Ako naučiť štvorročné dieťa poriadku a disciplíne?

@lencika1 no to aj ja dúfam že sa to naučí. Musím ho nejak motivovať alebo nájsť volaký spôsob možno v tej škôlke sa to naučí keď bude vydieť ostatné detičky sa samo obliekať. No uvidíme no verím aj ja že ho do 25 rokov nebudem obliekať 🙂 ono to je možno ešte skoro v 2 rokoch ale pomaly by sme mali aspoň z niečim začať.

@michaela1711 jasne ze sa nauci, mojej svagriny maly 2r sa vie obliect ale ma starsiu sestru takze vidi co a jak a chce ju dobehnut.. 🙂

@iwesska nikde nepises, ze ste predtym upratovanie pestovali nejak spolu...ze zo zaciatku upratujeme spolu akoby formou hry a potom uz ho postupne osamostatnovat a tak to robit so vsetkym ci obliekanim atd..chapem ta, ze ked mas druhe dieta je to fuska, ale mne to z jeho strany pripada este stale ako trochu boj o pozornost....lebo on urobi bordel, ty sa rozculujes a kricis alebo sa tomu proste venujes.....

@lencika1 dakujem za radu 🙂 usmernilo ma to.

No u nas zabera upratovanie formou hry. Hrame sa a upratujeme spolu syn je zeriav nabera hracky a odnasa hracky do domčekov a ja som zasa bager. Potom nam este pomohla rozprávka sob rudolf tam bol zlodej hraciek no tak ked sa nechcelo upratovat vzala som som do ruky telefón a volala zlodejovi hraciek aby si j nam po ne prisiel a hned sa pratalo . Ked a ni to nezabralo priniesla som z kuchyne kos a začala hracky hadzat do kosa toto u nas zabera vzdy. U nas to upratovanie pokazil muz, maly od malinka bol bystre dieťa a uz ked este nevedel hovorit ked sme hocičo v byte položili na ine miesto upozorňoval krikom a ukazoval na to ze to tam nepatri.Ja som sa snažila od zaciatku ukladať aby kazda hracia mala svoje miesto a maly sam od seba vsetko do cca 3r ukladal proste odpozorovane. Potom prisiel surodenec samozrejme pocet porozkladanych hračiek vzrástol a muz nemal na to nervy tak zacal do nicha kopat co maly samozrejme zacal opakovať a myslbek hlásky ze on nebude upratovat ze si mam úpratovat sama ked im kupujem tolko hraciek a pod. Co zasa hracky dostanú iba na vianoce a narodky. Ked uz konecne pochopil tak upratoval štýlom vsetky hracky nahadzat do krabice takze ťažšie naučiť muža ako deti ;) no a co sa tyka obliekania a vyzuvania tiez galeje ,co uz máme naucene co robi automaticky je ze uloží papucky aby sa usmievali . Na obliekanie ma zasa muz super fintu začne ho obliekat a tym ze nevie kde co patri napr navlecie mu nohu do rukava alebo zavesi slipy na ucho a maly sa pri tom tolko narehoce a oblečie vsetko spravne. Ja frolundm aby si po sebe poukladal veci len ked to ma na starosti muz tak samozrejme jedna na to a nechajú vsetko nahadzane takze u nas to mame o to tazsie ze muz ich nevedie musíme to učiť este i jeho

@iwesska To je jasné že žiadne výprasky alebo po starom sa hovorilo že "zdrať". U nás stačilo aj jedno za ucho. A to mu určite nedám silnú. A toto si vieš aj sama regulovať - ako silno mu capneš po ritke. To húkanie je skutočne horšie ako jedna za ucho. A mňa syn ľúbi, sám od seba mi to povie. Mal stavy že mi potom od jedu povedal že nemôžem ísť do jeho izby a pod ale to odznelo lebo zistil že tak to nefunguje. Len keď je váš tak rozumovo vyspelý tak to pochopí.
A napr v škôlke majú takú truc stoličku, kde keď dieťa neposlúcha tak ho usadia a musí sedieť. Aj tú sme zaviedli a funguje to. Tú pochopila aj mladšia dcéra. Tak sa ukľudní a potom sa o tom všetkom rozprávame s "chladnou hlavou". A jeho stavy hnevu a jednu sa zmierňovali až, hm zatiaľ ešte nevymizli ale sú cca raz za dva týždne. pred tým tak raz za deň. 😉
Treba na neho skúšať, lebo on len skúša na vás.

