Učiteľka v škôlke zbila moje dieťa

@abbey1 Prepac, ale ako ti dieta moze byt rovnocenny partner? Ma dieta zodpovednost za teba? Ano, je to ludska bytost a treba sa k nemu chovat s respektom, ale rodic je od toho, aby vychovaval a urcil mantinely a ked sa dieta do nich nevie spratat, tak by to mal riesit, primerane veku a osobnosti dietata samozrejme.

Raz som mala do cinenia s extremnym produktom volnej vychovy a neviem, ci by aj Jo Frost s tym dievcatkom nieco zvladla, kazdopadne mna stalo hodne namahy, aby som celu navstevu nevyhodila z bytu. To dieta za to nemohlo, ale jej mamu by som prehla cez koleno a dostala by, co by do nej voslo. Podla jej otca islo mesacne cca 1000 euro len na nahradu skod sposobenych malou a keby sme mu zapocitali aj tu navstevu u nas, tak by to boli mozno dalsich 400-500 euro

@0silvia0 ono teoreticky toznie velmi dobre. Ako som písala, mám len pár kružkov tyždenne so škôlkarmi a prišla som tam ako najväčšia kamaratka. Samozrejme diskusia, vypočutie, rešpekt.... KEd deti zistili, že som len ich kamoška, vieš čo začali robiť??? Až som dostala par upozornení od riaditela, že si mam urobiť v triede poriadok, LEbo ked ti chodbou polovica detí beží jak splašené kone a druhá polovica sa zastavi pri akvarku a krmi rybičky.. ani jedni ani druhí nepočuvaju, ešte sa smeju a schovavaju aby ma mohli nastrašiť, tak to prestáva byť sranda... Ano ja chápem, je to sranda pre nich a ako moji kamoši si to predsa môžu dovoliť. Ale ja som pochopila, že ta autorita, ktorá tebe pripadá nepotrebná, je bezpodmienečnepotrebná na to, aby sa tie deti dali zvládnuť skoordinovať a najmä aj kvôli ich vlastnej bezpečností. LEbo ked ťa deti nepočuvaju a beru ťa len za parťáka, velmi rýchlo sa môže stať uraz.

@arabela283 a napríklad ja som nebola dieťa, ktoré potrebovalo pár výchovných. Nikdy, opakujem nikdy som žiadnu výchovnú nedostala, moji rodičia mali veľmi liberálnu výchovu, nikdy mi nemuseli hovoriť, čo mám robiť - sama som to vedela. Síce som bola introvert a mala som pocit, že nerozumiem celému svetu, ale vždy som mala kamarátky, v škole som nikdy nerobila problémy, nikdy som nič nevyviedla a nikdy som svojim rodičom nerobila hanbu. Toto nepíšem preto, že sa chcem ukazovať v dobrom svetle ani nič podobné, len to píšem na margo toho, že ja sa na svoje detstvo veľmi dobre pamätám a viem, čo je to nepochopenie od väčšiny. Takže prosím nezovšeobecňuj, nikdy neboli všetky deti rovnaké, ani deti neboli nikdy všetky rovnaké. Alebo som ja sama už mimozemšťan 😀 ? Mimochodom, mám 40 rokov a vyrastala som v sedemdesiatych-osemdesiatych rokoch (detstvo) Ja keby som mala prísneho rodiča, ktorý mi občas jednu pleskne, mňa by sa to hlboko dotklo a len tak ľahko by som to ako citlivé decko nepredýchala.

@vejula Mne autorita nepríde nepotrebná. Treba skôr rozlíšiť prirodzenú autoritu od umelej autority (urobíš to preto, že ja som povedala a končí debata) No chápem že byť kamoška nie je ten vhodný zvolený výber, ale prirodzená autorita by mala sklbiť aj vypočutie, aj občas pokarhanie, aj pevné mantinely. Ja nehovorím aby si pedagóg nechal po hlave skákať. Ja som pre svoje deti kamarátka keď potrebujú, prísna matka keď treba, butľavá vŕba keď je nutné a aj stíhačka keď sa inak nedá. Ide skôr o to namiešať to v takej konzistencii, aby to fungovalo 🙂

@vejula ale ja si to rada vypočujem aj zo strany pedagóga - ako to vníma človek ktorý pracuje s deťmi. Mne to ako matke funguje, ale vieš že nám to nefunguje momentálne v škole, ako sme sa o tom už bavili. Ja to chcem pochopiť, mne to pomôže vypočuť si názor akéhokoľvek pedagogického pracovníka.
Díky.

