Ako naučiť štvorročné dieťa poriadku a disciplíne?

@asocial Presne to teraz robia 🙂 Triedia s tatom hracky podla druhov a som povedala, ze mu to vsetko vezmem, necham mu len prazdne police a ked sa bude chciet hrat, tak si to vypyta. Toto ma napadlo ako posledne riesenie. Ale aj tak, co s tymi ostatnymi vecami - ako oblecenie, ktore nech sa akolkolvek snazim roztriedit, vzdy skonci v jednej zmotanej guli, povytahuje si aj 3ks slipov, niekolko parov ponoziek, tie si nie je schopny ulozit na jedno miesto, kazda je na inom konci izby. Neskutocny bordelar a bojim sa, ze ked sa to nenauci teraz, tak v puberte z neho bude humusak 😝

Ak nechce upratať, tak sa len nevyhrážaj, že hračky vyhodíš, ale pred jeho očami vyhoď. Až do kontajnera alebo do pivnice, ale aby si myslel, že sú v kontajneri. Doma sa ti zredukujú hračky, nebude bordel a mladý sa možno zamyslí nad tým, či bude mamu poslúchať.

@iwesska sice ti nepomozem, ale prosim Ta ak na nieco co bude fungovat daj mi vedieť, ja mam doma toto iste ako cez kopirak . Vsetko....

@vulka Presne to som aj urobila. Zopar veci som mu vyhodila. Normalne to videl ako to to skoncilo v kosi a muz to vyniesol. Plakal asi 5 minut a dalsi den sa vyzaloval babke, ze sme mu vyhodili hracky, lebo bol zly, mykol plecom a dalsi den bordel zas. Mam pocit ze si nic nevazi a nechapem pritom preco, ked naozaj nikdy nedostal nic len preto ze si na to ukazal, vzdy len na sviatky, aj to symbolicky. Snazime sa ho vziat von, do prirody, aj medzi deti, aj do hraciek sa chodi iba tak popozerat, ked je vacsinu dna dobry, nikdy tam nic nepyta, popozera, polozi, odide. Ale k nicomu nema taky vztah, ze ked mu to zoberiem tak ho to bude dlhsie "zrat"...nikdy, ani ako babatko nemal svoju "srdcovu" hracku.

@rebeka25 Ako to zvladas?

@iwesska A je niečo, čo naozaj rád robí? Ak áno, tak skúsiť ísť na neho cez túto záľubu. Ak nemá, tak skúsiť nejakú vypestovať (možno vyslovene len s ním, bez dcéry).

presne ako u nas... asi je to taky nepodareny vek 😀

@iwesska Presne ako u nas... Pokial sa rano cez vikend oblecie, ja zatial stihnem ist do bochodu na rozky, urobit ranajky, trochu upratat, a panko ma oblecene "az" slipy. Ide ma slak trafit, Ked ide do skolky, tak ho musim normalne obliekat, lebo by sa nevysismal do vecera. Raz som skusila pred nim mu vyhodit hracky do kosa, mal strasny hisak, ale to bol naozaj neskutocny lutostivy plac, normalne sa triasol od placu. Ja som potom mala vycitky, ci som to neprehnala, svoje veci ma rad, nenici ich, len si ich tazko upratuje, Momentalne neupratane hracky po niekolkych upozorneniach davam do skatule a hodim ich pod jeho okno (byvame na dome). Prvy krat zostali aj cez noc, ale teraz ked sa nane pozera z okna, tak si to rozmysli a po chvilke ich pekne uprace na miesto. Este nam trochu pomaha, ked mu vysvetlim, ze vsetky hracky maju svoje domceky(krabice) a tam im je dobre, a ked nie su doma, tak im je smutno. Totiz ani syn nechce zostavat na noc u nikoho ineho, ani u babiek, takze sa "zlutuje" nad nimi a da ich do "domcekov". Krik a capnutie po zadku u nas nema uspech, myslim, ze ho tym este viac hecujem. Ale utesujem sa, ze z toho vyrastie 🙂

@iwesska - ako kedy. Tiez ma uz unavuje stale po nom kricat aby si dal veci aspon troska na poriadok. Prvých 10x to poviem pekne ale na to on absolutne nereaguje :P Tiez som skusala zobrat hracky. To mu bolo jedno tiez nikdy ani nemal nejaku oblubenu vec. Tiez si nic nevazi je mu jedno ked sa nieco znici. A ja si trufam povedat ze som celkom prisna ale ked ja sa mozem aj na zabu obratit zakazovat kricat vyhrazat sa proste mlady ma ma uplne na salame.. Jedina vec co sa mi osvedcila je bodovacia tabulka. To nam ako tak funguje ale samozrejme nie stale ale aspon daco.

