Dieťa sa v škôlke nezapája: Je čas na psychológa?

Začal chodiť tento rok? Možno len takto reaguje na obrovskú zmenu v jeho živote. Ale návšteva čo spomína vyššie stojí za zváženie. Nemusí to byť nič, ale môže to byť hocičo.

@andulka220989 treba tam vymenny listok ?

Moj sa teda sprava asi rovnako ale ja to neriesim. Je to o novinke v jeho zivote. Tiez od septembra prvyr az je v skolke. Tiez mi vraveli ze sa nezapaja, neposlucha akurat nie je agresivny...ale aj ucitelky hovoria ze to chce cas a ono to pride. Ja to vobec neriesim teda zatial. Dam mu rok a uvidime co bude buduci rok. Niektore deti neskor zacnu hovorit...niektore chodit...a tak si hovorim ze moj syn zacne posluchat neskor🤣 inak je to upmne normalne komunikativne zive zdrave dieta takze podla mna chce to len cas

Ak sa to deje od kedy je v skolke , vyckala by som .
Ak bol takyto aj predtym smer Psycholog

Nevie zvladat frustraciu , alebo ste to dokaslali ,alebo neni ok …

@kundiboo tak odburava asi stres zo skolky.

@anonym_9d8291 môj bol tiež zo začiatku v škôlke ako neprítomný. Súhlasím s týmto názorom na otazku

@kundiboo Nie. Len sa telefonicky objednať. Väčšinou tam je špeciálna pedagogička a sociálna pracovníčka. Špeciálna pracuje s dieťaťom a sociálna radí kde čo a koho navštíviť napríklad.

Pozri. Minimalne ho vies dat "skontrolovat" ci je vsetko ok. A mozes si skrtnut ak bude ok.
Ale ozaj mame deti v skolke ktore ozaj duchom nepritomne. Alebo zas robia len to co chcu inac trucuju.

nepises vek. ale ak ma okolo 3-4 rokov je to normalne ze sa takto sprava, dolezite je nastavit dietatu pravidla a hranice a hlavne nasledok za porusenie (nemyslim tym rovno bitku...) ak sa to nezlepsi po par mesiacoch potom ries. vysvetlovanie v tomto veku nepomoze, a kricanie uz vobec nie