@iwesska ahoj, tiež mám doma 4.ročného a tiež máme podobné problémy s upratovaním a posluchaním. Kedysi som ho tiež prosila aby niečo urobil. ale na to mi mama povedala že robím chybu, že ked bude starší bude mi skákať po hlave. a možno mala aj pravdu. Su veci ktoré deti musia urobiť, som predsa jeho mama a musí posluchať, musí urobiť to čo mu prikážem.
U nás platí počítať do troch. A "vyhrážať" sa takými trestami ktoré som schopná spniť. A hlavne neustupiť. Dieťa skuša čo si može dovoliť. a ked v niečom povolíš tak bude skúšať viac, kam až može zájsť. Hysterické scény sa objavuju aj u nás. na to mu len poviem že to na mna neplatí, pošlem ho do izby aby sa ukludnil. chvílu tam rumázga a za pár minut príde povie že sa už ukludnil a že to už neurobí, ale to čo som mu kázala urobiť musí aj tak

@lucikusik Dakujem velmi pekne za reakciu, dala si mi iny pohlad na vec. Mas pravdu v tom, ze tym, ze sa venujem vo velkej miere malej, tak nevenujem tolko casu jeho pocitom. Fakt na tom nieco bude, lebo minule bol cely den u mojej mamy a mama hovorila, ze ho nespoznavala, ze pekne sa prehral, nic nerozhadzoval, slusne si vypytal co potreboval....a potom sme prisli s malou pre neho a zacalo jacanie, skriekanie, opicky robil pred malou. Proste ked sa mu clovek venuje na 100% tak sa s nim da vyjst. Ale akonahle som s nimi sama, tak sa z neho stava diktator. Ja si to uvedomujem, ale momentalne je take obdobie, kedy malu nemozem len tak niekam odlozit a venovat sa len jemu. Nech ho akokolvek zamestnam, ze robi to co ho bavi a my sme pri nom, tak to trva asi dve minuty a zase je s nami, malej berie vsetko z ruk, stale ju predbieha aby urobil nieco skor ako ona. A neviem ako ich sklbit aby boli obaja spokojni.

@beatricer Anoo, sutaze to hej, to funguje 🙂 Minule sme sa hrali na ticho. Kto vydrzi byt najdlhsie ticho. Po dvoch minutach sa ma potichu spytal: "To este stale nemozem rozpravat? " 😀 Ale tak ako je nadchnuty pre vyhru, tak isto potom preziva aj prehru. Trieska, kope....on je velmi emotivny - pre neho je vzdy bud, alebo, stred neexistuje.

@rebeka25 ja mam tiez to iste.

@iwesska : nečítala som celé čo si písala a ani odpovede ale podľa mna chýba dôslednosť, ak neupratuje hračky tak mu ich vezmi a hotovo, nech sedí na zadku keď nevie ako sa správa, moji chlapci to isté robia, no lepšie povedané robili, teraz už nerobia pretože polovičku hračiek som odniesla do škôlky, a z druhej polovice polovicu do pivnici a jednoducho to mať nebudú, ak si porozhadzujú veci ja to neupracem za nimi, on vie že ty upraceš, ja len raz poviem popratať ak nepočúvnu nehovorím im to druhý krát, vyčkám aj hodinu aj dve, potom im zavonia večera a chcú sa netrepať do kuchyni za stôl odkiaľ ich vyhodím že kto neurobil svoju robotu nezaslúži si ani večeru 😀, a potom je za 5 minut popratané, urobila som im to tak asi tri krát a odvtedy nie je problém, len poviem že kto neupratal nebude obed, alebo večeru, alebo sladkosť, alebo niečo a proste ani nebude, synovi som raz povedala že ak neuprace nepôjde s nami von, len sa smial, tak som išla bez neho, preplakal asi hodinu, aj mne srdce trhalo, ale jednoducho musím stále dodržať čo poviem za každú cenu, aj keď niekdy to je ťažké, keď sa rozplačú alebo sľubujú,, 😀

