Ako pomôcť 5-ročnému dieťaťu vyrovnať sa s úmrtím psa?
Dobrý deň. V decembri nám zomrel psík. Po chorobe kedy už nebolo pomoci a zlyhali mu už všetky dôležité životné funkcie, tak sme sa s ním museli rozlúčiť a nenechať ho viac trápiť.
Ide o to, že mám dcéru, takmer 5 ročnú a začala sa meniť. Je pravda, že podstúpila zákrok a nebola dva mesiace v škôlke ale aj po prázdninách vždy bez problémov nabehla. Teraz akoby nanovo prechádza adaptom. Pripisovala som to dlhému odlúčeniu od spolužiakov v škôlke ale pred pár dňami ma napadlo že vlastne žiadna výrazná zmena ani nič zásadné v rodine nenastalo ale môže niesť ťažko stratu psíka. Je tomu tri týždne čo sme urobili toto najťažšie rozhodnutie v našom živote. Po vianočných prázdninách dcéra nastúpila do škôlky a je ako vymenena. Milovala škôlku, teraz veľké scény a plače že nechce chodiť. Ráno výstupy cestou do škôlky, plače aj po odovzdaní. Učiteľky dennodenne referujú, že s ňou bojujú a plače. Myslela som že jej mohlo uskodit že nebola s kamarátmi a vyčlenili ju z kolektívu. Ale po mojom opýtaní sa pani učiteľky bolo že sa hraje s deťmi, dokonca aj keď pre ňu prídem pekne komunikujú, zhovárajú sa, zdravia sa ak sa v šatni stretne s iným spolužiakom. Učiteľky má rada, nie je problém. Dva dni dozadu tak srdcervúco plakala, že sa až povracala. Začala som uvažovať nad situáciou ako ju riešiť a zmyslela som si že síce u nás nenastala žiadna zmena, posledné obdobie bolo emotívne a plačlivé pre mňa vzhľadom k odchodu nášho psíka. Bol u mojich rodičov ku ktorým chodí a mala ho rada, mali pekne puto medzi sebou. Mojich rodičov videla plakať a mňa tiež. Tak som si spojila tieto súvislosti, že to bol vlastne jej prvy kontakt so smrťou a či to vie vôbec v hlavičke spracovať. Videla nás smutných a že sa možno o mňa boji. V škôlke nič nehovorí len kedy príde mama a že jej chybám. Place vyslovene za mnou.
.
@blavackaerika A vieš prečo nechce chodiť do škôlky, čo jej tam prekáža? V súvislosti s týmto mi napadlo to že proste príde domov a ty tam už nebudeš, ani u starkovcov nebola s tým psíkom a ked prišla už nebol... Určite by som jej vysvetlila primerane veku, že psík bol chorý, trápil sa, že chodil po veterinároch a umrel a teraz je za dúhovým mostom. A teda zistiť prečo nechce chodiť do škôlky, ak sa bojí o teba, povedať že ty si zdravá, tebe sa nič nestane...
kúp balonik obyčajný naplnení heliom , chodte na pekné miesto vysvetli jej že psík je preč a že sa s ním môže rozlúčiť , povie pár slov alebo také niečo , vypustite balonik a môžno to pomože
dobraj dcere ten smutok, je to omnoho "lepsie" vypustit emocie, ako ich v sebe dusit, ono sa to casom prevali a bude este silnejsiie... je to len mesiiac dozadu, to je velmi kratka doba, plus bola velka pauza v skolke, ze jej chybas je jasne, rovnako si uvedomila "smrtelnost" mozno prvy krat, ja si dobre pamatam, ze kazde nase dieta malo fazu, kedy si uvedomilo smrtelnost a konecnost zivota, ze mama a ocko umru a ze vlastne aj ono a pre kazde z nich to bol dost krizovy moment, s ktorym bojovali par tyzdnov, chcelo to sa o tom vela rozpravat a uvedomit si, ze vlastne zivot nikdy nekonci, pretoze zijeme dalej v nasich detoch a ich detoch a ich detoch, cisto co sa tyka genetiky... mojim to vzdy pekne pomohlo tak vysvetlit... a ze duse su hviezdy a davaju na nich pozor... ale tomu rozhovoru sa proste nevyhnes, musis sa pytat tie spravne otazky a aj to dieta pocuvat... jednoduchý rozhovor to nie je. Psychologovia maju cakacky 6-9 mesiacov, to je ti teraz na dve veci...