Uz asi v 3 teme odporucam stranku www.nevychova.cz. Nemam s tym zial zatial osobnu skusenost, resp. Mne to zatial tak nefunguje ako to tam popisuju, ale mne sa zda mala este mala a hlavne neviem, ci to robim dobre. Absolvovala som len ten bezplatny rychlokurz.
V zasade sa mi ale tento pristup paci. A pisu tam takmer o zazracnom fungovani, tak uz len sa to naucit. 😀

@iwesska
- nudi sa, potrebuje kamosov v jeho veku - skoda, ze nemoze do skolky, obcas zavolaj nejakeho kamosa k vam, resp. ho ,,pozicaj,, nejakej mamicke.....chodievajte von, kde su aj deti v jeho veku.
- ma vela hraciek....aj ked hovoris ze nema.....nechaj mu v izbe skutocne len par - ostatne napr. na povalu, potom niekedy ich vymenite 🙂
- ked rozhadze - neupratuj po nom! ani ked chces dat malu behat po izbe......nech si to uprace sam....mozno to nebude hned....mozno mala v tu hodinu sa tam ani nedostane.....mozno to tak pojde aj na druhy krat ci treti.....ale ked vecne tie hracky v izbe po nom pozbieras - tak je jasne ze vie, ze ich zbierat nemusi......
- 4r. dieta berie babo za kamosa na hranie, nie za ,,nieco o co sa treba i popri hre s nehou starat a strazit to,, to mu dojde mozno o 2-3r. necakaj ze sa sami budu hrat x hodin bez revu 🙂
ps: je to v mnohom aj tym, ze vidi, ze sestricka si nemusi po sebe upratovat - uprace maminka.....sestricka sa nemusi sama obliekat/ vyzliekat - urobi to maminka......atd...
tu len z neho robit kazdy den nie niekoho co toto vsetko musi lebo uz je velky.....ale niekoho, kto toto vsetko uz VIE A MOZE lebo uz je velky a je taky sikovny ze to nauci aj malu sestricku.

Ahojky, tak mi sme mali niečo podobné doma. A ja som sa spýtala mojej mamy, že či sme aj mi boli "taký"??? A povedala že nie, nedovolili sme si. A prečo? Lebo povedala že všetko povie, raz, potom druhý krát a tretí krát bez váhania dostaneme. Začala som to praktizovať na synátorovi a funguje to. Ja som neni opakovací papagáj, nebaví ma stále po ňom húkať a počúvať od manžel že len húkam. Tak to riešim takto a ono to funguje. Zo začiatku dostával asi "často" ale uvedomil si ako to funguje. Teraz to začínam s dcérou, lebo má 2a pol roka a vystrkuje rožky. Rada upratovala, zbierala veci, obúvala papučky a teraz všetko úplne naopak. A tiež si už zvyká. A u nás už stačí povedať že to hovorím druhý a posledný krát a už sa dejú zázraky. 😀

@ivetlo Ja viem, ze tato metoda "strachu" funguje, lenze ja uprimne poviem, ze sa ju bojim pouzivat. Sama som bola v detstve takto vela trestana, najma otcom, za hociaku somarinu - velakrat myslim uplne nezmyslene, a dnes mam s nim velmi chladny vztah. Necitim sa dobre v jeho pritomnosti, vzdy si v suvislosti s nim predstavim tie "vyprasky " ☹ Preto toto nie je cesta, ktorou chcem ist.

@katarinamarkova Ta posledna veta sa mi velmi paci 🙂 V tom mas pravdu, ja som si to ani neuvedomila, ze vlastne jemu moze prekazat to, ze mala tresty nedostava, nic nemusi, vsetko spravim za nu. Ja sa snazim ho zapajat do takych uloh, ako podat plienku, flasu, krmi ju ako velky brat a potom ho pochvalim, ze aky je sikovny a ako pekne jej pomaha. Vtedy je stastny ako blcha a hned sa spyta: "A co za to dostanem?" Proste stale vyjednava. Obchodnik z neho bude asi 😀 Inak ja po nom neupratujem, to len odhrniem cesticku malej, malicke ciastocky pozbieram - lebo byt mame maly a je fakt, ze ona chce byt vsade tam kde on, cize ci sa mi to paci, alebo nie, ona tam pojde. Viem, ze potrebuje kamaratov, ked je dobre pocasie, pod domom mame ihrisko, tam pozna kamaratov, vyblaznia sa, ale teraz je take obdobie, ze je vela deti chorych, tak toto proste teraz nevychadza. A co sa tyka toho spolocneho hrania - ja ani nechcem aby sa hrali hodiny, ale 5 minut, kym som na zachode, by vo svojom veku hadam zvladnut mohol 😅