@cobhan Áno, dieťa mi je partnerom a v podstate sa vychovavame navzajom. Ja ako staršia, skusenejsia mu ukazujem cestu. Mám na to mnohé prostriedky a hľadám vždy najvhodnejší a najúčinnejší spôsob. A k ním strach, výchovné a umelá utorita založená na takýchto princípoch, nepatria. Ak sa zachovam neprimerane, viemsa i ddieťaťu ospravedlniť. Rovnaké správanie ocakavam i od dieťaťa.
Nikto nie sme neomylni a robíme chyby, občas reagujeme neprimerane a potrebujeme usmernenia. Na tom sa zhodneme všetci. Ide vsak o naše vnímanie fyzických trestov. Ja ich považujem za osobne zlychanie v danej situácii spôsobené iným stresom, tlakom, nie za výchovný prostriedok.

Prípad,ktorý spominas je podmienenosť celkovo nevhodnou výchovou a prístupom rodičov Ver, že tam bu capnutie nič nenapravilo.
Je škoda a smutne, že niektorí nechcú vidieť fakt, že sa slušný človek dá vychovať o inak.

@abbey1 Usmevne... neviem, ci rozoznavas fyzicky trest a capnutie po zadku🙂 Zaujimave, ze som nenavstevovala detskeho psychologa, alebo ze k nam nenabehla socialka🙂 Dieta sa vyvija a formuje, potrebuje hranice a informacie. Ano, treba sa riadit psychologickymi a pedagogickymi radami, bez toho sa dieta vychovat naozaj neda... 🙂

@arabela283 Je zjavne, že chápať nechceš a snažis sa obhájiť svoje. Ja niekde spominam sociálku, návštevy psychológa? Či vidíš a domyslas si svoje? Nuž tvoja vôla.
Snažila som sa len poukázať, že vami uvádzané pseudofakty, že tie nezvladatelne deti má za následok nevychovavanie vychovnymi, su nepravdivé. Ale kazdy si bude veriť svojemu.
Úsmevne, či skôr smutne su vaše tvrdenia a prekrucania. A áno capnutie je fyzicky trest. Týranie tí nikde nespomínam.To už je úplne iná kapitola.
Ktoré pedagogické, či psychologické odporúčania spomínajú fyzicke tresty?

@0silvia0 Neviem, ci je zovseobecnovanie, ak napisem, ze sme sa narodili do inej doby ako nasi rodicia a zvladli nas vychovat bez toho, aby sa radili so psychologmi. A v case,ked rastli moji rodicia, bol zivot uplne iny ako ked som vyrastala ja, takze bolo to pre nich rovnako zlozite, ako pre nas dnes. Alebo ze v obchode, v mhd a v parku vidim deti, ktore sa hodia o zem, ak nedostanu to,co chcu. To mam na mysli, ak poviem, ze dnesne deti su vychovavane ako egoisti, s volnostou pod heslom: "si moj rovnocenny partner." Ja som bola "zive" dieta a ani ma doma netyrali,ani som nikdy nedostala facku, ale po zadku, to ano. Ale rodicia ma od mala viedli k hodnotam prirodzene, neskusali na mne psychologicke postupy, ani ma nevyzdvihovali na piedestal. A nezanechalo to na mne ziadne nasledky🙂 K dietatu si treba najst cestu, ako s nim diskutovat a ako si presadit prirodzenu autoritu. Mnohe matky roka s ich pristupom napachaju na detskej psychike viac, ako jedno capnutie po zadku, ale hlavne,ze maju nacitane 🙂 Nie kazde dieta je na takej urovni, aby mohlo diskutovat s matkou ako s rovnocennym partnerom, co sa mi zda trochu pritiahnute za vlasy a nie kazdy rodic vie pouzit psychologiu v praxi. A je rozdiel, ak je dieta introvert ako ty, ktore ma svoj vnutorny svet a dieta, ako ja, ale to je opat na rodicovi, aby odhadol, ako ho vychovat spravne a co nanho plati. A mne to,ze som dostala po zadku, ked som pokreslila stenu voskovkami, urcite neuskodilo🙂 A uz ked tak zovseobecnujem, treba sa pozriet napr. na ucitelov v skolach. Ako sa vyjadruju o dnesnych detoch a ako sa im uci..