@iwesska tvoj syn bojuje o tvoju pozornosť, chce urobiť niečo, ako dcérka, aby ti a sám sebe ukázal, že je lepší. Mohla by si to využiť ako motiváciu - toto tvoja sestrička ešte nedokáže,lebo je malá, ani ty si to nedokázal, ale teraz si už veľký chlapec, už to dokážeš. dcérku máš teraz v období, keď naozaj vyžaduje tvoju neustálu pozornosť, aby si neublížila, ale ty si každú cenu musíš nájsť čas a venovať sa len synovi. Dcérku môže hodinku, dve postrážiť manžel a vy niekam so synom choďte, len vy dvaja. To isté by mal robiť aj manžel. Synovi dávajte pocítiť, že je už veľký, tak má síce povinnosti, ale aj práva -môže ísť spať neskôr, ako dcérka, môže ísť na kolotoč....podľa situácie. Malej je to ešte fuk a jemu by to mohlo pomôcť.

Tak tuto temu si ukladam a urcite si precitam aj dalsie rady...mam doma taky isty 5rocny pripad ...len s tym rozdielom, ze ten moj musi byt este aj vzdy stredobod pozornosti...bez vahania skoci do reci a nepusti nikoho k slovu...nepomaha ziadne vysvetlovanie, ze musi dohovorit teta, babka, otec...a potom moze rozpravat on ☹

@lavandulka toto mam aj ja...5 rocneho..a tiez stale riesime obliekanie, skakanie do reci..huci od rana do vecera..nemozem ani telefonovat ani sa s muzom porozpravat..toto uz u nas potom zvysuje napatie ked si potrebujeme aspon nieco dolezite organizacne povedat, inak ostatne odkladame na vecer ked syn spi...ked on vkuse chce povedat nieco dolezite ako on hovori..ale mami, mami, to je velmi dolezite..a proste mozocek vkuse pracuje, stale nieco riesi a stale musi rozpravat...beha za zadkom, mota sa popod nohy...ja uz mam nastudovane vsetky knizky tu spominane, nieco praktizujem, nieco nie..to vela veci ani nenapadne hned, spravim aj to co nechcem, trest, ci zvyseny hlas..no emocie mame aj my a nervy tiez len jedny..ale kym na jednej strane si uvedomujem ze ho nebudem obliekat do 25 ako tu uz bolo spominane tak na druhej strane sa musi naucit ze sa musi obliect aj sam a byt ticho ked ini rozpravaju..len jemu sa aj 5 minut zda strasne dlho...nas si celkom upratuje, s tym velky problem nemame...aj v skolke vidim ze vzdy odlozi..on je zas taky monkovsky niekedy v tomto, ani nezaspi ked na stolicke visi tricko alebo plysak nespi v kosiku....ale zas my nebazirujeme na velkom poriadku, ma police, dokonca aj v obyvacke ma kos s hrackami a aj policu kde ma este svoje hracky...proste to musi byt tam ale nie super poukladane alebo co...niekedy aj ja odlozim, ale my s tymto nejako velmi nebojujeme...ale obliekanie je tvrdy boj...cez vikend sa musi obliect sam, to je vzdy neskutocne..nieze dlho trva ale on nechce..stale sa zlosti, ze mu mam pomoct, ze on to nevie - samozrejme, ze vie -- a skusa a skusa..a proste pol hodiny riesi obliekanie, co by za 2 minuty mohol mat pokoj...takze kazda sobota a nedela u nas zacina zlostou, ze sa ma obliekat...cez tyzden ked chodi do skolky tak mu musim pomoct, lebo by sme do skolky nedosli...ked sa ale vrati, tak sa musi sam vyzliect a zas to iste...zlost, potom rozhadzuje topanky aj nohavice..a toto je stale dokola..mozem robit co chcem, myslela som, ze to proste pochopi po case ked nepovolime a zisti, ze obliect sa musi..ale nepomaha to...on sa oblecie nakoniec ale kolko kriku, placu, zlosti a hadzania veci je uplne zakazdym u nas tak to je hrozne..si niekedy hovorim, ci mi je toto treba..ze by som ho radsej obliekla, ved tie 2 minuty ma nezabiju a on raz na to dojde..ved ho vecne obliekat nebudem..sa hanbit bude..a mozem mat kludny zaciatok vikendu a kludnejsie vecery kazdy den...