@jankastubka Pozriem si to, aj ked uz som citala knizku na tuto temu a "zarucene rady", ale vzdy sa docitam len - toto nerobte, ale ako to robte, tak na to existuje jeden univerzalny sposob. Akurat ze kazde dieta je individiualita a nie na kazde to plati.

@tinkads Inak toto som sa mu aj ja snazila vysvetlit, ze hracky potrebuju svoju postielku, lebo potom sa stane to co Bambulke - ze sa rano vyspi a hracky zmiznu, lebo sa nahnevaju, ze ich nema rad. Tak sa tvaril ako nad tym rozmysla, ze aha aha dobre a dalsi den na mna vyhukne ze: "a nech si idu, ja ich upratovat nebudem!" A mam to!

@iwesska skus mu zajtra ponuknut ako odmenu, ked sa spyta co za to dostane.....to, ze tieto cinnosti moze prave ON malu sestricku naucit, lebo mu to ide tak super.....malym detom staci aj takato odmena ku stastiu.
- to ze neupratujes po nom komplet, len zbieras male hracky, robis cesticku - on nevidi, ze mama zbiera len to nevyhnutne....on vidi - mama upratuje
do tej skolky ti ho ani teraz v priebehu roka nezoberu? zistovala si si, ci sa im nahodou neuvolnilo miesto?
mam doma 3 a pol r. a 1 a pol r. baby plus este 8r. chalana, ale ten uz je vacsinou samostatna jednotka....takze presne viem, ze baby sa kludne hodku aj viac spolu vedia krasne hrat a ked sa mama rozhodne ze musi na wc tak krik a rev 🙂

@katarinamarkova Dobry napad 🙂 Inak on aj ked k nam niekto pride na navstevu, tak prva otazka: Co ste mi priniesli? 🙂 A ked mu moja mama povie, ze : "my sme prisli aby sme ta potesili", tak zvesi kutiky ust. Neviem co za materializmus ho to postihol. Skolku teraz neriesim, bol dlhsie chory - 3x po sebe, nakazil malu, takze sme boli dlho doma zavrety a bolo to este viac psycho ako teraz ked chodime denne von 😝 Cize do kolektivu chorych deti ho teraz neplanujem dat, aj keby mali teraz volne miesto. Ani lekarka nam to neodporucila.

Z toho, čo popisuješ, tak mám pocit, že váš drobec takto dáva najavo svoju žiarlivosť a k tomu sa pridáva vzdor. U nás syn robil a robí podobné veci - nechcel sa vyzliecť, že ho mám ja vyzliekať nakŕmit a podobne .... Všetko toto zvláda sám. U nás zabralo aj zaberá rovno sa ho opýtať, či sa cíti smutný, je mu ľúto, že teraz sa venujem ( bratovi (vyzliekam ho, kŕmim). Na 99% je odpoveď áno, že by chcel, aby som sa venovala jemu. Vždy som mu povedala, že chápem, že to je ťažké, ale brat tieto veci ešte nezvláda a musím mu pomôcť. Ešte sa ho spýtam, že čo by mu pomohlo .... Niekedy sám niečo navrhne a keď nevie, tak sa spýtam, či by pomohlo pomojkanie (pritúliť, vypusinkovať) Pomojkanie tiež zaberá. Ak máme čas, tak ja sa mu pomôžem vyzliecť, aj spoločne upraceme, ale musí ma požiadať, nie rozkazovať.
U nás bolo tiež veľmi zlé obdobie, kedy sme mali pocit, že nič nefunguje - že máme úžasného syna, ktorý nás absolútne nepočúva. Ale on je celkom poriadkumilovný, čo sa týka upratovanie hračiek, len bol problém sa niekam vychystať - neskutočne mu všetko dlho trvalo, keď už došlo na to, že ho teda musíme obliecť, začal vrieskať, že on sa chcel poobliekať, vrieskal, kopal, búchal nás. Tiež odporúčam pozrieť rýchlokurz www.nevychova.cz U nás to dosť zabralo. Nehovoria tam konkrétne, čo máš robiť alebo nerobiť.... ale dosť sme potom s manželom rozmýšľali aj sme spolu rozoberali niektoré myšlienky a potom sa to u nás zlepšilo. Fakt je pravda, že chyba je niekde uprostred - v komunikácii. Prišli sme na to, že sme ho dosť "dusili" neustálymi otázkami a komentármi: ešte si sa ani nezačal obliekať, stále som sa vypytovala, už si oblečený ... Teraz si uvedomujeme, že na veľa veciach sa už dá so synom dohodnúť, dokonca má aj vlastné návrhy 🙂 len mu treba dať trochu priestor. Ale zase scény, hystéria a pod. vznikajú stále 😀 stále sa niečo prihodí.
Toto sú tiež veľmi pekné články, hlavne ten prvý
http://www.mothering.cz/povedz-co-vidis/
http://www.mothering.cz/hryzenie-buchanie-hadza...