@abbey1 Nebudem s tebou diskutovat o tom, ci dieta je rovnocenny partner, ani o tom, ci je capnutie po zadku spravne alebo nie. Evidentne mas z psychologie vela nacitane. Vychovavaj si dieta tak, ako uznas za vhodne🙂 Toto je diskusia, vyjadrili sme obe nazor a to,ze sa nezhodneme neznamena, ze sa zacneme presviedcat o svojej pravde. A uz posledne k tomu: nezacala som ziaden moj prispevok stylom: Je statisticky dokazane,.... Takze vobec nemusis reagovat na to,co si ja myslim,( aj tak to nezmenis) 🙂

@arabela283 Nacitane, ale hlavne mám odzite a vyskusane doma i v škole. Amo, deti svoje i zverené vychovávali podľa svojho. Nepíšem tu s úmyslom presviedčať a nutit, len so zámerom ukázať, že to ide i inak.

@arabela283 ja už som niekde písala že ja capnutie po zadku neodcudzujem. Len treba aby vedel rodič rozlíšiť kedy to pomôže a ktorému dieťaťu. Mňa keby cápali po zadku ako dieťa bola by to pre mňa maximálna urážka. Ale zas poznám deti, ktorým to určite prospeje. Máš pravdu v tom, že k niektorým deťom sa dá pristupovať ako k partnerovi a k niektorým jednoducho nie. Ako aj rodičia nie sú všetci "uvedomelí", tak isto aj deti sú také i onaké. Dieťa potrebuje autoritu, ale je rozdiel prirodzená autorita a nekompromisná tvrdá autorita. A samozrejme na každé dieťa platí niečo iné a je na rodičovi aby našiel ten správny model výchovy, ale veď vlastne píšem to isté čo ty a rozumieme sa 🙂 Ale na druhej strane aj pre rodiča je to ťažké, niektorý rodič preberá výchovu od svojich rodičov, iný rodič si nevie vybudovať prirodzenú autoritu, ďalší zasa je pritvrdý na dieťa atď. Veru, rodičovstvo nie je ľahká úloha 😖

@0silvia0 ono rozdiel je najmä v tom, že doma maš 2 - 3 deti, aj to rôznej vekovej kategorie, pričom v škôlke maš 20 detí a preto je tam o to dôležitejšie to rešpektovanie učitela a dodržiavanie pravidiel. Či vieš si predstaviť isť na prechadzku s 20 deťmi, pričom každé je osobité. KEby sa jedno zastavilo pri mravenisku a pozorovalo mravčeky, druhé by utekalo na opačnu stranu, lebo tam zazrelo psíka, tretie by plakalo, že mu spolužiak hodil čiapku do kaluže, a tak dalej.... KEd maš 2 deti a jedno zastane pri mravenisku, druhé chytiš za ruku a pozorujete mravčeky spolu. A je to super, vytvaraju si vzťah k prírode atd atd... V škôke kde je 20 detí bohužial nieje možné vyhovieť každému dieťaťu. Ano dá sa to pochopiť ale to dieťatko musí pochopiť tiež, že teraz nieje s maminkou, ktorá ma na starosti len jeho, ale je tam množstvo dalších detičiek a musí sa prispôsobiť pravidlám... Toto vážne treba zažiť, mať na starosti tolko detí, pričom mať zodpovednosť za každé jedno je velmi ťAžké. Učitelka musí v prvom rade dbať na bezpečnosť všetkých a to aj za cenu toho, že sa dieťa jednoducho musí zmieriť s tým, že jeho prianie venovať sa niečomu nebude vypočuté. Pretože keby sa niekomu niečo stane, učtelka bude za to zodpovedná. A učitelky sú tiež matky, maju vlastné deti, je pochopitelne, že nechcu skončiť v kriminale.