@lavandulka u tvojho syna ide o jasnú snahu strhnúť na seba pozornosť, ja , ja , ja a znovu len ja 😠 Skočí do reči? Upozorniť, že sa asi zmýlil, že do reči sa neskáče. Žiadne vysvetľovanie, už to dávno vie. Nepustí nikoho k slovu?! Bez milosti vyhodiť z izby! Môžeš tu s nami byť vtedy, ak sa dokážeš slušne chovať, inak nie. A otočím ho z tej izby aj 27 krát, veď jemu svitne, že nie je pánom zemegule, ale že existuje aj také niečo, ako úcta a zdvorilosť k iným.

@m.i.r.i s päťročným nedebatuj, či sa bude obliekať, alebo nie, môže sa jedovať aj tri dni, aj mu to povedz, že tie jeho jedy nič nezmenia. Inak veľmi dobre zaberá priniesť ho do škôlky v pyžame, čo som zažila, stačilo raz, výsmech detí a už nebolo treba riešiť obliekanie - keď sa ide do škôlky. Keď ste cez víkend doma, kým sa neoblečie, nedostane raňajky, ani sa nejde hrať, takže ak chce byť v pyžame, nech sa páči do postele. Zrejme občas rezignuješ a oblečieš ho....viem, človek má len jedny nervy, lenže on zistil, že to funguje, tak to teraz skúša do nemoty v nádeji, že ho nakoniec oblečieš. Skús ho motivovať - rýchlo sa obleč, ideme .....ak sa neoblieka, pripomeň mu, že ak sa neoblečie, ostáva doma, po treťom upozornení choď preč a nechaj ho s manželom doma. Neustále riešenie obliekania ťa veľmi vyčerpáva, aj tak je zbytočné ho stále upozorňovať - tri krát a dosť. Nie si oblečený? Ideš do škôlky v pyžame. Nie si oblečený? Naspäť do postele. Nie si oblečený? Zostávaš doma. Toto musí platiť VŽDY! Jeho krik, plač ignoruj, odíď do vedľajšej izby, on má právo sa zlostiť, ty máš právo mať okolo seba kľud, nie si povinná to počúvať. Tvoje dieťa si musí uvedomiť dôsledky svojho správania. Všetci dospelí v jeho okolí musia postupovať presne rovnako. Drž sa, alebo mi ho na týždeň pošli poštou 😎

