. Zas objatie, za ďalších 5min. Zas vlastne skoro stále keď prejde okolo mňa... Tak uvidím ako to bude pokračovať...môže byť že to je psychického pôvodu veľa krát mi povie že ju neľúbim že len mladšieho syna....alebo keď mám toho už všetkého dosť celé leto som s nimi od rána do večera tak im vynadam ako mi lezu na nervy a ona hneď že ich nechcem že ich neľúbim...ako vo všeobecnosti je strašné precitlivena...tak asi týmto spôsobom sa uisťuje že ju mám rada

Mne z tohto vychadza, ze ziarli na mladsieho (skusila by som aktivitu len s nou - napr kino, mozno to robite) a sucasne mna na jej mieste, ze je citlivejsia by sa ma tvoje slova dotkli to vynadanie.

Vraj presne v tomto období je vytvorené okno pre vzťahovú väzbu. Deti sú extra prítulné až niekedy dospelák rozmýšľa, či to už nie je nejaké sexuálne. Ale vraj toto okno využívajú aj adoptívni rodičia aby nahradili to, čo biologicki nedali. Ak sa dieťa v tomto veku odháňa má to naň rovnaký vplyv akoby bolo opustené.

Moja bola ako mala úplne nekontaktna, zmenilo sa to asi v 4 rokoch, teraz ma toľko co tvoja, pomojkame sa viackrát denne, aj pusu si dáme akurát pred školou pred deťmi nechce. Ale keď niekde sme vonku tiež ma drží za ruku a niekde to vyzerá možno "zvláštne". Keď ideme aj s partnerom on ma drží za jednu ruku a dcéra za druhú, večer si idem s nou ľahnúť a ešte sa pomojkame alebo ju ooskrsbem po chrbáte, prehodím pare slov a spi....ale tak mne to nevadí, za rok dva to už robiť nebude

U vás to môže byť určitý spôsob žiarlivosti ak vidí ze synovi sa viac venuješ. Tráviš čas aj niekedy len s nou bez syna?

Jedine čo by som jej vysvetlila, že pusy áno, ale nie na ústa, je to nehygienicke. A spomínaš menšie dieťa…. Vyhradila by som si čas len na vaše babské jazdy, keď bude cítiš istotu, nebude na tebe zavesená. Min 1x týždenne, najlepšie 2x

Podľa mna toto nie je nič take, aby si sa nemohla premoct. Chapem, že sú ľudia, ktori sa nepotrebuju objímať, ale malo by mi zalezat aj na tom, aby som spravila toho druhého šťastného, obzvlášť, keď je to dieťa.

Môže sa cítiť aj neistá, cítiť prázdnotu. Aj deti môžu mať depresie..Predsa len je vo veku, kedy už sa menia aj hormóny. Prechod do puberty. Potrebuje cítiť istotu. Deti nevedia takéto veci opísať slovami. Dieťa by ste mali citovo naplniť. Ak to robíte nasilu, alebo z povinnosti, zrejme to cíti, a nemá to pre ňu ten efekt. Tak si to opakovane dokazuje. Nebol tu zlý nápad napísaný, objatie pri čítaní knihy. Alebo si spolu pozrite film. Dcérka sa môže pritulit. Alebo položiť hlavičku do lona. Pýta si pozornosť a lásku. V dnešnej dobe už pomaly luxus. Venujeme pozornosť veľa iným nepodstatnym veciam. A to najdôležitejšie, na čom najviac záleží nám uniká.

Super, že si sa s nou o tom porozprávala. Možno by si mohla viac otvoriť tuto tému. Nech vyjadrí svoje pocity a kľudne i častejšie. Daj jej najavo, že ju chápeš, nemusíš s nou súhlasiť, ale ani jej protirečiť. Napr. Aha, máš pocit, že ľúbim len mladšieho brata, prečo? Kedy si si to pomyslela? Chceš, aby som sa s ním nehrala a venovala sa len tebe? Pri čom máš pocit, že ta mám rada, keď si čítame, držím ta za ruku, rozprávame sa..? A pod..

A možno keby ma objime, tak by som zároveň povedala, ľúbim ta, o 5 min zase ľúbim ta, o 10 min stále ta ľúbim a zasmiala/li by som/sme sa na tom, o 15 min a neskôr mám ťa stále rada, ale objímať sa už nechcem, prepáč, no stačilo… môžeme však robiť niečo spolu, vymysliš čo?

Fyzicky kontakt je jej jazykom lásky. Skús si prečítať knihu 5 jazykov lásky pre deti. Moja má slova istoty. Stále sa pýta či som na ňu hrdá, či niečo urobila dobre atd.

Nečítala som všetko, ale sestra má takého 15 ročného , takže ešte to kľudne môže trvať.

Veru viem ako sa cítiš ja tiež som taký nekontaktný typ a doma mám 5 takých čo aj sto krát na deň počujem ako ma ľúbia a stále objatia. Kde som ja tam sú oni, nám zbytočne 3 izby keď všetci v jednej. U nás sa to nezmenilo ani v puberte, najstaršia má skoro 21 a stále príde a chce objatie. No odkedy môj zdravotný stav nie jebmoc dobrý tak deti vedia že sa nemôžu na mňa váľať, teda ani hlavu položiť na nohy a tak keďže moji už sú väčší tak aj váha je vyššia. Ja sa premáham, lebo nechcem aby boli ako ja v tomto, keďže ja to mám z detstva že u nás bolo vždy ako v ľadovom kráľovstve, žiadne kontakty ani nič. No moji sú taký myslím si preto že vyrastajú len so mnou, žiadna teta, babka, ujo, otec, nikto, len ja a deti