Vysvetlila by som jej rozdiel, že zvieratká žijú krátko, lebo starnú rýchlejšie, že ľudia to majú inak a že zvieratko príde a odíde niekoľkokrát v živote ľudí.
Že ľudia zomierajú starí a to vy ešte nie ste, že psík bol už starý dedko
Ako každý, aj dieťa potrebuje čas, aby sa s tým vyrovnalo. Normálne o tom hovorte, keď bude chcieť. Vysvetli jej, že je to bežná súčasť života. Proste to musí len spracovať a prijať.
@blavackaerika podla mna je to skor tym, ze dlho v skolke nebola. Jednoducho doma jej bolo lepsie. Ani nam sa nechce ist do prace, lepsie je lenosit doma. Keby to bolo psom, rozpravala by o tom alebo nejakym sposobom naznacila, ze jej chyba prave ten a to nemam pocit, ze by si spominala v prispevku.
@blavackaerika podla mna je to skor tym, ze dlho v skolke nebola. Jednoducho doma jej bolo lepsie. Ani nam sa nechce ist do prace, lepsie je lenosit doma. Keby to bolo psom, rozpravala by o tom alebo nejakym sposobom naznacila, ze jej chyba prave ten a to nemam pocit, ze by si spominala v prispevku.
@senta_sofia áno spomína mi ho často a sama od seba, večer chce rozprávku o psíkovi keď ju uspavam, počas dňa sa pýta čo robí, a či večer bude svietiť jej hviezdička. Už pred ňou neplačem, je mi ťažko o tom hovoriť ale emócie musia ísť bokom.
Do škôlky sa vždy tešila doteraz a hovorila aby som pre ňu chodila čo najneskôr, keď aj bola v zbernej triede ani nechcela odísť, keď som prišla.
Nemyslim si, ze by malemu dietatu takto mohol chybat pes. Odpoved by som hladala v tom, ze mala zakrok a bola dlho mimo kolektivu a plus k tomu tvoje uplakane spravanie. Nemohla si to aj nejako spojit s tym, ze ona bola u lekara aj pes a on uz sa nevratil, proste ktovie co v tej detskej hlavke sa deje. Urcite by som ju ubezpecila ze jej ani tebe sa nic nestane.
@blavackaerika A vieš prečo nechce chodiť do škôlky, čo jej tam prekáža? V súvislosti s týmto mi napadlo to že proste príde domov a ty tam už nebudeš, ani u starkovcov nebola s tým psíkom a ked prišla už nebol... Určite by som jej vysvetlila primerane veku, že psík bol chorý, trápil sa, že chodil po veterinároch a umrel a teraz je za dúhovým mostom. A teda zistiť prečo nechce chodiť do škôlky, ak sa bojí o teba, povedať že ty si zdravá, tebe sa nič nestane...
@marsmykkok áno možno si to uvedomuje a je to strach o mňa. Do škôlky chodila s radosťou. Vždy sa tešila hovorila ako už chce ísť do škôlky. Učiteľky som sa pýtala, problém s deťmi nemá a aj o ucitelkach vraví pekne, nemenili im učiteľky, takže ani tam nenastala zmena.
v tejto suvislosti mi ozaj nepríde, že ked ide do školky tak plače pre psa. To by zrejme plakala aj doma atd..
možno by nový psík situácii pomohol.
Poznám prípady keď si po smrti psíka zadovážili nového do týždňa. dokonca takú istú rasu aj farbu.
My sme tiež prišli o psíka v sept., ale ja už nechcem. pre mňa to bol jediný krásny pes v našom živote. náhradu odmietam.
@blavackaerika podla mna to bolo na nu vela. Operacia, strach o svoj zivot, tvoj smútok za psom, tvoj strach z operacie. Deti vsetko vnímajú aj ked to nevedia pomenovat. Proste ty ako dospela vies uzkost potlačiť ale mala nie. To co opisujes su klasicke uzkosti u deti. Porad sa s detskou psychologickou ako na to. Vela sa rozprávajte aj o jej strachu z operacie. Ze strach je normalny, kazdy sa boji. Skúšajte ten strach imaginarne zahadzovať. Su na to metody. Googli alebo YT. Kazdy vecer zahodiť nejaky strach. Kreslite tie strachy a chodte ich pustit do rieky, potoka. Ked za zobudíte, tak jej davaj pozitivne afirmacie od rana. Myslis, ze mi dnes v skolke nakreslis nieco pekne? Ked pre teba pridem, tak mi to das. Potom mi povies aku rozpravku ste si čítali, tak pocuvaj a mi ju porozpravas. Co budeme robit ked prideme domov? Zahráme sa človeče. Zo skolky sa jej venuj aspon pol hodinku. Len jej. Kasli na domace prace, varenie. Nezľahčuj jej plac. Plakali si? Preco? Popis to. Ako ti viem pomoct? Si skvela. Kazdy den to zvladas lepsie a lepsie. Si uzasna. Plus to co ti poradi psychologicka.