@m.i.r.i veci co si ma obliect do skolky si nachystajte spolu vecer pred tym. moji si vyberaju sami. max sa pridu opytat, ci stricko s dlhym alebo kratkym rukavom. a co si na seba navlecu je mi jedno. pred nedavnom mali modu, ze nosili kazdu ponozku inej farby, nikomu to nevadilo a oni boli spokojni, ze si nieco vymysleli. a ak to nepomoze, tak suhlasim s @timea7 - skus ho raz vziat do skolky v pyzame... a boseho. predpokladam, ze ho vozis autom, takze ani prechladnutie nehrozi. ak chodite peso, tak len dooblec ponozky, mikinu a hajde. a moze robit cirkus celou cestou... staci spravit raz, max. par krat, aby videl, ze to naozaj myslis vazne.
a co sa tyka vikendu - detto ako pise timea - nechces sa obliekat, nebudu ranajky a tiez sa nemoze hrat, pyzamo nosia len deti, ktore idu spat alebo su chore a su cely den v posteli... 😉

@bubelko páči sa mi, že nechávaš na dieťa, aby si vybralo veci na oblečenie samé. Prečo by nemohlo mať každú ponožku inú? Veď je to veselé. Pre jeho vývoj je toto veľmi dôležité.

@timea7 tiez si myslim, ze je to fuk, ci ma jednu modru a druhu zelenu 😉 a veci ukladam tak, ze v zime su vpredu alebo tam, kde dociahnu, tricka s dlhym rukavom a v lete s kratkym... a ak ma zelene nohavice, modre ponozky a cervene tricko, no ked sa mu to paci... ved nemusi vyzerat akoby vysiel z modneho salonu 😉 hlavne starsi chodil v zime ako "papagaj", ale bol spokojny, ze sa "vymodil" sam 😀

@timea7
@bubelko ono super pisete...len ked ten moj sa aj oblecie, on to nakoniec spravi, len neskutocne jedu a zlosti s tym je spojene...on v pyzame nepojde..on sa oblecie..tiez si veci vybera casto sam, aj ponozky...teraz letia angry birds, kazdy den ma ine vybrane..ide do skrinky a donesie si veci, to mu nerobi problem..on velmi chce byt obleceny, ako som spominala, je taky monkovsky niekedy, vsetko na svojom mieste...ale on vstane rano a hned "mami oblec ma"! Ja ledva oci pretieram, samozrejme, ze mu poviem, ze sa ma obliect sam a tak zacina cirkus..a je to kazdy den uplne to iste..on ze on nevie a mam mu pomoct aspon s tielkom, a skusa kam zajde, ci aspon s niecim mu pomozem...a olecie sa, casto rychlostou blesku..ale neuveritelne pri tom vystraja, krici, zlosti sa...on by nebehal pod dna v pyzame, jemu to strasne vadi, len sa nechce obliect sam..obedny spanok detto...vstane a uz pride z izby z oblecenim, ze mami oblec ma...a zasa cirkus...lebo toto doma mame samozrejme, ze neoblecies sa, nemas ranajky, olovrant, nikam nejdeme...praktizujeme to..ale ako som spominala, tymto je to o absolvovani kadeho jedneho rada co poobedia ci vecera so zurivostou, revom a krikom...uplne tvrdo a nekompromisne som to zacala riesit niekedy v decembri...boli sme vela doma, potom Vianoce, takze kazdy jeden den bez vinimky obliekanie rano, naobed, poobede, vecer...3 tyzdne vkuse..a 3 tyzdne zlosti, kazde rano plac a mami oblec ma...odvtedy presli uz skoro 4 mesiace a nemeni sa vobec nic...ja som si myslela, ze dieta proste po par dnoch pochopi ze tu niet inej cesty a proste sa budem obliekat..ale nist...on celkovo bol od mala taky, ze tieto nepodstatne veci ho nezaujimali..ked vidim niektore dvojrocne deti ake su samostatne....neter mala mozno 1.5r a vedela stravit hodinu tym, ze sa pokusala dostat papucku na nohu...nas sa o to nikdy nezaujimal a ked aj skusal nieco niekedy tak to bolo len o zlosti ked mu nieco neslo...proste ina povaha...a doteraz tieto veci neznasa a tak s tym neskutocne bojujeme...

@m.i.r.i a spytala si sa ho, preco sa pri tom obliekani tak jeduje, ked mu to ide jedna radost?