@vejula rozumiem čo chceš povedať a plne to chápem. V tomto prípade (použila si veľmi pekný príklad) je asi aj dosť dôležité akým spôsobom pani učiteľka deťom vysvetlí prečo sa pri mravčekoch nemôžeme zastaviť. Ak ich len umlčí a odtiahne preč - necitlivý prístup, ale ak im logicky a citlivo vysvetlí že nie je možné sa momentálne zastavovať a o mravčekoch si dopovieme v škôlke - citlivý, asertívny, rešpektujúci prístup.
Viem že učiteľka/rodič je len človek a nie vždy konáme na 100 percent, nie vždy sa cítime fajn a niekedy môžeme byť nervózni aj unavení, ide o to byť vždy hlavne človekom, nie nejakým robotom...

@0silvia0 len bohužial nie každé dieťa reaguje na citlivý prístup. Je to smutné, ale je to tak. Mam s deťmi tanečnu a to vieš, stačí, že pripravuje CD a už si chalani kopu loptu, dioevčatá vyhadzuju z krabíc všetko čo najdu.... Tí 3 nezbvedníci sa nahanaju potkínaju a podobné srandičky Nepočujem tam ani vlastné slovo. Faktom je, že dlho som nechcela kričať, v presvedčení, že každé dieťa si zasluži citlivý prístup a hlavne ved su to deti, potrebuju sa vyblbnuť. Tak vždy v dobrom som vysvetlovala, nech už odložiqa loptičku, ideme tancovať, nech sa prestanu nahanať, lebo si môžu ubližiť na nožičku. To iste ked sme sa presuvali z tried do telocvične. Vždy v dobrom... detičky pomalšieeeee ale pritom som už letela za nimi, lebo som sa bala aby sa mi niekto nestratiil a potom som si uvedomila, že ktosi zaostáva - ja panika- letieť za ostatnými, či sa vratiť k tomu čo ostal. Tak kričim, detičky pomalšieeee... a idem za tým čo zaostaval, ked sa obratim s hrôzou zistím, že deti v predu už ani nevidim, a len dufam, že trafili dotelocvične... Takto som sa snažila až kým mi riaditel riadne prisne neprehovoril do duše, že to takto nejde a musim si spraviť s deťmi poriadok. A aj ked som myslela, že na deti netreba kričať, aby posluchali, priznala som si, že som sa zmýlila. Musela som sprísniť aby pochopili, že ked niečo poviem platí to. A ano preto, lebo som to povewdala. LEbo ked som im milo vysvetlovala prečo, tak im to bolo jedno a smiali sa mi do tváre a robili si po svojom. Ale tu ti dám za pravdu, že su deti, nak toré plkatí dobréí slovo a tým vysvetlujem, lebo vidím, že to má efekt. Ale skutočne, aj ked sa ti to nechce veriť, sú typy detí, ktoré na vysvetlenie a dobré slovo nedaju, JE to ako o stenu hrach hádzať... Smeju sa ti pritom do oči a maju ťa v paži. Ato je proste fakt.