možno by nový psík situácii pomohol.
Poznám prípady keď si po smrti psíka zadovážili nového do týždňa. dokonca takú istú rasu aj farbu.
My sme tiež prišli o psíka v sept., ale ja už nechcem. pre mňa to bol jediný krásny pes v našom živote. náhradu odmietam.
@anonym_95508d presne tak. Ja taktiež. Pre nás bol nenahraditeľny. Bol so mnou polovicu života, krásnych vyše 18 rokov. Žila som s ňou, spávala v jednej posteli (malý 2kg yorkshire) časom keď som si usporiadala život, osamostatnila sa, vydala, porodila deti ostala s rodičmi v rodinnom dome čo bolo lepšie ako v bytovke s dvomi malými deťmi... Rodičov navštevujem vďaka blízkosti často, maju dom 2-3 km od nás, ale vzhľadom k veku a riešeniu ich dovoleniek nás už nechcú časovo obmedzovať keďže máme deti. Pre mňa to nie je žiadne obmedzenie, ja som nášho psíka milovala a vychutnávala som si každý moment v jej prítomnosti ale oni sa tak rozhodli že už nie, že je to záväzok na ďalších cca 15 rokov plus a nikde nie je istota či tu dovtedy budú.... samozrejme nad tým že by tu neboli ani neuvažujem, ale akceptujem ich rozhodnutie, ja by som ju rovnako nevedela nahradiť, pre mňa bola nenahraditeľna...
v tejto suvislosti mi ozaj nepríde, že ked ide do školky tak plače pre psa. To by zrejme plakala aj doma atd..
@anonym_41ed5f možno si to spája a boji sa aj o mňa, netuším, čo sa odohráva u nej. Ale aj po letných prázdninách a 2 mesačnom odlúčení kolektívu s radosťou v septembri nastupovala..
@blavackaerika podla mna to bolo na nu vela. Operacia, strach o svoj zivot, tvoj smútok za psom, tvoj strach z operacie. Deti vsetko vnímajú aj ked to nevedia pomenovat. Proste ty ako dospela vies uzkost potlačiť ale mala nie. To co opisujes su klasicke uzkosti u deti. Porad sa s detskou psychologickou ako na to. Vela sa rozprávajte aj o jej strachu z operacie. Ze strach je normalny, kazdy sa boji. Skúšajte ten strach imaginarne zahadzovať. Su na to metody. Googli alebo YT. Kazdy vecer zahodiť nejaky strach. Kreslite tie strachy a chodte ich pustit do rieky, potoka. Ked za zobudíte, tak jej davaj pozitivne afirmacie od rana. Myslis, ze mi dnes v skolke nakreslis nieco pekne? Ked pre teba pridem, tak mi to das. Potom mi povies aku rozpravku ste si čítali, tak pocuvaj a mi ju porozpravas. Co budeme robit ked prideme domov? Zahráme sa človeče. Zo skolky sa jej venuj aspon pol hodinku. Len jej. Kasli na domace prace, varenie. Nezľahčuj jej plac. Plakali si? Preco? Popis to. Ako ti viem pomoct? Si skvela. Kazdy den to zvladas lepsie a lepsie. Si uzasna. Plus to co ti poradi psychologicka.
@betulinka1 vieš čo je paradox? Že mám vyštudovanú psychológiu (vysoká škola) ale tým že sa to týka bytostne mňa/nás, tak to je ťažšie posudzovat. Samozrejme skúšam akékoľvek metódy, motivácie, odmenu za to, že nebude plakať ale každý deň sa prekvapim čo nové sa od učiteľky dozviem. Sľúbi, že nebude plakať ale cestou do škôlky a rovnako večer pred spánkom to na ňu doľahne. Nevie to v sebe potlačiť.