@m.i.r.i no možno bolo treba začať natvrdo skôr, oveľa skôr, ale s tým už nič nenarobíš. Mám z tvojho syna pocit, že obliekanie je pre neho niečo, čo ho zdržuje 😉 ,preto sa hnevá, niektoré deti zdržuje aj jedlo....je to skrátka prekážka v tom, aby mohli ísť robiť niečo zaujímavé. Skús sa s ním porozprávať, podľa toho, čo o ňom píšeš, je veľmi inteligentný, normálne, ako s dospelým - vieš, som smutná z toho, keď pred každým obliekaním začneš jačať a neviem, prečo to robíš, môžeš mi to povedať? Chápem, že to nemáš rád, aj ja niektoré činnosti nemám rada, ale tým, že budeš jačať, si to obliekanie neuľahčíš a ja ťa nemôžem obliekať, lebo pôjdeš o chvíľu do školy, už si veľký chlapec. Mohla by som aj ja niekedy začať jačať a hnevať sa, keď niečo nechcem robiť? Čo keby sme sa vymenili - ty sa oblečieš bez hnevu a ja budem jačať a hnevať sa vždy, keď bude treba robiť niečo, čo až tak nemám rada. .....nemusíš položiť samozrejme všetky otázky, uvidíš, ako bude reagovať. Pochváľ ho, keď sa oblečie a môžeš mu na hodinách ukázať, že to obliekanie trvá len chvíľočku (hodiny so sekundovou ručičkou). Môžeš mu pre neho ešte abstraktný pojem o čase priblížiť napr. farebnými kockami - napr. dvadsať modrých kociek - nočný spánok, malá kocka obliekanie (farba podľa jeho obľúbenej 😉 ), raňajky jedna oranžová....škôlka sedem zelených....atď, takto si možno uvedomí, že to obliekanie je len maličkou časťou dňa, ak teda je to o tom, že ho to zdržuje. Lebo to môže byť aj boj o moc 😖 , kto z koho....kto komu bude veliť...

@m.i.r.i
ja napr niesom zastanca vychovy typu ak neurobis toto nesmies hento, skus po dobrom, najdi nejaku formu hry nohu do rukava a podobne posrandujte pri tom dotahujte ja napr aj pri takych beznych veciach detom spievam bud si vymyslim nieco na aktualnu cinnost alebo bezne detske pesnicky, riekanky. Za vestko chvalit Moj ma 4.5 a vyzlecie sa, oblecie sa sam a pouklada veci na kopku. Dokonca aj v skolke sme dostali pochvalu ze mu nepomaham v satni. A odpozoroval to uz aj dvojrocny jeho to ani ucit nebolo treba. Ja som tiez zo zaciatku mala takyto pristup co spominaju baby, ale som si uvedomila ze som ako gestapak, same prikazy zakazy, krik, uvedomila som si, ze ani mne by sa nepacilo keby sa so mnou takto niekto rozpraval a su to predsa este len DETI, v niecom su sikovnejsi v niecom nie, nemusim mat dokonale dieta pre mna bude uzasne vzdy a naucit sa to nauci skor ci neskor a bodka.

@janaspa pekne napisane..ja presne s takymito pocitmi potom bojujem - na jednej strane, ze ved uz je dost velky, uz BY MAL tieto veci robit sam a iba asi so mnou cvici..na druhej strane presne si hovorim, ze kazdy je na nieco..na nieco sa chyti..nas nie je velmi na prakticke veci...strata casu..neznamena to, ze to nevie ale ho to proste nebavi a nezaujima..a viem, ze to tak nebude vzdy..no co...takze povzdbudit, pomotivovat, ale nezblaznit sa..je to mozno vo mne, ze ocakavam nieco co ma byt akoze tabulkovo bezne a hlavne ked tlaci babka, tlaci okolie...mne to ani neprakaze ked si ho rychlo obleciem a mam svaty pokoj...on je spokojny aj ja...a pritom v skolke nie je ziaden problem..oblieka sa uplne sam..aj zips zapne....doma to je boj a vyjednavanie...a robi to len zlobu...ja inak tiez som zvykla recitovat aj spievat...od malicka...ked sme museli ist dlhsiu cestu, alebo ak nahodou musel jest nieco co nemal rad..to sme recitovali a potom vsetko naspamat vedel ;)