@vejula ak ti je na pousmiatie môj názor to je tvoja vec, ale až s takými deckami ako ty opisuješ som sa za 25 rokov nestretla, toto, čo píšeš nerobia ani detičky s autizmom, aby dokonca ničili šk. majetok ako si napísala ako aj to ostatné, aspoň nie v kolektíve, dieťa také trucovité doma môžeš mať, ale by si sa divila aké dokážu byť v kolektíve vymenené. 🙂 a to, čo som napísala, niesú riešenia, ale takto sa to rieši u nás v škôlke, ak by si mala takéto problémové dieťatko samej by sa ti nepáčilo, keby ti ho vylúčili z kolektívu, na to je pedagóg, aby vedel ako to riešiť, deti sú rôznej povahy tak ako aj my dospelí,ale ich ešte treba usmerňovať, lebo sa len učia, nevedia, čo je dobré čo zlé, postupne sa to naučia, ale ak už dokáže byť dospelí uštipačný aké môže byť jeho dieťa? Presne tak ako píše abbey1 Deti máme také, aké si ich vychováme. Máš ešte malinké deti, aj tvoje môžu byť doma dobrulinké, zlatunké a prídu do kolektívu a môžu sa byť, môžu hrýzť a teraz ho majú vylúčiť? Určité záležitosti sa postupia detskému psychológovi, ale nie každá hlúposť, ale aj napriek tomu má dieťa právo navštevovať kolektív. A už to sama vidím ako by si to ty riešila, keby ti nebodaj uitelka povedala, že tvoje dieťa niekoho trebárs poštípalo, neverila by si tomu, lebo doma to nerobí, ale keby druhé dieťa poštípalo to tvoje, tak by si robila poriadky hneď. Veľa rodičov je aj takýchto, chyby vidia len v druhých a pri svojich zatvoria oči, ak by sa to takto riešilo, že dieťa nemá byť v škôlke, lebo dupe nohami, trucuje a hádže sa o zem, tak by tam asi nemal kto chodiť. 😉škôlky by boli prázdne, lebo každé dieťatko má svoje vrtochy, ale to aby ničilo šk. majetok je už prehnané. 😖
Ako som napísala, je to tvoj názor a nikto ti ho neberie.

@vejula aha, až teraz, keď som si prečítala príspevky vyššie a pochopila som, prečo si mi to napísala, ty vedieš tanečný krúžok v materskej škole a máš problém s deťúrencami natolko až ťa napomenul riaditeľ a vidíš chybu v deťoch, nepočúvajú ťa, nemajú pred tebou rešpekt a usmievajú sa ti do tváre. Myslíš si, že chyba je tam? My sme mali dve mladé holky asi v tvojom veku, čo viedli krúžky jedna mala výtvarnú-to bolo super, druhá angličtinu-to bolo hrozné, deti ju vôbec nepočúvali, nakoniec prišla iná holka a vedela ako s deckami, tak bolo všetko v poriadku. Jednoducho ti to nejde a není to o kriku alebo kamarátstve. Môj brat má so svojou manželkou tanečnú školu a majú tam detičky od troch rokov, tých detí tam majú na jednu skupinu asi25 a tréningy dva za deň, vždy s inou skupinou, ak by to bolo ako ty píšeš, už by tú školu asi nemali a boli by v blázinci, takže sa pousmievaj nad príspevkami skúsenností naďalej, ale radila by som ti pousmiať sa nad sebou, ak chceš učiť, tak si vyber staršie deti v škole, s ktorými sa lepšie pracuje, tam ak si vytvoríš kamarátsky vzťah, tak máš to vyhraté.

@nika185 no tak to je super, že to u vas funguje. JA mam so škôlkarmi tanečný kružok a ked detičky tancovať nechceli, alebo robili druhym deťom zle, tak so povedala, nech sedia pekne na lavičke a pozeraju na ostatných. JA nenutim deti, ked nechcu. A mam ten kružok len od tohto šk roka a už za ten čas dieťa pustilo vodu a dalo na bok kohutik - takže potopa. Povyhadzovalo z vetračky lopty z telocvične, rozbilo pohar na pitie, potrhalo žiacke knižky ostatným detičkam... Nehovoriac o klasickom potkýnaní, či zhadzovaní počas tancovania. JEdneho žiaka som už odmietla na tanečnu brať. JEdnoducho ani po dobrom ani po zlom a ja sa musím venovať deťom, ktoré maju zaujem tancovať, rodičia si za to zaplatili. Nemôžem pol krúžku len nahanať jedno dieťa alebo zbierať črepy, či utierať potopu.