Ešte toto je super kniha http://www.pantarhei.sk/knihy/partnerstvo-a-rod...
Tu je aj ukážka https://www.ereading.cz/nakladatele/data/ebooks...
Táto kniha je veľmi konkrétna, sú tam opísané konkrétne situácie a príbehy rodičov a ako ich riešili. Takisto je tam aj pohľad na to, ako deti už od malička staviame do rolí typu : veľký starostlivý brat a pod. 😀

@iwesska - ahoj, my máme asi podobný vekový rozdiel, dcérka má 4 roky, 8 mesiacov a synček 15 mesiacov. Tiež nejaké veci riešime, napr. to 10x hovorím niekedy, a ani obraz ani zvuk. Niekedy to ide hneď, na prvýkrát, ale dakedy ma ide poraziť. Moji sú, našťastie, poriadkumilovní celkom - dokonca náš malý si niekedy uprace do krabice hračky (kto ho to naučil neviem, asi to vypozoroval), dcérka si obvykle po sebe uprace, keď nie, tak po upozornení áno. Aj pohrať sa vedia spolu dlhšie. My skôr riešime to 10-násobné upozornenie - najmä čo sa týka obliekania - vyzliekania (hoci keď sa chce "parádiť", to sa oblieka rýchlosťou blesku), ráno chystania do škôlky. To sedí pri hrnčeku kakaa aj 25 minút, nepije, pozerá, reční, ... má sa obliekať, sedí, potom behá po gauči, všetko možné ju zaujíma... Ale ja neobliekam nikdy, musí sa sama (iba pomáham napr. keď sa jej nepodarí celkom zakasať a pod.). Posledné dni má motiváciu, že sa môže zahrať ešte pred odchodom do škôlky - aby to stihla, musí "rýchlo všetko urobiť" - zatiaľ stihla asi 2x len...
Práve v posledných dňoch sa mi do rúk dostala kniha od Naomi Aldort: http://www.martinus.sk/?uItem=83074 - Ešte som ju nedočítala, ale mnoho vecí z nej sa mi celkom pozdáva a keď som skúšala aplikovať, celkom sa mi zdá, že to funguje. Nedá sa to takto popísať na pár riadkov, ono to je také komplexnejšie, ide tam o zmenu postoja celkovo, a je to dosť náročné, žiadne formulky typu: povedz toto a toto, dieťa povie toto... Proste musíš pracovať hlavne sama na sebe ako rodič. Ale myslím, že to naozaj stojí za tú zmenu atmosféry. Ešte sa mi páčia rady a zmýšľanie Jiťiny Prekopovej v knihe Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu: http://www.martinus.sk/?uItem=55133

Ja odporucam knihu respektovat a byt respektovan. Bol tu spominany kurz nevychova,ja som ho absolvovala a ponukol mi uplne iny pohlad na vychovu

A tiez aj kniha naomi aldort-vychovavame deti a rastieme s nimi

u nás fungujú vety .....kto bude prvý vyzlečený, prvý v kúpelke, alebo "ja ťa prebehnem" , ty si šikovná, ti to dokážeš a samozrejme potom veľká pochvala a veľké objatie, úsmev či postískanie dieťaťa. Samozrejme aj u nás to občas je tak, že si hodí veci na zem hlavne keď príde zo škôlky, načo by s to zavesila.
No viem že s hyperaktívnym dieťaťom je to ťažšie, bo mám staršieho takého. A do teraz veci hodí na posteľ, keď sa na raňajkuje, všetko nechá na stole a to mu denno denne opakujem aby to dal do umývačky. Malými krôčikmi sa to učí. Vždy po veľmi dlhej dobe si to konečne zafixuje a potom to už urobí automaticky. Dcérka je šikovná, ale tiež ju treba stále nejak motivovať, aby to urobila. Hoci má činnosti, ktoré robí rada.