@m.i.r.i ono mňa on direktiv odradila ešte jedna dôležitá vec keď presne moj slovník,ton hlasu gestá začal aplikovat starší na mladšom. Proste nastavil mi zrkadlo ž som sa zhrozila..vies o com to celé je? Že z detí chceme mať dospelých ale to my sme zabudli byť deťmi pozerat sa na svet ich očami a rozmyslat detsky...pr. nas sa veľmi rád hra že je televízor rozpráva rozprávky spieva pesnicky na celý byt direktiva ani prosby aby bol ticho nezabrali, ale ked som ho poprosila aby vypol Telku tak si stlačil gombík na tričku vypol sa a stichol 🙂 alebokeď sa nechceli úmyvat zubky tak raz sme boli auta kefka stierace zúbky okná, inokedy sme pochodovali do kúpeľne ako vojaci, leteli s roztiahnutými rukami ako lietadlá, alebo skákali ako žabka a ja s nimi už si zubky úmyvaju automaticky aj mi tie lietadlá chýbajú🙂a keď si na to spomínam tak budem mať na to pekné spomienky a nemusím si vybavovať krik...nemsla by som dobrý pocit aby deti mali potrebu salutovat a byť v pozore keď zbadaju mamu. Nech si to detstvo uzivaju a nie odtrpia🙂

@ivetlo suhlas. toto mi poradila kmotra, ze aplikovala na svojho syna.
@iwesska nie je to metoda strachu... 4 rocnemu dietatu nevysvetlis.. nechape suvislosti.... akoze ja tuto metodu aplikujem ani nie tyzden, a ono to fakt funguje!!!! poviem raz, poviem druhy krat -- a ked musim povedat treti, tak to rovno capnem po ruke.... okamzite robia to co maju... A fakt po necelom tyzdni musim skonstatovat, ze toto zabera a ja sa nervacim menej.

susedka je bývalá šéfka jaslí,je na dôchodku a pri nej všetky deti sú dobré 🙂 ( občas povaruje v rodine ) má prirodzený rešpekt,používa metódy spred tridsiatich rokov, všetky fungujú 🙂... kam by došiel personál aj napr.v škôlke,keby musel s každým jedným dieťatkom samostatne podľa jeho povahy pracovať....

@1superlienka1 Ahoj, rozmyslam nad kurzom vychova nevychovou, ale stale neviem, ci je to az take super, ako to ospevuju. Bola si s tym spokojna?
Aj ta cena ma odradza. Nedalo by sa to od teba kupit lacnejsie, tie tyzdnove kurzy? dakujem

@iwesska - nechce sa mi čítať celú diskusiu ale poviem čo by som skúsila ja. Všetky hračky s ktorými sa naozaj nehrá a len rozhadzuje čiže neni z ich úžitok, ked bude spať tak niekde schovať dajme tomu do pivnice bez predošlého upozornenia takže o tom nebude ani tušiť, ráno sa mladý pán zobudí a bude kukať že kde zmizli, bolo to tak v Bambulke že si nevážila hračky tak jej ušli tak skús aj jemu tak povedať možno to zožerie, fakt sa tváriť že si nezobrala ty ale odišli sami 😀 možno sa spamätá, nechať ho takto vydusiť istý čas nieže hned vratiť, ak sa s nimi naozaj nehral tak mu chýbať nemôžu ani trpieť tým nebude a ty budeš mať aký taký poriadok. Fakt mu nechaj len to nutné s čím sa ozaj hrá.