@nika185 ako hovorím už je to omnoho lepšie, deti už idu pekne v rade, neutekaju mi... 🙂 Takže ok, len som musela pochopiť, že nie na každé dieťa platí vysvetlovania, občas človek musí aj prísnejšie.

@nika185 a možno preto mi to tak nejde, lebo niesom zvyknutá vystupovať voči ludom (i deťom) z pozície autority. Ano som rada kamaratka a nieje pre mna prirodzené chovať sa autoritatívne. A vôbec sa necítim dobre, ked musim zvyšovať hlas, ale bez toho to bohužial nejde.

@vejula nehnevaj sa, ale vyučuješ v polepšovni? Akože nič v zlom, ale je to na zamyslenie ☹ Si jednou nohou potom v base, lebo je to velká zodpovednosť, ak si nevieš dať s nimi rady, môže dojsť lahko k úrazu, ak máš v skupine takéto deti, to znamená, že ich to nebaví a treba sa porozprávať s rodičom, že dieťa nemá záujem spolupracovať, že si to neberieš na zodpovednosť ak sa niečo stane, že ty sa musíš venovať deťom, ktoré to tancovanie baví. A vzala by som k rozhovoru aj to neposlušné dieťa a nech samé povie, či chce naďalej tancovať, ak ho to naozaj nebaví, povie to aj pred vami, ale niekedy je to aj chyba rodičov, lebo nútia deti k tomu, čo baví viac ich. Inak, niekedy je to horšie z dospelákmi ako s deckami, ale treba to skúsiť. Tak držím palce, aby si to zvládala. 🙂

@nika185 deti sa menia a zial nie k lepsiemu :( Staci, aby bol v triede jeden zle vychovany a trpi tym cely kolektiv, lebo ucitelka vacsinu casu hasi prusery po tom jednom a ostatne deti si robia, co chcu. V triede mojej dcerky (1 - 2.5 roka) boli dvaja nezbednici, jedneho prelozili od inej triedy a dalsieho na ziadost rodicov zo skolky vylucili, pretoze ublizoval detom.

@vejula chyba bola tá, že si začala byť na začiatku hneď kamarátska, nevravím, že nie, ale deti musia pochopiť, kde sú hranice a treba im ukázať, že nie si macko na hranie, neboj sa zvýšiť aj hlas, keď treba, ak si vybuduješ rešpekt, budeš mať aj kamarátsky vzťah, to je ako doma, ak sa ti niečo nepáči, určite na deti pokričíš, oni skúšajú pokial môžu zájsť a to je len na tebe, čo im dovolíš, ale vieš byť aj láskavá, takto pristupuj aj na tanečnej, lenže tu je už asi neskoro, začni v novom šk. roku prísnejšie a ukáž im, že keď si to zaslúžia vieš byť aj kamarátska a časom bude medzi vami viac kamarátsky vzťah, deti treba aj chváliť a sem tam posrandovať s nimi, pôjde to, uvidíš. 🙂 Práca s deťami je ťažká, náročná a velmi zodpovedná, tu musíš vedieť, kedy byť prísnejšia a kedy milá a netreba sa tomu brániť, lebo ti naozaj prerastú cez hlavu a zase tak ako som ti písala, ak sama vidíš, že dieťa nemá záujem, treba to dať rodičom vedieť, či sa im to páči, alebo nie. V MŠ je to iné ako v krúžkoch, kde je pochopiteľné, že dieťa , ktoré robí zle navštevuje zbytočne daný krúžok, lebo ho to očividne nebaví.