Ešte ma napadlo či ste neskúšali malovať s vodovými farbami, razítkovať, modelovať z plastelíny alebo niečo podobné? Ak by ho to zaujalo, možno mať toto ako hnací motor, za odmenu keď niečo urobí dobre.

Ja mám zase taký problém že sa môj syn sám neoblieka má síce len 2 roky aj 3 mesiace a už pôjde do škôlky a on nič ja ho musím obliekať ešte je síce malý ale nemôžem ho stále ospravedlňovať veď kedy sa to naučí. A tiež si nevie po sebe upratať hračky a všetko si rozhádže pomieša a nehrá sa s tím ale učím ho k tomu zase keď sa ja sním hrám tak sa vie pekne hrať a aj knižky rád somnou číta. A tiež sa niekedy hádže o zem minule sa vonku hodil aj do blata ešte že sme boli u babky tak som ho mala kde prezliesť. Sem tam mu aj capnem na riť keď už moc neposlúcha ale myslím že sa to trošku zlepšilo nehádže sa už tak ako pred pol rokom. Ale to obliekanie neviem ako ho mám donútiť k tomu aby sa sám obliekal.

@iwesska tvoj syn si s tebou robí čo chce. Možno na seba upozorňuje, možno ho baví pozorovať, ako ťa dokáže vytočiť, keď robí pravý opak. Čo na to jeho otec? Ako sa syn chová v jeho prítomnosti? Je to rovnaké, alebo nie? Máš ešte jedno dieťatko, máš to teraz ťažké, potrebovala by si pomôcť. Bolo by ideálne, keby ku tebe prišla mama, sestra, kamarátka aspoň na tri, štyri dni, ktorá by sa venovala malej a ty by si sa venovala synovi. Do toho, čo robíš a rozprávaš ale nesmú zasahovať. Píšeš, že má všetko v paži. no nemyslím si, že keby si mu spakovala všetky,opakujem všetky hračky na dva týždne, že by bol z toho nadšený. Nechaj mu plyšáka, nejaké hračky na hryzenie, hrkálku - správaš sa ako bábätko, tak ti ostanú len hračky pre bábätká. Skús ho motivovať, si veľký, ty už to dokážeš. Nie? No v tom prípade nemôžeš pozerať rozprávku, lebo keď sa správaš ako ročný, rozprávku pozerať nebudeš, také malé deti jej nerozumejú. Je unavený, keď prídete z vonku? Šup s ním do postele. Ak vyjde, tak si najprv uprace veci, ak nie, ide do tej postele späť, kľudne tam môže byť aj dva dni. Vyzerá to, ako kto z koho, ja som za výchovu, pri ktorej je dieťa brané ako osobnosť, komunikujem s ním, ako so svojím partnerom, ale do určitej miery. Pokiaľ dodržiava pravidlá, môžeme si ich spolu stanoviť a pomocou jednoduchých symbolov nakresliť. A dať dostatočne vysoko, aby ich nedočiahol. Nič iné len dôslednosť a trvanie na svojom ti nepomôže. Netreba hovoriť desať krát. Poviem raz, čo sa mi na jeho správaní nepáči, poviem druhý krát s tým, čo bude nasledovať, ak v tom bude pokračovať a tretí krok je trest. Tiež odporúčam knihy - Respektovat a být respektován a Deti potrebujú hranice. Pevné nervy. 😉

@iwesska takisto ako bolo vyssie spomenute skusit www.nevychova.cz velmi dobre nam pomohlo.. staci si len osvojit tie principy, nehovorim ze sa to da v kazdej situacii ale pri hreackach a jedle ano.
urcite by som nesla cestou vyhrazania sa, trestov, vyhadzovanie hraciek.. to je take kratkodobe, neucinne a zbytocne sa od seba takto mozno vzdalujete.
Velakrat si poviem su to len hracky, je to len jedlo a necham ho tak..
Treba si uvedomit ze castokrat ani sami dospeli sa medzi sebou nerespektuju a "nepocuvaju" sa a my to chceme od 3-4r deti..

@michaela1711 moj ma 3r a 2 m nevie sa sam obliekat stale ho ospravedlnujem ze je maly a v klidku ho obleciem.. lebo verim ze ho nebudem obliekat do 25ky :D pred rokom ked mal dva roky by ma ani nenapadlo aby sa sam poobliekal 😀 😀 😀 Teraz aspon nieco.. 😉