Zákrok bol bežný výber mandlí, síce sa skomplikoval a mala problémy pri samotnom výkone, aj masívne krvácanie, ale všetko sme to pekne odkomunikovali. Dôsledne sme vyberali súkromnú kliniku s odborným prístupom, aby z toho nemala traumu. Klinika nepôsobila ani ako nemocničné prostredie. Povedala som jej že nafukne balónik, trošku si tam pospi, zobudí sa a ideme domov. Stres som nemala, ja som tento výber v detstve podstúpila 4x a v 17 rokoch taktiež. Takže som vedela že je to rutinná záležitosť a nie je sa čoho obávať. Možno sila zvyku, a možno aj to, že vie že som s mladšou dcérou doma, tak by chcela byť aj ona... Netuším, pretože sa uzavrela a nechce rozprávať, jediné čo povie je, že jej chybám a preto za mnou plakala.
@senta_sofia áno spomína mi ho často a sama od seba, večer chce rozprávku o psíkovi keď ju uspavam, počas dňa sa pýta čo robí, a či večer bude svietiť jej hviezdička. Už pred ňou neplačem, je mi ťažko o tom hovoriť ale emócie musia ísť bokom.
Do škôlky sa vždy tešila doteraz a hovorila aby som pre ňu chodila čo najneskôr, keď aj bola v zbernej triede ani nechcela odísť, keď som prišla.
@blavackaerika z toho, co pises, si skor myslim, ze prenasas svoju traumu zo straty psa na nu. Jej bolo doma dobre, dva mesiace su v zivote takehoto cloviecika dost dlha doba a navyse uz si vie zratat, kde sa citi lepsie.
@betulinka1 vieš čo je paradox? Že mám vyštudovanú psychológiu (vysoká škola) ale tým že sa to týka bytostne mňa/nás, tak to je ťažšie posudzovat. Samozrejme skúšam akékoľvek metódy, motivácie, odmenu za to, že nebude plakať ale každý deň sa prekvapim čo nové sa od učiteľky dozviem. Sľúbi, že nebude plakať ale cestou do škôlky a rovnako večer pred spánkom to na ňu doľahne. Nevie to v sebe potlačiť.
Zákrok bol bežný výber mandlí, síce sa skomplikoval a mala problémy pri samotnom výkone, aj masívne krvácanie, ale všetko sme to pekne odkomunikovali. Dôsledne sme vyberali súkromnú kliniku s odborným prístupom, aby z toho nemala traumu. Klinika nepôsobila ani ako nemocničné prostredie. Povedala som jej že nafukne balónik, trošku si tam pospi, zobudí sa a ideme domov. Stres som nemala, ja som tento výber v detstve podstúpila 4x a v 17 rokoch taktiež. Takže som vedela že je to rutinná záležitosť a nie je sa čoho obávať. Možno sila zvyku, a možno aj to, že vie že som s mladšou dcérou doma, tak by chcela byť aj ona... Netuším, pretože sa uzavrela a nechce rozprávať, jediné čo povie je, že jej chybám a preto za mnou plakala.
@blavackaerika nepovedala by som, ze si psycholog. Alebo sa nevies odosobnit ako sama pises…ja teda psycholog nie som, ale nie je prave vhodne dat tomu placu volny priebeh namiesto odmenovania ked nebude plakat? Preco to takto potlacat? To je psychologicky vhodne? Ja vsade citam skor opak. To nerypem, len sa normalne pytam. A aj ked mozno mas pocit, ze zakrok bol v pohode a vsetko pochopila, nie som si uplne ista ci to bolo az tak v pohode. Ja som ako 6r bola na operacii a sice si to nepamatam velmi, ale rodicia casto spominali ako som potom asi rok mala extremny strach z lekarov, takych kde som predtym chodila uplne v pohode.