@nika185 dakujem... už som sa rozpravala s babkou - tá ho vlastne opatruje. A nechala som sa prehovoriť, že to ešte skusim. Ale po poslednej tančenej som už povedala v triede, že už to jednoducho nepôjde. Presne ako píšeš, bojím sa, aby sa niečo nestalo, lebo on je schopný odísť z triedy, ked sa človek zrovna nedíva... Par krat som už mala srdce v krku, čo som sa bála... Tentokrat sa už ukecať nenecham. A ten chlapček chodí aj k psychologovi, isto ma problem, to mi aj učitelky povedali. A chapem, že za to nemôže, že jeho mama, je proste iná a musí sa o neho starať babka. Ale on je nezvládnutelný. Ako je tam viac nezbedníkov, na ktorých musím prísnejšie ako je pre mna prirodzené (kedže ja by som skutočne chcela najradšej všetko len dobrým slovom a vysvetlením ako ich kamoška) ale aj ked to chce viac námahy a môjho usilia, dá sa to. KDežto tento chlapček mám pocit, že ani nerozumie, čo mu hovorím, ked mu niečo vysvetlujem. Je to s ním neskutočne ťažké.

@vejula verím ti 🙂 , je to ťažké aj keď chceš dobre, ale napokon ani jemu to neprospieva, jednoducho by som babke povedala, že chápem, že chcú aby sa niečomu venoval, lebo asi to nebude mať s ním chuderka lahké, ale nech skúšajú inde, možno nájdu krúžok, ktorý ho zaujme a dieťa tam bude rado chodiť. Možno by poradil psychológ, ten vie s dieťatka dostať, čo ho baví a zaujíma a mohol by dať návrh, nech sa babka opýta tam. Možno sa nad tým sama zamyslí a dá za pravdu.

@vejula určite na niektoré deti treba prísnejšiu výchovu. Len ja to beriem z mojej stránky mojich detí, s ktorými som si vždy dokázala vyjsť normálnym dohovorom. Nemám skúsenosti s inými deťmi, hoci vidím vo svojom okolí deti až hyperaktívne, behajú hore-dolu, nepočúvajú. Moje deti boli skôr menej pohybuchtivé a radi sedeli na zadku a kreslili, čítali, stavali lego, takže ja som skôr moje deti musela motivovať aby sa viac hýbali. Takže také divokejšie deti sa mi ťažko posudzujú.

@nika185 inak môj syn chodí do škôlky do 12tej a maju v triede chlapčeka ktorý kusal. Aj môj syn prišiel 2x s pohryzenou rukou. A nerobila som žiaden cirkus 😉... po mesiaci to prestal robiť. Ale učitelky tiež na neho nešli po dobrom. Viem to z rozpravania syna, ktorý mi referoval. Že pani učitelka povedala tomu chlapčekovi, že ked bude kusať detičky, tak zavola uja udržbara, ktorý prinesie obrovské kliešte, a všetky zuby mu vytrhá.... Takže tiež na neho išla tým, že v nom vytvorila strach. Ten chlapček kusal aj učitelky... No neviem, niekedy to proste nieje idealne a aj tie učitelky siahnu po nie ukažkovom spôsobe v prípade nudze. A samé povedali, že ak do určitého času s tým neprestane budú to musieť riešiť radikalne. ale teda prešlo to.

@vejula Na dcérinom plaveckom krúžku, riešil inštruktor neposlušnosť tak, že trikrát napomenie a potom musí isť dieťa von z bazéna. Stačil jeden exeplárny prípad, aby videl, že to myslí vážne a odvtedy je tam kľud

A ešte k tomu,čo ti referoval syn zo škôlky... neviem teda ako tvoj, ale ten môj si vie tak neskutočne vymýšľať - ani nie klamať, len si niečo zmyslí a už to ide :D väčšinou somariny samozrejme :D

@u2jana nie, myslím, že to nebol výmysel. Počula som totiž aj v šatni rozhovor toho chlapčeka so svojou mamou. Ona mu hovorila: Čo si to zas robil v tej škôlke??? Chlapček: Nikoho som nepohryzol. mama: No ale pani učitelka mi povedala, že už si zas šiel hryzť a až ked ti povedala, že ti na usta nasadi nahubok ako psíkovi, tak si s tým prestal....
Takže z toho usudzujem, že aj ten udržbár je pravda. Nemyslím si, že by si také niečo dokazal v 3 rokoch vymyslieť.