V škôlke je vaše dieťa neprítomné, utlmené a akoby „mimo“. Doma, naopak, exploduje, kope, kričí, udiera a ignoruje vaše hranice. Tento paradox je klúčom k pochopeniu toho, čo sa v ňom odohráva. Nejde o to, že by vás dieťa chcelo úmyselne provokovať alebo že by bolo „zlý človek“. To, čo opisujete, je typický vzorec preťaženia nervovej sústavy a emočného prestrelenia. V škôlke sa dieťa celou svojou kapacitou snaží prispôsobiť, spracováva obrovské množstvo senzorických podnetov, hluku, pravidiel a nárokov. Keďže jeho nervový systém túto záťaž zatiaľ nevie efektívne spracovať, stiahne sa do seba, navonok pôsobí neprítomne a utlmene. Je to obranný mechanizmus pred preťažením. Akonáhle prekročí prah domova, miesta, kde sa cíti v bezpečí, ten nahromadený tlak a pretlak emócií explodujú. Domov sa stáva „ventilom“. To, čo vidíte ako agresiu, nekontrolórne správanie či ignorovanie, nie je vedomá neposlušnosť, ale fyziologická neschopnosť regulovať vlastné emócie. Vy ako rodičia sa potom dostávate do bludného kruhu, skúšate vysvetľovať, stopovať, zvýšiť hlas aj kričať. Lenže v momente, keď je dieťa v amoku (jeho mozog je v stave „bojuj alebo uteč“), racionálne vysvetľovanie ani krik nefungujú. Zvyšovanie hlasu len prilieva olej do ohňa, pretože jeho už aj tak preťaženú nervovú sústavu dorazí ďalší stresový podnet. Áno, návštevu detského psychológa alebo špeciálneho pedagóga určite odporúčam. Nie preto, aby vám niekto dal na dieťa nálepku, ale aby ste získali presnú diagnostiku jeho senzorického profilu a mentálneho nastavenia. Výborná rečová zásoba a pamäť vylučujú mnohé veci, no zároveň môžu maskovať iné špecifiká (napr. vysokú inteligenciu spojenú so senzorickou precitlivenosťou či deficitom v oblasti exekutívnych funkcií). Odborník vám dá mapu, podľa ktorej sa naučíte s jeho temperamentom pracovať. Keď dieťa reaguje agresiou (kope, capne vás), v prvom rade zastavte fyzické ubližovanie, pokojne, ale pevne ho chytíte za ruky alebo odtiahnite, bez dlhých rečí. Namiesto vysvetľovania či kriku znížte svoj hlas na minimum a skráťte vety na dve, tri slová „Chránim ťa“, „Sme v bezpečí“. Alebo „Nedovolím Ti udierať. Vidím, že si nahnevaný. Pomôžem Ti to zvládnuť“. Hranica zostáva pevná, aj keď sa snažíte porozumieť jeho emóciám. Vysvetľovanie si nechajte na moment, keď je nervová sústava dieťaťa úplne pokojná. často až na druhý deň. Keď dieťa so všetkým plieska a trieska, potrebuje fyzický vybíjací ventil pre nahromadenú energiu. Ponúknite mu konkrétnu alternatívu, hádzať mäkké vankúše do steny, búšiť do matraca alebo silno stlačiť modelovaciu hmotu či loptičku. Nemôžete mu zakázať cítiť hnev, no, musíte mu ukázať, kam s ním. To, čo vyzerá ako úmyselné ignorovanie alebo vzdor, nemusí byť vždy vedomá neposlušnosť. Keď vás dieťa svojím správaním privádza na hranicu síl, dokážete sa na chvíľu odpútať od otázky, ako ho prinútiť poslúchať a začať skúmať, čo vám svojím správaním možno ešte nedokáže povedať slovami? Práve teraz nepotrebujete nájsť účinnejší spôsob, ako ho zastaviť, ale s pomocou odborníka pochopiť, prečo sa tak veľmi potrebuje prejavovať práve týmto spôsobom.

@anonym_296d6b jooooj keby len v škôlke,aj u nás v škole sú mnohé deti "duchom neprítomné"🤪🙏

@kundiboo je toho nanho vela

Zvazila by som skratit pobyt v skolke alebo na chvilu prerusit. Nech sa "zotavi" a uvedomi. Uz zistil, co znamena skolka, nech to spracuje a vykroci nanovo.

Jeden chlapec v skolke bol rakyto predrazdeny, dali tusim 2 mesuace pauzu a nabehol nanovo, uz vedel co ho caka a znasal to lepsie.

Toto su taj citlive situacie. Ziadny rodic by v tom nemal byt sam. Ucitelky v materskej skolke a riaditelky rodicia Vas potrebuju!

@anonym_5f1c31 Nesúhlasím, normálne to nie je.

ja chodim s dcerou k Silvii Potzy do Mediparku, skuste

@kundiboo môj nechce tiež spolupracovať. Má svoju bublinu a keď ju niekto naruší tak sa hnevá alebo place. Ale asi miernejšie ako tvoj.
Idem na konzultáciu c CPP lebo jemu v tom bráni komunikácia. Ja mu rozumiem aj si vie doma povedať ale v škôlke asi nemá takú istotu. Určite bude báť nejakú poruchu komunikácie lebo je aj predčasný ale uvidím čo povedia.
Najlepšie má pobavila správa od učiteliek pre CPP že som odmietla spolupracovať. Neviem síce ako keď som súhlasila so všetkým aj som im vysvetlila ako na neho ale dobre. Asi som blbá…