Pises, ze ty si sa nestresovala a brala to rutinne, ok, ale na mna ako nezainteresovanu to celkom posobi tak, ze ona ma stres preneseny z teba, asi skor zo straty toho psa, ale mozno nevedome to tam niekde posuvas na nu. Nechap ma zle, nekritizujem, len tak uvazujem, a si myslim, ze deti vnimaju viac ako si myslime.
ahoj, my sme mali podobny "problém" Museli sme naseho psa utratit, kto bol sucastou zivota nasich deti (uz sme mali toho psika, ked sa narodili deti)
Mensi syn sa vyplakal po tom, ako sme ho pochovali ale vacsi syn nie ... dost dlho mu trvalo cele pochopit a ten smútok nosil dlho (celé vianoce poplakával, aj ked pocul iba peknú hudbu v telke ...) je velmi citlivy... (este minuly rok)
Psychologicka mi odporucala nejaké to rozlucenie so psíkom, nech mu nieco namaluje a dáme na hrob, alebo pustit toho balónika .... tak vsetko sme vyskusali, nakoniec potreboval len cas na ten smutok, celé to prijat ... ja som bola rada, ked nakoniec plakal aj on, ze mu chyba nas pes ... to plakanie je dobré podla mna ...
Este nám velmi pomohlo, ze kazdy vecer cítame rozprávku, deti si zvykli a to je nas vecerny ritual (rozprávky sú velmi dolezité!)
Od tej doby je vsetko v poriadku, a nakoniec máme aj nového psika doma 🙂
(a z neho sa zbláznim zase ja) :D
Ak robi sceny pred skolkou, fakt si nemyslim ze je to kvoli tomu ze Vam uhynul pes, skor kvoli tomu, ze v tej skolke 2 mesiace nebola kvoli zdravotnym zalezitostiam. Bola doma, bola spokojna, a tak teraz nechce do skolky. Fakt si myslim ze ine dovody tomu pripisujes len Ty... A navyse ked citam v komentaroch, ze vlastne psa si nechala rodicom a nebyval uz potom s vami ked si mala deti.
Mozno dalsie zvieratko zadovazit? Tiez to moze byt kombi faktorov. Nas v 5 rokoch uplne bez priciny zacat riesit otazky ako smrt a co je po smrti a hovoril, raz budes Oma a tiez zomries, kazdy zomrie. Tak sme sa o tom detailne asi mesiac bavili. Potom to preslo. Ja som mu povedala ciste moj pohlad, v co verim ja. Co si myslim. Tiez chodime bezne na cintorin, mame Dona urnu s nasim psikom. Treba mat take zdrave hranice V tomto . Podla mna sa dcers potrebuje o nieco opriet, mozno co ju bavi, co ma rada. Mne pride, ze toho na nu bolo vela naraz
Ja som sa s tym stretla, v rovnakom veku. Psa nám zrazilo auto až mu čreva vyšli von. Do dnes to mam pred očami 😪 S mamou sme si išli na druhý deň po druheho psíka a bolo po smútku 😊
ja uz by som sa v tom nevrtala- podla mna to so psom nesuvisy kedze bola ok ale nastala zmena az so skolkou ... skor skus zistit co ju trapi a monzo ma len take obdobie .. vela deti ma placlive dni ... a potom lusknutim prsta nic.... .. mojej zomrel pes ked bola starsia .. ale ona plakala od rveho dna .. stale na nu spomynala rozpravala o nej etc... a teraz? stale na nu spomyname ale uz mame psa noveho .... uz nema cas tolko plakat .. zamestnali ju konicky v skole ,,, priatelia a aj novy pes ...
@blavackaerika nepovedala by som, ze si psycholog. Alebo sa nevies odosobnit ako sama pises…ja teda psycholog nie som, ale nie je prave vhodne dat tomu placu volny priebeh namiesto odmenovania ked nebude plakat? Preco to takto potlacat? To je psychologicky vhodne? Ja vsade citam skor opak. To nerypem, len sa normalne pytam. A aj ked mozno mas pocit, ze zakrok bol v pohode a vsetko pochopila, nie som si uplne ista ci to bolo az tak v pohode. Ja som ako 6r bola na operacii a sice si to nepamatam velmi, ale rodicia casto spominali ako som potom asi rok mala extremny strach z lekarov, takych kde som predtym chodila uplne v pohode.
Pises, ze ty si sa nestresovala a brala to rutinne, ok, ale na mna ako nezainteresovanu to celkom posobi tak, ze ona ma stres preneseny z teba, asi skor zo straty toho psa, ale mozno nevedome to tam niekde posuvas na nu. Nechap ma zle, nekritizujem, len tak uvazujem, a si myslim, ze deti vnimaju viac ako si myslime.
@anonym_dc61bf nikto nepísal že som psychológ, len že to mám vyštudovane a to je rozdiel. Pracujem v úplne inej sfére.
